Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina pozvala inšpektorov MAAE, aby sa presvedčili, že nemá „špinavú bombu“ ako tvrdí Kremeľ

Ukrajina pozvala inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby preskúmali jej zariadenia, v ktorých by podľa tvrdení Ruska údajne mohla vyvíjať alebo vyrábať takzvanú špinavú bombu.

Na svojom účte na platforme Twitter o tom v pondelok informoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého šéf MAAE Rafael Grossi s takouto misiou súhlasil. "Na rozdiel od Ruska Ukrajina vždy bola a zostáva transparentná. Nemáme čo skrývať," napísal Kuleba podľa agentúry Anadolu.

Šéf jednotky rádiologickej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov sa v pondelok snažil tvrdiť, že ukrajinské snahy o výrobu špinavej bomby sú v "záverečnej fáze".

"Na základe našich informácií dostali dve organizácie na Ukrajine konkrétne pokyny vyrobiť takzvanú špinavú bombu. Tieto práce sú už v záverečnej fáze," uviedol vo vyhlásení Kirillov, ktorého citovala agentúra AFP.

S obvineniami týkajúcimi sa údajného vývoja špinavej bomby na Ukrajine prišiel ako prvý ruský minister obrany Sergej Šojgu, keď v nedeľu hovoril o Ukrajine s rezortnými kolegami z viacerých krajín NATO.

Ako uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí, Šojgu v telefonátoch s rezortnými partnermi z Británie, Francúzska a Turecka vyjadril "znepokojenie nad možnými provokáciami Ukrajiny s použitím 'špinavej bomby'".

Spojené štáty, Francúzsko a Spojené kráľovstvo v spoločnom vyhlásení v nedeľu tieto tvrdenia Ruska odmietli.

V ich vyhlásení sa uvádza, že ich ministri obrany troch krajín hovorili so Šojguom na jeho žiadosť a všetci odmietli "priehľadne falošné tvrdenia Ruska", že Kyjev použije bombu ako provokáciu. Ukrajinské vedenie takéto obvinenia takisto kategoricky poprelo.

Takzvaná špinavá bomba je zbraňou zameranou na kontamináciu veľkej oblasti rádioaktívnym materiálom. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu.

(tasr)

Minúta  |  

Irán popiera, že by na Kryme pôsobili jeho inštruktori

Iránska vláda v pondelok odmietla obvinenia USA, že na anektovanom Krymskom polostrove pôsobia iránski vojenskí inštruktori, ktorí školia Rusov, ako útočiť dronmi na ukrajinskú infraštruktúru a civilné obyvateľstvo.

"Túto správu dôrazne odmietame," odpovedal v pondelok hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanaání v reakcii na novinársku otázku týkajúcu sa tvrdení Bieleho domu ohľadne iránskych inštruktorov.

Opakovane poprel aj početné správy z Ukrajiny a vyjadrenia západných krajín, že Teherán dodáva Kremľu útočné drony pre použitie na Ukrajine.

Hovorca americkej prezidentskej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby vo štvrtok uviedol, že na Kryme sa nachádza niekoľko príslušníkov vojenského personálu z Iránu, ktorí školia Rusov, ako používať samovražedné drony iránskej výroby, alebo im poskytujú súvisiacu technickú podporu.

Podľa Kirbyho síce samotné navádzanie dronov majú na starosti Rusi, ale Teherán nesie priamu spoluzodpovednosť za dodávky a používanie týchto zbraní, ktoré útočia na ukrajinských civilistov a infraštruktúru.

Hovorca Kanaání to v pondelok označil za pokus o vyvíjanie tlaku na Irán. Spojené štáty sa podľa neho pokúšajú odvrátiť pozornosť od masívnych dodávok zbraní, ktoré od nich dostáva Ukrajina.

"Iránska islamská republika opakovane zdôraznila, že nie je účastníkom vojny na Ukrajine. Nedodávame zbrane ani jednej zo strán konfliktu…," vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí.

Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a EÚ obviňujú Irán, že Rusko zásobuje veľkým množstvom samovražedných dronov, ktoré Moskva v poslednom čase masívne nasadzuje na Ukrajine. Uvalili preto na Irán sankcie.

Ukrajinská vláda v septembri pre iránske dodávky dronov výrazne obmedzila svoje styky s Teheránom.
Francúzsko, Británia a Nemecko minulý týždeň požiadali OSN, aby vyšetrila správy o používaní iránskych dronov vo vojne na Ukrajine. Podľa nich by to bolo v rozpore s rezolúciou OSN, ktorá schválila jadrovú dohodu medzi Iránom a svetovými mocnosťami.

Minúta  |  

Záznam z predvolebnej diskusie kandidátov na post primátora mesta Trenčín

Záznam z diskusie kandidátov na post primátora mesta Trenčín

https://vimeo.com/763818012
Minúta  |  

Heger: Firmy budú mať v prvom štvrťroku 2023 zastropované ceny energií

Firmy na Slovensku budú mať od 1. januára do 31. marca budúceho roka zastropovanú silovú zložku ceny energií. Pri elektrine to bude na úrovni 199 eur za megawatthodinu (MWh) a pri plyne 99 eur za MWh.

Nad túto úroveň preplatí štát 80 percent výdavkov. Po pondelkovom rokovaní tripartity to avizoval premiér Eduard Heger (OĽaNO) a dodal, že dôležité je schválenie rozpočtu na budúci rok.

"Týmto opatrením pokryjeme takmer celý sektor firiem. Zostávajú nám ešte energeticky extrémne náročné firmy, tie bude riešiť ministerstvo hospodárstva individuálne," vyhlásil predseda vlády.

Opatrenie má zatiaľ platiť do konca prvého štvrťroka 2023. V marci vláda podľa Hegera prehodnotí túto pomoc podľa situácie na trhoch. "Podľa toho aj rozhodneme, či budeme v tejto pomoci ďalej pokračovať a v akej podobe," avizoval.

Zároveň upozornil, že budúcoročná pomoc s energiami je naviazaná na schválenie štátneho rozpočtu na rok 2023 v parlamente. V ňom je pripravených na tento účel celkovo 3,5 miliardy eur, z toho časť aj na pomoc firmám. "Je dôležité, aby štátny rozpočet bol schválený v parlamente," dodal Heger.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zopakoval, že pomoc firmám je podmienená schválením rozpočtu. Štát by mal podľa Matoviča vynaložiť na túto pomoc v prvom štvrťroku asi 500 miliónov eur.

O rovnakú pomoc môžu podľa ministra financií požiadať firmy aj v tomto roku, a to na základe účtov za septembre a október. Pomoc však bude obmedzená hornou hranicou 500-tisíc eur na firmu do konca tohto roka a 100-tisíc eur za každý mesiac na firmu v budúcom roku.

Predstavená schéma je podľa šéfa rezortu hospodárstva Karla Hirmana prístupná pre všetky podnikateľské subjekty, a aj keď sa riadi pravidlami EÚ, nie je podmienkou, aby bola firma v strate. Pomoc v tomto roku naviazali na septembrové a októbrové účty za energie preto, aby bolo možné pomoc vyplatiť čím skôr.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán sa postavil na stranu odsúdeného Trumpovho poradcu Bannona

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v pondelok na Twitteri postavil na stranu Steva Bannona, niekdajšieho poradcu bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Bannona totiž minulý piatok odsúdil súd za to, že pred Kongresom odmietol vypovedať v súvislosti s vyšetrovaním útoku davu na washingtonský Kapitol z vlaňajšieho 6. januára.

"Politika môže byť škaredá. Je mi ľúto, keď vidím politickú honbu na čarodejnice proti skutočnému americkému vlastencovi a dobrému priateľovi Stevovi Bannonovi. Bojuj ďalej, Steve! Pravda zvíťazí!" uviedol maďarský ministerský predseda.

Webová stránka komerčnej televízie RTL.hu v tejto súvislosti pripomenula, že Orbán prijal Bannona v roku 2018.

Niekdajší Trumpov poradca Bannon bol v piatok odsúdený na štyri mesiace väzenia za to, že pred Kongresom odmietol vypovedať v súvislosti s vyšetrovaním útoku davu na Kapitol 6. januára 2021. Okrem toho musí zaplatiť pokutu 5 600 dolárov.

Bannon sa pred súdom bránil, že pred Kongresom nevypovedal na radu svojho právnika. Ten sa domnieval, že Bannon by ako bývalý Trumpov poradca mal zachovať mlčanlivosť súvisiacu s výkonom prezidentskej funkcie.

Trump bol v čase útoku na Kapitol ešte oficiálne prezidentom, ale Bannon už nebol jeho poradcom. Bannon okrem toho považoval vyšetrovanie v Kongrese za spolitizované.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Haváriu stíhacieho bombardéra v Jejsku zrejme zavinili vtáky v motore

Príčinou minulotýždňovej havárie ruského stíhacieho bombardéra Su-34, ktorý sa zrútil krátko po štarte v meste Jejsk na juhu Ruska, bolo zrejme nasatie vtákov do motora.

Informovala o tom v pondelok britská stanica BBC s odvolaním sa na zdroj agentúry TASS v orgánoch činných v trestnom konaní. Medzi troskami lietadla sa podľa zdroja našli pozostatky dvoch čajok.

Stíhací bombardér Su-34 vzlietol z letiska v Jejsku a takmer okamžite spadol do dvora bytového domu. Zomrelo 15 ľudí vrátane troch detí. Piloti sa katapultovali.

Zdroje zo záchranných zložiek sa vyjadrili aj k incidentu z 23. októbra, keď sa v sibírskom meste Irkutsk zrútilo lietadlo Su-30. Dvojici pilotov tohto lietadla sa nepodarilo katapultovať a zahynuli. Medzi miestnymi obyvateľmi neboli žiadne obete.

Zatiaľ čo zdroj tvrdí, že posádka Su-30 stratila vedomie v dôsledku zvyškov dusíka v kyslíkových maskách, Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) na svojom kanáli na platforme Telegram zase uviedol, že vyšetrovatelia zvažujú dve verzie katastrofy: poruchu zariadenia a chybu pilota.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.