Preskočiť na obsah
  |  

Kollár: Vznik ČSR prišiel po stáročiach boja národovcov za spoločný štát

Vznik prvej Československej republiky prišiel po stáročiach boja našich národovcov za spoločný samostatný štát. Pripomenul to v piatok predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Myslí si, že Slovensko by si malo rovnako pripomínať aj 30. október, keď sa v ten deň v roku 1918 Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

,,Pre nás Slovákov má možno väčší symbolický význam 30. október. Za mňa by bolo fajn, keby sa oba tieto dni pripomínali rovnako," povedal Kollár po tom, čo položil veniec k Pamätníku M. R. Štefánika v Bratislave.

Spoločný štát podľa Kollára neskôr vyústil do vzniku samostatnej Slovenskej republiky v januári 1993, ktorú uznáva každá demokratická krajina.

Pred dvoma rokmi sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného československého štátu. Sviatok však nie je dňom pracovného pokoja. Kollár pripomenul, že máme veľký počet sviatkov s dňom pracovného pokoja a každý takýto deň znamená straty pre našu ekonomiku. Sviatok si podľa neho vieme pripomínať aj bez toho, aby sme ostali doma. Ak by sa mal stať 28. október dňom pracovného pokoja, musel by sa podľa Kollára vypustiť zo zoznamu iný deň, čo by vždy nahnevalo určitú časť spoločnosti.

Od vzniku prvej ČSR uplynulo 104 rokov. Národný výbor československý v Prahe prijal 28. októbra 1918 zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc. Následne sa v Turčianskom sv. Martine 30. októbra konalo verejné zhromaždenie, na ktorom bola prijatá deklarácia, v ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi.

(tasr)

  |  

EP a Rada EÚ sa dohodli na nulových emisiách CO2 pre autá a dodávky do roku 2035

Európsky parlament (EP) a Rada EÚ uplynulý štvrtok večer dosiahli dočasnú dohodu o revidovaných cieľoch zníženia emisií CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá. Vyjednávači EP sa dohodli s členskými štátmi eurobloku na pôvodnom návrhu Európskej komisie dosiahnuť do roku 2035 cestnú mobilitu s nulovými emisiami, čo znamená znížiť emisie CO2 produkované novými osobnými automobilmi a ľahkými úžitkovými vozidlami o 100 percent v porovnaní s rokom 2021.

Je to prvá dohoda z balíka ,,Fit for 55" a jasný signál pred konferenciou OSN o zmene klímy COP27, že EÚ to myslí vážne s prijatím konkrétnych zákonov na dosiahnutie ambicióznejších cieľov v oblasti boja proti zmenám klímy.

Parlament presadil metodiku hodnotenia a vykazovania údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu automobilov a dodávok predávaných na trhu EÚ. Komisia predloží túto metodiku do roku 2025.

Komisia do konca roku 2025 a potom každé dva roky zverejní správu s cieľom zhodnotiť pokrok smerom k cestnej mobilite s nulovými emisiami. Správa sa bude týkať vplyvu na spotrebiteľov a zamestnanosť, pokroku v oblasti energetickej účinnosti a cenovej dostupnosti vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami, ako aj informácií o trhu s ojazdenými vozidlami.

Exekutíva EÚ bude zároveň monitorovať a každoročne podávať správy o rozdieloch medzi limitnými hodnotami emisií a údajmi o spotrebe paliva a energie s cieľom upraviť priemerné špecifické emisie CO2 výrobcu od roku 2030.

V rámci dohody by sa existujúce financovanie EÚ malo nasmerovať na prechod na vozidlá s nulovými emisiami a súvisiace technológie, a to najmä do malých a stredných podnikov v rámci automobilového dodávateľského reťazca a zraniteľných regiónov a komunít.

Ďalšie opatrenia uvedené v nariadení predvídajú, že stimulačný mechanizmus pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami sa reviduje s vyššou referenčnou hodnotou, aby sa zabezpečilo, že bude v súlade so súčasnými trendmi predaja a prinesie na európsky trh cenovo dostupné autá s nulovými emisiami. Platí tiež, že výrobcom zodpovedným za malé objemy výroby v kalendárnom roku (tisíc až 10-tisíc nových áut alebo tisíc až 22-tisíc nových dodávok) môže byť udelená výnimka do konca roku 2035. A existujúce pravidlá označovania spotreby paliva a emisií CO2 pre autá by sa mali zrevidovať do konca roka 2024.

Spravodajca EP pre túto oblasť, holandský europoslanec Jan Huitema uviedol, že stanovenými cieľmi EÚ vytvára jasný právny rámec pre automobilový priemysel a stimuluje inovácie a investície pre výrobcov automobilov a spresnil, že nákup a jazda na autách s nulovými emisiami bude pre spotrebiteľov lacnejšia. Dohoda s Radou EÚ je podľa neho kľúčová na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a na cenovo dostupnejšiu a čistú mobilitu.

(tasr)

  |  

Do Talianska prišlo od začiatku roku o 50 percent viac migrantov než vlani

Takmer 80-tisíc migrantov prišlo do Talianska od začiatku roku 2022 do 26. októbra. Ide o 50-percentný nárast v porovnaní s rovnakým obdobím z vlaňajška. TASR informuje na základe správy agentúry APA odvolávajúcej sa na štvrtkové vyhlásenie ministerstva vnútra v Ríme.

Do južného Talianska dorazilo do januára tohto roka vyše 2-tisíc člnov s migrantmi. Výrazný nárast počtu prichádzajúcich migrantov súvisí najmä so zvýšenou imigráciou z krajín, akými sú Líbya, Tunisko a Turecko.

Taliansky rezort vnútra priblížil, že čo sa týka Líbye, je rozhodujúcim faktorom nárastu migrácie (plus 75 percent) pretrvávajúca nestabilita v tomto severoafrickom štáte. Počet migrantov z Tuniska stúpol o 25 percent a z Turecka o 43 percent.

Naopak, mierne poklesol počet migrantov z Alžírska. Vysťahovalci z tejto krajiny Maghribu smerujú vo väčšine prípadov na ostrov Sardínia.

Nová talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok v prvom prejave po nástupe do funkcie sľúbila, že príliv migrantov na lodiach zo severnej Afriky zastaví. ,,Záchrana ľudí a humanitárny prístup sú dôležité, avšak urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zabránili týmto plavbám cez more, z ktorých sa niekedy stávajú plavby smrti," povedal minister vnútra Matteo Piantedosi.

(tasr)

  |  

Vodič s troma promile preletel v Bratislave cez kruhový objazd. Zastavil ho betónový plot

Vodič s viac ako troma promile preletel v Bratislave cez kruhový objazd a narazil do betónového plotu. Nehoda sa stala vo štvrtok večer (27. 10.). Polícia Bratislavského kraja o tom informuje na sociálnej sieti.

,,Podľa doterajších informácií 51-ročný vodič vozidla BMW X6 neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a poveternostným podmienkam, v dôsledku čoho pri jazde po Bratislavskej ulici narazil na tam situovaný kruhový objazd a preletel ním," priblížila polícia s tým, že narazil do betónového plotu obytného domu.

Policajti namerali vodičovi 3,19 promile, čo je stav vážnej otravy alkoholom. ,,Bol bezodkladne obmedzený na osobnej slobode a eskortovaný na policajné oddelenie. Po vykonaní potrebných úkonov bol umiestnený v cele policajného zaistenia," uviedla polícia. Muž z Bratislavy čelí obvineniu z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Vec sa realizuje v takzvanom superrýchlom konaní.

Polícia pripomína, že alkohol nepatrí za volant.

(tasr)

  |  

Technika v parlamente už funguje. Kollár chce zistiť, či išlo úmysel, nedbanlivosť alebo ľudskú hlúposť

Technické problémy, pre ktoré prerušili rokovanie Národnej rady (NR) SR, sa podarilo odstrániť. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) predpokladá, že pre incident podajú aj trestné oznámenie.

Zatiaľ sa podľa jeho slov nevie, či šlo naozaj o hekerský útok. Plánuje sa s spojiť s predsedami parlamentných strán a zistiť, či by 75. schôdza mohla pokračovať už vo štvrtok (3. 11.).

,,Odstránili to, kolaboval systém," povedal Kollár, no nepriblížil, aký presne problém vo štvrtok (27. 10.) vznikol a čo ho zapríčinilo. Nechať to chce na kompetentné orgány a vedenie bezpečnosti v parlamente. ,,Určite podajú nejaké trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Musia zistiť, či to bol úmysel, nedbanlivosť alebo ľudská hlúposť," podotkol.

Zdôraznil, že situácia nevznikla pre zastaranosť systému. Priznal problémy s hlasovacími zariadeniami, no súvis to podľa jeho slov nemalo. Priblížil, že výmena celého systému by mohla stáť 20 miliónov eur. Obnova sa však podľa Kollárových slov dá vyriešiť aj postupne po jednotlivých moduloch. Predpokladá, že prvý modul týkajúci sa hlasovacích zariadení by sa mohol obstarať a sfunkčniť pred letom budúceho roka.

Šéf parlamentu tiež vysvetlil, že pri rozhodnutí o prerušení schôdze až do 8. novembra ešte nepoznali rozsah problému a nevedeli, ako rýchlo sa ho podarí odstrániť. Poslanci si podľa jeho slov už mohli vzhľadom na avizované dlhšie prerušenie naplánovať iný pracovný program alebo zahraničné cesty. Aktuálne sa preto plánuje spojiť s lídrami koaličných aj opozičných parlamentných strán a preveriť, či by mohli pokračovať v rokovaní už budúci štvrtok.

https://standard.sk/268434/hekersky-utok-na-parlament-schodzu-prerusili-zemanova-tvrdi-ze-v-plene-nebolo-dost-poslancov-koalicie/

(tasr)

  |  

Orbán: Znížime infláciu na jednociferné číslo a rozšírime stropovanie cien

Cieľom maďarskej vlády je do konca roka 2023 znížiť mieru inflácie na jednociferné číslo, teda pod 10 percent. V najbližších týždňoch kabinet prijme rozhodnutia, ktoré umožnia rozšíriť počet produktov v obchodoch, na ktoré bude platiť cenový strop, vyhlásil v piatok vo verejnoprávnom rozhlase Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

,,Ak by neboli žiadne sankcie, zistili by sme, že inflácia, teda miera rastu cien, by sa okamžite znížila minimálne o polovicu, možno aj viac," povedal Orbán v súvislosti so sankciami voči Rusku.

Premiér ďalej poznamenal, že kvôli Rusom prichádza do Európy celkovo menej plynu. Podľa jeho slov je možné, že v celej Európe je a bude menej plynu, ako je potrebné, ale to sa netýka Maďarska. ,,Maďarsko uzavrelo s Ruskom dlhodobé zmluvy, ktoré zaručujú, že dodávky plynu do krajiny budú v poriadku," zdôraznil.

Maďarská vláda s platnosťou od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,16 eura) za liter. Od 30. júla však regulované ceny môžu využívať už iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky.

Regulované ceny šiestich druhov potravín začali platiť 1. februára, pôvodne toto rozhodnutie platilo do 1. mája. ,,Ceny kryštálového cukru, pšeničnej múky, slnečnicového oleja, bravčového stehna, kuracích pŕs i chrbtov, ako aj kravského mlieka s 2,8-percentným obsahom tuku treba vrátiť na úroveň, na ktorej boli vlani pred 15. októbrom," vyhlásil Orbán v januári.

(tasr)