28. októbra 2022 | 8:34

Minúta | 28. októbra 2022 | 8:34

Pentagón: Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko chystalo použiť jadrovú zbraň

Spojené štáty zatiaľ nezaznamenali náznaky, že by prebiehajúce cvičenie ruských strategických síl bolo prípravou na skutočné nasadenie jadrových zbraní. Uviedol to vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin, informuje agentúra Reuters.

V rámci pokračujúceho cvičenia s označením Grom ruská armáda nacvičuje masívny jadrový úder ako reakciu na nukleárny útok nepriateľa. V stredu priebeh manévrov na diaľku sledoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin.

,,Doposiaľ sme nezaznamenali nič, na základe čoho by sme sa mohli v tejto chvíli domnievať, že ide o kryciu taktiku," povedal Austin novinárom v súvislosti s obavami, že by ruské cvičenie Grom mohlo byť prípravou na reálne použitie taktickej jadrovej zbrane v blízkej budúcnosti.

Šéf Pentagónu vyjadril presvedčenie, že Putin zatiaľ nerozhodol o nasadení taktickej jadrovej zbrane. Varoval však, že v prípade takéhoto kroku by nasledovala razantná reakcia, ktorú však bližšie nešpecifikoval.

,,Od začiatku sme veľmi jasne deklarovali, že medzinárodné spoločenstvo by (v prípade použitia jadrovej zbrane Ruskom) zareagovalo veľmi dôrazne," vyhlásil Austin.

Do cvičenia Grom sa zapojili ruské pozemné, námorné i vzdušné sily strategického odstrašovania. V rámci manévrov sú skúšobne odpaľované medzikontinentálne balistické rakety a riadené strely, zúčastňujú sa na nich aj strategické bombardéry či raketonosné ponorky.

Moskva nedávno začala tvrdiť, že Ukrajina sa chystá použiť na svojom vlastnom území takzvanú špinavú bombu, teda konvenčnú nálož s prímesou rádioaktívneho, biologického alebo chemického materiálu. Ukrajina aj západné krajiny tieto obvinenia Moskvy popreli. Takéto aktivity na Ukrajine neeviduje ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri takzvanom útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by sa Moskva mohla pokúsiť ,,ospravedlniť" nasadenie taktickej jadrovej zbrane v aktuálnom období, keď sa ukrajinské sily pokúšajú vytlačiť Rusov z okupovaných území na východe a juhu Ukrajiny.

(tasr)

28. októbra 2022 | 8:16

Minúta | 28. októbra 2022 | 8:16

Grossi: MAAE vyšetrí ruské obvinenia o vývoji špinavej bomby na Ukrajine

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) tento týždeň ,,nezávisle overí" ruské obvinenia týkajúce sa výroby takzvanej špinavej bomby v dvoch jadrových zariadeniach na Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Grossi povedal, že MAAE pracuje na odhalení akéhokoľvek zneužitia jadrového materiálu či akejkoľvek nedeklarovanej výroby alebo spracovania jadrového materiálu v dvoch lokalitách. Šéf MAAE nespresnil o aké dva ukrajinské objekty ide.

Moskva nedávno vyhlásila, že Ukrajina sa chystá použiť špinavú bombu na svojom vlastnom území. Ruský prezident Vladimir Putin preto vo štvrtok vyzval MAAE, aby ,,čo najskôr" skontrolovala ukrajinské jadrové zariadenia.

MAAE uviedla, že jej experti nedávno skontrolovali jednu z dvoch lokalít, ktoré Rusko spomína v súvislosti s vývojom takzvanej špinavej bomby. Inšpektori v objekte nezistili žiadnu nedeklarovanú aktivitu ani materiál.

Špinavá bomba je konvenčná bomba s prímesou rádioaktívneho, biologického alebo chemického materiálu, ktorý sa rozptýli pri výbuchu do veľkej oblasti. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, približuje agentúra AFP.

Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri takzvanom útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by Moskva mohla ospravedlniť použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti byť ohrozená postupujúcou ukrajinskou protiofenzívou na východe a juhu Ukrajiny.

(tasr)

28. októbra 2022 | 6:52

Minúta | 28. októbra 2022 | 6:52

Vznik ČSR z roku 1918 si Slovensko druhýkrát pripomína štátnym sviatkom

Vznik prvej Československej republiky (ČSR) znamenal pre Slovákov radikálnu zmenu. Z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov.

Vznik ČSR sa v Slovenskej republike po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň – Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok – Deň vzniku samostatného československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.

Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Od vzniku ČSR v piatok 28. októbra uplynie 104 rokov.

Nadviazali na prácu Štúra

Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia. Program, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr, vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Nemal však šancu na realizáciu najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 – 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie slovenskej otázky. Keď priebeh vojny naznačoval, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská komunita v USA, ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu.

Na čele zahraničného československého odboja stál Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR. Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku okolo 100-tisíc legionárov.

V máji 1917 českí politici na zasadnutí ríšskeho parlamentu predniesli vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie aj požiadavku práva na sebaurčenie národov.

Pittsburská dohoda a vznik vlády

Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918. V jej závere sa píše: "Veríme v demokraciu – veríme v slobodu – a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu."

Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí bola 28. októbra 1918 utvorená dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.

V Turčianskom sv. Martine sa 30. októbra 1918 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář.

Existenciu ČSR aj jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s Maďarskom (1920).

(tasr)

28. októbra 2022 | 6:31

Minúta | 28. októbra 2022 | 6:31

Amnesty: Iránske bezpečnostné sily zabili za uplynulých 24 hodín ôsmich ľudí

Iránske bezpečnostné zložky od stredajšieho večera zabili najmenej osem ľudí, keď strieľali do účastníkov zhromaždenia. Vo štvrtok to uviedla ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).

"Iránske bezpečnostné zložky zabili od včerajšieho večera najmenej osem ľudí, keď opäť spustili paľbu na trúchliacich pozostalých a demonštrantov," uviedla AI, ktorá odsúdila "bezohľadné a nezákonné použitie strelných zbraní".

K demonštráciám dochádza v Iráne od 16. septembra, keď 22-ročná Kurdka Mahsá Amíníová zomrela tri dni po zadržaní mravnostnou políciou v Teheráne. Zatkli ju za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy. Do čela protestov sa postavili mladé ženy a školáčky, ktoré si z hláv strhávali a pálili svoje hidžáby a postavili sa na odpor bezpečnostným zložkám v uliciach.

Zásahy proti demonštrantom si podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) so sídlom v nórskom Osle vyžiadali dosiaľ najmenej 122 obetí na životoch vrátane detí.

(tasr)

28. októbra 2022 | 6:25

Minúta | 28. októbra 2022 | 6:25

Rusko vyzvalo OSN na vyšetrovanie vývoja biologických zbraní USA na Ukrajine

Rusko oficiálne požiadalo Bezpečnostnú radu (BR) OSN o začatie medzinárodného vyšetrovania "vojensko-biologických aktivít" Spojených štátov na Ukrajine. Vo štvrtok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Zástupca vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Adedeji Ebo v reakcii na túto žiadosť uviedol, že OSN nevie o žiadnom programe vývoja biologických zbraní na Ukrajine.

"Sme si vedomí toho, že Ruská federácia podala oficiálnu sťažnosť... týkajúcu sa obvinení z programov vývoja biologických zbraní na Ukrajine," povedal Ebo. Pripomenul, že vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuová viackrát uviedla, že OSN "nemá poznatky o nijakom programe výroby biologických zbraní na Ukrajine". OSN podľa jeho slov navyše nemá mandát ani technickú kapacitu na takéto vyšetrovanie.

Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová vo štvrtok Bezpečnostnej rade OSN povedala, že ruské obvinenia o vývoji biologických zbraní na Ukrajine, sú "čisté výmysly" bez predloženia dôkazov.

"Napriek tomu musím využiť túto príležitosť a uviesť veci na pravú mieru. Ukrajina nemá program na vývoj biologických zbraní... Spojené štáty nemajú program na vývoj biologických zbraní," dodala.

(tasr)

28. októbra 2022 | 5:28

Minúta | 28. októbra 2022 | 5:28

Musk po prevzatí Twitteru okamžite prepustil vedúcich pracovníkov. Chce väčšiu slobodu slova

Miliardár Elon Musk vo štvrtok prevzal vedenie v sociálnej sieti Twitter a prepustil jej najvyššie postavených predstaviteľov. Uviedli to viaceré americké médiá s odvolaním na nemenované zdroje, informujú agentúry AFP a AP.

Musk v rámci prvých krokov na čele Twitteru prepustil generálneho riaditeľa tejto sociálnej siete Paraga Agrawala, finančného riaditeľa Neda Segala a ďalšieho vysokopostaveného predstaviteľa tejto spoločnosti, napísal americký denník The Washington Post a televízia CNBC.

Správy o Muskovom nástupe do vedenia tejto sociálnej siete prišli iba niekoľko hodín pred súdom určeným termínom, do ktorého mal miliardár definitívne dokončiť kúpu Twitteru, píše AFP.

Zdroje agentúry AP, ktoré si želali ostať v anonymite, nepovedali, či boli podpísané všetky dokumenty potrebné na uzavretie dohody v hodnote 44 miliárd dolárov. Potvrdili však, že Musk je na čele spoločnosti.

Americko-kanadsko-juhoafrický podnikateľ Musk vo štvrtok na Twitteri napísal, že túto sociálnu sieť kupuje, "pretože pre budúcnosť civilizácie je dôležité mať spoločné digitálne námestie, na ktorom sa dá so zdravým spôsobom diskutovať o širokej škále názorov".

(tasr)

27. 10. 2022

27. októbra 2022 | 21:52

Minúta | 27. októbra 2022 | 21:52

Klimatickí aktivisti zaútočili na Vermeerov obraz v holandskom múzeu

Klimatickí aktivisti sa vo štvrtok prilepili k obrazu "Dievča s perlovou náušnicou" od holandského barokového maliara Johannesa Vermeera z roku 1665. Incident sa stal v haagskom múzeu Mauritshuis. Plátno, ktoré je za sklom, sa nepoškodilo.

Trojicu Belgičanov vo veku 42 až 45 rokov po útoku na majstrovské dielo polícia zatkla. "Zostávajú vo väzbe a sú vypočúvaní," uviedla haagska polícia.

Incident sa odohral približne o druhej hodine popoludní. Prvý muž sa pomocou sekundového lepidla prilepil holou hlavou k obrazu, druhý rukou o stenu a tretí na prvého z nich vylial z konzervy tekutinu podobnú rajčinovej polievke. Aktivisti mali oblečené tričká s nápisom "Stačí zastaviť ropu".

https://twitter.com/disclosetv/status/1585627634188582914

"Ako sa cítite, keď vidíte, ako sa niečo pekné a nesmierne cenné ničí priamo pred vašimi očami? Cítite sa pobúrení? Dobre. Kde je však potom tento pocit, keď vidíte, ako sa ničí naša planéta?" spýtal sa okolostojacich jeden z demonštrantov.

Návštevníci galérie na aktivistov kričali "Hanba vám!" "Obscénne!" či "Hlupáci!", na čo z jeden z nich odpovedal, že obraz je "chránený sklom a je v poriadku" na rozdiel od "budúcnosti našich detí", dopĺňa denník The Guardian.

https://standard.sk/267735/kasa-radikalnych-aktivistov-na-obraze-moneta-oprava-bude-stat-desattisice-eur-muzeum-chce-ciastku-vymahat/

"Umenie je bezbranné a múzeum Mauritshuis dôrazne odmieta pokusy o jeho poškodenie za akýmkoľvek účelom," uviedlo vedenie múzea vo vyhlásení. Obraz bude po odbornej prehliadke "čo najskôr" opäť vystavený.

V uplynulých týždňoch aktivisti podobným spôsobom zaútočili na obraz "Slnečnice" od Vincenta van Gogha v Národnej galérii v Londýne a na obraz "Stohy sena" od Clauda Moneta v Múzeu Barberini v Postupimi.

https://standard.sk/262426/aktivistky-vyliali-plechovku-paradajkovej-polievky-na-jedno-z-najhodnotnejsich-diel-van-gogha/

(tasr)

27. októbra 2022 | 21:40

Minúta | 27. októbra 2022 | 21:40

Eurokomisia navrhuje sprísnenie legislatívy o obchodovaní so zbraňami

Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla sprísnenie zákonov upravujúcich obchodovanie so strelnými zbraňami a ich tranzit. K tomuto kroku pristúpila v čase obáv, že vojna na Ukrajine pomôže pri šírení nelegálnych zbraní v prospech zločineckých gangov. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Podľa odhadov eurokomisie civilisti v EÚ majú približne 35 miliónov nelegálnych strelných zbraní. V Schengenskom informačnom systéme (SIS) je ako ukradnutých evidovaných približne 630-tisíc strelných zbraní.

Nové pravidlá by zahŕňali jasnejšie spoločné postupy pre dovoz, vývoz a tranzit strelných zbraní a streliva na civilné použitie. Tiež by vznikol nový elektronický licenčný systém EÚ na dovoz a vývoz strelných zbraní.

Zaviedli by sa tiež prísnejšie pravidlá pre poplašné a signálne zbrane. Tento typ si upravili a použili extrémisti pri krvavých útokoch v Paríži v roku 2015 a na redakciu francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo.

Pre určité druhy strelných zbraní by sa vyžadovalo osvedčenie o koncovom užívateľovi, aby sa nemohli previesť na niekomu iného a neskončili na čiernom trhu. Podľa EK to neobmedzí vlastníctvo zbraní, ale zjednoduší pravidlá pre poľovníkov, súťažných strelcov a vystavovateľov.

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová vyzvala členské krajiny EÚ a Európsky parlament, aby opatrenia urýchlene prijali. Ako uviedla, správa Europolu ukazuje, že "organizované zločinecké skupiny sú čoraz násilnejšie a že toto násilie je čoraz smrteľnejšie".

Návrhy EK vznikli ešte predtým, ako Rusko vo februári napadlo Ukrajinu. Táto vojna podľa Johanssonovej vzbudzuje obavy, pretože do Európy stále prenikajú nelegálne zbrane z ozbrojených konfliktov v bývalej Juhoslávii v 90. rokoch 20. storočia.

(tasr, min)

27. októbra 2022 | 21:19

Minúta | 27. októbra 2022 | 21:19

Pentagón: Napriek vojne Ruska na Ukrajine je pre Spojené štáty hlavnou hrozbou Čína

Hrozba zo strany Pekingu bude rozhodujúca pri určovaní vybavenia a zloženia armády USA v budúcnosti. Vyplýva to z novej obrannej stratégie, ktorú vo štvrtok zverejnil Pentagón.

Podľa záverov revidovanej stratégie je Čína naďalej "najzávažnejším strategickým konkurentom pre nadchádzajúce desaťročia", pokým Rusko zostáva "akútnou" hrozbou.

Dokument hovorí o snahe zabrániť dominancii Pekingu v "kľúčových regiónoch". Upozorňuje, že Čína sa snaží oslabovať americké spojenectvá v indopacifickom regióne a využíva rastúcu armádu na nátlak a vyhrážky voči susedom.

Rusko je vážnou hrozbou pre USA a ich spojencov vzhľadom na svoje jadrové zbrane, kybernetické operácie a rakety dlhého doletu.

Nová stratégia podľa predstaviteľa amerického ministerstva obrany odráža skutočnosť, že USA po prvý raz čelia dvom konkurentom disponujúcim jadrovými zbraňami. Predošlú stratégiu z roku 2018 charakterizoval zásadný posun zamerania americkej armády od boja proti terorizmu k príprave na vojnu s inou veľmocou.

Ústredným bodom novej stratégie je koncepcia "integrovaného odstrašovania". Znamená to, že Spojené štáty budú pri odrádzaní nepriateľov od útoku využívať širokú kombináciu vojenskej moci, ekonomického a diplomatického tlaku a silných spojenectiev.

Pentagón zverejnil aj sprievodnú správu o stave jadrových síl. Zdôrazňuje v nej potrebu modernizácie i nukleárne riziká najmä v súvislosti s posilňovaním vzťahov medzi Čínou a Ruskom. Potvrdzuje tiež zrušenie programu jadrových riadených rakiet odpaľovaných z ponoriek, ktoré už podľa dokumentu nie sú potrebné.

V dokumente sa tiež píše, že prípadný jadrový útok Severnej Kórey na USA alebo ich spojencov a partnerov by bol neprijateľný a viedol k ukončeniu tamojšieho režimu. "Neexistuje scenár, v ktorom by režim Kim (Čong-una) mohol použiť jadrové zbrane a prežiť," citovala zo správy AP.

Obranná stratégia poukazuje okrem toho na rýchly pokrok Číny a Ruska pri vývoji hypersonických striel, ako aj potenciálu zostreliť satelity alebo ich vychýliť z obežnej dráhy. USA v reakcii budujú sieť satelitov na nízkej obežnej dráhe so zámerom rýchlejšie odhaľovať odpálenie hypersonických rakiet.

(tasr)