Preskočiť na obsah
Minúta  |  

New York Times: Ukrajina zostreľuje drony iránskej výroby vďaka pomoci Izraela

Ukrajina údajne zostreľuje samovražedné drony iránskej výroby, ktorými na ňu útočí Rusko, aj vďaka pomoci zo strany izraelských tajných služieb. Uviedol to denník The New York Times (NYT), z ktorého správy v pondelok citovali izraelský portál i24NEWS.

Denníku NYT uvedenú informáciu v nedeľu povedal poradca ukrajinského ministerstva obrany Jurij Sak. Podľa jeho slov ukrajinská armáda v súčasnosti bežne zostreľuje vyše 70 percent dronov Šáhid-136, ktoré Rusko v auguste nakúpilo od Iránu.

Sak pre NYT povedal, že informácie izraelských tajných služieb boli pri zostreľovaní iránskych dronov "užitočné". Denník nespresnil, o aké konkrétne informácie išlo.

Poradca ukrajinského ministerstva obrany tiež povedal, že Izrael odmietnutím poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany premeškal príležitosť získať skúsenosti v boji proti hrozbe, ktorá potenciálne ohrozuje aj židovský štát.

"Tieto iránske drony, ktoré zasahujú ukrajinské mestá, neboli vyvinuté; nie sú zamýšľané pre Ukrajinu. Boli vyvinuté ako zbraň, ktorá môže byť masovo nasadená na útoky proti Izraelu. Ukrajinu používajú na ich testovanie, aby videli ich slabiny, zdokonalili ich a skôr či neskôr použili proti Izraelu," povedal Sak.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba podľa medializovaných správ nedávno požiadal Izrael o systémy protivzdušnej obrany. Izraelský minister obrany Benny Ganc zbrane Kyjevu poskytnúť odmietol, a to prevažne z toho dôvodu, že izraelské letectvo je závislé od ruskej spolupráce pri náletoch v Sýrii. Ganc však povedal, že Kyjevu poskytne systémy včasného varovania.

(tasr)

Minúta  |  

V Iráne zatkli desať údajných izraelských agentov

Iránske úrady zatkli na severozápade desať "agentov pracujúcich pre Izrael". Informoval o tom denník The Jerusalem Post s odvolaním sa na správy iránskych médií.

Iránske úrady zatkli na severozápade desať "agentov pracujúcich pre Izrael". Informoval o tom denník The Jerusalem Post s odvolaním sa na správy iránskych médií.

K zatknutiu údajných agentov došlo v iránskej provincii Západný Azerbajdžan, hraničiacej s Tureckom a Irakom. Podľa iránskej tlačovej agentúry Fars išlo o osoby, ktoré udržiavali priamu komunikáciu s niekoľkými dôstojníkmi izraelskej tajnej služby Mosad.

Podozriví sa údajne – v snahe získať informácie pre Izrael – dopúšťali únosov členov iránskych bezpečnostných síl, ktorých zároveň bili a vyhrážali sa im, alebo im podpaľovali autá a domy.

Úlohou zadržaných agentov bolo identifikovať príslušníkov iránskych tajných služieb, ktorí vyvíjali protiizraelskú činnosť. Neúspešne sa tiež pokúšali o ich zavraždenie. Za splnené úlohy dostávali agenti od Izraela finančné odmeny, uviedla iránska tlačová agentúra Tasním napojená na vplyvné revolučné gardy.

Voči desiatim podozrivým vzniesli v pondelok oficiálne obvinenia. V prípade štyroch z nich bolo v texte obžaloby uvedené aj špecifické obvinenie zo "šírenia skazenosti", ktoré iránske úrady často vznášajú voči odporcom islamského režimu.

Iránske médiá pred dvoma mesiacmi písali o tom, že agenti izraelského Mosadu na území Iránu uniesli a vypočúvali dvoch predstaviteľov revolučných gárd. Jeden z unesených sa údajne priznal k plánovaniu vraždy izraelského diplomata a ďalších atentátov v zahraničí, druhý k zapojeniu do dodávok zbraní do Sýrie, Iraku, Libanonu a Jemenu.

Nie je jasné, či tento prípad súvisí so zatknutím desiatich proizraelských agentov, o ktorých iránske médiá informovali v pondelok, uvádza The Jerusalem Post.

(tasr)

Minúta  |  

Na 2 915 starostov a primátorov kandiduje takmer 6 800 uchádzačov

Na 2 915 postov starostov a primátorov kandiduje v sobotňajších komunálnych voľbách takmer 6 800 kandidátov.

Na ôsmich predsedov samosprávnych krajov je 76 kandidátov. Približne na 21-tisíc poslaneckých mandátov v mestách a obciach je približne 43-tisíc kandidátov.

Na 419 mandátov krajských poslancov sa uchádza približne 3-tisíc kandidátov. Na pondelkovej tlačovej konferencii to oznámili predstavitelia Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská okupačná správa tvrdí, že z Chersonskej oblasti už evakuovala 25-tisíc ľudí

Ruské okupačné sily v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdia, že z tohto regiónu evakuovali od minulého utorka už približne 25-tisíc ľudí. Povedal to námestník tamojšieho proruského gubernátora Kirill Stremousov.

Informoval o tom v pondelok britský denník The Guardian s tým, že ruské ozbrojené sily obyvateľov tohto administratívneho územia vyzývajú, aby odišli pre obavy z očakávanej ukrajinskej protiofenzívy "Opäť vám odporúčame, aby ste opustili mesto (Cherson) a západný breh (rieky) Dneper," povedal Stremousov vo videu, ktoré zverejnil na platforme Telegram. "Chersonu sa nevzdáme," dodal.

Ruská okupačná mesta Cherson vyzvala obyvateľov, aby si z dôvodu "napätej situácie na fronte" vzali "doklady, peniaze, cennosti a oblečenie". V nedeľu pritom oznámila, že došlo k "prudkému nárastu" počtu utekajúcich civilistov.

Proruské sily v Chersone zároveň v pondelok oznámili zriadenie miestnej milície. Uviedli pritom, že môžu do nej vstúpiť všetci muži, ktorí v meste zostali.

The Guardian pripomína, že Moskvou dosadení predstavitelia na juhu Ukrajiny sa pokúšajú zo západného brehu rieky Dneper evakuovať do 60-tisíc ľudí.

Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných administratívnych územných jednotiek – oblastí – na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala. Cherson bol zároveň prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré ruské ozbrojené sily ovládli po začiatku invázie z 24. februára. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil minulú stredu v uvedených štyroch regiónoch stanné právo.

(tasr)

Minúta  |  

Na ŠTS pokračuje proces v kauze Kuciak a prípravy vrážd prokurátorov

Po vyše mesiaci pokračuje na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Pezinku proces v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a tiež v kauze prípravy vrážd prokurátorov. Na pondelkové pojednávanie neboli predvolaní svedkovia. Čítať sa majú listiny.

V prípade vraždy novinára a jeho snúbenice súd rozhoduje o vine Mariana Kočnera a Aleny Zsuzsovej ŠTS ich pôvodne oslobodil spod obžaloby, ale Najvyšší súd (NS) SR vrátil vlani v máji prípad prvostupňovému súdu. Právoplatné sú tri rozhodnutia. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. Zoltán A. 15 rokov nepodmienečne.

Pre prípravu vraždy súčasného generálneho prokurátora Maroša Žilinku, súčasného špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a bývalého námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho čelia obžalobe štyri osoby – Marian Kočner, Alena Zsuzsová, Dušan Kracina a Darko Dragič.

Tomáš Szabó bol vylúčený na samostatné konanie. V jeho prípade by sa malo pojednávať v utorok (25. 10.) ráno. Objednávka na vraždy Žilinku a Lipšica mala prísť podľa obžaloby na jeseň 2017. V prípade Šufliarskeho približne o rok neskôr.

Na hlavnom pojednávaní sú z obžalovaných prítomní Marian Kočner a Darko Dragič. Obžalovaná Alena Zsuzsová a Dušan Kracina požiadali o konanie v ich neprítomnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom: Biden sa dá zaočkovať posilňujúcou dávkou proti omikronu

Americký prezident Joe Biden sa dá tento týždeň zaočkovať posilňujúcou dávkou vakcíny proti koronavírusu adaptovanej na variant omikron. Oznámil to v nedeľu večer Biely dom, ktorý zároveň vyzval Američanov, aby nasledovali prezidentov príklad.

"Prezident (v utorok 25. 10.) dostane upravenú vakcínu proti covidu a prednesie prejav o pokračovaní boja proti vírusu," uvádza sa v oznámení Bieleho domu, z ktorého citoval spravodajský server The Hill.

Upravené verzie pôvodných vakcín proti ochoreniu COVID-19 proti aktuálne dominantnému variantu omikron a jeho subvariantom, sú v USA dostupné od septembra. Zatiaľ sa nimi dalo zaočkovať len približne 20 miliónov Američanov, čo podľa Bieleho domu nestačí.

Relatívne nízky záujem o očkovanie adaptovanými vakcínami, ktoré je možné podávať len ako takzvané booster, teda posilňujúce dávky, súvisí aj s tým, že počet prípadov nákazy koronavírusom už od augusta klesá. V USA sa tieto očkovacie látky môžu podávať už deťom od piatich rokov.

Biden absolvuje očkovanie viac než tri mesiace po tom, ako prekonal nákazu koronavírusom, čo je v súlade s odporúčaniami amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC). V nových prípadoch v USA dominuje subvariant omikronu BA.5.

Americký prezident sa vírusom nakazil v júli a bol liečený antivirotikom Paxlovid. Niekoľko dní po absolvovaní povinnej karantény sa uňho ochorenie znova objavilo. Podľa vyjadrenia lekárov mal prezident len mierne príznaky covidu vďaka tomu, že absolvoval kompletnú vakcináciu vrátane vtedy dostupných posilňujúcich dávok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.