Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SaS predkladá návrh na zmenu zdaňovania investícií a kryptomien

Poslanci Národnej rady SR za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Peter Cmorej a Marián Viskupič predložili do parlamentu novelu zákona o dani z príjmov, ktorá prináša zmeny v zdaňovaní investícií a kryptomien.

Cieľom novely je zrovnoprávniť zdaňovanie rôznych typov investícií, podporiť dlhodobé investičné sporenie a znížiť drakonické zdaňovanie krypto-aktív. Informovala o tom dnes v tlačovej správe Ivana Nittmannová z komunikačného oddelenia strany.

Predložená novela zákona rieši tri okruhy problémov. Príjem z predaja cenných papierov má byť po jednom roku držania oslobodený od dane z príjmu bez ohľadu na to, či ide o zahraničný alebo slovenský podielový fond, ETF alebo iný druh cenného papiera. Druhou zmenou je sfunkčnenie dlhodobého investičného sporenia, ktoré sa doteraz vzťahovalo iba na burzovo obchodované cenné papiere. Čo sa týka kryptomeny, novela ruší povinnosť platiť zo zisku z predaja kryptomien zdravotné odvody, nemá sa zdaňovať ani prevod jednej kryptomeny za druhú. Zákon takisto navrhuje zdaňovať zisk z predaja krypto-aktív držaných viac ako jeden rok zníženou 7-percentnou sadzbou.

(sita)

Minúta  |  

Ceny energií po prudkom zvýšení v tomto roku v ďalších dvoch rokoch klesnú, predpovedá Svetová banka

Ceny energií po prudkom zvýšení v tomto roku v najbližších dvoch rokoch mierne klesnú, očakáva Svetová banka (SB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

"Po náraste predbežne o 60 percent v roku 2022 sa ceny energií v roku 2023 podľa prognóz znížia o 10 percent a v roku 2024 o ďalších 12 percent," uviedla SB vo svojej správe venovanej komoditným trhom.

Dôležitými faktormi, ktoré ovplyvnia ceny energií, bude spomalenie rastu globálnej ekonomiky, slabší dopyt po zemnom plyne, keďže domácnosti a priemysel obmedzia svoju spotrebu, rovnako ako nárast ponuky na trhu s uhlím. SB však odhaduje, že ceny energií sa budú v roku 2024 pohybovať o viac než 50 percent nad svojím 5-ročným priemerom.

Produkcia uhlia podľa predpovedí SB výrazne stúpne, keďže viacero veľkých exportérov zvýši ťažbu. To ohrozuje klimatické ciele. SB síce v dlhodobom horizonte očakáva zmenu priemyselných modelov v severoeurópskych krajinách, ktorú spôsobia trvalo vysoké ceny energií. To by mohlo podporiť obrat smerom k zelenej energii. To však nebude platiť globálne.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Šírenie hodnôt demokracie medzi mladou generáciou je kľúčové

Budovanie rešpektu k ľudským právam a šírenie hodnôt demokracie medzi mladou generáciou je podľa šéfa rezortu diplomacie Rastislava Káčera pre spoločnosť kľúčové.

Káčer to vyhlásil v stredu počas podujatia, ktoré bolo venované 30. výročiu založenia UNESCO Katedry výchovy k ľudským právam. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

"Ľudské práva sú stavebným kameňom vyspelej a tolerantnej demokratickej spoločnosti. A sú tiež pilierom našej zahraničnej politiky a neoddeliteľnou súčasťou slovenského hodnotového kompasu," vyhlásil Káčer.

Výchovu mladej generácie k tolerancii, rešpektu k ľudským právam a základným slobodám, zásadám medzinárodného práva a porozumeniu medzi národmi považuje za obzvlášť záslužnú prácu. Pripomenul, že angažovanosť MZVEZ SR v ľudskoprávnej agende zostáva výrazná.

(tasr)

Minúta  |  

Fico: Keby 29. októbra spolu s komunálnymi voľbami bolo aj referendum, bolo by úspešné

Predseda strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Róbert Fico si je istý, že keby v sobotu 29. októbra spolu s komunálnymi voľbami prebiehalo aj referendum k predčasným voľbám, bolo by úspešné.

„Pani prezidentka prvé referendum zmarila, toto druhé nemohla zmariť, ale zabránila, aby bolo v čase volieb, čo by v konečnom dôsledku ušetrilo peniaze aj čas," podotkol Fico na tlačovej besede.

Predseda strany rovnako tvrdí, že prezidentka chráni Matoviča a Hegera (OĽaNO), a preto bolo potrebné referendum v čase volieb presunúť a vyzval prezidentku, aby si spytovala svedomie.

Prezidentka si môže vybrať ľubovoľný deň v rámci najbližších 90 dní a predseda strany Smer-SD si je istý, že sa bude snažiť, aby to bol deň, keď príde čo najmenej ľudí. „V konečnom dôsledku je na ľudoch, aby sa rozhodli, či chcú predčasné parlamentné voľby,“ uzavrel.

Rozhodnutie Ústavného súdu Fica nevyrušuje, nemá podľa neho vplyv na konanie referenda

Fico avizoval, že rešpektuje stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR, podľa ktorého nie je navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády v súlade s Ústavou SR. Podľa jeho slov je podstatné, že sa referendum bude konať. Povedal to na tlačovej konferencii v Košiciach.

"My sme úspech dosiahli. Smer-SD inicioval referendum, referendum bude. A bude o takej zmene Ústavy SR, ktorá umožní predčasné voľby. Dnešné rozhodnutie nás nevyrušuje, pretože nemá absolútne žiadny vplyv na konanie referenda," povedal s tým, že v referende bude otázka, ktorú považujú za najzávažnejšiu.

Pôjde o otázku o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb.

Prvá otázka mala mať motivačný charakter

Otázka, či ľudia súhlasia s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu, mala podľa Fica predovšetkým motivovať k väčšej účasti na referende. Ako dodal, teraz je na ľuďoch, či chcú na Slovensku predčasné parlamentné voľby. Ak áno, budú ich žiadať, aby to išli vyjadriť v referende.

Pre pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda v prípade prvej otázky o bezodkladnej demisii vlády sa na ÚS obrátila prezidentka SR Zuzana Čaputová. Od rozhodnutia súdu záviselo, či referendum, ktoré vypíše, bude mať jednu alebo dve otázky. Druhá otázka je podľa hlavy štátu v súlade s ústavou.

Podľa Smeru-SD súčasná vláda zlyháva a jediným riešením ústavnej krízy, v ktorej sa krajina podľa nej nachádza, sú predčasné parlamentné voľby. Parlamentná aj mimoparlamentná opozícia by ich chcela dosiahnuť cez referendum. Predstavitelia Smeru-SD odovzdali koncom augusta v Prezidentskom paláci 406 039 podpisov za vyhlásenie referenda o páde vlády a zmene Ústavy SR.

(sita, tasr, sak)

Minúta  |  

NATO: Stoltenberg navštívi Turecko v spojitosti so vstupom Fínska a Švédska

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu oznámil, že v "blízkej budúcnosti" navštívi Turecko s cieľom rokovať o takmer ukončenom procese vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom agentúra AFP.

Stoltenberg vyzdvihol kontakty "na všetkých úrovniach" medzi Štokholmom a Helsinkami a Ankarou. "V blízkej budúcnosti pôjdem do Istanbulu, aby som sa osobne stretol s (tureckým) prezidentom (Recepom Tayyipom) Erdoganom," povedal.

Turecko spolu s Maďarskom ako posledné z 30 členských krajín NATO ešte neratifikovali prístupové protokoly Fínska a Švédska, preto pôjde o citlivé stretnutie, komentuje AFP. Erdogan začiatkom októbra uviedol, že kým obe krajiny nedodržia svoje sľuby, Turecko ich členstvo neratifikuje.

Stoltenberg tiež povedal, že Maďarsko dalo "jasne najavo", že jeho parlament prístupové protokoly Fínska a Švédska ratifikuje najbližší mesiac alebo v podobnom časovom období. "Som presvedčený, že všetci spojenci prístupový protokol ratifikujú," uviedol.

Švédsko a Fínsko sa po invázii Ruska na Ukrajinu vzdali dlhoročnej politiky neutrality a podali žiadosti o vstup do NATO. Turecko sa však vyhráža, že zmarí tieto ich snahy, ak mu nevydajú desiatky osôb, ktoré obviňuje z terorizmu.

Švédsko a Fínsko preto v júni uzavreli s Tureckom dohodu, že "dôkladne" preskúmajú žiadosti Ankary o vydanie ľudí podozrivých z pokusu o prevrat v Turecku z roku 2016, ako aj o vydanie kurdských militantov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin sledoval cvičenia jadrových síl

Ruský vodca Vladimír Putin v stredu sledoval cvičenia ruských strategických jadrových síl zahŕňajúcich niekoľko cvičných odpálení balistických a riadených striel, ktoré mali dokázať silu krajiny v čase vysokého napätia pre jej agresiu na Ukrajine.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu informoval Putina, že cieľom manévrov bolo simulovať „masívny jadrový útok“ Ruska ako odvetu za jadrový útok naň.

Počas stredajších cvičení ruské sily odpálili z odpaliska v Plesecku medzikontinentálnu balistickú strelu Jars, z ponorky v Barentsovom mori strelu Sineva a strategické bombardéry Tu-95 odpálili strely s plochou dráhou letu na cvičné ciele. Kremeľ vo vyhlásení uviedol, že všetky úlohy stanovené pre cvičenia boli splnené a všetky rakety, ktoré boli testované, dosiahli svoje určené ciele.

Americká administratíva v utorok povedala, že Rusko oznámilo svoj zámer uskutočniť rutinné cvičenia týkajúce sa svojich jadrových kapacít. Pentagon a ministerstvo zahraničných vecí USA uviedli, že Rusko dodržalo podmienky poslednej dohody medzi USA a Ruskom o kontrole zbrojenia, keď informovalo Washington o nadchádzajúcich testoch.

Manévre sa uskutočnili po Putinových varovaniach, že je pripravený využiť „všetky dostupné prostriedky“ na odradenie útokov na ruské územie, čím zjavne odkazoval na jadrový arzenál.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.