Preskočiť na obsah
  |  

Pentagón: Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko chystalo použiť jadrovú zbraň

Spojené štáty zatiaľ nezaznamenali náznaky, že by prebiehajúce cvičenie ruských strategických síl bolo prípravou na skutočné nasadenie jadrových zbraní. Uviedol to vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin, informuje agentúra Reuters.

V rámci pokračujúceho cvičenia s označením Grom ruská armáda nacvičuje masívny jadrový úder ako reakciu na nukleárny útok nepriateľa. V stredu priebeh manévrov na diaľku sledoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin.

,,Doposiaľ sme nezaznamenali nič, na základe čoho by sme sa mohli v tejto chvíli domnievať, že ide o kryciu taktiku," povedal Austin novinárom v súvislosti s obavami, že by ruské cvičenie Grom mohlo byť prípravou na reálne použitie taktickej jadrovej zbrane v blízkej budúcnosti.

Šéf Pentagónu vyjadril presvedčenie, že Putin zatiaľ nerozhodol o nasadení taktickej jadrovej zbrane. Varoval však, že v prípade takéhoto kroku by nasledovala razantná reakcia, ktorú však bližšie nešpecifikoval.

,,Od začiatku sme veľmi jasne deklarovali, že medzinárodné spoločenstvo by (v prípade použitia jadrovej zbrane Ruskom) zareagovalo veľmi dôrazne," vyhlásil Austin.

Do cvičenia Grom sa zapojili ruské pozemné, námorné i vzdušné sily strategického odstrašovania. V rámci manévrov sú skúšobne odpaľované medzikontinentálne balistické rakety a riadené strely, zúčastňujú sa na nich aj strategické bombardéry či raketonosné ponorky.

Moskva nedávno začala tvrdiť, že Ukrajina sa chystá použiť na svojom vlastnom území takzvanú špinavú bombu, teda konvenčnú nálož s prímesou rádioaktívneho, biologického alebo chemického materiálu. Ukrajina aj západné krajiny tieto obvinenia Moskvy popreli. Takéto aktivity na Ukrajine neeviduje ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri takzvanom útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by sa Moskva mohla pokúsiť ,,ospravedlniť" nasadenie taktickej jadrovej zbrane v aktuálnom období, keď sa ukrajinské sily pokúšajú vytlačiť Rusov z okupovaných území na východe a juhu Ukrajiny.

(tasr)

  |  

KĽDR odpálila do mora dve balistické rakety krátkeho doletu

Severná Kórea odpálila v noci na piatok do Japonského mora dve balistické rakety krátkeho doletu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Johnap.

Podľa generálneho štábu juhokórejskej armády boli štarty rakiet zaznamenané z provincie Kangwon o 23.59 h a 0.18 h miestneho času. Strely prekonali vzdialenosť približne 230 kilometrov a dosiahli maximálnu výšku okolo 24 kilometrov.

Stalo sa tak v deň, keď sa chýli ku koncu cvičenie juhokórejskej armády a na budúci týždeň sa uskutočnia kombinované letecké manévre USA a Južnej Kórey s názvom Vigilant Storm.

KĽDR naposledy odpálila balistickú strelu krátkeho doletu 14. októbra. Pchjongjang tento rok skúšobne odpálil už viac než dve desiatky balistických rakiet, pričom jedna z nich preletela nad Japonskom. Množia sa tiež náznaky, že Severná Kórea by mohla podniknúť ďalšiu jadrovú skúšku.

(tasr)

  |  

Grossi: MAAE vyšetrí ruské obvinenia o vývoji špinavej bomby na Ukrajine

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) tento týždeň ,,nezávisle overí" ruské obvinenia týkajúce sa výroby takzvanej špinavej bomby v dvoch jadrových zariadeniach na Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Grossi povedal, že MAAE pracuje na odhalení akéhokoľvek zneužitia jadrového materiálu či akejkoľvek nedeklarovanej výroby alebo spracovania jadrového materiálu v dvoch lokalitách. Šéf MAAE nespresnil o aké dva ukrajinské objekty ide.

Moskva nedávno vyhlásila, že Ukrajina sa chystá použiť špinavú bombu na svojom vlastnom území. Ruský prezident Vladimir Putin preto vo štvrtok vyzval MAAE, aby ,,čo najskôr" skontrolovala ukrajinské jadrové zariadenia.      

MAAE uviedla, že jej experti nedávno skontrolovali jednu z dvoch lokalít, ktoré Rusko spomína v súvislosti s vývojom takzvanej špinavej bomby. Inšpektori v objekte nezistili žiadnu nedeklarovanú aktivitu ani materiál.

Špinavá bomba je konvenčná bomba s prímesou rádioaktívneho, biologického alebo chemického materiálu, ktorý sa rozptýli pri výbuchu do veľkej oblasti. Pri jej použití nedochádza k jadrovému výbuchu, približuje agentúra AFP.

Spojené štáty a ich spojenci majú podozrenie, že v skutočnosti by mohlo špinavú bombu použiť Rusko pri takzvanom útoku pod falošnou vlajkou, za ktorý pripíše zodpovednosť Ukrajine. Takto by Moskva mohla ospravedlniť použitie tradičných jadrových zbraní, keďže sa cíti byť ohrozená postupujúcou ukrajinskou protiofenzívou na východe a juhu Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Vznik ČSR z roku 1918 si Slovensko druhýkrát pripomína štátnym sviatkom

Vznik prvej Československej republiky (ČSR) znamenal pre Slovákov radikálnu zmenu. Z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov.

Vznik ČSR sa v Slovenskej republike po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň – Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok – Deň vzniku samostatného československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja.    

Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Od vzniku ČSR v piatok 28. októbra uplynie 104 rokov.

Nadviazali na prácu Štúra

Slováci mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia. Program, ktorý vypracoval Ľudovít Štúr, vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Nemal však šancu na realizáciu najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 – 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.

Až vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 prinieslo oživenie slovenskej otázky. Keď priebeh vojny naznačoval, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa vytvárať rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát. Postavila sa zaň slovenská komunita v USA, ktorá 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu.

Na čele zahraničného československého odboja stál Tomáš Garrigue Masaryk. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Edvarda Beneša výrazne dopomáhali úspechy československých légií, ktoré boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali ČSNR. Do konca prvej svetovej vojny pôsobilo v Rusku, Taliansku, Srbsku a vo Francúzsku okolo 100-tisíc legionárov.

V máji 1917 českí politici na zasadnutí ríšskeho parlamentu predniesli vyhlásenie, v ktorom žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom. Vyhlásenie podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár, ktorý 1. mája 1918 v Liptovskom Mikuláši vsunul do rezolúcie aj požiadavku práva na sebaurčenie národov.

Pittsburská dohoda a vznik vlády

Predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali 30. mája 1918 Pittsburskú dohodu a 14. októbra 1918 vznikla v Paríži dočasná československá vláda. Snahu vytvoriť spoločný a demokratický štát Čechov a Slovákov deklarovala aj Washingtonská deklarácia zverejnená 18. októbra 1918. V jej závere sa píše: "Veríme v demokraciu – veríme v slobodu – a v slobodu vždy väčšiu a väčšiu."

Vzniku ČSR predchádzalo stretnutie predstaviteľov zahraničného a domáceho odboja v Ženeve. Na tomto stretnutí bola 28. októbra 1918 utvorená dočasná československá vláda. V ten istý deň prijalo Rakúsko-Uhorsko podmienky definitívnej kapitulácie a československý Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.

V Turčianskom sv. Martine sa 30. októbra 1918 konalo verejné zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

Dočasné Národné zhromaždenie 14. novembra 1918 zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, zároveň vznikla československá vláda, ktorej predsedom sa stal Karel Kramář.      

Existenciu ČSR aj jej hraníc potvrdili mierové zmluvy: Versaillská s Nemeckom (1919), Saintgermainská s Rakúskom (1919) a Trianonská s Maďarskom (1920).  

(tasr)

  |  

Amnesty: Iránske bezpečnostné sily zabili za uplynulých 24 hodín ôsmich ľudí

Iránske bezpečnostné zložky od stredajšieho večera zabili najmenej osem ľudí, keď strieľali do účastníkov zhromaždenia. Vo štvrtok to uviedla ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).

"Iránske bezpečnostné zložky zabili od včerajšieho večera najmenej osem ľudí, keď opäť spustili paľbu na trúchliacich pozostalých a demonštrantov," uviedla AI, ktorá odsúdila "bezohľadné a nezákonné použitie strelných zbraní".

K demonštráciám dochádza v Iráne od 16. septembra, keď 22-ročná Kurdka Mahsá Amíníová zomrela tri dni po zadržaní mravnostnou políciou v Teheráne. Zatkli ju za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy. Do čela protestov sa postavili mladé ženy a školáčky, ktoré si z hláv strhávali a pálili svoje hidžáby a postavili sa na odpor bezpečnostným zložkám v uliciach.

Zásahy proti demonštrantom si podľa ľudskoprávnej organizácie Iran Human Rights (IHR) so sídlom v nórskom Osle vyžiadali dosiaľ najmenej 122 obetí na životoch vrátane detí.

(tasr)

  |  

Rusko vyzvalo OSN na vyšetrovanie vývoja biologických zbraní USA na Ukrajine

Rusko oficiálne požiadalo Bezpečnostnú radu (BR) OSN o začatie medzinárodného vyšetrovania "vojensko-biologických aktivít" Spojených štátov na Ukrajine. Vo štvrtok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Zástupca vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Adedeji Ebo v reakcii na túto žiadosť uviedol, že OSN nevie o žiadnom programe vývoja biologických zbraní na Ukrajine.

"Sme si vedomí toho, že Ruská federácia podala oficiálnu sťažnosť... týkajúcu sa obvinení z programov vývoja biologických zbraní na Ukrajine," povedal Ebo. Pripomenul, že vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuová viackrát uviedla, že OSN "nemá poznatky o nijakom programe výroby biologických zbraní na Ukrajine". OSN podľa jeho slov navyše nemá mandát ani technickú kapacitu na takéto vyšetrovanie.

Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová vo štvrtok Bezpečnostnej rade OSN povedala, že ruské obvinenia o vývoji biologických zbraní na Ukrajine, sú "čisté výmysly" bez predloženia dôkazov.

"Napriek tomu musím využiť túto príležitosť a uviesť veci na pravú mieru. Ukrajina nemá program na vývoj biologických zbraní... Spojené štáty nemajú program na vývoj biologických zbraní," dodala.

(tasr)