Preskočiť na obsah
  |  

ISW: Putin vzdoruje kritike svojich blízkych spolupracovníkov

Ruský prezident Vladimír Putin je v súvislosti s nedostatočným postupom vojenskej invázie na Ukrajine vystavený narastajúcemu tlaku zo strany svojich najbližších spolupracovníkov. S odvolaním sa na vojenských analytikov o tom v stredu informovala stanica Sky News.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe uvádza, že niektorí členovia Putinovho najužšieho okruhu šéfa Kremľa "priamo konfrontovali".

Americké noviny The Washington Post citovali spravodajské služby USA, podľa ktorých miliardár Jevgenij Prigožin, financujúci Vagnerovu skupinu, v súkromnej konverzácii ostro kritizoval ruské ministerstvo obrany. Samotný Prigožin popiera, že by niekedy kritizoval ruské ozbrojené sily, avšak na verejnosti opakovane slovne útočil na rezort obrany.

Vagnerova skupina je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktu vo svete. Prigožin údajne obvinil armádu, že sa vo veľkej miere spolieha na žoldnierov z jeho skupiny, pričom ich nedokázala financovať ani poskytnúť potrebné zdroje.

Sky News ďalej píše, že nespokojnosť s postupom ofenzívy na Ukrajine vyjadrili aj ďalší predstavitelia. Čečenský vodca Ramzan Kadyrov uviedol, že ruská odozva na útoky Ukrajincov je "slabá", a dodal, že Moskva by mala "vymazať ukrajinské mestá z povrchu zeme".

(tasr)

  |  

Vagnerovci verbujú do vojny na Ukrajine aj Afgancov s výcvikom západných armád, píše americký magazín

Rusko sa do vojny na Ukrajine snaží naverbovať bývalých veliteľov elitných afganských kománd. Píše o tom americký magazín Foreign Policy s odvolaním sa na vlastné zdroje.

Bývalí velitelia a príslušníci elitnej afganskej jednotky Commando Corps nachádzajúci sa v Afganistane podľa zistení tohto periodika dostávajú správy od ruských verbovačov, ktorí im za účasť vo vojne na Ukrajine sľubujú štedrý žold, uvádza stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Commando Corps bola svojho času najbojaschopnejšou jednotkou afganskej armády, ktorú vycvičili americkí a britskí inštruktori.

Politico s odvolaním sa na viaceré afganské vojenské a bezpečnostné zdroje píše, že ľahká pechota vycvičená americkými inštruktormi, ktorá takmer 20 rokov bojovala po boku amerických a iných spojeneckých špeciálnych jednotiek, by mohla byť práve tým, čo Rusko na ukrajinskom bojisku potrebuje.

Mnohí príslušníci jednotky Commando Corps, ktorá mala svojho času 20-tisíc až 30-tisíc mužov, zostali v Afganistane aj po tom, keď sa vlani v auguste po stiahnutí západných síl - ujali v krajine moci islamskí radikáli z hnutia Taliban.

Z Afganistanu bolo vtedy evakuovaných len niekoľko stoviek vyšších dôstojníkov. Tisíce ďalších príslušníkov komanda ušli do susedných štátov, keď Taliban prenasledoval a zabíjal lojálnych stúpencov zosadenej afganskej vlády.

Mnohí z veliteľov, ktorí zostali v Afganistane, sa skrývajú, aby sa vyhli zatknutiu a možno aj poprave.
Foreign Policy pripomína, že Spojené štáty za zhruba dve desaťročia vynaložili na vybudovanie afganských obranných a bezpečnostných síl takmer 90 miliárd dolárov.

Hoci sa tieto sily vlani ako celok ukázali ako nekompetentné, keď v priebehu niekoľkých týždňov vydali krajinu Talibanu, ich velitelia boli vždy vysoko cenení. Vycvičili ich totiž príslušníci námorných, vzdušných a pozemných tímov námorných síl USA (Navy SEALs) a špeciálnych jednotiek britskej armády (SAS).

Teraz sú títo Afganci bez práce a bez nádeje, mnohí stále čakajú na presídlenie do Spojených štátov alebo Británie, čo z nich momentálne robí ľahký cieľ pre verbovačov do ruskej armády, konštatuje Foreign Policy.

Na ich zraniteľnosť voči náboru zo strany krajín nepriateľských voči Spojeným štátom upozornil v správe o vlaňajšej evakuácií amerických síl z Afganistanu republikánsky kongresman Michael McCaul.

Dodal, že "ak by boli prinútení alebo kooptovaní do spolupráce s protivníkom vrátane medzinárodných teroristických skupín, ako je Islamský štát – Chorásán, alebo štátov, ako sú Čína, Rusko a Irán, mohli by potenciálne predstavovať riziko pre bezpečnosť USA".

Bývalý dôstojník afganského komanda podľa Foreign Policy uviedol, že podľa jeho názoru za náborom príslušníkov afganských špeciálnych jednotiek stojí polovojenská súkromná armáda, známa ako Vagnerova skupina.

Dodal, že vagnerovci verbujú "ľudí z celého sveta". Podľa neho to je "jediný subjekt, ktorý verbuje cudzincov" (pre Rusko), nerobí to priamo ruská armáda.

Zdroj tiež uviedol, že elitnými západnými jednotkami vycvičení Afganci by boli radšej, keby ich "využili západní spojenci, aby bojovali po boku Ukrajincov. Nechcú bojovať za Rusov, Rusi sú pre nich nepriateľ. Ale čo iné majú robiť?"

Niektorí bývalí afganskí velitelia hlásia, že ich verbovači kontaktovali cez aplikácie WhatsApp a Signal s ponukou pripojiť sa k subjektu, ktorý niektorí experti označili za ruskú "zahraničnú légiu" pre boje na Ukrajine.

Správy o údajnom nábore Afgancov vyvolali u bývalých príslušníkov vojenských a bezpečnostných zložiek znepokojenie – tvrdia, že ponuke z Ruska by mohlo podľahnúť až 10-tisíc bývalých afganských "commandos". Ako uviedol iný vojenský zdroj, títo muži "nemajú žiadny domov, žiadnu prácu, žiadnu budúcnosť. Nemajú čo stratiť."

Vysvetlil, že v Pakistane, Iráne či Turecku môžu bývalí príslušníci kománd zarobiť od troch do 10 dolárov na deň, takže ak im vagnerovci ponúkajú tisíc dolárov, časť z nich to zrejme neodmietne.

Zdroj tiež objasnil, že "ak sa nájde jeden chlap, ktorý sa dá naverbovať, môže sa k nemu pridať polovica jeho starej jednotky, pretože sú ako bratia – a čoskoro máte celú čatu."

Foreign Policy pripomína, že vagnerovci sú kontroverzná polovojenská organizácia, ktorá oficiálne neexistuje, ale k jej založeniu sa nedávno prihlásil Jevgenij Prigožin, Putinov spolupracovník. Ten ju pravdepodobne financuje prostredníctvom ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU.

Vagnerovci sa údajne prvýkrát objavili na Kryme po jeho anexii od Ukrajiny Moskvou v roku 2014 a odvtedy títo žoldnieri pôsobili aj v Sýrii, Líbyi a na iných miestach v Afrike. Nedávno sa objavil videozáznam, ako Prigožin v ruských väzniciach verbuje väzňov, pričom za ich nasadenie do bojoch na Ukrajine im sľubuje odpustenie ich trestov.

(tasr)

  |  

Pokus Ukrajincov o útok sa skončil katastrofou. Jednotku zdecimovalo delostrelectvo na mínovom poli

Vojenskí analytici široko komentujú video, ktoré zachytáva pokus Ukrajincov o útok, pričom v mínovom poli prišli o obrnené vozidlá a zvyšok vojakov rozprášilo ruské delostrelectvo. Za obeť údajne padol aj prvý fínsky obrnenec.

Podľa expertov sú na videu vidieť obrnené vozidlá typu XA-185 (Patria Pasi fínskej výroby), BMD-2 a M113. Niekoľko z nich nabehlo na mínu, následne sa k slovu dostalo ruské delostrelctvo.

Vojenský analytik Robin Häggblom na Twitteri k tomu napísal: „Bohužiaľ, je to dobrý príklad toho, prečo, ak je vozidlo zničené, by ste nemali k nemu jazdiť, aby ste sa pozreli, čo sa stalo. Ak to bola mína, je pravdepodobné, že vedľa sú ďalšie. Ak to bolo niečo iné, teraz ste v hľadáčiku toho, kto ho zasiahol.“

https://twitter.com/CorporalFrisk/status/1584805939676602368

Podľa vojenského analytika Johna Helina „bolo potvrdené, že prvý XA-185, láskavo nazývaný Pasi, bol zničený na Ukrajine“.

„Prvého z nich sme videli na Ukrajine asi pred mesiacom, takže toto bola naozaj len otázka času. Nie je známe, koľko ich bolo darovaných,“ dodal Helin.

https://twitter.com/J_JHelin/status/1584763081896255488

Odborníci na geolokáciu potvrdili, že video nie je staré a bolo urobené severne od letiska pri Donecku, v metropole Doneckej oblasti.

https://twitter.com/TelfordHistoric/status/1584602051912179712

(dod)

  |  

NDS upozorňuje na nápor vodičov, najmä vo štvrtok a piatok

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) očakáva v súvislosti s nadchádzajúcimi sviatkami a spojenými samosprávnymi voľbami zvýšený nápor áut na diaľniciach. S najväčším náporom počíta počas štvrtka a piatka (27. – 28. 10.) popoludní medzi 14.00 a 18.00. Motoristov preto žiada o ohľaduplnosť a zvýšenie pozornosti. Informovala o tom hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

"Naše sčítače intenzít dopravy zaznamenávajú tradične počas Dušičiek zvýšený nárast vozidiel na diaľniciach miestami aj o vyše 50 percent oproti bežným dňom. Ľudia počas sviatkov najčastejšie cestujú v smere z Česka do Bratislavy, či z hlavného mesta do Žiliny, Senca alebo na východ Slovenska," ozrejmila.

Zvýšený nápor očakáva NDS tiež v stredu (2. 11.). "Treba počítať s nárastom počtu áut na diaľniciach aj po sviatkoch, vlani sme 2. novembra napríklad namerali nárast intenzity o viac než štvrtinu pri návratoch zo Žiliny do Bratislavy a rovnako aj v smere z Bratislavy do Českej republiky," doplnila hovorkyňa.

Pripomenula, že posádky diaľničnej patroly budú motoristom v núdzi k dispozícii aj počas sviatkov. "Patrolu si privoláte buď prostredníctvom bezplatného čísla 0800 100 007 alebo ešte jednoduchšie, cez mobilnú aplikáciu Pomoc na diaľnici," vysvetlila.

(tasr)

  |  

Kaša radikálnych aktivistov na obraze Moneta: oprava bude stáť desaťtisíce eur, múzeum chce sumu vymáhať

Zradikalizovaní aktivisti z hnutia Letzte Generation, ktorí v múzeu v nemeckom Postupime hodili zemiakovú kašu na obraz francúzskeho impresionistického maliara Clauda Moneta a prilepili sa o stenu, môžu mať problém. Škodu, ktorá v dôsledku ich neuváženého konania vznikla, múzeum odhaduje na desaťtisíce eur.

Hoci bola maľba z cyklu Kôpky sena chránená ochranným sklom a poškodenie sa jej netýka, útok si odniesla najmä spodná časť historického rámu. Informuje o tom nemecký telerozhlas Deutsche Welle. Aktuálne stále zatvorené múzeum ho musí dať zreštaurovať. Aktivisti poškodili rozprsknutou kašou aj okolité steny.

Kultúrna ustanovizeň skúma možnosti, ako žiadať odškodnenie. Požadovať ho bude priamo od aktivistov, ktorých polícia v tejto chvíli vyšetruje. Obvinení sú z poškodzovania cudzej veci.

K útoku sa prihlásila kontroverzná skupina Letzte Generation (Posledná generácia). Takýmto konaním podľa vlastných vyjadrení požaduje od kompetentných urobiť kroky na obmedzenie globálneho otepľovania.

(dw, krk)

  |  

USA: Ľavicoví demokrati stiahli list, ktorým vyzývali na diplomatické ukončenie vojny na Ukrajine

Skupina ľavicových demokratov v americkom Kongrese stiahla svoj list, ktorým vyzývala na rokovania s Ruskom týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine.

Stiahnutie listu odôvodnili tým, že jeho obsah bol nesprávne interpretovaný a v súlade s rastúcou neochotou republikánskej strany naďalej posielať pomoc Kyjevu. Ako uviedla Pramila Jayapal, návrh listu pochádzal spred niekoľkých mesiacov a bol zverejnený bez toho, aby ho niekto skontroloval a schválil.

List Bielemu domu bol zverejnený v pondelok, pričom ešte v júni ho podpísalo 30 demokratov prezidenta Joea Bidena v Snemovni reprezentantov. Dokument obsahujúci výzvu, aby Spojené štáty rokovali priamo s Ruskom, bol vnímaný ako snaha o podkopávanie Bidenovej administratívy, ktorá opakovane tvrdila, že Moskva nemá záujem o diplomaciu.

Predstavitelia Bieleho domu v reakcii uviedli, že diplomacia je možná len vtedy, keď sú všetky strany pripravené rokovať, a to v súčasnosti neplatí. Demokratický kongresman z Massachusetts Jake Auchincloss odsúdil list ako „olivovú ratolesť vojnovému zločincovi, ktorý prehráva vojnu“, v narážke na ruského vodcu Vladimíra Putina.

Ďalší člen progresívneho klubu Ruben Gallego odpovedal: „Rusko neuznáva diplomaciu, iba silu. Ak chceme, aby Ukrajina existovala ako slobodná a demokratická krajina, ktorou je, musíme podporiť jej boj.“

https://standard.sk/267108/tridsat-demokratov-vyzyva-bidena-rokovat-s-ruskom-o-primeri-na-ukrajine/

(sita)