Preskočiť na obsah
  |  

Prezidentka termín referenda oznámi po zverejnení rozhodnutia súdu v zbierke zákonov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová rešpektuje rozhodnutie ústavného súdu, že otázka o demisii vlády z plánovaného referenda je v rozpore s ústavou.

„Termín vyhlásenia referenda oznámim hneď, ako to bude možné, teda po zverejnení rozhodnutia súdu v zbierke zákonov," informovala Čaputová. Jej vyjadrenie poskytol hovorca prezidentky SR Martin Strižinec v tlačovej správe.

Otázka o demisii vlády, ktorú opozícia navrhla do plánovaného referenda o predčasných voľbách, je v rozpore s ústavou. Rozhodol o tom dnes Ústavný súd SR.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová podala v prvej polovici septembra na Ústavný súd SR návrh na začatie konania týkajúci sa referendovej otázky, či má Vláda SR bezodkladne podať demisiu. Považuje ju totiž po konzultáciách s ústavnými právnikmi z hľadiska ústavnosti za spornú.

(sita)

  |  

Scholz a Macron sa v Paríži pokúsili zmierniť nemecko-francúzske napätie

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa v stredu v Paríži stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom s cieľom zmierniť napätie medzi oboma krajinami. Informujú o tom agentúra AP a webová stránka denníka Die Welt.

Štátnici mali počas pracovného obeda v Elyzejskom paláci rokovať o situácii na Ukrajine, píše AP. Nemecké média informovali, že spoločná tlačová konferencia, ktorú vopred avizovala nemecká strana, sa po stretnutí neuskutočnila.

Hovorca francúzskej vlády Olivier Véran povedal, že Scholzova návšteva potvrdzuje schopnosť oboch krajín "prekonať ťažkosti, keď priority jednej z krajín nie sú v zhode s prioritami tej druhej". "Sila dvojice Francúzsko-Nemecko je v tom, že sú vždy schopné navzájom vychádzať a posúvať Európu vpred," povedal Verán.

Pôvodne sa malo uskutočniť aj stretnutie vládnych kabinetov Nemecka a Francúzska, bolo však posunuté na január, píše AP. Paríž i Berlín uviedli, že dosiahnutie zhody na niektorých bilaterálnych záležitostiach si ešte stále vyžaduje prácu.

Obe najsilnejšie ekonomiky EÚ majú zvyčajne rozdielne názory na obranu, energetiku a ďalšie záležitosti, pripomína AP.

(tasr)

  |  

Vláda schválila novú protiinflačnú pomoc. Kto dostane 100 eur?

Vláda schválila ďalšiu protiinflačnú pomoc najzraniteľnejším skupinám – pre viac ako 150-tisíc ľudí. Pomoc bude vo výške 100 eur a v celkovom objeme 15,6 milióna eur. Informoval o tom v stredu po rokovaní vlády premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Niektoré skupiny sa v prvej vlne k pomoci nedostali alebo "prepadli cez sito" pomoci, tak sa im podľa Hegera vyplatí v druhom balíku.

"Dnes sme na vláde schválili mimoriadne adresné riešenie pre ľudí, ktorých široká schéma (pomoci v lete) nezasiahla. Inflačná pomoc, ktorú sme dnes schválili pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov, bude vo výške 15,6 milióna eur. Z tejto sumy zvýšime jednak prídavky na deti, pomôžeme zdravotne postihnutým, sirotám, domácnostiam v hmotnej núdzi, ale aj ďalším skupinám," priblížil predseda vlády.

Ide najmä o deti a zdravotne postihnutých

Cieľovou skupinou pre druhú vlnu inflačnej pomoci je podľa slov ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) 23 650 novonarodených nezaopatrených detí, ako aj 29 400 nízkopríjmových ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. "Ďalšou skupinou sú siroty, ktoré nepoberajú sirotský dôchodok. Je ich približne 1 330. Ďalšou skupinou sú domácnosti v hmotnej núdzi – týchto 14 283 domácností nebolo v hmotnej núdzi vtedy, keď sme pred letom vyplácali prvú vlnu inflačnej pomoci," spresnil Krajniak.

Milan Krajniak. Foto: TASR/Martin Baumann

Pomoc 100 eur podľa Krajniakových slov dostane aj 85 433 nezaopatrených detí, ktoré majú súdom určené výživné nižšie ako 150 eur. "Ďalšou skupinou je 900 odchovancov centier pre deti a rodiny," dodal Krajniak. Niektorým skupinám obyvateľov bude podľa neho protiinflačná pomoc vyplatená automaticky, niektoré skupiny obyvateľov budú musieť o ňu požiadať.  

Hlas: Vláda robí predvolebný marketing a z ľudí v núdzi sa cynicky vysmieva

Vláda pokračuje vo výsmechu ľudí v núdzi, ktorí súrne potrebujú od štátu pomoc. Uviedla to Patrícia Medveď Macíková, hovorkyňa mimoparlamentnej strany Hlas-SD, v reakcii na vládou oznámenú druhú vlnu takzvanej inflačnej pomoci.

"Po roku a dvoch mesiacoch ´objavila´ vláda skupiny ľudí, ktorí vraj jej prvú pomoc nedostali a posiela im sto eur. Sto eur pri zdražovaní za 14 mesiacov znamená presne 7 eur a 14 centov na mesiac. Toto je podľa Igora Matoviča, Eduarda Hegera (obaja OĽaNO) a Milana Krajniaka (Sme rodina) pomoc pri zdražovaní? Je to jeden cynický výsmech a predvolebný marketing, ktorý nikoho neoklame," povedal líder Hlas-SD Peter Pellegrini.

Strana Hlas-SD vláde pripomína, že na skutočnú pomoc čakajú od vlády miliónové skupiny ľudí, a nie desaťtisíce, ktoré zrazu "objavila". "Vyše milióna detí a vyše milióna seniorov sa dodnes dočkali len sľubov a almužien. Igor Matovič a Eduard Heger nedokážu Slovensku pomôcť, vedia len rozoštvávať spoločnosť, klamať a škriepiť sa vo vládnej koalícii. Ľudia majú už v sobotu jedinečnú možnosť odkázať týmto pánom vo volebných miestnostiach, čo si o tejto ich ´pomoci´ v skutočnosti myslia," dodal Pellegrini.

(tasr)

  |  

Referendová otázka o demisii vlády je protiústavná, rozhodol Ústavný súd SR

AKTUALIZOVANÉ Navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu SR (ÚS) SR o tom v stredu informoval predseda ÚS SR Ivan Fiačan.

"Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, s princípom deľby moci, a teda je v rozpore s ústavou," povedal Fiačan. ÚS týmto rozhodnutím nadviazal na svoj minuloročný nález týkajúci sa obdobnej referendovej otázky o skrátení volebného obdobia parlamentu.

Pre pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda v prípade prvej otázky sa na ústavný súd obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Od rozhodnutia súdu záviselo, či referendum, ktoré prezidentka vypíše, bude mať jednu alebo dve otázky. Spornou bola otázka, či ľudia súhlasia s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu.

 "Publikovanie nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky znamená, že v tejto časti otázky prezidentka nemôže vyhlásiť referendum," uviedol Fiačan.

Čo povedal spravodajca

Sudca spravodajca Rastislav Kaššák poukázal na to, že v demokratickom a právnom štáte referendum nemôže zahŕňať hocijakú otázku. "Referendum podľa ústavy totiž predstavuje výkon zákonodarnej moci, ktorá je však ústavou obmedzená," povedal. Predmet referenda v tomto prípade smeruje k prelomeniu všeobecných pravidiel obsiahnutých v ústave. "Ústavnému súdu nezostalo nič iné, než konštatovať, že v referende nemožno jednorazovo skrátiť ani funkčné obdobie vlády, k čomu by jej zaviazanie podať demisiu viedlo," konštatoval.

V referende bude otázka o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom, alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Podľa hlavy štátu je táto časť v súlade s ústavou.

Predstavitelia opozičného Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406 039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by chcela cez referendum dosiahnuť predčasné voľby.

Prvá otázka znela: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?" Druhá otázka sa týka toho, či ľudia súhlasia, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady SR.

Prezidentka rešpektuje rozhodnutie ÚS SR, termín referenda vyhlási čo najskôr

Prezidentka Zuzana Čaputová rešpektuje rozhodnutie ÚS SR o nesúlade jednej referendovej otázky s ústavou. Termín referenda vyhlási hneď, ako to bude možné. Informoval o tom hovorca prezidentky Martin Strižinec.

"Rešpektujem rozhodnutie Ústavného súdu. Termín vyhlásenia referenda oznámim hneď, ako to bude možné, teda po zverejnení rozhodnutia súdu v Zbierke zákonov," vyhlásila prezidentka.

Koalíciu ani SaS neprekvapilo rozhodnutie o referendovej otázke

Koaličné strany ani SaS neprekvapilo rozhodnutie Ústavného súdu SR o jednej z referendových otázok, ktoré navrhol Smer-SD. Takéto rozhodnutie ÚS očakávali aj vzhľadom na jeho predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa obdobnej otázky.

"To, že Robert Fico referendum znova odflákol, je jasný dôkaz toho, že mu nezáleží na názore občanov, ktorí sa pod referendum podpísali. Bohapusto ich oklamal a snaží sa ich len zneužiť na návrat k moci, aby si bol schopný zabezpečiť beztrestnosť," reagoval predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Podobne to vníma aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Hovorí o neschopnosti šéfa Smeru-SD Fica, keďže nenaformuloval referendovú otázku tak, aby bola v súlade s Ústavou SR.

Šéf klubu Sme rodina Peter Pčolinský berie rozhodnutie súdu na vedomie. Dodal, že pokiaľ bude vypísané referendum s jednou otázkou, politicky sa k tomu v hnutí postavia. "Je to štandardná politická práca opozičnej strany, nevidím v tom nič nezvyčajné, cieľom každej opozície je skrátiť volebné obdobie vlády. Je to legitímna požiadavka opozície," reagoval na iniciatívu Smeru-SD.

Podľa podpredsedu strany Za ľudí Juraja Šeligu rozhodnutie ÚS potvrdilo, že líder Smeru-SD opäť oklamal svojich voličov. "Sľuboval im, že jeho referendové otázky sú v súlade s ústavou," poznamenal. Hovorí o Ficovej hre proti vládnej koalícii a prezidentke Zuzane Čaputovej. Vidí za tým snahu dostať sa späť k moci.

Alojz Baránik (SaS) skonštatoval, že odborníci od začiatku vedeli, že otázka cez ÚS neprejde. "Už v minulosti bolo jasné, že tento druh otázky má také zásadné chyby, že ÚS s ním nemôže súhlasiť," povedal. Referendum tak podľa neho bude len s jednou otázkou. "Je to politická hra Roberta Fica, aby získal body," doplnil s tým, že Smer-SD podľa neho zámerne formuloval otázku v rozpore s ústavou, aby to prispievalo k polarizácii spoločnosti.

Hlas kritizuje rozhodnutie ÚS SR, SNS víta, že referendum bude

Strana Hlas-SD kritizuje rozhodnutie ústavného súdu o tom, že navrhovaná referendová otázka o demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR. "Ústavný súd dnes ľuďom oznámil, že nie je v ich moci skončiť s vládou Igora Matoviča a Eduarda Hegera," skonštatoval Hlas-SD v stanovisku. Rozhodnutie podľa strany ukázalo, že voliči svojím hlasom dávajú bianko šek "akejkoľvek mizernej vláde, ktorú štyri roky nikto a nič neodlepí z jej stoličiek".

Hlas sa obáva, že výsledkom rozhodnutia ÚS SR bude ešte väčšia frustrácia a hnev občanov. Strana zároveň tvrdí, že referendum o druhej otázke vzhľadom na časové termíny "už nemá schopnosť zbaviť moci Igora Matoviča a Eduarda Hegera". Poslanci Národnej rady SR by mali podľa strany podporiť zmenu ústavy, ktorá by umožnila predčasné voľby.

SNS v reakcii upozornila, že ešte pred letom sa obávala tohto vývoja a chcela diskutovať o právnej bezchybnosti otázky referenda. Strana tvrdila, že štylizácia referendovej otázky musí byť taká, aby garantovala nielen zmenu ústavy, ale aj možnú povinnosť vyhlásenia volieb. "Je nám ľúto, že prišlo na naše slová. Napriek tomu sme radi, že sa môže konať referendum o možnosti uskutočnenia predčasných parlamentných volieb," reagovala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

(tasr, sita)

  |  

Prieskum: Voľby by vyhral Smer pred Hlasom. Republika sa dotiahla na OĽaNO, KDH by skončilo mimo parlamentu

Parlamentné voľby by podľa prieskumu agentúry Polis vyhrala strana Smer-SD. Dôveruje jej 19,3 percenta opýtaných respondentov.

Za Smerom-SD sa umiestnila strana Hlas-SD s podporou 18,5 percenta voličov, nasledovala Sloboda a Solidarita (SaS), ktorú by volilo 10,6 percenta respondentov.

Najdôveryhodnejším lídrom politickej strany je podľa prieskumu Peter Pellegrini (Hlas-SD), na ktorého sa spolieha 27,9 percenta opýtaných. Naopak, najnedôveryhodnejším lídrom je predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) Marian Kotleba, ktorému neverí 85,2 percenta respondentov.

Telefonický prieskum pre agentúru SITA vykonala agentúra Polis Slovakia na vzorke 1 013 respondentov. Prieskum sa realizoval od nedele 16. októbra do soboty 22. októbra.

Na štvrtom mieste sa v prieskume umiestnilo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so podporou 7,9 percenta voličov. Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a hnutie Republika by volilo zhodne 7,1 percenta respondentov.

Nasleduje hnutie Sme rodina s podporou 5 percent a ĽSNS, ktorú by si v parlamentných voľbách volilo 4,8 percenta opýtaných. Strana Aliancia by získala 4,7 percenta hlasov voličov, nasledovaná Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), ktoré by volilo 4,6 percenta opýtaných.

Slovenská národná strana (SNS) v prieskume získala 3,1 percenta a stranu Dobrá voľba by volilo 2,8 percenta účastníkov prieskumu. Koaličnú stranu Za ľudí by volilo 2,3 percent opýtaných. Na posledných dvoch priečkach sa umiestnili strany Život – Národná strana (Život-NS) s podporou 1,8 percenta a Starostovia a nezávislí, ktorú by volilo 0,4 percenta respondentov prieskumu.

Preferencie sú vyrátané z 51-percentnej účasti. Nerozhodnutých respondentov bolo 33 percent a voliť by určite nešlo 16 percent opýtaných.

Po najdôveryhodnejšom lídrovi Petrovi Pellegrinim dôveruje najviac opýtaných predsedovi Smeru Robertovi Ficovi, a to 23,9 percenta. Ako tretieho najdôveryhodnejšieho lídra vnímajú respondenti predsedu SaS Richarda Sulíka, získal 22,4 percenta hlasov.

Nasleduje líder hnutia Sme rodina Boris Kollár, ktorému dôveruje 18,4 percenta opýtaných, predsedovi strany Život-NS Tomášovi Tarabovi dôveruje 15 percent a predsedovi hnutia Republika Milanovi Uhríkovi 13,9 percenta opýtaných.

Najnedôveryhodnejšími politikmi po Marianovi Kotlebovi sú líder OĽaNO Igor Matovič, ktorému nedôveruje 89 percent voličov, a líderka Za ľudí Veronika Remišová, ktorej nedôveruje 83,6 percenta opýtaných.

(sita)

  |  

Nemecko plánuje schváliť legalizáciu konopy na rekreačné účely

Nemecký minister zdravotníctva Karl Lauterbach v stredu oznámil, že v spolkovej republike plánuje zlegalizovať držbu indickej konopy do 30 gramov a takisto povoliť jej predaj dospelým na rekreačné účely. Informujú o tom agentúra AP a AFP.

Zatiaľ však nie je isté, či sa tento plán schválený kabinetom aj uskutoční, keďže vláda si chce byť istá, že legalizácia kanabisu je v súlade s právnymi predpismi Európskej únie.

Lauterbachov plán navrhuje povoliť predaj konopy dospelým osobám na predajných miestach s osobitnou licenciou. Nemecko tak chce bojovať proti nelegálnej distribúcii tejto omamnej látky na čiernom trhu, pričom vláda chce tento trh prísne regulovať.

Legalizácia predaja konopy je súčasťou série reforiem spísaných vo vlaňajšej koaličnej dohode troch strán, ktoré sú vo vláde nemeckého kancelára Olafa Scholza. Tento krok by podľa vlády zaistil kontrolu kvality konopy a chránil i mladých ľudí.

Spoločenské dôsledky tejto reformy majú byť podľa vlády posúdené o štyri roky.

Medzi ďalšie reformy v koaličnej dohode patrí aj zrušenie zákazu reklamy lekárov a obmedzení v súvislosti s dvojitým občianstvom, uľahčenie získania nemeckého občianstva a zníženie minimálneho veku pre voličov v štátnych a európskych voľbách z 18 rokov na 16.

Vláda taktiež plánuje zrušiť 40 rokov staré nariadenie, podľa ktorého musia osoby, ktoré majú záujem o zmenu pohlavia, pred týmto úkonom podstúpiť psychologické vyšetrenie a získať schválenie súdu.

(tasr)