24. októbra 2022 | 13:56

Minúta | 24. októbra 2022 | 13:56

Ukrajina pozvala inšpektorov MAAE, aby sa presvedčili, že nemá „špinavú bombu“ ako tvrdí Kremeľ

Ukrajina pozvala inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby preskúmali jej zariadenia, v ktorých by podľa tvrdení Ruska údajne mohla vyvíjať alebo vyrábať takzvanú špinavú bombu.

Na svojom účte na platforme Twitter o tom v pondelok informoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého šéf MAAE Rafael Grossi s takouto misiou súhlasil. "Na rozdiel od Ruska Ukrajina vždy bola a zostáva transparentná. Nemáme čo skrývať," napísal Kuleba podľa agentúry Anadolu.

Šéf jednotky rádiologickej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov sa v pondelok snažil tvrdiť, že ukrajinské snahy o výrobu špinavej bomby sú v "záverečnej fáze".

"Na základe našich informácií dostali dve organizácie na Ukrajine konkrétne pokyny vyrobiť takzvanú špinavú bombu. Tieto práce sú už v záverečnej fáze," uviedol vo vyhlásení Kirillov, ktorého citovala agentúra AFP.

S obvineniami týkajúcimi sa údajného vývoja špinavej bomby na Ukrajine prišiel ako prvý ruský minister obrany Sergej Šojgu, keď v nedeľu hovoril o Ukrajine s rezortnými kolegami z viacerých krajín NATO.

Ako uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Šojgu v telefonátoch s rezortnými partnermi z Británie, Francúzska a Turecka vyjadril "znepokojenie nad možnými provokáciami Ukrajiny s použitím 'špinavej bomby'".

Spojené štáty, Francúzsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení v nedeľu tieto tvrdenia Ruska odmietli.

V ich vyhlásení sa uvádza, že ich ministri obrany troch krajín hovorili so Šojguom na jeho žiadosť a všetci odmietli "priehľadne falošné tvrdenia Ruska", že Kyjev použije bombu ako provokáciu. Ukrajinské vedenie takéto obvinenia takisto kategoricky poprelo.

Takzvaná špinavá bomba je zbraňou zameranou na kontamináciu veľkej oblasti rádioaktívnym materiálom. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu.

(tasr)

24. októbra 2022 | 13:03

Minúta | 24. októbra 2022 | 13:03

Irán popiera, že by na Kryme pôsobili jeho inštruktori

Iránska vláda v pondelok odmietla obvinenia USA, že na anektovanom Krymskom polostrove pôsobia iránski vojenskí inštruktori, ktorí školia Rusov, ako útočiť dronmi na ukrajinskú infraštruktúru a civilné obyvateľstvo.

"Túto správu dôrazne odmietame," odpovedal v pondelok hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání v reakcii na novinársku otázku týkajúcu sa tvrdení Bieleho domu ohľadne iránskych inštruktorov.

Opakovane poprel aj početné správy z Ukrajiny a vyjadrenia západných krajín, že Teherán dodáva Kremľu útočné drony pre použitie na Ukrajine.

Hovorca americkej prezidentskej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby vo štvrtok uviedol, že na Kryme sa nachádza niekoľko príslušníkov vojenského personálu z Iránu, ktorí školia Rusov, ako používať samovražedné drony iránskej výroby, alebo im poskytujú súvisiacu technickú podporu.

Podľa Kirbyho síce samotné navádzanie dronov majú na starosti Rusi, ale Teherán nesie priamu spoluzodpovednosť za dodávky a používanie týchto zbraní, ktoré útočia na ukrajinských civilistov a infraštruktúru.

Hovorca Kanaání to v pondelok označil za pokus o vyvíjanie tlaku na Irán. Spojené štáty sa podľa neho pokúšajú odvrátiť pozornosť od masívnych dodávok zbraní, ktoré od nich dostáva Ukrajina.

"Iránska islamská republika opakovane zdôraznila, že nie je účastníkom vojny na Ukrajine. Nedodávame zbrane ani jednej zo strán konfliktu…," vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí.

Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a EÚ obviňujú Irán, že Rusko zásobuje veľkým množstvom samovražedných dronov, ktoré Moskva v poslednom čase masívne nasadzuje na Ukrajine. Uvalili preto na Irán sankcie.

Ukrajinská vláda v septembri pre iránske dodávky dronov výrazne obmedzila svoje styky s Teheránom.
Francúzsko, Británia a Nemecko minulý týždeň požiadali OSN, aby vyšetrila správy o používaní iránskych dronov vo vojne na Ukrajine. Podľa nich by to bolo v rozpore s rezolúciou OSN, ktorá schválila jadrovú dohodu medzi Iránom a svetovými mocnosťami.

24. októbra 2022 | 12:39

Minúta | 24. októbra 2022 | 12:39

Heger: Firmy budú mať v prvom štvrťroku 2023 zastropované ceny energií

Firmy na Slovensku budú mať od 1. januára do 31. marca budúceho roka zastropovanú silovú zložku ceny energií. Pri elektrine to bude na úrovni 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh.

Nad túto úroveň preplatí štát 80 percent výdavkov. Po pondelkovom rokovaní tripartity to avizoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) a dodal, že dôležité je schválenie rozpočtu na budúci rok.

"Týmto opatrením pokryjeme takmer celý sektor firiem. Zostávajú nám ešte energeticky extrémne náročné firmy, tie bude riešiť ministerstvo hospodárstva individuálne," vyhlásil predseda vlády.

Opatrenie má zatiaľ platiť do konca prvého štvrťroka 2023. V marci vláda podľa Hegera prehodnotí túto pomoc podľa situácie na trhoch. "Podľa toho aj rozhodneme, či budeme v tejto pomoci ďalej pokračovať a v akej podobe," avizoval.

Zároveň upozornil, že budúcoročná pomoc s energiami je naviazaná na schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023 v parlamente. V ňom je pripravených na tento účel celkovo 3,5 miliardy eur, z toho časť aj na pomoc firmám. "Je dôležité, aby štátny rozpočet bol schválený v parlamente," dodal Heger.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zopakoval, že pomoc firmám je podmienená schválením rozpočtu. Štát by mal podľa Matoviča vynaložiť na túto pomoc v prvom štvrťroku asi 500 miliónov eur.

O rovnakú pomoc môžu podľa ministra financií požiadať firmy aj v tomto roku, a to na základe účtov za septembre a október. Pomoc však bude obmedzená hornou hranicou 500-tisíc eur na firmu do konca tohto roka a 100-tisíc eur za každý mesiac na firmu v budúcom roku.

Predstavená schéma je podľa šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana prístupná pre všetky podnikateľské subjekty, a aj keď sa riadi pravidlami EÚ, nie je podmienkou, aby bola firma v strate. Pomoc v tomto roku naviazali na septembrové a októbrové účty za energie preto, aby bolo možné pomoc vyplatiť čím skôr.

(tasr)

24. októbra 2022 | 12:04

Minúta | 24. októbra 2022 | 12:04

Rusko: Haváriu stíhacieho bombardéra v Jejsku zrejme zavinili vtáky v motore

Príčinou minulotýždňovej havárie ruského stíhacieho bombardéra Su-34, ktorý sa zrútil krátko po štarte v meste Jejsk na juhu Ruska, bolo zrejme nasatie vtákov do motora.

Informovala o tom v pondelok britská stanica BBC s odvolaním sa na zdroj agentúry TASS v orgánoch činných v trestnom konaní. Medzi troskami lietadla sa podľa zdroja našli pozostatky dvoch čajok.

Stíhací bombardér Su-34 vzlietol z letiska v Jejsku a takmer okamžite spadol do dvora bytového domu. Zomrelo 15 ľudí vrátane troch detí. Piloti sa katapultovali.

Zdroje zo záchranných zložiek sa vyjadrili aj k incidentu z 23. októbra, keď sa v sibírskom meste Irkutsk zrútilo lietadlo Su-30. Dvojici pilotov tohto lietadla sa nepodarilo katapultovať a zahynuli. Medzi miestnymi obyvateľmi neboli žiadne obete.

Zatiaľ čo zdroj tvrdí, že posádka Su-30 stratila vedomie v dôsledku zvyškov dusíka v kyslíkových maskách, Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) na svojom kanáli na platforme Telegram zase uviedol, že vyšetrovatelia zvažujú dve verzie katastrofy: poruchu zariadenia a chybu pilota.

(tasr)

24. októbra 2022 | 11:47

Minúta | 24. októbra 2022 | 11:47

Ministerka kultúry Milanová odvolala šéfa SND Mateja Drličku

Ministerka kultúry SR Natália Milanová (OĽaNO) k 1. novembru odvolala generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla (SND) Mateja Drličku. Dôvodom odvolania boli Drličkove medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov.

"V týchto obzvlášť náročných dňoch poznačených vraždou v Bratislave sa Matej Drlička vyjadril za hranicou slušného správania a kultúrnosti, ktorú má umenie a jeho predstavitelia do spoločnosti prinášať," uviedla ministerka na sociálnej sieti. "Som sklamaná z toho, že ako reprezentant SND, a v tej chvíli aj reprezentant našej krajiny v zahraničí, Matej Drlička zlyhal," dodala.

Drlička v pozícii šéfa SND podľa nej zvládol svoju funkciu ako manažér, nie však ako verejný funkcionár zodpovedný za svoje výroky. "V najbližších dňoch poverím riadením divadla dočasného riaditeľa či riaditeľku, aby bola udržaná stabilita a nebol narušený chod divadla. Následne spustíme nový proces výberového konania na obsadenie tejto funkcie," dodala ministerka.

Poslanci z Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá v piatok (21. 10.) odsúdili Drličkove výroky, ktoré odzneli na medzinárodnej konferencii v Budapešti. Za neslušné a nedôstojné označili poslanci napríklad Drličkove posmešné vyjadrenia na adresu "národných umelcov", ktorí v minulosti pôsobili alebo dnes pôsobia v súboroch SND, o tom, "že sú hádam tie najdôležitejšie osoby na Slovensku". Rovnako skritizovali aj slová o politikoch, ktorí "nanešťastie, ešte stále dýchajú".

Drlička sa za svoje slová ešte v piatok ospravedlnil, ministerke zároveň ponúkol rezignáciu.

(tasr)

24. októbra 2022 | 11:31

Minúta | 24. októbra 2022 | 11:31

New York Times: Ukrajina zostreľuje drony iránskej výroby vďaka pomoci Izraela

Ukrajina údajne zostreľuje samovražedné drony iránskej výroby, ktorými na ňu útočí Rusko, aj vďaka pomoci zo strany izraelských tajných služieb. Uviedol to denník The New York Times (NYT), z ktorého správy v pondelok citovali izraelský portál i24NEWS.

Denníku NYT uvedenú informáciu v nedeľu povedal poradca ukrajinského ministerstva obrany Jurij Sak. Podľa jeho slov ukrajinská armáda v súčasnosti bežne zostreľuje vyše 70 percent dronov Šáhid-136, ktoré Rusko v auguste nakúpilo od Iránu.

Sak pre NYT povedal, že informácie izraelských tajných služieb boli pri zostreľovaní iránskych dronov "užitočné". Denník nespresnil, o aké konkrétne informácie išlo.

Poradca ukrajinského ministerstva obrany tiež povedal, že Izrael odmietnutím poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany premeškal príležitosť získať skúsenosti v boji proti hrozbe, ktorá potenciálne ohrozuje aj židovský štát.

"Tieto iránske drony, ktoré zasahujú ukrajinské mestá, neboli vyvinuté; nie sú zamýšľané pre Ukrajinu. Boli vyvinuté ako zbraň, ktorá môže byť masovo nasadená na útoky proti Izraelu. Ukrajinu používajú na ich testovanie, aby videli ich slabiny, zdokonalili ich a skôr či neskôr použili proti Izraelu," povedal Sak.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba podľa medializovaných správ nedávno požiadal Izrael o systémy protivzdušnej obrany. Izraelský minister obrany Benny Ganc zbrane Kyjevu poskytnúť odmietol, a to prevažne z toho dôvodu, že izraelské letectvo je závislé od ruskej spolupráce pri náletoch v Sýrii. Ganc však povedal, že Kyjevu poskytne systémy včasného varovania.

(tasr)

24. októbra 2022 | 11:22

Minúta | 24. októbra 2022 | 11:22

V Iráne zatkli desať údajných izraelských agentov

Iránske úrady zatkli na severozápade desať "agentov pracujúcich pre Izrael". Informoval o tom denník The Jerusalem Post s odvolaním sa na správy iránskych médií.

K zatknutiu údajných agentov došlo v iránskej provincii Západný Azerbajdžan, hraničiacej s Tureckom a Irakom. Podľa iránskej tlačovej agentúry Fars išlo o osoby, ktoré udržiavali priamu komunikáciu s niekoľkými dôstojníkmi izraelskej tajnej služby Mosad.

Podozriví sa údajne – v snahe získať informácie pre Izrael – dopúšťali únosov členov iránskych bezpečnostných síl, ktorých zároveň bili a vyhrážali sa im, alebo im podpaľovali autá a domy.

Úlohou zadržaných agentov bolo identifikovať príslušníkov iránskych tajných služieb, ktorí vyvíjali protiizraelskú činnosť. Neúspešne sa tiež pokúšali o ich zavraždenie. Za splnené úlohy dostávali agenti od Izraela finančné odmeny, uviedla iránska tlačová agentúra Tasním napojená na vplyvné revolučné gardy.

Voči desiatim podozrivým vzniesli v pondelok oficiálne obvinenia. V prípade štyroch z nich bolo v texte obžaloby uvedené aj špecifické obvinenie zo "šírenia skazenosti", ktoré iránske úrady často vznášajú voči odporcom islamského režimu.

Iránske médiá pred dvoma mesiacmi písali o tom, že agenti izraelského Mosadu na území Iránu uniesli a vypočúvali dvoch predstaviteľov revolučných gárd. Jeden z unesených sa údajne priznal k plánovaniu vraždy izraelského diplomata a ďalších atentátov v zahraničí, druhý k zapojeniu do dodávok zbraní do Sýrie, Iraku, Libanonu a Jemenu.

Nie je jasné, či tento prípad súvisí so zatknutím desiatich proizraelských agentov, o ktorých iránske médiá informovali v pondelok, uvádza The Jerusalem Post.

(tasr)

24. októbra 2022 | 10:37

Minúta | 24. októbra 2022 | 10:37

Na 2 915 starostov a primátorov kandiduje takmer 6 800 uchádzačov

Na 2 915 postov starostov a primátorov kandiduje v sobotňajších komunálnych voľbách takmer 6 800 kandidátov.

Na ôsmich predsedov samosprávnych krajov je 76 kandidátov. Približne na 21-tisíc poslaneckých mandátov v mestách a obciach je približne 43-tisíc kandidátov.

Na 419 mandátov krajských poslancov sa uchádza približne 3-tisíc kandidátov. Na pondelkovej tlačovej konferencii to oznámili predstavitelia Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

(tasr)

24. októbra 2022 | 10:04

Minúta | 24. októbra 2022 | 10:04

Ruská okupačná správa tvrdí, že z Chersonskej oblasti už evakuovala 25-tisíc ľudí

Ruské okupačné sily v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdia, že z tohto regiónu evakuovali od minulého utorka už približne 25-tisíc ľudí. Povedal to námestník tamojšieho proruského gubernátora Kirill Stremousov.

Informoval o tom v pondelok britský denník The Guardian s tým, že ruské ozbrojené sily obyvateľov tohto administratívneho územia vyzývajú, aby odišli pre obavy z očakávanej ukrajinskej protiofenzívy "Opäť vám odporúčame, aby ste opustili mesto (Cherson) a západný breh (rieky) Dneper," povedal Stremousov vo videu, ktoré zverejnil na platforme Telegram. "Chersonu sa nevzdáme," dodal.

Ruská okupačná mesta Cherson vyzvala obyvateľov, aby si z dôvodu "napätej situácie na fronte" vzali "doklady, peniaze, cennosti a oblečenie". V nedeľu pritom oznámila, že došlo k "prudkému nárastu" počtu utekajúcich civilistov.

Proruské sily v Chersone zároveň v pondelok oznámili zriadenie miestnej milície. Uviedli pritom, že môžu do nej vstúpiť všetci muži, ktorí v meste zostali.

The Guardian pripomína, že Moskvou dosadení predstavitelia na juhu Ukrajiny sa pokúšajú zo západného brehu rieky Dneper evakuovať do 60-tisíc ľudí.

Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných administratívnych územných jednotiek – oblastí – na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala. Cherson bol zároveň prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré ruské ozbrojené sily ovládli po začiatku invázie z 24. februára. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil minulú stredu v uvedených štyroch regiónoch stanné právo.

(tasr)