Preskočiť na obsah
  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer pred Hlasom. Republika sa dotiahla na OĽaNO, KDH by skončilo mimo parlamentu

Parlamentné voľby by podľa prieskumu agentúry Polis vyhrala strana Smer-SD. Dôveruje jej 19,3 percenta opýtaných respondentov.

Za Smerom-SD sa umiestnila strana Hlas-SD s podporou 18,5 percenta voličov, nasledovala Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú by volilo 10,6 percenta respondentov.

Najdôveryhodnejším lídrom politickej strany je podľa prieskumu Peter Pellegrini (Hlas-SD), na ktorého sa spolieha 27,9 percenta opýtaných. Naopak, najnedôveryhodnejším lídrom je predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba, ktorému neverí 85,2 percenta respondentov.

Telefonický prieskum pre agentúru SITA vykonala agentúra Polis Slovakia na vzorke 1 013 respondentov. Prieskum sa realizoval od nedele 16. októbra do soboty 22. októbra.

Na štvrtom mieste sa v prieskume umiestnilo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so podporou 7,9 percenta voličov. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a hnutie Republika by volilo zhodne 7,1 percenta respondentov.

Nasleduje hnutie Sme rodina s podporou 5 percent a ĽSNS, ktorú by si v parlamentných voľbách volilo 4,8 percenta opýtaných. Strana Aliancia by získala 4,7 percenta hlasov voličov, nasledovaná Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), ktoré by volilo 4,6 percenta opýtaných.

Slovenská národná strana (SNS) v prieskume získala 3,1 percenta a stranu Dobrá voľba by volilo 2,8 percenta účastníkov prieskumu. Koaličnú stranu Za ľudí by volilo 2,3 percent opýtaných. Na posledných dvoch priečkach sa umiestnili strany Život – Národná strana (Život-NS) s podporou 1,8 percenta a Starostovia a nezávislí, ktorú by volilo 0,4 percenta respondentov prieskumu.

Preferencie sú vyrátané z 51-percentnej účasti. Nerozhodnutých respondentov bolo 33 percent a voliť by určite nešlo 16 percent opýtaných.

Po najdôveryhodnejšom lídrovi Petrovi Pellegrinim dôveruje najviac opýtaných predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, a to 23,9 percenta. Ako tretieho najdôveryhodnejšieho lídra vnímajú respondenti predsedu SaS Richarda Sulíka, získal 22,4 percenta hlasov.

Nasleduje líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôveruje 18,4 percenta opýtaných, predsedovi strany Život-NS Tomášovi Tarabovi dôveruje 15 percent a predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi 13,9 percenta opýtaných.

Najnedôveryhodnejšími politikmi po Marianovi Kotlebovi sú líder OĽaNO Igor Matovič, ktorému nedôveruje 89 percent voličov, a líderka Za ľudí Veronika Remišová, ktorej nedôveruje 83,6 percenta opýtaných.

(sita)

  |  

Nemecko plánuje schváliť legalizáciu konopy na rekreačné účely

Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach v stredu oznámil, že v spolkovej republike plánuje zlegalizovať držbu indickej konopy do 30 gramov a takisto povoliť jej predaj dospelým na rekreačné účely. Informujú o tom agentúra AP a AFP.

Zatiaľ však nie je isté, či sa tento plán schválený kabinetom aj uskutoční, keďže vláda si chce byť istá, že legalizácia kanabisu je v súlade s právnymi predpismi Európskej únie.

Lauterbachov plán navrhuje povoliť predaj konopy dospelým osobám na predajných miestach s osobitnou licenciou. Nemecko tak chce bojovať proti nelegálnej distribúcii tejto omamnej látky na čiernom trhu, pričom vláda chce tento trh prísne regulovať.

Legalizácia predaja konopy je súčasťou série reforiem spísaných vo vlaňajšej koaličnej dohode troch strán, ktoré sú vo vláde nemeckého kancelára Olafa Scholza. Tento krok by podľa vlády zaistil kontrolu kvality konopy a chránil i mladých ľudí.

Spoločenské dôsledky tejto reformy majú byť podľa vlády posúdené o štyri roky.

Medzi ďalšie reformy v koaličnej dohode patrí aj zrušenie zákazu reklamy lekárov a obmedzení v súvislosti s dvojitým občianstvom, uľahčenie získania nemeckého občianstva a zníženie minimálneho veku pre voličov v štátnych a európskych voľbách z 18 rokov na 16.

Vláda taktiež plánuje zrušiť 40 rokov staré nariadenie, podľa ktorého musia osoby, ktoré majú záujem o zmenu pohlavia, pred týmto úkonom podstúpiť psychologické vyšetrenie a získať schválenie súdu.

(tasr)

  |  

Voľby 2022: Voliť môže 4,4 milióna ľudí, prvovoličov je 140-tisíc

V sobotných (29. 10.) spojených voľbách môže prísť voliť takmer 4,41 milióna ľudí, prvýkrát hlasovať vo voľbách bude môcť 140-tisíc mladých ľudí. Vyplýva to z odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR.

Medzi 4,4 milióna voličov patria osoby, ktoré majú viac ako 18 rokov a majú trvalý pobyt na Slovensku, teda občania SR a cudzinci. Presný počet ľudí, ktorí mali právo voliť, bude známy až zo sumarizácie zápisníc o výsledkoch volieb.

K urnám zamieria aj prvovoliči. Využiť svoje volebné právo prvýkrát v živote bude mať približne 140-tisíc mladých ľudí. "Ide o mladých, ktorí v čase posledných volieb konaných na Slovensku, ktorými boli parlamentné voľby (29. február 2020), nedovŕšili potrebný vek 18 rokov. Plnoletými sa stali až v čase od 1. marca 2020 do 29. októbra 2022 vrátane," vysvetlila riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Zuzana Podmanická.

Možnosť prvýkrát voliť predsedu samosprávneho kraja alebo poslancov krajského zastupiteľstva, by malo mať podľa odhadov ŠÚ SR 260-tisíc mladých ľudí, ktorí v čase volieb dovŕšia vek 18 až 22 rokov vrátane.
Keďže sa komunálne voľby konali o rok neskôr ako krajské, prvýkrát voliť svojich primátorov, starostov, ale aj miestnych a mestských či obecných poslancov by mohlo prísť približne 205-tisíc mladých ľudí, ktorí v čase volieb dovŕšia vek 18 až 21 rokov.

Spojené voľby budú v sobotu. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 20.00. Hlasovať sa môže len v mieste svojho trvalého bydliska, hlasovací preukaz sa nedá vybaviť. Hoci ide o spojené voľby, volič ich bude odlišovať farebne. Po hlasovaní vloží lístky do obálky a schránky s farbou, ktorá prislúcha konkrétnym voľbám. Komunálne voľby budú mať bielu farbu, voľby do vyšších územných celkov (VÚC) modrú farbu.

(tasr)

  |  

Putin negratuloval Sunakovi, lebo Spojené kráľovstvo je nepriateľskou krajinou

Ruský prezident Vladimír Putin nezablahoželal novému britskému premiérovi Rishimu Sunakovi k vymenovaniu, pretože Moskva považuje Spojené kráľovstvo v súčasnosti za "nepriateľskú" krajinu. V stredu to uviedol Kremeľ, informuje agentúra AFP.

"Spojené kráľovstvo momentálne patrí do kategórie nepriateľských krajín. Čiže nie, (gratulačný) telegram (Sunakovi) poslaný nebol," povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

V utorok Peskov vyhlásil, že Kremeľ nevidí "nádej" na zlepšenie vzťahov s Londýnom pod vedením nového predsedu vlády Sunaka.

Rishi Sunak sa v utorok stal 57. premiérom v dejinách Spojeného kráľovstva – a tretím v priebehu necelých dvoch mesiacov. Je prvým príslušníkom etnickej menšiny, ktorý prevzal tento úrad, a vo veku 42 rokov sa stal najmladším premiérom v Británii za uplynulé dve storočia.

Nový britský premiér, ktorý nahradil Liz Trussovú vládnucu len 49 dní, po vymenovaní do úradu prisľúbil, že bude pokračovať v podpore Ukrajiny v boji proti ruským inváznym jednotkám.

(tasr)

  |  

Pred sto rokmi sa dostal v Taliansku k moci fašistický vodca Benito Mussolini

Pochod stúpencov diktátora Benita Mussoliniho na Rím bol štátnym prevratom, po ktorom sa tento fašistický vodca dostal v Taliansku k moci. Od kráľa Viktora Emanuela III. si vynútil vymenovanie za predsedu vlády. Od začiatku pochodu na Rím uplynie vo štvrtok 27. októbra sto rokov.

Bývalý učiteľ Benito Mussolini, ktorý sa už v mladosti stal jedným z predákov talianskych socialistov a neskôr pôsobil ako šéfredaktor socialistických novín Avanti (Vpred), založil po svojom rozchode so socialistami 25. marca 1919 organizáciu Fasci di Combattimento (Bojové zväzky). Z nej vznikla v novembri 1921 strana Partito Nazionale Fascista (Národná fašistická strana).

V tom istom roku sa dostala aj do parlamentu a postupne sa stala prvou masovou občianskou stranou v Taliansku, zjednocujúcou tak protisocialistické, ako aj protikapitalistické postoje.

Benito Mussolini stelesňoval v očiach mnohých obyvateľov Apeninského polostrova vodcu, ktorý môže skoncovať s permanentnou politickou nestabilitou a zlou hospodárskou situáciou. V jednom z posledných prejavov pred pochodom na Rím, 24. októbra 1922 na zhromaždení v Neapole, kde sa zišlo okolo 60-tisíc ľudí, vyhlásil: "Náš program je jasný – chceme vládnuť!"

Aj Mussoliniho plán bol jasný – k moci sa chcel dostať demonštráciou sily, a preto vyhlásil pochod svojich prívržencov na Rím. Tisíce mužov v čiernych košeliach sa vydali 27. októbra 1922 na pochod. K bránam Ríma dorazili na nasledujúci deň vo večerných hodinách. Ich počet sa však rôzni a pohybuje sa od 10-tisíc do 100-tisíc. S určitosťou sa však vie, že samotný vodca medzi nimi nebol – odišiel do Milána, kde čakal, ako sa jeho pokus o štátny prevrat skončí.

Historici sa domnievajú, že s davom nie príliš dobre vyzbrojených Mussoliniho stúpencov by si dobre vyzbrojená armáda, ktorá chránila Rím, poradila. Taliansky kráľ Viktor Emanuel III., obávajúc sa krviprelievania, však odmietol vyhlásiť výnimočný stav. Zostavením vlády poveril najskôr niekdajšieho premiéra Antonia Salandra, ktorý ponuku odmietol. Ako sa neskôr ukázalo, bol dohodnutý s Mussolinim, ktorý podobný vývoj predpokladal.

V patovej situácii taliansky kráľ napokon ustúpil a vytvorením nového vládneho kabinetu poveril 39-ročného Benita Mussoliniho. Ten sa stal oficiálne premiérom 31. októbra 1922 ako najmladší predseda vlády v talianskych dejinách.

Il Duce (vodca), ako sa nechal Mussolini nazývať, postupne zrušil politické strany, zlikvidoval opozíciu a zaviedol cenzúru. Keď sa dostal v Nemecku v roku 1933 k moci Adolf Hitler, v Taliansku už viac ako desať rokov vládol pevnou rukou Mussolini.

Diktátora Benita Mussoliniho, oblečeného v nemeckej uniforme, zadržali talianski partizáni aj s jeho milenkou Clarou Petacci vo vojenskej kolóne wehrmachtu pri pokuse utiecť do Švajčiarska. Na brehu jazera Como ich zastrelili 28. apríla 1945 a ich telá zavesili dolu hlavou na námestí v Miláne na výstrahu.

(tasr)

  |  

ISW: Putin vzdoruje kritike svojich blízkych spolupracovníkov

Ruský prezident Vladimír Putin je v súvislosti s nedostatočným postupom vojenskej invázie na Ukrajine vystavený narastajúcemu tlaku zo strany svojich najbližších spolupracovníkov. S odvolaním sa na vojenských analytikov o tom v stredu informovala stanica Sky News.

Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe uvádza, že niektorí členovia Putinovho najužšieho okruhu šéfa Kremľa "priamo konfrontovali".

Americké noviny The Washington Post citovali spravodajské služby USA, podľa ktorých miliardár Jevgenij Prigožin, financujúci Vagnerovu skupinu, v súkromnej konverzácii ostro kritizoval ruské ministerstvo obrany. Samotný Prigožin popiera, že by niekedy kritizoval ruské ozbrojené sily, avšak na verejnosti opakovane slovne útočil na rezort obrany.

Vagnerova skupina je fakticky súkromná armáda, ktorá podľa Západu bojuje za záujmy Kremľa v rôznych zónach konfliktu vo svete. Prigožin údajne obvinil armádu, že sa vo veľkej miere spolieha na žoldnierov z jeho skupiny, pričom ich nedokázala financovať ani poskytnúť potrebné zdroje.

Sky News ďalej píše, že nespokojnosť s postupom ofenzívy na Ukrajine vyjadrili aj ďalší predstavitelia. Čečenský vodca Ramzan Kadyrov uviedol, že ruská odozva na útoky Ukrajincov je "slabá", a dodal, že Moskva by mala "vymazať ukrajinské mestá z povrchu zeme".

(tasr)