- Regióny
Rusi majú nové dočasné hlavné mesto Chersonskej oblasti - Heničesk
VOJNA NA UKRAJINE: SLEDUJEME ONLINE
Ľudia sa zhromažďujú v centre Kyjeva a oslavujú oslobodenie Chersonu na juhu Ukrajiny v piatok 11. novembra 2022. Foto: TASR/AP Ľudia sa zhromažďujú v centre Kyjeva a oslavujú oslobodenie Chersonu na juhu Ukrajiny v piatok 11. novembra 2022. Foto: TASR/AP9:20 Banksy zverejnil svoju nástennú maľbu v Boroďanke
Známy streetartový umelec Banksy odhalil svoje najnovšie dielo – tancujúcu gymnastku – na stene obytnej budovy poškodenej ostreľovaním v ukrajinskom meste Boroďanka. Banksy fotografiu diela zverejnil v noci na sobotu na svojom účte na Instagrame.
V Boroďanke sa objavili i ďalšie dve nástenné maľby, ktoré podľa BBC vykazujú znaky typické pre Banksyho tvorbu. Na jednej z nich je dieťa, ktoré v zápase v džude vyhráva nad ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Druhé dielo zobrazuje dve deti, ktoré sa hojdajú na protitankovom ježkovi. Banksy sa však k vytvoreniu týchto dvoch diel zatiaľ oficiálne neprihlásil.
9:10 Rusi majú nové dočasné hlavné mesto Chersonskej oblasti – Heničesk
Po piatkovom stiahnutí sa ruskej armády z Chersonu si ruské okupačné orgány vybrali Heničesk, ležiaci na pobreží Azovského mora, za nové hlavné mesto Chersonskej oblasti, ktorú pred mesiacom Rusko anektovalo. V Heničesku sa teraz nachádzajú hlavné regionálne orgány, uviedol zástupca ruskej regionálnej správy Alexander Fomin. Informovala o tom v sobotu ruská agentúra TASS.
8:17 Kuleba: Vojna pokračuje
„Vojna na Ukrajine pokračuje“, povedal v sobotu ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba po tom, ako ukrajinské sily v piatok opätovne získali kontrolu nad mestom Cherson. Kuleba vystúpil na summite Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v kambodžskom hlavnom meste Phnom Pénh.
Kuleba sa predtým počas bilaterálneho stretnutia s austrálskym premiérom Anthonym Albanesom na okraj summitu poďakoval Austrálii za jej podporu; tá poskytla Kyjevu 440 miliónov amerických dolárov prevažne vo vojenskej oblasti.
20:30 Ukrajina stavia múr na hraniciach s Bieloruskom
Ukrajina buduje železobetónový múr a ďalšie opevnenia na svojich hraniciach s Bieloruskom, blízkym spojencom Kremľa, ktorého Moskva využila ako základňu pre inváziu na Ukrajinu z 24. februára.
Námestník vedúceho úradu ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že vo Volynskej oblasti na hraniciach s Bieloruskom, ktoré podľa Kyjeva zostáva hrozbou, vyrástol tri kilometre dlhý múr s ostnatým drôtom. Nachádza sa tam podľa neho aj vrecia s pieskom a priekopy.
„Tým sa to nekončí, ale nebudeme zverejňovať podrobnosti,“ povedal Tymošenko. Ďalšie práce podľa neho prebiehajú aj v Rivnenskej a Žytomyrskej oblasti, ktoré tiež hraničia s Bieloruskom. Tymošenko zverejnil tiež fotografie, na ktorých vidno príslušníkov bezpečnostného úradu odvíjať ostnatý drôt vedľa múru, ktorý sa zdal vysoký viac ako dva metre.
19:40 Zelenskyj: Naše špeciálne jednotky sú už v Chersone
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil piatok za „historický deň“ a povedal, že ukrajinské špeciálne jednotky sú v meste Cherson na juhu Ukrajiny po tom, čo sa odtiaľ ruská armáda úplne stiahla.
„Dnes je historický deň. Berieme si Cherson späť… Momentálne sú naši obrancovia na okraji mesta. (Naše) špeciálne jednotky sú však už v meste,“ napísal Zelenskyj na Telegrame. Na sociálnej sieti Facebook zároveň zverejnil video, na ktorom sa ukrajinské jednotky schádzajú s obyvateľmi mesta.
18:12 Švédsko nechce na svojom území rozmiestnené jadrové zbrane
Švédsko plánuje vyhlásiť, že po vstupe do Severoatlantickej aliancie na jeho území nebudú môcť byť rozmiestnené jadrové zbrane. V piatok to uviedol švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström v rozhovore pre tlačovú agentúru TT.
Billström povedal, že Švédsko sa takýmto rozhodnutím pridá k Dánsku a Nórsku, ktoré sa zaviazali, že na ich území nemôžu byť rozmiestnené jadrové zbrane v období mieru. „Stále je to dlhodobý postoj (vládnej) Umiernenej strany. Nikdy sme nemali v úmysle meniť podmienky žiadosti, ktorú predložila predchádzajúca vláda,“ povedal.
Deje sa tak aj napriek tomu, že veliteľ švédskej armády v novembri odporučil novej vláde, aby neurčovala žiadne neústupné požiadavky v záverečných rokovaniach s NATO, akými sú práve zákazy základní NATO či rozmiestnenie jadrových zbraní na švédskom území.
17:54 Biden na klimatickom samite: Preč od fosílnych palív
Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila, že potreba zbaviť sa závislosti od fosílnych palív sa stala ešte naliehavejšou. Na klimatickom summite OSN (COP27) v Egypte to v piatok povedal americký prezident Joe Biden.
„Klimatická kríza je o bezpečnosti ľudstva, bezpečnosti hospodárstva, bezpečnosti životného prostredia, národnej bezpečnosti a o samotnom živote na planéte,“ vyhlásil Biden. Svet podľa jeho slov musí vyvinúť viac úsilia pri znižovaní emisií skleníkových plynov v nádeji, že sa podarí udržať globálne otepľovanie pod kontrolou.
„Každá krajina musí zintenzívniť úsilie. Na tomto zhromaždení musíme obnoviť a zvýšiť naše klimatické ambície,“ povedal šéf Bieleho domu s tým, že štáty, ktoré môžu pomôcť, by mali podporovať rozvojové krajiny. USA podľa svojho prezidenta smerujú k naplneniu sľubu znížiť do roku 2030 emisie o 50 – 52 percent v porovnaní z hodnotami z roku 2005. „Spojené štáty svoje ciele splnia,“ povedal.
17:12 Nemecko podporí Ukrajinu miliardou eur
Nemecká vláda vyčlenila zo svojho rozpočtu na rok 2023 jednu miliardu eur na pomoc Ukrajine v boji proti kybernetickým útokom a na vyšetrovanie vojnových zločinov. Vyplýva to z dokumentu, ktorý zverejnila nemecká vláda.
Ďalšie financie na pomoc Ukrajine žiadala v nemeckej vládnej koalícii najmä strana Zelených, ktorá je v koalícii najväčším zástancom vojenskej podpory pre Ukrajinu v boji proti ruským inváznym silám.
„Rozpočet pre Ukrajinu jasne ukazuje, že naša podpora ďaleko presahuje dôležité a potrebné dodávky zbraní… Masívne investujeme do mieru v Európe a na Ukrajine,“ povedal poslanec Robin Wagener zo strany Zelených, ktorý predsedá nemeckému parlamentnému výboru pre Ukrajinu.
16:55 Rusko oznámilo stiahnutie viac ako 30-tisíc vojakov z Chersonskej oblasti
Ruské ministerstvo obrany v piatok oznámilo, že z Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny vrátane mesta Cherson stiahlo viac ako 30-tisíc vojakov, informovala agentúra AFP. Vyhlásenie ruského rezortu obrany prišlo v čase, keď Kyjev uviedol, že ukrajinské ozbrojené sily vstupujú do mesta Cherson.
„Celkovo bolo stiahnutých viac ako 30-tisíc ruských vojakov, asi 5-tisíc kusov vojenského vybavenia a materiálu,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že na pravom, západnom brehu rieky Dneper, kde sa nachádza mesto Cherson, nezostal ani jeden kus vojenskej techniky či výzbroje. Ruský rezort obrany ešte predtým oznámil, že v piatok skoro ráno bol ukončený odsun ruských jednotiek z pravého brehu rieky Dneper na ľavý breh.
16:40 Ukrajinská rozviedka vyzvala zostávajúcich ruských vojakov v Chersone, aby sa vzdali
Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) vyzvalo všetkých ruských vojakov, ktorí sú stále na západnom brehu rieky Dnipro v Chersonskej oblasti, aby sa vzdali. Referuje o tom spravodajský web CNN. „Ruskí vojaci! Ako sa dalo očakávať, po ústupe hlavnej skupiny vojsk ruskej armády z ukrajinského Chersonu vás vaše velenie ponechalo napospas osudu. Vaši velitelia naliehajú, aby ste sa prezliekli do civilu a pokúsili sa z Chersonu utiecť na vlastnú päsť. Očividne sa vám to nepodarí,“ uviedlo GUR vo vyhlásení na Telegrame.
Dodalo, že Cherson sa vracia pod kontrolu Ukrajiny a do mesta vstupujú jednotky ukrajinských ozbrojených síl. „Ústupové cesty ruských útočníkov sú pod palebnou kontrolou ukrajinskej armády. Akékoľvek pokusy postaviť sa ukrajinským ozbrojeným silám budú zastavené. Každý ruský vojak, ktorý sa postaví na odpor, bude zničený.“ GUR zároveň odkázalo všetkým zostávajúcim ruským vojakom, že okamžitá kapitulácia je „jediná šanca, ako sa vyhnúť smrti“.
16:01 Rusko neočakáva prelom v rokovaniach so Spojenými štátmi o obnovení inšpekcií
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v piatok vyhlásil, že neočakáva rýchly prelom v rozhovoroch o obnovení inšpekcií v rámci kľúčovej zmluvy o jadrovom odzbrojení so Spojenými štátmi. Rozhovory sa podľa neho čoskoro uskutočnia v egyptskej metropole Káhira, uviedla agentúra Reuters. Inšpekcie v rámci zmluvy New START, ktorá obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín, boli pozastavené v roku 2020 pôvodne pre pandémiu ochorenia COVID-19. Odvtedy sa Washingtonu a Moskve nepodarilo dosiahnuť dohodu o ich obnovení.
Skutočnosť, že sa rozhovory vôbec uskutočnia, je podľa Reuters znakom toho, že obe strany chcú aspoň udržiavať dialóg v čase, keď ruská invázia na Ukrajinu uvrhla ich vzájomné vzťahy do najkonfliktnejšieho stavu za posledných 60 rokov. Riabkov však bagatelizoval očakávania v podobe prelomu na stretnutí, ktoré sa podľa neho uskutoční koncom novembra alebo začiatkom decembra v Káhire. „Toto nie je problém, ktorý sa začal dnes alebo včera a sotva ho bude možné vyriešiť v priebehu niekoľkých dní,“ citovali ho ruské tlačové agentúry.
15:43 Orbán aj Erdogan sú za prímerie, rokovania a mier na Ukrajine
Na Ukrajine je potrebné čo najskôr dosiahnuť prímerie, rokovania a mier. Zhodli sa na tom v piatok v uzbeckom Samarkande predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Vyplýva to z vyhlásenia, ktoré pre agentúru MTI poskytol Orbánov hovorca Bertalan Havasi.
Orbán sa v Uzbekistane stretol s Erdoganom na deviatom summite Turkickej rady, pričom obaja označili summit za úspešný. Predseda maďarskej vlády podčiarkol, že sa nevzdávajú cieľov vzájomnej maďarsko-tureckej spolupráce, a to ani napriek situácii spôsobenej vojnovou krízou. „Zaviazali sme sa posilňovať bilaterálne obchodné a hospodárske vzťahy. Budeme pokračovať v spolupráci vo vojenskom priemysle a máme záujem rozšíriť ju aj o nové oblasti,“ povedal Orbán. Erdogan vyhlásil, že Turecko zostane spoľahlivým zázemím pre energetickú bezpečnosť Maďarska aj v budúcnosti.
15:24 Ukrajina oznámila, že jej ozbrojené sily vstupujú do Chersonu
Ukrajina v piatok oznámila, že jej ozbrojené sily vstupujú do mesta Cherson po tom, ako sa odtiaľ stiahla ruská armáda, informuje agentúra AFP. „Cherson sa vracia pod kontrolu Ukrajiny a jednotky ozbrojených síl Ukrajiny vstupujú do mesta,“ uviedlo na sociálnej sieti ukrajinské ministerstvo obrany. Ústupové cesty ruských útočníkov sú podľa ministerstva pod palebnou kontrolou ukrajinskej armády. „Akýkoľvek pokus klásť odpor ozbrojeným silám Ukrajiny bude zastavený,“ uviedlo ministerstvo. Ruské ministerstvo obrany v piatok dopoludnia uviedlo, že v piatok skoro ráno bol ukončený odsun ruských jednotiek z pravého brehu rieky Dneper, kde sa nachádza Cherson, na ľavý breh.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že Kremeľ nepovažuje ústup z Chersonu za ponižujúci. Stiahnutie ruských jednotiek na ľavý breh rieky Dneper podľa neho nijako nemení štatút Chersonskej oblasti, ktorá zostáva subjektom Ruskej federácie. „Tento štatút je právne definovaný a potvrdený. Žiadne zmeny tu nie sú a ani nemôžu byť,“ zdôraznil Peskov.
14:34 Kuleba víta vývoj v Chersone; časť ruských vojakov sa možno nestihla stiahnuť
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok privítal stiahnutie ruských jednotiek z juhoukrajinského mesta Cherson ako ďalší dôležitý úspech na bojisku v oblasti, na ktorú si Moskva naďalej robí územné nároky.
Vo svojom tvíte Kuleba podľa agentúry AFP napísal, že „Ukrajina práve teraz získava ďalšie dôležité víťazstvo“. Dodal, že bez ohľadu na to, čo Rusko robí alebo vyhlasuje, „Ukrajina vyhrá“.
Svoj príspevok Kuleba doplnil videozáznamom datovaným 11. novembrom, ktorý zachytáva skupinu civilistov, ako v Chersone odstraňujú z bilbordu plagát s nápisom „Rusko je tu naveky“.
Na sociálnych sieťach sa v piatok popoludní objavili fotografie, ako postupujúcich ukrajinských vojakov v Chersone vítajú stovky ľudí s ukrajinskými zástavami v rukách.
Rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) dodala, že správy o prípadných lokálnych bojoch v meste nie sú k dispozícii.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala predstaviteľa Chersonskej oblastnej rady Serhija Chlana, ktorý upozornil, že niektorí ruskí vojaci sa z Chersonu nestihli stiahnuť. Počet týchto ľudí, prezlečených už údajne do civilného oblečenia, nie je známy, uviedol Chlan na brífingu bez uvedenia dôkazov. Miestnych obyvateľov však vyzval, aby zostali doma, kým ukrajinské jednotky mesto „prečešú“ a skontrolujú.
“Russia is forever here”, said a poster in Bilozerka near Kherson. Well, not really!
To everyone in the world, including ASEAN where I currently am: Ukraine is gaining another important victory right now and proves that whatever Russia says or does, Ukraine will win. pic.twitter.com/8bc4JGNajX
— Dmytro Kuleba (@DmytroKuleba) November 11, 2022
13:20 Švédska prokuratúra obvinila dvoch bratov zo špionáže pre ruskú tajnú službu
Švédska prokuratúra v piatok obvinila dvoch bratov zo „špionáže s priťažujúcimi okolnosťami“. Podľa zistení prokuratúry bratia v rokoch 2011–2021 pracovali ako špióni pre ruskú vojenskú tajnú službu GRU, uviedla agentúra AFP. „Informácie, ktoré získali, šírili a vyzradili, by mohli – v prípade, že sa dostanú do rúk cudzej mocnosti – narušiť bezpečnosť Švédska,“ uviedol švédsky generálny prokurátor Per Lindqvist. Prokuratúra identifikovala bratov ako 35-ročného Payama Kiu a 42-ročného Peymana Kiu. Súrodenci pochádzajú z Iránu.
Starší brat Peyman pracoval v švédskej bezpečnostnej agentúre Säpo a tiež v spravodajských zložkách švédskej armády. Podľa zdrojov agentúry AFP istý čas pracoval aj pre Úrad na zhromažďovanie špeciálnych informácií (KSI), čo je vôbec najtajnejšia sekcia švédskej vojenskej spravodajskej služby. Peyman je obvinený z toho, že počas práce pre Säpo a armádu nelegálne získaval informácie. Jeho brat Payam zasa čelí obvineniam zo „spoluúčasti na plánovaní skutku a udržiavania kontaktov s Ruskom a GRU vrátane odovzdávania informácií a preberania odmeny“.
12:58 Sky News: Cherson už takmer úplne kontroluje ukrajinská armáda
Juhoukrajinské mesto Cherson sa v týchto chvíľach nachádza už takmer pod úplnou kontrolou ukrajinskej armády. Podľa fotografií zverejnených na sociálnych sieťach v centre Chersonu veje ukrajinská vlajka. Informovala o tom v piatok britská televízia Sky News. Ruská armáda predtým oznámila, že v skorých ranných hodinách dokončila odsun svojich jednotiek z mesta na ľavý breh rieky Dneper. Začala s ním iba v priebehu štvrtka.
Britská televízia sa v správach o situácii v Chersone odvoláva na nemenovaného predstaviteľa mesta. Podľa neho úrady nariadili civilistom ostať vo svojich domovoch, kým ukrajinské jednotky vyhľadávajú prípadných zostávajúcich ruských vojakov. Mnohí ruskí vojaci sa údajne utopili počas presunu cez rieku Dneper.
12:17 V Chersone zaviala ukrajinská vlajka. Podľa Kremľa mesto zostáva súčasťou Ruska
V centre juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré od marca okupovala ruská armáda, zaviala vlajka Ukrajiny, ktorú tam zrejme vyvesili ukrajinskí partizáni. Uviedol to v piatok poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko s odkazom na zábery vlajky, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach.
Heraščenko v tejto súvislosti citoval slová miestneho novinára Konsťantyna Ryženka: „Odbojové hnutie zasiela pozdrav. Sláva Ukrajine. Záber (vlajky) je aktuálny“. Rusko vo štvrtok deklarovalo, že jeho vojaci začali z mesta Cherson ustupovať. Rozkaz na ich odsun z Chersonu vydal údajne v stredu ruský minister obrany Sergej Šojgu. V piatok ruské ozbrojené sily tvrdili, že sa už z Chersonu stiahli. Podľa rozkazu sa mali presunúť z pravého na ľavý breh rieky Dneper. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že odsunom ruských vojsk z Chersonu sa postavenie tohto mesta ani rovnomennej oblasti na Ukrajine nemení a naďalej zostáva súčasťou Ruska.
11:17 Zrútil sa strategický Antonovský most v Chersone
Antonovský most, ktorý bol jedinou cestnou spojnicou medzi juhoukrajinským mestom Cherson a Rusmi okupovaným pravým brehom rieky Dneper, sa v piatok zrútil. Informoval o tom verejnoprávny telerozhlas Suspilne s odvolaním sa na miestnych obyvateľov.
Ukrajinský telerozhlas zverejnil fotografiu, na ktorej vidno, že na dlhom úseku mosta chýbajú nielen nosníky, ale aj piliere. Najbližší cestný most cez Dneper sa nachádza vo vzdialenosti viac než 70 kilometrov.
Bezprostredne nebolo jasné, čo zapríčinilo pád mosta. Rusko vo štvrtok začalo sťahovať svoje jednotky z Chersonu na pravú stranu Dnepra.
Zrútený Antonovský most- Zdroj: Twitter 11:00 Kremeľ: Putin sa na summite G20 nezúčastní pre zaneprázdnenosť
Ruský prezident Vladimir Putin sa na stretnutí krajín G20 na Bali údajne nezúčastní preto, lebo má už naplánovaný iný program. V piatok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom agentúra AFP.
„Bolo to rozhodnutie hlavy štátu z dôvodu jej plánovaného programu a nevyhnutnosti jej zotrvania na území Ruskej federácie,“ vyhlásil Peskov.
Urobil tak deň po tom, čo Moskva oficiálne potvrdila, že na summite G20 sa namiesto Putina zúčastní ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
10:50 Británia: Rusko sa útokmi na ukrajinské elektrárne snaží podkopať morálku ľudí
Ruské útoky na energetické zariadenia na Ukrajine majú podľa najnovšej správy britského ministerstva obrany neprimerane veľký vplyv na civilné obyvateľstvo. Rusi totiž pri svojich útokoch nerozlišujú civilné a vojenské ciele a zasahujú aj zdravotnícke objekty či vykurovacie zariadenia.
Rusko sa takýmito útokmi snaží zámerne podkopať morálku civilistov, uvádza britský rezort vo svojej piatkovej správe, z ktorej cituje denník The Guardian a stanica Sky News.
„To, že Rusko (pri svojich útokoch) uprednostňuje kritickú (ukrajinskú) infraštruktúru pred vojenskými cieľmi je silným náznakom toho, že ruským zámerom je podlomenie morálky civilného obyvateľstva,“ uvádza sa v každodennej zvodke britského ministerstva založenej na zisteniach tajných služieb.
09:31 ISW: Príchod zimy ukrajinskú protiofenzívu nezastaví
Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe o situácii na bojiskách Ukrajiny vyvracia názor niektorých západných pozorovateľov, že zimné počasie by mohlo viesť k útlmu v bojoch a vytvoriť tak príležitosť na začatie rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou. Informuje o tom BBC. Experti ISW sa však domnievajú, že rozbahnený terén na jar a na jeseň môže spomaliť ofenzívu, rovnako ako poruchy alebo nedostatok techniky vhodnej pre zimné podmienky. K utlmeniu intenzity bojov tak dôjde nie pre počasie, ale pre problémy v logistike. Podľa ISW pritom „zima môže ublížiť zle vybaveným ruským jednotkám na Ukrajine oveľa viac“ ako ukrajinským.
Dobre zásobená ukrajinská armáda pravdepodobne pre príchod zimy svoju protiofenzívu nezastaví, myslia si experti ISW. Naopak, zamrznutá zem môže podľa nich vozidlám ukrajinskej armády uľahčiť pohyb. Ten je momentálne, v podmienkach jarných a jesenných dažďov spôsobujúcich rozbahnenie terénu, sťažený. Tento jav, ktorý sa opakuje dvakrát do roka, sa na Ukrajine nazýva rasputica. V prípade, že by na Ukrajine predsa len došlo k utlmeniu intenzity bojov, spôsobili by ho iba logistické problémy alebo to, že obe armády by dosiahli vo svojich operáciách maximá.
Experti ISW dodávajú, že ruské jednotky prešli do defenzívy na väčšine frontu a už niekoľko mesiacov nie sú schopné viesť v Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti väčšie útočné operácie. O rozvíjajúcej sa ofenzíve ukrajinských ozbrojených síl v Chersonskej oblasti sa v správe píše, že ukrajinské jednotky stále oslobodzujú región bez toho, aby porazili ruskú armádu – podobne ako pri Charkove -, pričom ruská armáda ustupuje z pravého brehu Dnepra s „udržaním relatívne vysokej bojaschopnosti“.
08:44 Vo vojne na Ukrajine zomrel prvý Japonec, ktorý bojoval proti Rusom
Japonské úrady v piatok oznámili, že v bojoch na Ukrajine zahynul Japonec bojujúci proti ruským inváznym silám. Ide o prvú potvrdenú japonskú obeť ukrajinského konfliktu, informuje agentúra AFP. Podľa hovorcu japonskej vlády Japonec vo veku od 20-30 rokov padol v stredu počas bojov na Ukrajine. Bližšie podrobnosti hovorca neuviedol.
Vysokopostavený predstaviteľ rezortu diplomacie v Tokiu pre APF uviedol, že ide pravdepodobne o prvého občana Japonska, ktorý prišiel na Ukrajine o život od začiatku ruskej invázie vo februári tohto roku. Podľa správ japonských médií padlý Japonec bojoval proti Rusom na východe Ukrajiny. Hovorca japonskej vlády novinárov ubezpečil, že Tokio poskytne rodine zabitého japonského občana všetku potrebnú pomoc.
05:58 Zelenskyj: Ukrajinské sily oslobodili vyše 40 obcí na juhu krajiny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok večer vo videopríhovore uviedol, že v súvislosti so sťahovaním ruských síl z Chersonskej oblasti oslobodili ukrajinské sily už 41 obcí na juhu krajiny.
„Počet ukrajinských vlajok, ktoré sa v rámci prebiehajúcej obrannej operácie vrátili na svoje zákonné miesto, dosahuje už desiatky,“ poznamenal Zelenskyj. „Nie je to nepriateľ, ktorý odchádza – sú to Ukrajinci, ktorí okupantov vyháňajú,“ zdôraznil.
„A my musíme prejsť celú cestu – na bojisku aj na poli diplomacie – aby všade v našej krajine, pozdĺž celej medzinárodne uznávanej hranice, bolo vidieť naše vlajky – ukrajinské vlajky,“ dodal Zelenskyj. Upozornil však na to, že úspechy na bojisku tiež znamenajú, že vojaci platia za slobodu Ukrajiny svojimi životmi.
Okrem toho varoval pred nástrahami v oblastiach, ktoré ruské okupačné sily opúšťajú. „Prvou a hlavnou úlohou je odmínovávanie,“ povedal Zelenskyj s tým, že okupanti zanechali za sebou tisíce kusov nevybuchnutých striel a munície. Dodal, že podľa jeho poznatkov je mínami zamorených 170 000 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.
00:06 USA ohlásili nový balík bezpečnostnej pomoci Ukrajine za 400 miliónov dolárov
Spojené štáty poskytnú Ukrajine v rámci nového balíka bezpečnostnej pomoci v hodnote 400 miliónov dolárov (391 miliónov eur) systémy protivzdušnej obrany a rakety zem-vzduch. Vo štvrtok to oznámil Pentagón, informuje agentúra AFP.
Pretrvávajúce brutálne letecké útoky ruských síl na ukrajinskú civilnú a kritickú infraštruktúru si vyžadujú dodanie dodatočných systémov protivzdušnej obrany, povedala novinárom Sabrina Singhová z tlačového oddelenia amerického ministerstva obrany.
Ohlásený balík pomoci zahŕňa štyri systémy protivzdušnej obrany Avenger spolu s príslušnými raketami Stinger. Balík ďalej obsahuje rakety pre systémy protivzdušnej obrany HAWK, ktorých poskytnutie prisľúbilo Španielsko, delostrelecké a mínometné náboje, muníciu pre salvové raketomety HIMARS a viac ako 20 miliónov nábojov do ručných zbraní.
ŠTVRTOK
21:20 Reznikov: Rusi sa budú z Chersonu sťahovať najmenej týždeň
Ruskej armáde potrvá najmenej týždeň, kým sa stiahne z juhoukrajinského mesta Cherson. Myslí si to ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. Agentúre Reuters vo štvrtok taktiež povedal, že nadchádzajúce zimné obdobie zrejme spomalí bojové operácie, čo umožní obom stranám preskupiť sily.
Rusi majú podľa neho v Chersonskej oblasti 40 000 vojakov, pričom ruské jednotky sú aj v samotnom hlavnom meste oblasti a jeho okolí. „Nie je ľahké stiahnuť tieto jednotky z Chersonu za deň alebo dva. Treba na to najmenej týždeň,“ povedal s tým, že je však ťažké predvídať úmysly Ruska.
18:46 Grossi: Rokovania o vytvorení demilitarizovanej zóny okolo ZAES sú komplikované
Rozhovory s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny o vytvorení demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) sú „veľmi komplikované“. Vo štvrtok to uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v rámci klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte. TASR prevzala správu z agentúry AFP.
Grossi uviedol, že vytvorenie demilitarizovanej zóny trvá veľmi dlho, no nemôže si dovoliť stratiť trpezlivosť. „Je to veľmi komplikované vyjednávanie… pretože je medzi dvoma krajinami vo vojne, kde vlastne žiadne rokovania neprebiehajú,“ dodal.
16:31 Putin na samit G20 nepríde pre obavy z atentátu, tvrdí jeho exporadca
Ruský prezident Vladimir Putin sa na summite G20 na indonézskom ostrove Bali nezúčastní pre „obavy z pokusu o atentát“ zo strany Západu. Vo štvrtok to uviedol bývalý poradca ruského prezidenta Sergej Markov na sociálnej sieti Telegram. Informuje o tom stanica Sky News.
Putinovu neúčasť na nadchádzajúcom samite G20 potvrdila vo štvrtok predstaviteľka ruského veľvyslanectva v Indonézii Julija Tomská. Podľa jej slov bude ruskú delegáciu viesť šéf rezortu diplomacie Sergej Lavrov.
Markov napísal, že dôvodom neúčasti ruského prezidenta je „možný pokus o atentát na Putina zo strany tajných služieb Spojených štátov, Británie a Ukrajiny“.
Šéfa Kremľa na summit, ktorý sa uskutoční 15. a 16. novembra, pozval indonézsky prezident Widodo. Pozvánku dostal i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aj napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20. Zelenského účasť na summite potvrdil jeho hovorca Serhij Nykyforov. Dodal, že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o účasť v režime videokonferencie.
15:22 Predstavitelia OSN a Ruska budú v piatok diskutovať o vývoze obilia a hnojív
Predstavitelia Organizácie Spojených národov a Ruska budú v piatok v Ženeve rokovať o dohodách o vývoze obilia a hnojív z Ukrajiny a Ruska cez Čierne more. Informuje o tom agentúra AFP. Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths a šéfka Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) Rebeca Grynspanová povedú delegáciu OSN, predstaviteľom delegácie z Moskvy bude námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin.
„(Zmienení predstavitelia) budú pokračovať v prebiehajúcich konzultáciách na podporu úsilia generálneho tajomníka (OSN) Antónia Guterresa o úplnom plnení oboch dohôd podpísaných 22. júla v Istanbule,“ povedala vo štvrtok pre AFP hovorkyňa UNCTAD. „Dúfame, že diskusie prispejú k dosiahnutému pokroku zameranému na uľahčenie neobmedzeného vývozu potravín a hnojív pochádzajúcich z Ruskej federácie na svetové trhy,“ dodala.
14:31 Zalužnyj: Nateraz nemôžem potvrdiť odsun ruských jednotiek z Chersonu
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj vo štvrtok vyhlásil, že nateraz nemôže potvrdiť ani vyvrátiť informáciu o oznámenom začiatku sťahovania ruských jednotiek z Chersonu. Podľa britskej stanice BBC dodal, že ukrajinské jednotky pokračujú v ofenzíve v súlade so svojím vlastným plánom. Zalužnyj uviedol, že údajné stiahnutie sa ruských jednotiek z Chersonu je výsledkom aktívnej činnosti ukrajinskej armády. Priamo na chersonskom fronte ukrajinské jednotky zničili logistické trasy a systém podpory, narušili ruskej armáde systém velenia a riadenia. Zalužnyj konštatoval, že ruské jednotky „nemali iné východisko ako útek“.
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že ruské jednotky už začali ustupovať z ukrajinského mesta Cherson, ktoré bolo okupované od prvých dní invázie. Príslušný rozkaz v stredu vydal ruský minister obrany Sergej Šojgu po vypočutí si správy veliteľa spoločnej skupiny ruských jednotiek na Ukrajine Sergeja Surovikina.
14:14 Stoltenberg: Ústup Ruska z Chersonu by bol ďalším víťazstvom Ukrajiny
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg čaká na to, ako sa prejaví stiahnutie ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu Ukrajiny. Ak sa tento odsun potvrdí, bude to podľa Stoltenberga „ďalšie víťazstvo pre Ukrajinu“. „Uvidíme, ako sa situácia na mieste vyvinie v najbližších dňoch. Je však jasné, že Rusko je pod silným tlakom a ak by sa stiahlo z Chersonu, bolo by to ďalšie víťazstvo Ukrajiny,“ povedal Stoltenberg vo štvrtok v Ríme po rokovaní s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Informovala o tom agentúra AFP.
Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej jednotky dobyli ďalších 12 miest a obcí v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Tento postup ukrajinská armáda zaznamenala deň po tom, čo Rusko nariadilo svojim jednotkám stiahnuť sa z mesta Cherson. Stoltenberg komentoval, že zásluha za tieto územné zisky prináleží ukrajinským vojakom. Pripomenul však aj „bezprecedentnú podporu“, ktorú Ukrajine poskytli spojenci NATO vrátane Talianska. Táto podpora je pre Ukrajinu životne dôležitá a prispieva k tomu, že situácia na bojiskách sa mení každý deň.
VIDEO Civilisti vítajú ukrajinských vojakov v Snihurivke
13:26 Litva kúpi od USA osem salvových raketometov HIMARS
Litva sa chystá kúpiť od Spojených štátov osem salvových raketometov HIMARS, informovala vo štvrtok agentúra AFP. Litva, ktorá susedí s Ruskom a spojencom Kremľa Bieloruskom, po rozpútaní vojny na Ukrajine zvýšila svoje výdavky na obranu. Na systémy HIMARS by mala vynaložiť 495 miliónov eur.
Podľa ministra obrany Arvydasa Anušauskasa systémy HIMARS, ktoré budú dodané v rokoch 2025 a 2026, zvýšia obranyschopnosť Litvy, ako aj celého priľahlého regiónu, a posilnia jej interoperabilitu so Spojenými štátmi a ďalšími spojencami. Systémy HIMARS plánujú kúpiť aj pobaltskí susedia Litvy, teda Lotyšsko a Estónsko.
Okrem „himarsov“ si Litva kúpi aj niekoľko rakiet ATACMS s dlhým doletom, ktoré môžu zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 300 kilometrov, a rakety kratšieho doletu. Systémy HIMARS dodané Spojenými štátmi na Ukrajinu sú všeobecne považované za jeden z najúčinnejších nástrojov v arzenáli ukrajinskej armády.
12:55 Rusko tvrdí, že začalo odsun svojich jednotiek z ukrajinského mesta Cherson
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok deklarovalo, že ruské jednotky začali ustupovať z ukrajinského mesta Cherson. Podľa ruského ministerstva ide o „manéver“, uviedla britská stanica BBC.
Podľa agentúry AFP sa odsun ruských vojakov začal deň po oznámení, že ruské jednotky sa stiahnu z pravého brehu rieky Dneper.
„Jednotky ruskej skupiny vojsk sa presúvajú do pripravených pozícií na ľavom brehu rieky Dneper v súlade so schváleným plánom,“ uviedol na brífingu hovorca ruského ministerstva Igor Konašenkov.
12:06 Minsk zaradil pozdrav Žyve Belarus! medzi zakázané nacistické symboly
Pozdrav Žyve Belarus! (Nech žije Bielorusko!) zaradilo bieloruské ministerstvo vnútra do zoznamu zakázaných nacistických symbolov. Ocitla sa tam aj odpoveď na toto zvolanie: „Žyve!“ (Nech žije!). Informovalo o tom vo štvrtok Rádio Sloboda (RFE/RL) s pripomenutím, že tento pozdrav aktívne používajú predstavitelia bieloruskej opozície. V ministerskom dokumente sa tento pokrik označuje za „pozdrav kolaborantov“ a „symbol 13. bieloruského policajného práporu a 30. pešej divízie Waffen-SS“. V zdôvodnení sa spresňuje, že pozdrav je sprevádzaný zdvihnutím pravej ruky s narovnanou dlaňou.
Dokument podľa RFE/RL nešpecifikuje, či pozdrav Žyve Belarus bude považovaný za nacistický aj bez zdvihnutej pravej ruky. Iniciátorom zaradenia Žyve Belarus! do zoznamu zakázaných nacistických symbolov bol provládny historik a poslanec parlamentu Ihar Marzaľuk, ktorý tvrdí, že bieloruský pozdrav je kópiou nacistického Sieg Heil. Autorstvo sloganu Žyve Belarus sa pripisuje klasikovi bieloruskej literatúry Jankovi Kupalovi. Tieto slová sú v jeho básni Heta kryk, što žyve Belarus z roku 1907. Už pred prvou svetovou vojnou si tento slogan získal obľubu medzi bieloruskou pronárodne orientovanou inteligenciou. Počas druhej svetovej vojny ho používali nielen kolaboranti, ale aj oddiely sovietskych partizánov. Za sovietskych čias sa používala jeho pozmenená podoba „Nech žije sovietske Bielorusko“.
VIDEO Zničenia ruského tanku
Po nástupe Alexandra Lukašenka k moci už tento slogan štátne inštitúcie nepoužívali – naopak, získal si obľubu medzi prívržencami opozície. Ešte v roku 2020 však pritom odznel na jednom z mítingov Lukašenkových priaznivcov.
11:34 Ukrajinská armáda sa zmocnila mesta Snihurivka v Mykolajivskej oblasti
Ukrajinské jednotky vo štvrtok vytlačili ruskú armádu z mesta Snihurivka v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny a opäť nad ním získali kontrolu. Podľa britskej stanice BBC o tom generálny štáb ukrajinskej armády informoval na svojom kanáli na platforme Telegram. Toto oznámenie sprevádzalo zverejnenie záberov, na ktorých vidno, že v meste je vztýčená ukrajinská vlajka. Správu o návrate Snihurivky pod kontrolu Ukrajiny potvrdil aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.
Ovládnutie Snihurivky ukrajinskou armádou je zo strategického hľadiska veľmi dôležité, pretože sa jej otvára možnosť postupovať smerom k mestu Cherson. Snihurivka sa nachádza asi 50 kilometrov od Chersonu. V auguste, po tom, čo sa Snihurivka a niekoľko ďalších lokalít v Mykolajivskej oblasti dostali pod kontrolu ruskej armády, bolo toto územie administratívne „pripojené“ k Chersonskej oblasti. Tá bola neskôr – po kontroverzných referendách – anektovaná Ruskom.
11:03 Miley: Na ruskej i ukrajinskej strane bolo zabitých alebo zranených približne 100-tisíc vojakov
Popredný predstaviteľ americkej obrany odhaduje, že vo vojne na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených približne 100-tisíc ruských a rovnaký počet ukrajinských vojakov. Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley taktiež naznačil, že v konflikte dosiaľ prišlo o život asi 40-tisíc civilistov.
Tieto odhady sú zatiaľ najvyššie, aké dosiaľ ponúkol niektorý zo západných predstaviteľov. Milley poznamenal, že náznaky, že Kyjev je ochotný vstúpiť do dialógu s Moskvou, ponúkajú „okno“ na rokovania.
Ukrajina v ostatných dňoch signalizovala ochotu diskutovať s Moskvou po tom, čo prezident Volodymyr Zelenskyj upustil od požiadavky, že jeho náprotivok Vladimír Putin musí byť najskôr zbavený moci, kým bude možné začať rokovania.
Milley však dodal, že na to, aby boli akékoľvek rozhovory úspešné, museli by sa Rusko aj Ukrajina „vzájomné zhodnúť“, že víťazstvo vo vojne „nie je možné dosiahnuť vojenskými prostriedkami, a preto sa musia obrátiť na iné prostriedky“.
07:54 Deportáciami Ukrajincov Rusko zrejme spáchalo zločiny proti ľudskosti, tvrdí AI
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International tvrdí, že Rusko sa pravdepodobne dopustilo zločinov proti ľudskosti, keď násilne presúvalo ukrajinských civilistov z okupovaných oblastí krajiny do iných regiónov, a to do oblastí kontrolovaných Ruskom alebo do Ruska. Vo svojej správe zverejnenej vo štvrtok Amnesty upozornila na prípady, keď boli deti odlúčené od svojich rodín, čo je v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, informovala agentúra AFP.
Podľa Amnesty v rozhovoroch s jej tímami ukrajinskí civilisti vypovedali, že museli podstúpiť „nenáležité procesy preverovania“ – známe ako filtrácia -, ktoré niekedy viedli k svojvoľnému zadržiavaniu, či dokonca mučeniu. Generálna tajomníčka Amnesty International Agnes Callamardová zdôraznila, že taktika násilného presunu a deportácie uplatňované Ruskom môžu byť kvalifikované ako vojnový zločin. Amnesty je presvedčená, že to musí byť vyšetrené ako zločin proti ľudskosti.
Organizácia pre ľudské práva špecifikovala, že vypočula 88 ľudí, väčšinou civilistov z ukrajinského čiernomorského prístavného mesta Mariupol, ktoré Rusko obsadilo v máji po týždňoch obliehania a ostreľovania. Svedčili aj obyvatelia Charkova, Luhanska, Chersonu a Záporožia. Väčšina ľudí, najmä tí z Mariupolu, v rozhovoroch opisovali, že boli terčom nátlaku, takže ani nemali inú možnosť, ako ísť do Ruska alebo iných Rusmi okupovaných oblastí. Amnesty dodala, že niekoľko ľudí vypovedalo, že sa tiež cítili byť pod tlakom, aby požiadali o ruské občianstvo.
05:59 Putin sa na summite G20 v Indonézii nezúčastní, tvrdí ruské veľvyslanectvo
Ruský prezident Vladimir Putin sa nezúčastní na summite lídrov skupiny G20, ktorý sa budúci týždeň uskutoční na indonézskom ostrove Bali. Vo štvrtok to pre agentúru AFP uviedla predstaviteľka ruského veľvyslanectva v Indonézii.
„Môžem potvrdiť, že ruskú delegáciu na (summite) G20 povedie (ruský minister zahraničných vecí) Sergej Lavrov,“ uviedla vedúca odboru protokolu Julija Tomská z ruského veľvyslanectva v Indonézii.
To, že Putina na tomto summite nahradí Lavrov potvrdil pre AFP ešte jeden nemenovaný zdroj, ktorý zároveň nevedel povedať, či sa šéf Kremľa na summite nezúčastni aspoň virtuálne.
01:28 Zelenskyj: Ukrajina bude po stiahnutí ruských vojsk z Chersonu opatrná
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že jeho krajina bude konať v súvislosti so stiahnutím ruských vojsk z mesta Cherson na juhu Ukrajiny „veľmi opatrne“. Podľa amerického prezidenta Joea Bidena naznačuje toto stiahnutie vojsk, že Rusko má „skutočný problém“.
„Nepriateľ nerozdáva dary, nepreukazuje gestá dobrej vôle… Preto sa pohybujeme veľmi opatrne, bez emócií, bez zbytočných rizík a v záujme oslobodenia celej našej zeme a čo možno najmenších strát,“ uviedol Zelenskyj.
Šéf Bieleho domu označil stiahnutie ruských vojsk z Chersonu za „dôkaz“ že Rusko a jeho armáda majú „skutočné problémy“. Povedal to počas svojho príhovoru k voľbám do amerického Kongresu.
STREDA
20:07 Británia: Stoltenberg sa Sunakovi poďakoval za podporu pre Ukrajinu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg sa v stredu britskému premiérovi Rishimu Sunakovi poďakoval za úlohu, ktorú Spojené kráľovstvo zohráva pri podpore Ukrajiny i za kľúčový prínos pre NATO v rozhodujúcich časoch.
„V nebezpečnom svete je o to viac dôležité, že Severná Amerika a Európa stoja pri sebe v NATO,“ povedal. Zároveň sa musí viac investovať do spoločnej obrany. „Som úplne presvedčený, že Spojené kráľovstvo bude aj naďalej príkladom v oblasti výdavkov na obranu,“ dodal.
Sunak na začiatku stretnutia povedal, že NATO je „základným kameňom bezpečnosti Spojeného kráľovstva“.
Rishi Sunak. Foto: TASR/AP 18:42 Podoľak: Hovoriť o ústupe ruských vojakov z Chersonu je ešte priskoro
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v stredu povedal, že je ešte príliš skoro hovoriť o ústupe ruských vojakov z mesta Cherson na juhu Ukrajiny.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu ruskej armáde prikázal, aby sa stiahla z Chersonu na západnom brehu rieky Dneper, kde v súčasnosti útočia ukrajinské sily, pripomenula Reuters.
Podľa Podoľaka je však potrebné „oddeľovať slová od skutkov“. „Hovoriť o odchode Ruska nemá zmysel, kým ešte nad Chersonom nevlaje ukrajinská zástava,“ povedal.
„Naše ozbrojené zložky pracujú podľa svojho plánu: prieskum, vyhodnocovanie rizika a účinný protiútok,“ dodal Podoľak.
17:02 Rusko ničí mosty cez Dneper, aby spomalilo postup Ukrajiny na Cherson
Ruské sily ničia mosty na západnom brehu rieky Dneper v ukrajinskej Chersonskej oblasti s cieľom spomaliť postup ukrajinskej armády.
Predstavitelia ukrajinských úradov a miestni obyvatelia oznámili, že v stredu Rusi zničili najmenej štyri mosty.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu ruskej armáde prikázal, aby sa stiahla z Chersonu na západnom brehu rieky Dneper, kde v súčasnosti útočia ukrajinské sily.
Cherson je jedným z hlavných cieľov Kyjeva v ofenzíve na juhu krajiny a jeho obsadenie by predstavovalo ničivý úder pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý na konci septembra podpísal anexiu štyroch oblastí vrátane Chersonskej, píše The Guardian.
Ničenie mostov podľa tohto denníka potvrdzuje, že Rusi sa pripravujú na opustenie súčasných pozícii na západnom brehu Dnepra.
16:36 Minister Šojgu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu prikázal ruskej armáde, aby sa stiahla z mesta Cherson na východe Ukrajiny, uviedli agentúry AFP a Reuters. Šojgu armáde nariadil, aby sa stiahla z Chersonu na západnom brehu rieky Dneper, kde v súčasnosti útočia ukrajinské sily. Reuters tento krok označuje za jeden z „najvýznamnejších ústupov“ Ruska a možný „zlomový bod“ vo vojne, ktorú Moskva vedie na Ukrajine od 24. februára.
Veliteľ ruských inváznych síl generál Sergej Surovikin v televízii oznámil, že mesto Cherson už nie je možné zásobovať. Navrhol posunúť obranné línie na východný breh Dnepra.
16:17 Amnesty International: Ruskí vojaci unášali ukrajinských civilistov vrátane detí
Ruskí vojaci v predchádzajúcich mesiacoch unášali ukrajinských civilistov vrátane detí do Ruska alebo ďalej na územia kontrolované Moskvou. Agentúry DPA sa odvoláva na vyhlásenie ľudskoprávnej organizácie Amnesty International (AI). AI tiež potvrdila prípady svojvoľného zadržiavania, mučenia a ďalších prejavov neprimeraného zaobchádzania. Deti boli počas únosov oddeľované od svojich rodičov. Vyhlásenie AI je výsledkom rozhovorov s 88 civilistami z Charkovskej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti vo východnej časti Ukrajiny. Väčšina z nich uviedla, že v dôsledku nátlaku nemali inú možnosť, ako ísť do Ruska alebo oblastí kontrolovaných Ruskom. AI to označila za vojnové zločiny. Medzinárodné právo zakazuje hromadné deportácie či prevozy jednotlivcov, vrátane civilistov, z okupovaných území, píše DPA.
Nemecká pobočka AI na sociálnej sieti uviedla, že vo štvrtok 10. novembra zverejní svoju novú správu o týchto únosoch civilistov na Ukrajine. „Zoznam vojnových zločinov, ktorých sa dopúšťajú ruské ozbrojené sily na Ukrajine, sa neustále rozširuje,“ povedala pre DPA Janine Uhlmannsieková, koordinátorka AI pre Európu a strednú Áziu.
14:57 Zástupca šéfa okupačnej správy Chersonskej oblasti Stremousov zahynul pri nehode
Kirill Stremousov, ktorý zastával post zástupcu šéfa ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, zahynul pri dopravnej nehode. Podľa britskej stanice BBC o tom v stredu informovali ruské tlačové agentúry a prokremeľské kanály na platforme Telegram.
Viaceré zdroje sa odvolávajú aj na svedectvo Stremousovho osobného šoféra, ktorý bol účastníkom dopravnej nehody v Chersonskej oblasti. Jej okolnosti sú predmetom vyšetrovania. Bližšie podrobnosti nateraz nie sú známe, dodala BBC.
14:35 Heger na vojenskom cvičení v Poľsku zdôraznil dôležitosť spolupráce armád
Slovenský premiér Eduard Heger zdôraznil dôležitosť spolupráce spojeneckých armád, ktorá sa prehlbuje aj medzinárodnými vojenskými cvičeniami. Spolu s poľským premiérom Mateuszom Morawieckym sa v stredu zúčastnil na medzinárodnom cvičení ozbrojených síl krajín V4, Spojeného kráľovstva a USA vo výcvikovom priestore pri poľskej obci Nowa Dęba. „Dnešná doba jasne ukazuje, že ekonomické spojenectvá, ekonomické partnerstvá a ekonomická spolupráca nestačia. Musíme ísť ďalej,“ vyhlásil šéf slovenského vládneho kabinetu. Poukázal na to, že slovenská vláda intenzívne investuje do zmodernizovania Ozbrojených síl SR.
„Modernizácia a obstaranie novej techniky je len jedna časť. Na to, aby sme boli silné armády, aby sme boli odstrašujúce armády, potrebujeme byť aj vycvičené armády,“ povedal. Vycvičené armády sú podľa neho tie, ktoré dokážu zastrašiť nepriateľa a zabezpečiť bezpečnosť obyvateľov. Zároveň Heger poďakoval Poľsku a Česku za skutok spojenectva, ktorý Slovensku preukázali ochranou vzdušného priestoru. „Aj toto je ukážka, že máme dobré vzťahy, nielen ekonomické, ale aj bezpečnostné,“ dodal.
Mateusz Morawiecki a Eduard Heger. Foto: TASR/Jakub Kotian Poľský premiér Morawiecki považuje za potrebné budovať také silné armády, ktoré svojou silou odstrašia protivníka. Zdôraznil, že Severoatlantická aliancia (NATO) predstavuje reálnu silu. Puma 22 je najväčším spojeným vojenským cvičením ozbrojených síl krajín V4 v roku 2022. Za Slovensko sa na cvičení zúčastňuje približne 150 profesionálnych vojakov z Nitry a Topoľčian. Spolu je na cvičení asi 1 700 vojakov a 300 kusov vojenskej techniky. Cieľom cvičenia je okrem iného zosúladenie si postupov či schopnosť viesť taktické operácie v spolupráci so spojeneckými jednotkami.
14:21 V Kyjeve možno nebude vianočný stromček, peniaze chcú dať armáde či vysídlencom
Niekoľko tisíc obyvateľov Kyjeva už podpísalo petíciu, ktorou vyzýva mestské orgány, aby pred koncoročnými sviatkami nestavali v meste vianočný strom. Navrhujú, aby peniaze vyhradené na tento účel poputovali radšej armáde a ľuďom vysídleným v dôsledku vojny s Ruskom. Informovala o tom v stredu agentúra Reuters. Doplnila, že vianočný strom, ktorý v posledných rokoch stával pred Katedrálou svätej Sofie v centre Kyjeva, bol označovaný za „hlavný“ vianočný/novoročný strom Ukrajiny.
Organizátorka petície Natalija Popovyčová si však myslí, že je „nevhodné“ plytvať peniazmi na strom, keď je na Ukrajine vojna, milióny ľudí boli nútení opustiť svoje domovy a tisíce ľudí prišli o život. Popovyčová uviedla, že chápe, že „sviatky musia byť, ale nech ich každý slávi doma“. „My ako uvedomelí obyvatelia hlavného mesta sa tento rok zaobídeme“ bez stromčeka. Dodala, že aj tak sviatkom, na ktorý „teraz každý Ukrajinec čaká najviac, je Deň víťazstva“ vo vojne s Ruskom.
12:33 Peskov po návšteve v Luhansku: Príde čas, keď do Donbasu pricestuje aj Putin
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov navštívil v utorok Ruskom okupované mesto Luhansk na východe Ukrajiny a stretol sa tam s miestnymi novinármi a predstaviteľmi proruských úradov. Ako v stredu s odvolaním sa na ruské médiá informovala agentúra DPA, Peskov – jeden z najbližších spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina – viedol v Luhansku „školenie pre novinárov a tlačové služby“ samozvaných republík vyhlásených proruskými silami v Donbase.
Do Moskvy sa Peskov vrátil v noci na stredu. Následne na tlačovej konferencii informoval, že „v súčasnosti neexistujú konkrétne plány na cestu ruského prezidenta Vladimira Putina na Donbas“. Pripustil však, že „príde čas, keď tam (do Donbasu Putin) pricestuje“. „Prirodzene, ide o ruské regióny,“ vysvetlil Peskov novinárom v odpovedi na otázku, či sa ruský prezident chystá prísť do momentálne okupovaných regiónov Ukrajiny.
11:52 Podľa Kremľa sú vzťahy Ruska a USA zlé a takými aj zatiaľ zostanú
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v stredu vyhlásil, že vzťahy Moskvy s Washingtonom pravdepodobne zostanú na súčasnej úrovni bez ohľadu na výsledky volieb do amerického Kongresu. „Vzťahy sú a zatiaľ zostanú zlé,“ vyhlásil Peskov podľa agentúry AFP a dodal, že voľby do amerického Kongresu na nich „nemôžu v podstate nič zmeniť“. Peskov uviedol, že Kremeľ analyzuje informácie o výsledkoch hlasovania, ktoré z USA priebežne prichádzajú.
Uznal, že tieto voľby sú dôležité, ale ich význam pre bilaterálne vzťahy a ich budúcnosť v krátkodobom a strednodobom horizonte „netreba zveličovať“. Na margo nových podozrení zo zasahovania Ruska do volieb v USA, Peskov povedal: „Už sme si na to tak zvykli, že si ich nevšímame“.
10:35 Sean Penn daroval svojho Oscara ukrajinskému prezidentovi Zelenskému
Americký herec Sean Penn daroval jedného zo svojich dvoch Oscarov ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Stalo sa tak počas Pennovej návštevy Kyjeva, uviedla v utorok spravodajská stanica BBC News. Na videozázname, ktorý Zelenskyj zverejnil na komunikačnej webovej platforme Telegram, je taktiež vidno, ako udeľuje Pennovi vysoké štátne vyznamenanie Rad za zásluhy.
Penn (62), známy svojím politickým aktivizmom, v marci nakrúcal na Ukrajine dokumentárny film o ruskej vojenskej agresii, ktorú voči tejto krajine koncom februára spustil ruský prezident Vladimir Putin. Penn neskôr vyhlásil, že uvažuje o pridaní sa k ukrajinským silám a zapojení do bojov proti Rusku. Kremeľskí predstavitelia už predtým zaradili Penna a jeho kolegu Bena Stillera na zoznam „nežiaducich osôb“, čo znamená, že títo herci majú teraz zákaz vstupu do Ruska.
Penn účinkoval vo vyše 50 filmoch a počas svojej kariéry herca a režiséra získal množstvo ocenení. Svojich dvoch Oscarov dostal za stvárnenie hlavných úloh v snímkach Tajomná rieka (2003) a Milk (2008). Na Oscara bol nominovaný ešte trikrát v rovnakej kategórii za výkony vo filmoch Mŕtvy muž prichádza (1995), Sladký ničomník (1999) a Ja som Sam (2001).
08:25 Šéf ruskej Bezpečnostnej rady pricestoval do Iránu na konzultácie o spolupráci
Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev je na návšteve v Iráne. Podľa expertov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) je pravdepodobným účelom jeho cesty „diskutovať o potenciálnom predaji iránskych balistických rakiet Rusku“. Na svojom webe o tom v stredu informovala britská stanica BBC.
ISW poukazuje aj na to, že o Patruševovej návšteve informovali najskôr iránske médiá. V stredu ráno však správu o nej vydali aj ruské tlačové agentúry, na ktoré sa odvoláva i agentúra Reuters.
Podľa autorov správy ISW iránska Najvyššia národná bezpečnostná rada „pravdepodobne oznámila príchod Patruševa do Iránu, aby demonštrovala medzinárodnej (nie domácej) verejnosti prehlbujúcu sa spoluprácu medzi Moskvou a Teheránom, a tiež implicitne signalizovala, že vysoký ruský predstaviteľ sa obracia na Irán so žiadosťou o pomoc v súvislosti s udalosťami na Ukrajine“. BBC pripomína, že Irán bol minulý týždeň nútený priznať, že dodáva Rusku tzv. kamikadze drony, ktoré ruská armáda využíva na Ukrajine aj na masívne útoky na energetickú infraštruktúru.
07:35 USA a Rusko budú zrejme rokovať o obnovení inšpekcií v rámci zmluvy New START
Spojené štáty a Rusko sa podľa očakávania čoskoro stretnú, aby prediskutovali možné obnovenie inšpekcií v rámci kľúčovej zmluvy o jadrovom odzbrojení medzi oboma krajinami, uviedlo v utorok americké ministerstvo zahraničných vecí. Informuje o tom agentúra AFP.
„Dohodli sme sa, že bilaterálny koordinačný výbor (BCC) sa stretne v blízkej budúcnosti podľa podmienok novej zmluvy New START,“ povedal novinárom hovorca ministerstva Ned Price. Odmietol však spresniť dátum či miesto schôdzky, ktorá bude pre výbor prvou od októbra 2021.
Rozhovory tohto druhu sú medzi Washingtonom a Moskvou zmrazené od 24. februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, a to aj napriek skutočnosti, že zmluva New START obmedzujúca počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín je naďalej v platnosti.
Moskva začiatkom augusta oznámila, že pozastavuje americké inšpekcie svojich vojenských miest v rámci zmluvy New START s tým, že tak reaguje na americké obštrukcie v súvislosti s ruskými inšpekciami.
UTOROK
21:10 Rusko za bojové drony poskytlo Iránu 140 miliónov eur a západné zbrane
Rusko vyplatilo Iránu za bojové drony 140 miliónov eur v hotovosti a dodalo mu britské a americké zbrane, ukoristené vo vojne na Ukrajine. V utorok to napísala britská spravodajská stanica Sky News. Moskva 20. augusta v skorých ranných hodinách letecky tajne prepravila do Teheránu hotovosť, britskú protitankovú raketu NLAW, americkú protitankovú strelu Javelin a protilietadlovú raketu Stinger, povedal nemenovaný zdroj. Zbrane boli súčasťou zásielky britskej a americkej vojenskej techniky určenej pre ukrajinskú armádu, ktorá „padla do rúk Rusom“.
Iránska armáda tak bude môcť skúmať ich technológie a využiť pre svoj arzenál zbraní, domnieva sa zdroj televízie Sky News, ktorý si želal ostať v anonymite. „Pravdepodobne budú reverzne skonštruované a použité v budúcich vojnách,“ povedal. Podľa tohto zdroja Teherán ako protihodnotu dodal Moskve viac ako 160 bezpilotných lietadiel, vrátane 100 bojových dronov Šáhid-136. Zdroj televízie Sky News navyše tvrdí, že Irán sa s Ruskom dohodol na ďalšom predaji dronov v hodnote 200 miliónov eur. Teherán ani Moskva bezprostredne nereagovali na žiadosť Sky News o vyjadrenie.
20:50 Americký politológ: Úspech republikánov by mohol obmedziť pomoc USA pre Ukrajinu
Úspech republikánov v utorkových doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu by mohol zabrániť schváleniu opatrení na riešenie súčasných problémov v USA. Tiež by mohol mať vplyv na poskytovanie ďalšej finančnej podpory Ukrajine. Pre TASR to v utorok uviedol profesor na Kolumbijskej univerzite Robert Y. Shapiro. Na základe hlasovania, analýz a výsledkov doplňujúcich volieb v minulosti Shapiro odhaduje, že republikáni by mali získať väčšinu v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu a tesnú väčšinu v Senáte. Úspech v Senáte však podľa profesora nie je istý.
Republikáni v prípade získania väčšiny v Snemovni reprezentantov budú môcť zastaviť akúkoľvek legislatívu demokratov, ak nepôjde o spoločný návrh oboch strán. „Ak ovládnu Senát, môžu zabrániť akejkoľvek Bidenovej nominácii – pokiaľ sa im tento kandidát nebude pozdávať,“ povedal Shapiro. Obzvlášť dôležité to bude pri nových sudcoch. Ich vymenovanie prezidentom musí schváliť Senát.
Republikáni môžu odmietnuť podporiť dlhový strop, ak sa im nepodarí presadiť škrty v rozpočte a požadované opatrenia v oblasti daní. „To by im však mohlo uškodiť v prípade, ak by to viedlo k shutdownu (zastaveniu financovania vládnych inštitúcií),“ povedal Shapiro. Americký Kongres tvoria dve komory – Senát a Snemovňa reprezentantov. V utorkových voľbách sa volí tretina (35) zo 100 senátorov (každý štát má dvoch senátorov) a všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov (miesta sa delia podľa počtu obyvateľov jednotlivých štátov). Volebné obdobie senátorov je šesť rokov, pre členov Snemovne reprezentantov sú to dva roky.
19:24 Maďarský parlament opäť nerokoval o ratifikácii vstupu Švédska a Fínska do NATO
Maďarské opozičné strany Demokratická koalícia (DK) a Maďarská socialistická strana (MSZP) sa v utorok opäť neúspešne pokúsili rozšíriť program parlamentnej schôdze o ratifikáciu rozšírenia Severoatlantickej aliancie o Švédsko a Fínsko. Upozornil na to server 444.hu. Maďarsko a Turecko sú jedinými členskými štátmi NATO, ktoré ich vstup doteraz neratifikovali. Podpredseda vládnej strany Fidesz Szilárd Németh hlasovanie, výsledkom ktorého bolo odmietnutie opozičného návrhu, označil za hlasovanie o „odmietnutí provokácie Gyurcsányovcov (ľavicový expremiér Ferenc Gyurcsány)“.
MSZP sa naposledy pokúsila zaradiť ratifikáciu 24. októbra. Iniciatívu predsedu parlamentnej frakcie MSZP Bertalana Tótha vtedy predseda parlamentu László Kövér odmietol, pretože nebolo v súlade s „domovým poriadkom“. Podľa Kövéra boli v tejto záležitosti rovnaké problémy aj s predchádzajúcim podaním ľavicového poslanca. Šéf úradu vlády Gergely Gulyás 22. októbra povedal, že vláda podporuje členstvo Švédska a Fínska v NATO, pričom parlamentu už predložila na schválenie ratifikačné dokumenty. Gulyás uviedol, že rozšírenie NATO o tieto dve severské krajiny bude zo strany Budapešti ratifikované najneskôr do polovice decembra, informoval magazín Politico.
18:22 Rusko bráni medzinárodnému úsiliu na obmedzenie globálneho otepľovania, vraví Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorňajšom videopríhovore na 27. konferencii OSN o zmene klímy (COP27), ktorá sa koná v egyptskom Šarm aš-Šajchu, obvinil Rusko z toho, že svojou inváziou na Ukrajinu bráni medzinárodnému úsiliu na obmedzenie globálneho otepľovania. Zelenskyj poukázal na škody na životnom prostredí v dôsledku ruského útoku a povedal, že ruská agresia spôsobila zničenie piatich miliónov akrov lesa. Dodal, že pre vojnu celosvetovo prudko vzrástli ceny fosílnych palív. „To prinútilo desiatky krajín obnoviť výrobu elektriny z uhlia s cieľom znížiť ceny energie pre ich obyvateľov,“ povedal.
V súvislosti s okupovanou Zaporižžskou jadrovou elektrárňou sa svetových lídrov spýtal: „Koho bude zaujímať množstvo skleníkových plynov v atmosfére, ak bude časť Európy alebo Blízkeho východu a možno aj severnej Afriky, Bože chráň, pokrytá radiačným mrakom po nehode v Záporoží?“ Zelenskyj taktiež apeloval na ostatné vlády, aby pomohli „zastaviť tých, ktorí svojou šialenou a nezákonnou vojnou ničia schopnosť sveta pracovať jednotne pre spoločný cieľ“. „Nemôže existovať účinná klimatická politika bez mieru na Zemi,“ povedal ukrajinský prezident.
17:28 Zelenskyj žiada USA o neochvejnú podporu, až kým nebude obnovený mier
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Washington, aby zostal v oblasti podpory pre Ukrajinu jednotný. Výsledky utorňajších doplňujúcich volieb do amerického Kongresu môžu mať na túto podporu vplyv, uviedla agentúra AFP. „Žiadam vás o zachovanie vašej neochvejnej jednoty tak, ako je to teraz, až do dňa, keď všetci začujeme tie dôležité slová, o ktorých snívame…kým nezačujeme, že konečne nastal mier,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore. V noci na utorok ho odvysielali v priestoroch Národného centra pre ústavu (NCC) vo Filadelfii počas slávnosti, na ktorej ukrajinskému prezidentovi odovzdali najvyššie občianske vyznamenanie USA – Medailu slobody za rok 2022.
„Demokracie sa na svojej ceste za víťazstvom nesmú zastaviť,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinci majú na život a politiku rozdielne pohľady, rovnako ako každá demokratická spoločnosť. „Keď sa však Rusko rozhodlo zničiť našu slobodu a vymazať Ukrajinu z mapy sveta, okamžite sme sa zjednotili a túto jednotu si udržiavame,“ povedal.
Republikáni sa v utorňajších voľbách usilujú získať v Kongrese väčšinu, čím by mohli oslabiť kroky demokratického prezidenta Joea Bidena. Mohlo by to zasiahnuť aj rozsiahly program podpory pre Ukrajinu, konštatuje AFP.
17:50 Kyjev: Ukrajina bude s Ruskom rokovať, keď bude obnovená jej územná celistvosť
Hlavnou podmienkou ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pre pokračovanie mierových rokovaní s Ruskom je obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny. V utorok to uviedol tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov na sociálnej sieti. Správu publikovala agentúra Reuters. Danilov spojencov požiadal o „záruku“ modernej protivzdušnej obrany, lietadiel, tankov a rakiet dlhého doletu. „Ruské rakety musia byť zničené pred odpálením zo vzduchu, zo zeme či z mora,“ napísal na Twitteri.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v rozhovore pre utorkové vydanie talianskeho denníka La Repubblica povedal, že rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom by znamenali vzdanie sa Ukrajiny. „Tento dar mu nikdy nedáme… Ruská armáda opustí ukrajinské územie a potom príde na rad dialóg,“ uviedol.
16:53 Šmyhaľ: Evakuácia miest vzdialených od frontovej línie nemá zmysel
Evakuácia Kyjeva alebo akéhokoľvek iného mesta, ktoré sa nenachádza blízko frontovej línie, v súčasnosti nie je potrebná, vyhlásil v utorok ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informuje agentúra Reuters. „V súčasnosti si situácia nevyžaduje ohlásenie evakuácie. Musíme povedať, že ohlásenie evakuácie akéhokoľvek mesta, ktoré nie je blízko frontovej línie – predovšetkým hlavného mesta – by v súčasnosti nemalo zmysel,“ uviedol Šmyhaľ na stretnutí vládneho kabinetu.
Ukrajinský premiér sa takto vyjadril po sérii ruských útokov na energetické systémy na Ukrajine. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko v tejto súvislosti varoval obyvateľov ukrajinského hlavného mesta, aby sa pripravili aj na najhorší scenár. Teda na to, že by sa v Kyjeve úplne prerušila dodávka elektrickej energie a vody.
13:50 Zelenskyj: Rozhovory s Ruskom sú možné za splnenia ukrajinských podmienok
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naznačil možnosť mierových rozhovorov s Ruskom, čo je posun od jeho skoršieho odmietnutia rokovať s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Zelenskyj v pondelok neskoro večer naliehal na medzinárodné spoločenstvo, aby „prinútilo Rusko ku skutočným mierovým rozhovorom“ a vymenoval svoje obvyklé podmienky pre dialóg – vrátenie všetkých okupovaných území Ukrajiny, náhradu škôd spôsobených vojnou a stíhanie vojnových zločinov.
V podaní Zelenského, ktorý koncom septembra podpísal dekrét o „nemožnosti viesť rozhovory“ s Putinom, to síce predstavuje zmenu rétoriky, no zároveň je ťažké si predstaviť, že by Moskva pristúpila na spomenuté ukrajinské podmienky pre začatie dialógu. Správy o možnosti mierových rozhovorov prišli v čase, keď milióny Američanov rozhodujú o tom, kto ovládne Kongres. Ak sa potvrdia predpoklady a Republikáni získajú väčšinu v Snemovni, naruší to schopnosť prezidenta Joea Bidena prijímať zákony vrátane veľkých balíkov vojenskej a inej pomoci pre Ukrajinu.
Rusko a Ukrajina viedli na začiatku vojny niekoľko kôl rozhovorov v Bielorusku a Turecku, no tie nepriniesli žiadne výsledky.
13:23 Zelenskyj sa zúčastní na samite G20, zrejme v režime videokonferencie
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na budú týždeň zúčastní na samite skupiny 20 veľkých svetových ekonomík (G20) v Indonézii. S najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o účasť v režime videokonferencie. Podľa agentúry Reuters to v utorok pre ukrajinskú verejnoprávnu televíziu Suspiľne uviedol Zelenského hovorca Serhij Nykyforov. „V nejakom formáte sa Volodymyr Zelenskyj na samite G20 zúčastní. Viac povedať nemôžem,“ uviedol Nykyforov, pričom následne spresnil, že zrejme pôjde o on-line formát.
Reuters pripomenul Zelenského vyjadrenia z minulého týždňa, keď avizoval, že sa na samite skupiny G20 na indonézskom ostrove Bali nezúčastní, ak na ňom bude aj ruský prezident Vladimir Putin. Podľa zdrojov z kancelárie indonézskeho prezidenta Joka Widoda je veľmi pravdepodobné, že prezident Putin na summit nepríde, čo však neznamená, že Rusko na podujatí nebude zastúpené. „Bude, ale možno nie prezidentom,“ spresnil zdroj.
12:11 FSB tvrdí, že rozbila ukrajinskú sabotážnu a prieskumnú skupinu
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že v okupovanej Chersonskej oblasti rozbila ukrajinskú „sabotážnu a prieskumnú skupinu“ a zadržala deväť ukrajinských občanov. Informuje o tom spravodajský portál CNN. FSB v utorok oznámila, že „odhalila a zabránila aktivitám sabotážnej a prieskumnej skupiny SBU (Ukrajinskej bezpečnostnej služby, pozn. red.) v Chersonskej oblasti, ktorej úlohy zahŕňali páchanie teroristických činov proti vysokopostaveným členom vojenskej a civilnej administratívy Chersonskej oblasti“. Tvrdí tiež, že počas akcie objavila výbušniny, detonátory a malé zbrane.
Ukrajinská vláda sa zatiaľ k údajným zadržaniam svojich občanov nevyjadrila.
10:37 Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti ponúka za evakuáciu 100-tisíc rubľov
Námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov sľúbil v pondelok jednorazový finančný príspevok 100-tisíc rubľov (1 640 eur) „každému evakuovanému obyvateľovi“, ktorý z tejto oblasti odíde bývať do Ruska. Informuje o tom v utorok denník Guardian. „Dnes je posledný deň organizovaných odsunov z území Chersonskej oblasti ležiacich na pravom brehu (rieky Dneper). Väčšina z obyvateľov, ktorí Chersonskú oblasť ešte neopustili, až teraz začínajú chápať závažnosť situácie a mojich varovaní,“ napísal v pondelok Stremousov v príspevku na platforme Telegram.
Ďalej uviedol, že ľudí, ktorí prídu z území na pravom brehu Dnepru na územia na ľavom brehu, následne autobusmi prevezú na polostrov Krym, kde sa ich ujmú dobrovoľníci. Z Krymu budú v ceste pokračovať do iných oblastí Ruskej federácie a bude im tam poskytnuté dočasné ubytovanie.
10:16 Ruské ministerstvo obrany podporilo vojenskú prípravu v stredných školách
Ruské ministerstvo obrany podporilo návrh na zavedenie vojenskej prípravy na stredných školách v Rusku. Ako v utorok informovala britská stanica BBC, ruské ministerstvo podporilo návrh predsedu strany Spravodlivé Rusko – Za pravdu Sergeja Mironova, ktorý chce zaviesť základnú vojenskú prípravu v stredných školách a odborných učilištiach.
Podľa prvého námestníka ministra obrany Valerija Gerasimova by na vojenský výcvik malo byť vyčlenených 140 hodín, pričom by sa mal uskutočniť počas posledných dvoch rokov štúdia. Vojenskú prípravu by mali viesť len ľudia s bojovými skúsenosťami, zdôraznil Gerasimov. Mironov je tiež presvedčený, že realizácia jeho iniciatívy pomôže zamestnať desaťtisíce ľudí, ktorí „úprimne milujú Rusko a zároveň ovládajú teóriu a prax vedenia vojny“.
Návrh podporuje aj časť učiteľov, ktorí však poukazujú na to, že v rozvrhoch mnohých študijných odborov už nie je priestor pre ďalší predmet. Návrh počíta s tým, že by šlo o povinný predmet. Za prínos vojenskej prípravy sa považuje to, že študenti získajú nielen základné vojenské zručnosti, ale naučia sa aj poskytovať prvú pomoc a orientovať sa v priestore.
09:50 Rusko buduje na okupovaných územiach ďalšie obranné línie
Britská vojenská rozviedka tvrdí, že ruská armáda buduje na okupovaných územiach Ukrajiny opevnenia, ktoré sú podobné takzvanej vagnerovej línii na iných úsekoch frontu. V utorok o tom informovala britská stanica BBC. Takého obranné línie vznikajú zrejme aj v okolí vojnou zničeného prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny, ktoré je momentálne okupované Ruskom. Na ich výstavbu sa používajú železobetónové pyramídové protitankové konštrukcie, známe ako „dračie zuby“, ktoré sa vyrábajú v dvoch továrňach.
Podľa spravodajských informácií Rusko posilňuje svoje pozície na všetkých okupovaných územiach, vrátane Záporožskej a Chersonskej oblasti. O výstavbe tejto línie informoval zakladateľ súkromnej vojenskej spoločnosti, známej aj ako Vagnerova (Wagnerova) skupina, Jevgenij Prigožin ešte 19. októbra. Obranné línie vtedy začali vznikať v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.
09:16 Rusko a USA prvýkrát od invázie na Ukrajinu zvažujú rokovať o jadrových zbraniach
Rusko a Spojné štáty diskutujú o možnosti obnovení rozhovorov o strategických jadrových zbraniach, ktoré by tak boli vôbec prvými od začatia ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom v utorok ruský denník Kommersant, z ktorého citujú denník Guardian i agentúra Reuters. Rozhovory tohto druhu sú medzi Washingtonom a Moskvou zmrazené od 24. februára, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, a to aj napriek skutočnosti, že zmluva New START obmedzujúca počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín je naďalej v platnosti.
Kommersant s odvolaním na prinajmenšom tri nemenované zdroje oboznámené so situáciou napísal, že Rusko a USA teraz diskutujú o možnosti usporiadania stretnutia poradného výboru k otázkam tejto zmluvy, ktoré by sa mohlo konať už v nadchádzajúcich týždňoch. Denník ďalej uviedol, že strany pre usporiadanie takýchto rozhovorov vôbec prvýkrát zvažujú Blízky východ. Moskva totiž už nepovažuje Švajčiarsko, kde sa takéto rozhovory predtým tradične konávali, za dostatočne neutrálne miesto, keďže táto európska krajina na ňu v súvislosti s inváziou na Ukrajinu uvalila sankcie. Podľa zdrojov Kommersantu by sa prvé stretnutie oboch strán v rámci rozhovorov mohlo konať koncom novembra či začiatkom decembra.
09:06 Zo zajatia sa vrátilo 30 ukrajinských obrancov Hadieho ostrova
Zo zajatia v Rusku sa vrátilo 30 ukrajinských obrancov Hadieho ostrova. Podľa webu britského denníka Guardian o tom v utorok informoval splnomocnenec ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Dmytro Lubinec. Ten ubezpečil, že ukrajinské vedenie pracuje na tom, aby sa zo zajatia vrátili všetci ukrajinskí vojnoví zajatci. Poznamenal, že obrancovia Hadieho ostrova sa stali jednou z legiend vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine, pretože pokračovali v boji aj vtedy, keď situácia bola neprehľadná i beznádejná.
Lubinec hovoril o 24. februári, keď sa ostrov, hneď v prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu, dostal do centra pozornosti. Ostrov vtedy najskôr ostreľovalo ruské námorníctvo z plavidla Moskva a hliadkovacej lode Vasilij Bykov. Neskôr sa stal terčom útoku zo vzduchu, pri ktorom bola zničená všetka infraštruktúra. Posádka vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily, krížnika Moskva, obrancov ostrova vyzvala, aby sa vzdali. Ukrajinskí vojaci však nevyberavým spôsobom toto ultimátum odmietli. Ich legendárna veta „Ruská vojenská loď, choď do …!“ sa stala jedným z najpovzbudzujúcejších hesiel prebiehajúcej vojny. Krátko na to ruskí výsadkári ostrov obsadili a jeho posádku i civilistov zajali.
07:53 Syn Warrena Buffetta pomôže Ukrajine dodávkami elektrických zariadení
Syn amerického miliardára Warrena Buffetta prisľúbil pomôcť Ukrajine dodávkami rôznych elektrických zariadení. V noci na utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). S podnikateľom a filantropom Howardom Buffettom, ktorý prisľúbil Ukrajine pomoc s nákupom generátorov a ďalších elektrických zariadení pre čerpacie zariadenia, nemocnice a mobilné výhrevne, sa v pondelok v Kyjeve stretol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Podľa vyhlásenia na internetovej stránke ukrajinského prezidenta diskutoval Zelenskyj s Buffettom aj o budúcej účasti jeho spoločností vo fonde na obnovu Ukrajiny, ako i v množstve súkromných projektov. Najvyšší ukrajinský predstaviteľ sa tiež Buffettovi poďakoval za podporu projektu na založenie továrne na prípravu hotových jedál pre školy, ktorý spustila prvá dáma Olena Zelenská.
06:26 Severná Kórea poprela, že posiela Rusku delostreleckú muníciu
Severná Kórea poprela, že dodáva Moskve delostreleckú muníciu do bojov na Ukrajine, pričom tvrdenia Spojených štátov označila za nepodložené. V noci na utorok o tom informovala severokórejská štátna agentúra KCNA.
„Spojené štáty v poslednej dobe šíria nepodloženú ‚fámu o zbrojných obchodoch‘ medzi KĽDR a Ruskom,“ uviedol podľa KCNA nemenovaný vysoký predstaviteľ severokórejského ministerstva obrany.
„Ešte raz chceme jasne povedať, že sme nikdy nemali ‚zbrojné obchody‘ s Ruskom a neplánujeme to ani v budúcnosti,“ dodal.
Kim Čong-un a Vladimír Putin. Foto: TASR/AP 02:10 Biely dom: USA budú Ukrajinu pevne podporovať pri akomkoľvek výsledku volieb
Spojené štáty budú naďalej neochvejne podporovať Ukrajinu aj v prípade, že nadchádzajúce doplňujúce voľby do Kongresu ovládnu republikáni. V pondelok to uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.
„Sme presvedčení, že podpora Spojených štátov bude pevná a neochvejná,“ povedala hovorkyňa novinárom. Dodala, že americký prezident Joe Biden je odhodlaný podporovať Kyjev s podporou demokratov i republikánov, ako to robil aj doteraz.
Líder republikánskej menšiny v americkej Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy nedávno avizoval, že ak jeho strana získa v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu, Kyjev sa nebude môcť spoľahnúť na neobmedzenú podporu Washingtonu.
Pomoc Ukrajine proti ruskej invázii podporuje aj veľká časť republikánskej základne, hoci pravicoví poslanci blízki americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi sú v tomto smere kritickí, píše AFP.
PONDELOK
16:53 Ukrajina zoštátni niekoľko podnikov pre potreby armády
Ukrajinské ministerstvo obrany skonfiškuje niekoľko energetických a výrobných podnikov, aby zaistilo dostatočné zásoby pre armádu na odrazenie ruskej invázie. V pondelok to uviedol tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. „V súvislosti s potrebami armády sa rozhodlo o vyvlastnení majetku strategicky významných podnikov do vlastníctva štátu,“ povedal Danilov na tlačovej konferencii v Kyjeve. Ide napríklad o výrobcu leteckých motorov Motor Sič v Záporožskej oblasti či ropnú a plynárenskú spoločnosť UkrNafta. „Po zrušení stanného práva môže byť tento majetok vrátený ich vlastníkom alebo môže byť splatená jeho hodnota,“ dodal Danilov.
Zoštátnené budú aj podniky Zaporižtransformator, AvtoKraz a Ukrtatnafta. Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov povedal, že majetok týchto piatich podnikov bude spravovať rezort obrany na zabezpečenie „naliehavých“ vojenských potrieb“. Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že tieto podniky vyrábajú produkty alebo poskytujú služby, ktoré sú „kriticky“ dôležité pre obranné a energetické potreby Ukrajiny. „Tieto podniky musia pre potreby obrany štátu fungovať 24 hodín denne, sedem dní v týždni,“ dodal.
16:20 Bezpečnostná rada bude v stredu aj k migračnej kríze i exportu do Iránu a Ruska
Bezpečnostná rada SR sa zíde v stredu (9. 11.), dominovať jej bude migračná kríza aj export tovarov do Iránu a Ruska. Pre TASR to uviedla hovorkyňa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) Ľubica Janíková. „Najbližšie sa uskutoční riadne a dlhodobo plánované zasadnutie Bezpečnostnej rady už túto stredu 9. novembra. Predmetom rokovaní, tak ako vždy, sú pravidelné aj aktuálne témy,“ ozrejmila Janíková.
16:08 Stančík: Ruská agresia voči Ukrajine ohrozuje bezpečnostné usporiadanie v Európe
Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Andrej Stančík vystúpil v pondelok v Sofii na zasadnutí ministrov zahraničných vecí štátov Stredoeurópskej iniciatívy (SEI). „Ruská agresia voči nášmu susedovi, Ukrajine, ohrozuje nielen nás, ale aj celý existujúci bezpečnostný systém v Európe. Všetci si preto musíme uvedomiť, že udržanie suverénnej a nezávislej Ukrajiny musí byť našou prioritou. S nádejou sa dívam na fakt, že ešte nikdy v našej histórii nebola zjednotená Európa taká silná ako dnes,“ zdôraznil Stančík.
Na záver zasadnutia prijali členské krajiny SEI Spoločné vyhlásenie osadzujúce ruskú agresiu voči Ukrajine a potvrdili podporu suverenity, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc.
Andrej Stančík. Foto: TASR/Jaroslav Novák 13:39 Szijjártó: Maďarsko naďalej podporuje Ukrajinu, odmieta však spoločný úver EÚ
Maďarsko je pripravené pokračovať v poskytovaní finančnej podpory Ukrajine na bilaterálnom základe, avšak v nijakom prípade nepodporí spoločnú pôžičku Európskej únie na tento účel, vyhlásil v pondelok v Sofii šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. Uviedla to agentúra MTI informuje.
Szijjártó na stretnutí ministrov zahraničných vecí Stredoeurópskej iniciatívy (SEI) v Bulharsku ocenil bruselskú prípravu nového balíčka pomoci pre Kyjev, ako však dodal, Maďarsko pomáha susednej Ukrajine rôznymi spôsobmi už podstatne dávnejšie než krajiny, ktoré sa dnes prezentujú ako najlepší priatelia Kyjeva.
Budapešť podľa jeho slov vynaložila už desiatky a stovky miliónov eur na podporu zdravotníctva, školstva, kultúrnych inštitúcií a cirkví na Ukrajine, pričom Maďarsko poskytovalo pomoc ešte pred vypuknutím vojny. Maďarský minister odmietol návrh Európskej komisie na vzatie spoločného úveru. „Raz sme už v prípade koronavírusovej epidémie podporili takýto úver, avšak stačilo!“ Zdôraznil Szijjártó.
13:27 Reznikov: Na Ukrajinu dorazili západné protivzdušné systémy NASAMS a Aspide
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok oznámil, že na Ukrajinu dorazili západné systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide. Podľa neho posilnia obranu voči ruským útokom, ktoré sa v poslednom čase zameriavajú na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Správu publikovala agentúra AFP.
„Na Ukrajinu dorazili systémy protivzdušnej obrany NASAMS a Aspide! Tieto zbrane výrazne posilnia ukrajinskú armádu a posilnia bezpečnosť našej oblohy,“ uviedol na sociálnych sieťach Reznikov, ktorý v tejto súvislosti vyjadril vďaku partnerom Ukrajiny – Nórsku, Španielsku a Spojeným štátom. „Budeme pokračovať v zostreľovaní terčov nepriateľa, ktoré na nás útočia,“ ubezpečil ukrajinský minister obrany.
NASAMS je systém protivzdušnej obrany stredného až dlhého dosahu vyvinutý nórskou spoločnosťou Kongsberg a americkou firmou Raytheon. MBDA Aspide je taliansky protilietadlový raketový komplet s krátkym až stredným dosahom. Reznikov už v októbri oznámil, že na Ukrajinu doviezli prvý zo štyroch prisľúbených nemeckých systémov protivzdušnej obrany IRIS-T.
Oleksij Reznikov. Foto: TASR/AP 13:06 Ukrajinský veľvyslanec: Najväčším problémom sú iránske drony v Bielorusku
Ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajko v pondelok povedal, že drony iránskej výroby skladuje Rusko v Bielorusku, a to pomerne blízko Kyjeva. Označil ich pritom za najväčší problém Ukrajiny. Vyjadril sa tak v rozhovore pre spravodajskú stanicu Sky News, informuje denník Guardian.
Ukrajine sa dosiaľ podľa Prystajka podarilo zneškodniť 70–75 percent dronov a rakiet odpálených Ruskom, pričom je podľa neho jasné, že Moskve už zásoba rakiet dochádza. „Avšak iránske drony, to je najväčší problém. Sú lacné… prichádzajú v húfoch. Je veľmi ťažké poradiť si s nimi,“ uviedol Prystajko. Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na politický tlak aj sankcie voči Iránu, pričom povedal, že existujú dôkazy, že Irán poskytol Rusku už tisícky dronov. „Niektoré z nich sú momentálne skladované v Bielorusku, ktoré leží nad Ukrajinou,“ uviedol a dodal, že tieto drony sú tým pádom „pomerne blízko napríklad aj od Kyjeva“.
12:40 Kaczyňski: Plot na poľských hraniciach s Kalinigradom by mohol nahradiť múr
Plot na hraniciach medzi Poľskom a ruskou enklávou Kaliningrad by mohol byť v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie nahradený múrom. V pondelok to povedal predseda poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. Poľsko začalo minulý týždeň s výstavbou 2,5 metra vysokého a tri metre dlhého plota, ktorý bude pozostávať z troch radov žiletkového drôtu, aký používa armáda na celom svete, uviedla agentúra PAP.
Rozhodnutie vystavať dočasnú bariéru, ktoré má byť dokončená o mesiac, súvisí s hustejším leteckým spojením z Blízkeho východu a severnej Afriky do Kaliningradu. Varšava podozrieva Rusko, že plánuje podporovať ilegálnu emigráciu ázijských a afrických utečencov do Poľska. „Ak sa situácia zhorší, postaví sa aj múr – taký, ako na poľsko-bieloruských hraniciach… Skrátka, musíme sa brániť,“ vyhlásil Kaczyňski. Dodal, že utečenci z Blízkeho východu, ktorí prichádzajú do Kaliningradsej oblasti, by mohli byť využití rovnakým spôsobom, ako na hraniciach medzi Poľskom a Bieloruskom. Poľsko totiž obviňuje Moskvu a Minsk zo zneužívania migrantov v rámci tzv. hybridnej vojny zameranej na destabilizáciu Európy.
Agentúra PAP pripomína, že Poľsko na začiatku októbra dokončilo na svojich hraniciach s Bieloruskom výstavbu 186 kilometrov dlhého oceľového múru so žiletkovým drôtom navrchu. V súčasnosti naň inštaluje tzv. elektronickú bariéru, ktorá bude pozostávať z kamier, termovízneho vybavenia a senzorov.
12:25 Maďarský rezort diplomacie vyzval Putina, aby neprehlboval vojenský konflikt
Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo ruského vodcu Vladimira Putina, aby sa namiesto vyhlásení, ktoré prehlbujú konflikt, radšej usiloval o prímerie. Referuje o tom web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na maďarský index.hu. Maďarsko týmto reagovalo na Putinovo vyhlásenie, že aj Poľsko, Rumunsko a Maďarsko si robia nároky na časti ukrajinského územia. „Vyhlásenia, ktoré prehlbujú vojenský konflikt, nepovažujeme za správne. Namiesto takýchto vyhlásení je nevyhnutné okamžité prímerie a mierové rokovania,“ uviedlo maďarské ministerstvo zahraničných vecí.
Na Putinovo vyhlásenie zareagovali i v Rumunsku a Poľsku. Bukurešť dala najavo, že nemá žiadne nároky a Poľsko obvinilo šéfa Kremľa zo šírenia dezinformácií. Maďarská vláda na Putinovo vyhlásenie nereagovala, novinárom sa však v nedeľu podarilo získať uvedený komentár ministerstva zahraničných vecí.
10:22 Starosta Kyjeva varuje obyvateľov, že v prípade úplného výpadku elektriny sa budú musieť evakuovať
Obyvatelia ukrajinskej metropoly Kyjev by mali byť pripravení opustiť mesto, ak nastane úplný výpadok elektriny. Ako informuje spravodajský web BBC, povedal to kyjivský starosta Vitalij Kličko. Rusko sa počas ostatného mesiaca zameralo na útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, čo spôsobilo nedostatok elektriny a postupné výpadky v celej krajine. Zasiahnutých bolo asi 40 percent infraštruktúry.
Kličko v ukrajinskej televízii označil ruské zameriavanie sa na infraštruktúru ako „terorizmus“ a „genocídu“. „Putin nepotrebuje nás, Ukrajincov. Potrebuje územie, potrebuje Ukrajinu bez nás. Preto všetko, čo sa teraz deje, je genocída. Jeho snahou je, aby sme zomreli, zamrzli alebo nás prinútili utiecť z našej krajiny, aby ju mohol mať on,“ povedal niekdajší boxer v ťažkej váhe. Ďalší predstaviteľ hlavného mesta varoval, že v prípade úplného výpadku elektriny prestanú fungovať aj dodávky vody a kanalizácia.
V zime je v Kyjeve priemerná teplota pod bodom mrazu a v noci ešte viac klesá. Kličko povedal, že úrady robia „všetko“, aby zabezpečili elektrinu a tečúcu vodu. Ľudí však varoval, aby boli pripravení na rôzne scenáre. Podľa Klička by v prípade najhoršieho mali ísť k priateľom a príbuzným, ktorí žijú na predmestiach a stále majú vodu a elektrinu.
09:43 Ukrajina ohlásila na pondelok plánované i neplánované výpadky elektriny
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v pondelok ráno ohlásila, že viaceré administratívne oblasti na Ukrajine čakajú v priebehu dňa plánované aj neplánované výpadky elektrického prúdu. Informuje o tom spravodajská stanica CNN. „Od 06.00 h ráno až do konca dňa dôjde k plánovaným výpadkom prúdu v meste Kyjev a tiež v oblastiach Kyjevskej, Černihivskej, Čerkaskej, Žytomyrskej, Sumskej, Charkovskej a Poltavskej,“ informovala spoločnosť Ukrenerho na platformách Facebook aj Telegram.
„V niektorých oblastiach dôjde ojedinele aj k neplánovaným výpadkom prúdu. Zavedú ich regionálne energetické spoločnosti v prípade, že bude deficit elektriny väčší, než sa očakávalo. V prípade neplánovaných výpadkov môže byť elektrina zastavená, skôr než sa plánovalo, a obmedzenia jej spotreby môžu trvať dlhšie,“ dodala.
VIDEO Hroby zabitých vojakov separatistickom Luhansku
03:07 Zelenskyj: Vojenská pomoc Iránu pre Rusko predlžuje vojnu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom najnovšom príhovore zverejnenom v nedeľu večer kritizoval dodávky iránskych zbraní do Ruska.
„Irán podporuje teroristický režim v Rusku a pomáha predlžovať vojnu a tým aj hrozby pre svet, ktoré vznikli vďaka útočnej vojne vedenej Ruskom,“ povedal Zelenskyj. Bez podpory Moskvy zo strany Teheránu „by sme boli bližšie k mieru“, dodal.
Bez zapojenia Teheránu do vojny by tiež bolo na dosah riešenie svetovej potravinovej krízy alebo energetickej krízy. „Ktokoľvek pomáha Rusku predlžovať túto vojnu, musí prevziať zodpovednosť aj za jej dôsledky,“ konštatoval Zelenskyj.
Irán v sobotu prvýkrát priznal, že Rusku dodal útočné drony, avšak len niekoľko kusov a ešte pred začiatkom invázie. Zelenskyj v reakcii obvinil Teherán z klamstva.
NEDEĽA
17:32 Ruské úrady po leteckom útoku hlásia v Chersone výpadok elektriny i vody
Dodávky elektrickej energie a vody v Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Cherson a okolitých oblastiach boli po leteckom útoku prerušené. Oznámili to v nedeľu miestne úrady, uviedla z agentúra AFP. „V Chersone a viacerých ďalších častiach tejto oblasti dočasne nie je elektrina či dodávky vody,“ uviedli Moskvou dosadené úrady na sociálnej sieti Telegram. Výpadok bol podľa úradov spôsobený útokom „organizovanom ukrajinskou stranou“, počas ktorého boli poškodené tri stĺpy elektrického vedenia. Špecialisti sa podľa úradov usilujú problém vyriešiť.
Ide o prvý takýto výpadok v Chersone, ktorý ruské sily obsadili niekoľko dní po začiatku invázie na Ukrajinu vo februári, píše AFP. Ruská armáda v posledných týždňoch útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, čo spôsobuje hromadné výpadky elektriny na území tejto krajiny.
15:38 Von der Leyenová: EK tento týždeň navrhne balík na podporu Ukrajiny na 2023
Európska komisia (EK) počas najbližšieho týždňa navrhne balík finančnej podpory pre Ukrajinu na rok 2023. Informovala o tom predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti. V nedeľu telefonovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenskym. Hlavnou témou rozhovoru bolo zabezpečenie finančnej pomoci pre Ukrajinu na najbližšie mesiace, uviedla EK vo vyhlásení.
Von der Leyenová podľa svojich slov tento týždeň navrhne finančný balík EÚ v celkovej výške až 18 miliárd eur, ktorý výrazne pomôže pokryť finančné požiadavky Ukrajiny na rok 2023. Predsedníčka EK a Zelenskyj sa zhodli, že je dôležité zabezpečiť predvídateľné a pravidelné financovanie nevyhnutných funkcií krajiny. Táto podpora vo forme dlhodobých pôžičiek s výhodnými podmienkami má podľa EK takisto pomôcť financovať ukrajinské reformy a pomôcť tejto krajine na ceste k členstvu v EÚ. Von der Leyenová opätovne uviedla, že EÚ mieni Ukrajinu podporovať dlhodobo.
So Zelenským hovorili aj o podpore Organizácie Spojených národov (OSN) v jej úsilí dosiahnuť s Ruskom dohodu o iniciatíve na vývoz obilia cez Čierne more a venovali sa i plánom na rozšírenie programu EU-Ukraine Solidarity Lanes. Ten je od začiatku vojny na Ukrajine využívaný na vývoz ukrajinského poľnohospodárskeho i nepoľnohospodárskeho tovaru, píše EK.
Ursula von der Leyenová a Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP 14:19 Doterajšie škody na životnom prostredí spôsobené Ruskom sú v hodnote najmenej 37 miliárd eur
Rusko napáchalo na Ukrajine škody na životnom prostredí za viac ako 1,35 bilióna hrivien, čo je približne 37 miliárd eur. Referuje o tom web epravda.com.ua s odvolaním sa na správu ukrajinskej účtovnej komory. V dôsledku ruských útokov denne dostávajú do ovzdušia nebezpečné látky, či už v dôsledku lesných požiarov, spaľovania ropných produktov alebo požiarov v priemyselných zariadeniach. Od začiatku vojny počet emisií presiahol 67 miliónov ton oproti 2,2 miliónom ton v rokoch 2021 a 2020.
Zasiahnuté sú už tri milióny hektárov lesov, čo je takmer tretina všetkých lesov na Ukrajine. Asi tretina územia Ukrajiny si vyžiada odmínovanie, ktoré bude trvať minimálne 10 rokov. „Rusko tiež zmenilo našu úrodnú čiernu pôdu na pôdu s najväčšou kontamináciou výbušnými materiálmi na svete,“ píše sa v správe účtovnej komory.
13:19 Kličko upozornil, že Kyjevu hrozia výpadky elektriny, vody a kúrenia
Ukrajinská metropola Kyjev čelí možným výpadkom elektriny, vody a kúrenia pre pokračujúce ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V sobotu večer na to upozornil starosta Kyjeva Vitalij Kličko v ukrajinskej štátnej televízii, uviedla agentúra DPA. Kličko odkázal, že obyvatelia Kyjeva by mali šetriť zásobami a zvážiť dočasné vysťahovanie. Túto situáciu opísal ako najhorší možný scenár.
„Robíme všetko pre to, aby sa to nestalo. Chceme však byť otvorení. Naši nepriatelia robia všetko pre to, aby toto mesto ostalo bez kúrenia, elektriny a vody – skrátka, aby sme všetci zomreli,“ povedal starosta. Podľa jeho slov žijú v ukrajinskej metropole zhruba tri milióny ľudí vrátane 350-tisíc vnútorne vysídlených osôb. Kyjevské úrady pripravujú viac než tisíc miest s vykurovaním pre prípad, že pokračujúce ruské útoky vyradia z prevádzky ústredné kúrenie.
Kličko obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina zo zámeru zničiť Ukrajincov. „Putin nepotrebuje Ukrajincov. Potrebuje región, potrebuje Ukrajinu bez nás,“ uviedol.
Muž sedí v kaviarni pri sviečkach počas výpadku elektriny v Kyjeve. Foto: TASR/AP 13:05 Kachovskú priehradu poškodil ukrajinský útok, tvrdia ruské úrady
Pohotovostné služby na Ruskom okupovanom juhu Ukrajiny tvrdia, že Kachovskú priehradu v Chersonskej oblasti v nedeľu poškodil ukrajinský raketový útok. O vyjadrení, ktoré priniesli ruské médiá, informovali agentúry AFP a Reuters. Vo vyhlásení záchranných zložiek sa uvádza, že protivzdušná obrana zostrelila päť rakiet HIMARS, pričom jedna strela zasiahla a poškodila stavidlo priehrady. Predstaviteľ Moskvou dosadenej správy neďalekého mesta Nova Kachovka následne uviedol, že „všetko je pod kontrolou“ a škody nie sú kritické.
Kachovskú vodnú elektráreň, ktorej priehrada zásobuje vodou Ruskom anektovaný Krym, obsadili ruské jednotky po februárovom začiatku svojej ofenzívy na Ukrajinu. Priehrada na rieke Dneper proti prúdu od mesta Cherson nabrala v posledných týždňoch na dôležitosti. Ukrajinské jednotky v oblasti postupujú pri svojej protiofenzíve a Rusko tam obyvateľom nariaďuje evakuáciu.
10:35 Pri bojoch na Ukrajine zomrel dobrovoľný vojak z Taiwanu
Taiwanec, ktorý sa dobrovoľne prihlásil do boja na Ukrajine, zahynul na bojisku. Oznámilo to taiwanské ministerstvo zahraničných vecí, informovala v nedeľu agentúra AFP. Ceng Šeng-kuang je prvou známou taiwanskou obeťou vojny na Ukrajine. Smrť 25-ročného príslušníka práporu dobrovoľných vojakov podľa ministerstva potvrdil ukrajinský poľný veliteľ. „Vyjadrujeme úprimnú sústrasť za nášho krajana, ktorý obetoval svoj život vo vojne na Ukrajine, a vzdávame hold jeho duchu pomoci Ukrajincom pri obrane slobody a demokracie,“ píše sa vo vyhlásení ministerstva.
Cengova manželka pre tlačovú agentúru CNA povedala, že na Ukrajinu odcestoval v júni. Naposledy boli v kontakte 23. októbra, keď jej povedal, že začína päťdňovú misiu. Následne až túto stredu dostala správu z manželovho telefónu. Jeho kolega napísal, že Ceng bol zranený a zomrel cestou do nemocnice.
08:40 Naša armáda odrazila 14 ruských útokov, tvrdia Ukrajinci
Ukrajinská armáda počas soboty odrazila 14 ruských útokov v Charkovskej, Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti. Rusko počas dňa odpálilo štyri strely s plochou dráhou letu, uskutočnilo 19 náletov a vykonalo viac ako 75 raketových útokov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Letectvo obranných síl Ukrajiny za ostatný deň zasiahlo nepriateľa siedmimi útokmi. Zasiahnutých bolo dovedna šesť lokalít, v ktorých Ukrajinci spôsobili Rusom personálne straty a zničili viacero zbraní, muničný sklad a vojenskú techniku.
08:01 Washington Post: USA nabádajú Ukrajinu na otvorenosť rozhovorom s Ruskom
Spojené štáty neverejne nabádajú Ukrajinu, aby signalizovala otvorenosť rokovať s Ruskom, informoval americký denník Washington Post. Ministerstvo zahraničných vecí USA však uviedlo, že Moskva stupňuje vojnu a v skutočnosti si neželá viesť mierové rokovania. Uviedla to agentúra Reuters. Washington Post citoval zdroje, podľa ktorých žiadosť amerických predstaviteľov nie je zameraná na dotlačenie Ukrajiny k rokovaciemu stolu, ale premyslenou snahou zaistiť, aby si Kyjev udržal podporu ostatných krajín.
Americkí a ukrajinskí predstavitelia poukázali na to, že zákaz ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyvolal obavy v častiach Európy, Afriky a Latinskej Ameriky, kde je vplyv vojny na ceny potravín a palív najvýraznejší, uviedol denník. „Únava z Ukrajiny je pre niektorých našich partnerov skutočná,“ citoval nemenovaného predstaviteľa USA.
Zelenskyj 4. októbra podpísal výnos deklarujúci, že vyhliadka na prípadné rozhovory Ukrajiny s Putinom je „nemožná“. Ponechal však otvorené dvere rozhovorom s Ruskom, píše Reuters. Hovorca amerického rezortu diplomacie v reakcii na správu Washington Post uviedol: „Činy hovoria hlasnejšie než slová. Ak je Rusko pripravené na rokovania, malo by zastaviť svoje bomby a rakety a stiahnuť svoje sily z Ukrajiny.“ „Kremeľ pokračuje v eskalácii tejto vojny. Kremeľ preukázal neochotu zapojiť sa vážne do rokovaní ešte skôr, než spustil úplnú inváziu na Ukrajinu,“ doplnil hovorca.
05:55 MAAE: Záporožská atómová elektráreň je opäť napojená na vonkajší zdroj energie
Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny je po dvoch dňoch opäť napojená na vonkajší zdroj energie. Výpadok prúdu zapríčinilo ruské ostreľovanie, ktoré poškodilo vedenie vysokého napätia. Obnovenie dodávok energie oznámil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. Uviedli to agentúry DPA a Reuters. V dôsledku ruského ostreľovania musela ZAES dva dni používať len energiu zo záložných dieselových generátorov.
Agentúra DPA pripomína, že ZAES bola v priebehu ruskej invázie na Ukrajinu odpojená od prúdu už niekoľkokrát. Hoci v súčasnosti nie je v prevádzke, elektrickú energiu stále potrebuje na ochladzovanie materiálov, aby sa predišlo jadrovej katastrofe. „Opakované výpadky prúdu jasne odzrkadľujú závažnú situáciu v ZAES, čo sa týka jadrovej bezpečnosti… Nesmieme už viac strácať čas. Musíme konať, kým nebude neskoro,“ vyhlásil v noci na nedeľu Grossi.
Rafael Grossi. Foto: TASR/AP SOBOTA
21:43 Proruskí predstavitelia v okupovanom Melitopole obnovili sochu Lenina
Ruskom dosadení predstavitelia okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny v sobotu uviedli, že v meste Melitopol obnovili sochu boľševického vodcu Vladimira Iľjiča Lenina, ktorá bola odstránená pred siedmimi rokmi.
„Po siedmich rokoch sa socha Vladimira Lenina vrátila na svoje miesto v Melitopole,“ uviedol proruský predstaviteľ Záporožskej oblasti Vladimir Rogov. Dodal, že ukrajinskí predstavitelia tento pamätník odstránili v roku 2015.
Ukrajinci demontovali Leninove sochy po celej krajine po tzv. euromajdane, ktorý sa na Ukrajine odohral v roku 2014 v snahe zvrátiť proruský kurz vtedajšieho politického vedenia Ukrajiny, pripomína AFP. Moskva tento krok odsúdila.
Takmer všetky ruské mestá majú v súčasnosti na námestiach sochu Lenina – zakladateľa Sovietskeho zväzu.
Mesto Melitopol okupuje ruská armáda takmer od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorá začala 24. februára.
20:16 Zelenskyj: Irán klame, že Rusku dodal iba niekoľko bezpilotných lietadiel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu obvinil Irán z klamstiev o tom, že Teherán poskytol Moskve iba obmedzené množstvo bezpilotných lietadiel ešte pred začiatkom vojny na Ukrajine. Uviedol to vo videoodkaze zverejnenom na sociálnej sieti.
Zelenskyj tvrdí, že ukrajinská armáda zostreľuje každý deň najmenej desať dronov iránskej výroby. „Ak bude Irán naďalej klamať o očividných skutočnostiach, tak svet vynaloží ešte väčšie úsilie na vyšetrenie teroristickej spolupráce medzi ruským a iránskym režimom a toho, čo Rusko platí Iránu za takúto spoluprácu,“ povedal.
Dodal, že v ukrajinské ozbrojené sily iba v piatok zostrelili 11 iránskych bezpilotných lietadiel.
19:30 Scholz obhajoval svoju návštevu Číny pre spoločné odsúdenie jadrovej eskalácie
Nemecký kancelár Olaf Scholz v sobotu po návrate z návštevy Číny ocenil zhodu názorov s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, že je potrebné vyhnúť sa jadrovej eskalácii v rusko-ukrajinskom konflikte.
„Myslím si, že vo svetle všetkých diskusií o tom, či bolo správne tam (do Číny) cestovať alebo nie – skutočnosť, že čínska vláda, prezident a ja sme mohli vyhlásiť, že v tejto vojne nesmú byť použité žiadne jadrové zbrane – už len preto táto cesta stála za to,“ povedal Scholz na zasadnutí Sociálnodemokratickej strany Nemecka.
Nemecký kancelár v piatok po rozhovore s čínskym prezidentom povedal, že vojna na Ukrajine je nebezpečná pre celý svet. Scholz ešte predtým požiadal, aby Peking využil svoj „vplyv“ na Moskvu, aby zastavila vojnu na Ukrajine.
„Si Ťin-pching zdôraznil, že je potrebné, aby Čína a Nemecko, dve veľké krajiny s veľkým vplyvom, spolupracovali v časoch zmien a nestability a viac prispievali ku medzinárodnému mieru a rozvoju,“ napísala v piatok čínska tlačová agentúra Sinchua.
18:02 Desaťtisíce ľudí v Ríme žiadali mier na Ukrajine
Desaťtisíce ľudí vyšli v sobotu do ulíc talianskeho hlavného mesta Rím, aby žiadali mier na Ukrajine. Taliansku vládu vyzývali, aby tejto krajine prestala posielať zbrane.
„Nie vojne. Nie posielaniu zbraní,“ napísali na svoj banner niektorí účastníci. Na nenásilnom zhromaždení sa podľa rímskej polície zúčastnilo približne 30.000 ľudí.
„Zbrane boli poslané na začiatku z dôvodu, že to zabráni stupňovaniu konfliktu,“ povedal pre AFP jeden z demonštrantov Roberto Zanotto. Dodal však, že pod deviatich mesiacoch je vystupňovanie pozorovateľné a posielanie zbraní k ukončeniu vojny nepomáha.
Demonštrácia žiadajúca mier na Ukrajine sa v sobotu konala aj v Miláne, píšu talianske médiá.
Taliansko, ktoré je jednou zo zakladajúcich členských krajín NATO, podporuje Ukrajinu od začiatku ruskej invázie, vrátane dodávok zbraní, pripomína AFP.
Nová premiérka Giorgia Meloniová uviedla, že sa to nezmení a vláda by mala čoskoro poslať ďalšie zbrane. Niektorí predstavitelia, vrátane bývalého premiéra Giuseppeho Conteho, však podľa AFP tvrdia, že Taliansko by namiesto toho malo stupňovať úsilie v oblasti rokovaní.
15:41 Ukrajina: Úrady oznámili obmedzenia dodávky elektriny pre sedem oblastí
Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenergo v sobotu oznámila dodatočné obmedzenia dodávok elektrickej energie v Kyjeve a ďalších šiestich oblastiach na Ukrajine. Reaguje tak na výpadky spôsobené útokmi Ruska na energetickú infraštruktúru.
„Riadiace stredisko Ukrenergo bolo nútené zaviesť dodatočné obmedzenia vo forme núdzových zastavení prevádzky pre všetky kategórie odberateľov,“ uviedla táto spoločnosť vo vyhlásení.
Obmedzenia zasiahnu hlavné mesto Kyjev a Černihivskú, Čerkaskú, Žytomyrskú, Sumskú, Charkovskú a Poltavskú oblasť.
12:55 V Donbase postrelili sudcu, ktorý udelil dvom Britom trest smrti
Sudcu z Ruskom obsadenej časti Ukrajiny, ktorý udelil dvom Britom trest smrti za účasť na bojoch na strane ukrajinskej armády, sa v piatok večer pokúsili zabiť. S odvolaním sa na ruské a bieloruské médiá o tom informoval denník The Guardian.
Alexandra Nikulina postrelili v meste Vuhlehirsk v Doneckej oblasti. Miestny sudca najvyššieho súdu tzv. Doneckej ľudovej republiky (DĽR) sa nachádza vo vážnom stave v nemocnici.
O útoku informovala v sobotu spravodajská organizácia Nexta, ktorú založili v Bielorusku, medzičasom však sídli v poľskej Varšave, a podobnú správu priniesli ruské noviny Novaja gazeta. Obe správy sa odvolávali na „ministerstvo vnútra“ DĽR.
Nikulin v júni vyniesol rozsudok, podľa ktorého mali byť britskí občania Aiden Aslin a Shaun Pinner spolu s Maročanom Bráhímom Saadúnom popravení zastrelením. Napokon ich prepustili v rámci výmeny väzňov v septembri.
Briti Aiden Aslin a Sean Pinner a Maročan Saadún Brahím. Foto: Twitter 11:55 Irán po prvý raz priznal, že dodával Rusku drony
Irán v sobotu po prvý raz priznal, že Rusku dodával bojové drony. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján povedal, že jeho krajina Rusku pred vojnou na Ukrajine poskytla limitované množstvo takýchto bezpilotných lietadiel.
Abdollahján však poprel ďalšie dodávky zbraní či rakiet v období po začiatku ruskej invázie na Ukrajine, píše DPA s odvolaním sa na iránsku štátnu tlačovú agentúru IRNA.
Ukrajina a západné krajiny tvrdia, že pri nedávnych útokoch na viaceré ukrajinské mestá použila ruská armáda iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán až doposiaľ obvinenia z dodávok dronov odmietal.
Teherán podľa správ médií poslal na Ruskom okupovaný Krym aj vojenský personál, aby Rusom poskytol výcvik na ovládanie dronov a ponúkol technickú pomoc.
Abdollahján minulý týždeň oznámil, že je ochotný zúčastniť sa na bilaterálnom stretnutí s predstaviteľmi Ukrajiny s cieľom rokovať o obvineniach z použitia iránskych dronov Ruskom. Ukrajinská armáda podľa svojich vyjadrení už údajne zostrelila stovky dronov typu Šáhid-136. Rusko si podľa DPA malo od Iránu objednať 2400 takýchto strojov.
🇮🇷Iranian loitering munitions
— 🌐World News 24 🌍🌎🌏 (@DailyWorld24) July 28, 2022
The country is under sanctions, but it also has loitering shells and drones!
Iran’s Shahed-136 “Kamikaze” drones. These loitering munitions are launched in a kind of multiple-launch/drone-swarming format. [2160×1215] pic.twitter.com/jFFhJl72C79:45 Erdogan: Schválenie vstupu Fínska a Švédska do NATO závisí od ich krokov
Turecko oficiálne neschváli členstvo Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii, pokiaľ obe krajiny nepodniknú potrebné „kroky“. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to v piatok povedal generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi, informovala agentúra AFP.
Ankara obe severské krajiny obviňuje, že poskytujú útočisko členom zakázanej militantnej kurdskej organizácie, ktorých označuje za teroristov. Napriek júnovej dohode so Štokholmom a Helsinkami Turecko zatiaľ neratifikovalo ich prístupové protokoly s tvrdením, že dohodu nenaplnili.
„Prezident Erdogan poznamenal, že kroky, ktoré podniknú Švédsko a Fínsko, určia, ako rýchlo bude schvaľovací proces… prebiehať a kedy sa uzavrie,“ uviedol úrad tureckého prezidenta.
6:52 V Kyjeve sa objavili poštové známky oslavujúce výbuch Kerčského mosta
V ukrajinskej metropole Kyjev sa objavili nové poštové známky oslavujúce výbuch Kerčského mosta spájajúceho ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Informuje o tom v piatok spravodajská stanica Sky News s tým, že Kyjevčania evidentne majú o tieto známky záujem a kupujú si ich.
Kerčský most, ktorý bol pre ruské sily na Ukrajine dôležitou zásobovacou trasou, bol 8. októbra vážne poškodený pri výbuchu. Rusko z útoku obvinilo Ukrajinu, ktorá to však poprela.
Moskva následne vystupňovala útoky na ukrajinské mestá, čo šéf Kremľa Vladimir Putin označil za odplatu za „teroristické“ činy Kyjeva vrátane zmienenej explózie na Kerčskom moste.
Nové ukrajinské známky zachytávajú muža a ženu stojacich na okraji zničeného Kerčského mosta v póze pripomínajúcej slávnu scénu z filmu Titanic, zatiaľ čo za nimi stúpa oblak čierneho dymu.
5:09 Poľsko obvinilo Putina zo šírenia dezinformácií
Varšava obvinila v piatok ruského prezidenta Vladimira Putina zo šírenia dezinformácií. Reagovala na jeho tvrdenia, že Poľsko sa nevzdalo svojich snov o ovládnutí časti Ukrajiny, informuje poľská agentúra PAP.
Putin sa takto vyjadril v prejave na piatkových oslavách ruského sviatku, Dňa národnej jednoty, v Moskve. Šéf Kremľa uviedol, že „Poľsko od mora k moru“ bolo ešte pred druhou svetovou vojnou populárnym sloganom, ktorý však zostal len „nápadom“. Myšlienka na ovládnutie časti Ukrajiny sa však podľa Putina z Poľska nevytratila.
Na tieto výroky reagoval splnomocnenec poľskej vlády pre bezpečnosť informačného priestoru Stanislaw Žaryn. Ruského prezidenta obvinil z toho, že Poľsko prezentuje ako agresívnu krajinu či vojnového štváča a dezinformáciami sa ho snaží zdiskreditovať.
„Opäť sa stretávame s klebetami, ktoré sú odtrhnuté od reality, pričom majú Poľsko ukázať ako agresívnu krajinu, ktorá predstavuje hrozbu pre západnú Ukrajinu,“ povedal Žaryn. „Ak sa na tieto klebety pozrieme zo širšieho pohľadu, Poľsko má byť v súlade s nimi vnímané ako vojnový štváč, ktorý údajne predstavuje hrozbu pre bezpečnosť v strednej Európe,“ uviedol.
Žaryn dodal, že cieľom takýchto klamstiev šírených ruskou propagandou je zdiskreditovať Poľsko a, naopak, vykresliť Rusko ako garanta mieru a stability.
Agentúra PAP pripomína, že Poľsko dlhodobo popiera obdobné ruské tvrdenia, ktoré označuje za dezinformácie, akými sa Moskva pokúša poštvať proti sebe Varšavu s Kyjevom.
0:56 Zelenskyj: Ukrajinská armáda zostrelila v piatok 8 ďalších iránskych dronov
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom príhovore oznámil, že jednotky protiraketovej obrany na juhu Ukrajiny zostrelili v ten deň osem dronov iránskej výroby. Správu priniesol portál americkej spravodajskej televízie CNN.
Jednotky patriace pod južné a stredoukrajinské velenia vzdušných síl zneškodnili aj dve strely s plochou dráhou letu Kalibr, dodal Zelenskyj v príhovore.
„Najkrutejšie bojové akcie sa tento týždeň sústreďujú v Donbase: okolo miest Bachmut a Soledar,“ uviedol prezident a spomenul východné územia na frontových líniách konfliktu.
„Svoje pozície držíme: a na týchto a niektorých ďalších územiach v Doneckej oblasti už premrhala ruská armáda viac životov svojich mužov a stratila viac streliva než zrejme v dvoch čečenských vojnách dokopy,“ vyhlásil Zelenskyj.
PIATOK
21:48 USA a Holandsko zrenovujú 90 českých tankov; následne ich dodajú Ukrajine
Spojené štáty a Holandsko zaplatia za renováciu dovedna 90 českých tankov T-72B, ktoré budú následne poslané na Ukrajinu. Oznámila to v piatok Sabrina Singhová z tlačového oddelenia amerického ministerstva obrany, informuje spravodajská stanica CNN.
Modernizácia tankov je súčasťou nových balíkov vojenskej pomoci Ukrajine, ktoré v piatok ohlásili USA aj Holandsko. Celkovo má stáť 90 miliónov dolárov, pričom tieto výdavky si USA aj Holandsko rozdelia na polovicu.
Tanky pochádzajú zo zásob českého obranného priemyslu, ako na svojej webstránke uvádza americké ministerstvo obrany v spoločnom vyhlásení s českým aj holandským rezortom obrany. Vo vyhlásení sa tiež píše, že prvé zo zrekonštruovaných českých tankov by následne na Ukrajinu mali byť poslané ešte v decembri a ďalšie na budúci rok.
18:12 Putin obvinil Západ zo šírenia „historických nezmyslov“ a protiruských nálad
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok v Moskve zúčastnil na oslavách Dňa národnej jednoty. Pri tejto príležitosti sa prihovoril zhromaždeným davom ľudí a povedal, že konfrontácia Ruska s „neonacistickým režimom“ je nevyhnutná. Informuje o tom spravodajská stanica Sky News s tým, že Putin sa vo svojom prejave zjavne uchýlil k rétorike, akú použil už v minulosti.
Ruský prezident uviedol, že západné mocnosti sa snažia na Ukrajine vyvolávať „protiruské nálady“. Podľa jeho slov sa západné mocnosti začali už po páde Sovietskeho zväzu „miešať“ do Ukrajiny aj Ruska. Šéf Kremľa vo svojom štvrtkovom prejave tiež povedal, že Západ vtĺkol miliónom ľudí do hláv „historické nezmysly“ vrátane tých, ktoré sa týkajú skutočného priebehu druhej svetovej vojny či podielu Sovietskeho zväzu na víťazstve nad nacistickým Nemeckom.
Putin ďalej bez dôkazov zopakoval svoje tvrdenie, že Poľsko sa nevzdalo svojich snov o ovládnutí časti Ukrajiny, uvádza Sky News.
Deň národnej jednoty je spomienkou na udalosť zo 4. novembra 1612, keď ruskí vojaci ľudovej domobrany pod velením Kuzmu Minina a Dmitrija Požarského zaútočili na moskovskú štvrť Kitaj-gorod a z Moskvy vyhnali poľských-litovských dobyvateľov. Tým sa skončilo obdobie nepokoja (smuta), ktoré trvalo 30 rokov. Zároveň sa začalo budovanie nového ruského štátu. V Rusku si ho pripomínajú od roku 2005, pričom nahradil spomienku na boľševickú revolúciu z roku 1917. Putin oblečený v čiernom položil vo štvrtok kvety k pamätníku venovenému Mininovi a Požarskému na moskovskom Červenom námestí.
17:30 Cherson: Proruské úrady stiahli vyhlásenie zákazu vychádzania v meste
Moskvou dosadené úrady v okupovanom juhoukrajinskom Chersone v piatok stiahli svoje predchádzajúce vyhlásenie o zákaze vychádzania v tomto meste, ktorý mal trvať nepretržite 24 hodín. Informuje o tom agentúra AFP.
„V meste Cherson nie sú absolútne žiadne reštrikcie, ktoré by obmedzovali život tohto mesta,“ uviedol námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov na platforme Telegram po tom, čo bol predchádzajúci odkaz o vyhlásení zákazu vychádzania upravený.
17:00 Ukrajina: Rusko skladuje muníciu a drony v areáli Kurskej atómovej elektrárne
Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že ruské jednotky skladujú rakety a drony na území Kurskej atómovej elektrárne, informovala v piatok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Podľa Hlavnej správy rozviedky (GUR) ukrajinského ministerstva obrany ruská armáda v posledných týždňoch privážala rakety do komplexov S-300 do podzemných hangárov spoločnosti Kurskatomenergoremont pri obci Ivanino v Kurskej oblasti.
Okrem toho do tých istých hangárov koncom októbra dorazili nákladné autá s iránskymi evidenčnými číslami prevážajúce neznámy náklad, tvrdí GUR. Nevylučuje, že ruská armáda využíva územie jadrovej elektrárne na vojenské účely, a to na rozmiestnenie a skladovanie munície pre raketové systémy a iránske drony. GUR pripúšťa, že v podzemných skladoch spoločnosti Kurskatomenergoremont sú uskladnené iránske balistické rakety.
16:50 Stremousov: Zákaz vychádzania v Chersone bude platiť 24 hodín, čaká sa ofenzíva
Moskvou dosadené úrady vyhlásili v piatok v okupovanom juhoukrajinskom Chersone „nepretržitý zákaz vychádzania“ s odôvodnením, že ukrajinské jednotky by sa mohli pripravovať na postup s cieľom opätovne ovládnuť toto mesto. Potvrdil to námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov, informovala agentúra AFP.
„V meste Cherson bol vyhlásený zákaz vychádzania, ktorý bude trvať 24-hodín, nepretržite, takže budeme môcť brániť naše mesto,“ uviedol Stremousov v príspevku na platforme Telegram bez uvedenia ďalších podrobností. Stanica Sky News tiež informovala, že Ruskom dosadené úrady vyhlásili v piatok v meste Cherson 24-hodinový zákaz vychádzania v súvislosti s pravdepodobnou ukrajinskou vojenskou ofenzívou.
16:30 V Chersone vyhlásili zákaz vychádzania, pri letisku boli explózie
K explóziám a následnému požiaru došlo v okolí letiska v blízkosti juhoukrajinského mesta Cherson v oblasti okupovanej ruskými jednotkami. Podľa spravodajskej televízie CNN to vyplýva z videozáznamu zverejneného na platforme Telegram. Moskvou dosadené úrady medzitým podľa agentúry AFP vyhlásili v Chersone „nepretržitý zákaz vychádzania“. Na spomínanom videu vidieť hustý čierny dym, ktorý stúpa z oblasti obce Čornobajivka na sever od Chersonu, kde sa nachádza i letisko. Ukrajinská armáda ani Moskvou dosadená samospráva Chersonu do doposiaľ bezprostredne nekomentovali.
Stanica Sky News informovala, že Ruskom dosadené úrady vyhlásili v piatok v meste Cherson zákaz vychádzania v súvislosti s pravdepodobnou ukrajinskou vojenskou ofenzívou. Neoficiálne kanály na Telegrame uviedli, že ďalej na sever od Chersonu na východnom brehu rieky Dneper nútia ruské jednotky miestnych obyvateľov, aby opustili obec Velyka Lepetycha. Moskvou dosadení predstavitelia už ohlásili evakuáciu civilistov z 15-kilometrovej zóny pozdĺž rieky Dneper v dôsledku budovania novej obrany v oblasti, uvádza CNN.
16:00 Šmyhaľ: Na Ukrajine je vykurovaná takmer polovica objektov
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v piatok informoval, že k dnešnému dňu je na Ukrajine vykurovaná takmer polovica objektov.
„Dnes je takmer polovica objektov na celej Ukrajine napojená na teplo. Ide o školy, škôlky, nemocnice, bytové domy,“ povedal Šmyhaľ na rokovaní ukrajinskej vlády, ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Najviac vykurovaných objektov je podľa premiéra v Žytomyrskej, Zakarpatskej a Charkovskej oblasti. V Kyjeve je teplo dodávané do 78 percent budov.
„V podzemných zásobníkoch plynu je dostatok zdrojov. Nahromadilo sa 14,5 miliardy kubických metrov plynu. Vzhľadom na očakávané zahraničné dodávky sú tieto objemy dostatočné na to, aby sme prekonali vykurovaciu sezónu,“ citovala Šmyhaľa agentúra Interfax-Ukrajina, dodala RFE/RL.
15:34 Nemecko: Skupina G7 odsúdila „nezodpovednú“ jadrovú rétoriku Ruska
Ministri zahraničných vecí skupiny G7 vyjadrili v piatok obavy v súvislosti s nedávnymi vyjadreniami ruského prezidenta Vladimira Putina o jadrových zbraniach.
„Táto nezodpovedná rétorika Ruska, týkajúca sa jadrových zbraní, je neprijateľná,“ uviedli ministri na schôdzke v nemeckom Münsteri v spoločnom vyhlásení.
Ako uviedli, akékoľvek použitie takýchto zbraní sa stretne so „závažnými dôsledkami“.
Ministri zahraničných vecí siedmich kedysi najsilnejších ekonomík sveta –Spojeného kráľovstva, Francúzska, USA, Nemecka, Japonska, Kanady a Talianska – absolvujú v nemeckom meste Münster od štvrtka rokovania, ktorých hlavnou témou je vojna na Ukrajine, pripomína AFP.
15:05 The Guardian: Rusko sa svojim ustupujúcim vojakom vyhráža zastrelením
Pre nízku morálku a neochotu bojovať začali ruské sily pravdepodobne nasadzovať jednotky, ktorých príslušníci sa vlastným ustupujúcim vojakom vyhrážajú zastrelením.
Podľa britského denníka The Guardian to tvrdí britské ministerstvo obrany. Moskva takéto jednotky používala aj v iných vojnových konfliktoch.
Správa zverejnená v piatok ráno opísala tieto ruské jednotky ako „bariérové“, používané velením, keď chce vojakov odradiť od dezercie a prinútiť ich k boju.
Podľa správy denníka The Guardian údajne ruskí generáli nedávno pravdepodobne od veliteľov svojich jednotiek chceli, aby proti dezertérom použili zbrane, a to vrátane povolenia na streľbu s možným usmrtením, ktorej však musí predchádzať slovné varovanie.
14:45 Sunak a Morawiecki hovorili o posilnení východného krídla NATO
Britský premiér Rishi Sunak hovoril v piatok so svojím poľským náprotivkom Mateuszom Morawieckim o posilnení východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO). Informuje o tom britská spravodajská stanica Sky News. Počas raňajšieho telefonátu spolu Sunak a Morawiecki hovorili aj o situácii v Bielorusku a o tom, ako Spojené kráľovstvo dôsledne sleduje vývoj situácie. „Pri diskusii o situácii v Bielorusku uviedol premiér (Sunak), že Spojené kráľovstvo pozorne sleduje vývoj a vo svetle pokračujúcej ruskej agresii stojí na strane Poľska,“ uvádza Downing Street vo vyhlásení.
„V rámci snáh o odstrašovanie na východnom krídle (NATO) zvyšuje Spojené kráľovstvo schopnosti svojej armády a navýšila svoju aktivitu v Spoločných expedičných silách (JEF) v baltskom regióne,“ uviedol Sunak. Premiéri sa počas spoločného rozhovoru tiež zhodli na potrebe ďalej vysielať silné signály ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že zastrašovanie nebude fungovať.
13:47 Putin: Civilisti musia odísť z Chersonskej oblasti, aby netrpeli
Civilisti musia byť odsunutí zo zón konfliktu v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, odkiaľ proruské úrady od polovice októbra odvádzajú civilistov pred postupujúcou ukrajinskou armádou. Vyhlásil to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, informujú TASR agentúry AFP a Reuters, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá. „Tí, ktorí žijú v Chersone, by mali byť odvedení zo zón, kde prebiehajú nebezpečné boje. Civilné obyvateľstvo by nemalo trpieť ostreľovaním, protiútokmi alebo podobnými vojnovými akciami,“ uviedol Putin v príhovore na Červenom námestí v Moskve, kde sa prihovoril dobrovoľníkom pomáhajúcim s evakuáciou v Chersonskej oblasti.
Proruské oblastné úrady v Chersonskej oblasti, ktorú Putin počas slávnostnej ceremónie vyhlásil v septembri za súčasť Ruska, už týždne vyzývajú civilistov aby opustili západnú časť tohto administratívneho regiónu. Proruskí predstavitelia tvrdia, že pomohli evakuovať už desiatky tisíce ľudí. Kyjev však odsun tamojšieho obyvateľstva prirovnal k sovietskym „deportáciám“ ukrajinského ľudu.
13:19 G7 žiada, aby Rusko predĺžilo dohodu o vývoze obilnín
Skupina G7 požaduje, aby Rusko predĺžilo dohodu umožňujúcu bezpečný prechod obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov. V piatok to povedal predstaviteľ amerického ministerstva zahraničných vecí na stretnutí šéfov diplomacií štátov skupiny G7 v Nemecku. Informuje o tom na agentúra AFP.
„Všetci sa zhodli na potrebe predĺženia čiernomorskej obilnej iniciatívy,“ povedal nemenovaný americký predstaviteľ. Dodal, že G7 oceňuje úsilie OSN presvedčiť Rusko o predĺžení predmetnej dohody. Ministri zahraničných vecí siedmich najsilnejších ekonomík sveta – Spojeného kráľovstva, Francúzska, USA, Nemecka, Japonska, Kanady a Talianska – absolvujú v nemeckom meste Münster od štvrtka rokovania, ktorých hlavnou témou je vojna na Ukrajine.
10:22 Medvedev: Rusko bojuje so Satanom, svojich nepriateľov pošle do pekla
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev označil v piatok ruskú vojnu na Ukrajine za konflikt so Satanom, pričom varoval, že Moskva môže všetkých svojich nepriateľov poslať do pekelného ohňa. Informuje o tom agentúra Reuters. Medvedev, ktorý sa voľakedy sám označoval za liberála, v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že Rusko na Ukrajine bojuje proti „pomäteným drogovo závislým nacistom“. Ukrajinu pritom vo vojne podporujú „obyvatelia rozpadajúceho sa západného impéria, ktorým od degenerácie tečú po brade sliny“.
Ukrajina a Západ opakovane popierajú tvrdenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že na čele Ukrajiny stoja fašisti, ktorí prenasledujú rusky hovoriacich obyvateľov, a vojnu na Ukrajine označujú za brutálny pokus o nadobudnutie nového územia. Podľa Medvedeva je však Rusko „obrovská a bohatá krajina“, ktorá „nepotrebuje cudzie územia“, pretože má všetkého dostatok, a vo vojne len „chráni svojich ľudí“.
V príspevku, ktorý niekdajší šéf Kremľa venoval ruskému Dňu národnej jednoty, ďalej uviedol, že cieľom jeho vlasti je „zastaviť vládcu pekla: bez ohľadu na to, aké meno používa – či Satan, Lucifer alebo Iblís“. Rusko má totiž podľa Medvedeva k dispozícii mnohé zbrane vrátane schopnosti poslať všetkých svojich nepriateľov do „plameňov gehenny“, čo je hebrejským výrazom pre peklo.
Zbraňou Satana sú pritom „spletité lži a našou zbraňou je pravda. Preto je náš zámer správny. Preto bude víťazstvo naše!,“ dodal Medvedev na záver. Rétorika bývalého ruského prezidenta je od začiatku konfliktu na Ukrajine neustále prudšia, pričom jeho vyhlásenia niekedy odrážajú myslenie najvyššej kremeľskej elity, domnieva sa Reuters.
07:14 Armáda postupuje vpred, povedal prezident Zelenskyj
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že armáda postupuje vpred a ruskí okupanti sa sústredia na lode s obilím. V nočnom videopríhovore k národu však neuviedol podrobnosti o postupe ukrajinských jednotiek. „Čo sa týka frontu, chlapi postupujú vpred. Čo sa týka obilia, lode idú… A čo sa týka útočníkov, tí tiež… za loďami,“ vyhlásil Zelenskyj.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj predtým poznamenal, že Rusi strojnásobili intenzitu nepriateľských akcií v určitých oblastiach frontu, niekde až na 80 útokov denne. Zelenskyj však zdôraznil, že ukrajinské delostrelectvo sa stalo najsilnejším v Európe a jedným z najsilnejších na svete. „Vždy to tak bude. Napriek fyzickej prevahe nepriateľa naši vojaci dosahujú lepšie výsledky. Našou prednosťou je zručnosť, inteligencia, viera v seba a našu krajinu,“ skonštatoval Zelenskyj.
01:20 CNN: Rusko do 20. decembra plánuje naplno obnoviť dopravu na Krymskom moste
Rusko plánuje do 20. decembra naplno obnoviť dopravu na Krymskom moste, ktorý bol vážne poškodený po výbuchu 8. októbra. Informuje o tom stanica CNN, ktorá sa odvoláva na štvrtkové vyjadrenia ruského vicepremiéra Marata Chusnullina.
„Plánujeme obnoviť dopravu v oboch jazdných pruhoch na moste,“ povedal Chusnullin počas stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a ďalšími členmi vlády. Vicepremiér spresnil, že jeden pruh má byť sprejazdnený do 5. decembra a druhý do 20. decembra.
ŠTVRTOK
21:40 Przydacz: Poľsko a Litva aktívne spolupracujú na odstrašovaní Ruska
Poľsko a Litva chcú posilniť prítomnosť NATO na svojom území, aby mali väčší pocit bezpečia aj lepšiu schopnosť čeliť ruským hrozbám. Povedal to vo štvrtok námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz.
„Litva bude na budúci rok hostiteľom samitu NATO, ale na programe tohto stretnutia musíme začať pracovať už dnes, aby rozhodnutia, ktoré sa tam prijmú, boli v prospech záujmov našich dvoch krajín,“ povedal Przydacz po štvrtkových rokovaniach s predstaviteľmi Litvy. Dodal, že obe krajiny si želajú „ešte väčšiu“ prítomnosť NATO v regióne, aby sa mohli cítiť bezpečne a efektívne sa brániť „ruským imperialistickým hrozbám“.
Podľa Przydacza už Poľsko a Litva aktívne spolupracujú na odstrašovaní Ruska a podpore Ukrajiny. Przydacz dodal, že je veľmi dôležité hľadať tiež spôsoby, ako presvedčiť západnú Európu aj USA, aby zvýšili nevyhnutnú podporu Ukrajine a pokračovali v politike sankcií voči Rusku.
21:37 Čavušoglu: Švédsko a Fínsko nesplnili všetky záväzky pred svojím vstupom do NATO
Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu vo štvrtok vyhlásil, že Švédsko a Fínsko ešte nesplnili všetky záväzky vyplývajúce z dohody, ktorou sa schvaľujú ich žiadosti o vstup do NATO, a musia ešte prijať konkrétne kroky.
Čavusoglu, ktorý vystúpil v Istanbule na tlačovej konferencii spolu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom, súčasne uviedol, že Turecko zaznamenalo, že nová švédska vláda pod vedením premiéra Ulfa Kristerssona zaujala rozhodný prístup k plneniu záväzkov súvisiacich s členstvom v aliancii.
21:32 Ukrajina: Rusko násilne deportuje obyvateľov v okupovaných častiach
Kyjev vo štvrtok odsúdil „násilné masové premiestňovanie“ ukrajinských občanov žijúcich v oblastiach okupovaných Ruskom. „Ruská okupačná správa začala s násilným masovým premiestňovaním obyvateľov na ľavom brehu (rieky Dneper) v Chersonskej oblasti… na dočasne okupovaný Krym alebo do Ruska,“ uviedlo vo vyhlásení ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
„Podobné deportácie sú tiež zo strany Ruska vykonávané v Záporožskej, Luhanskej a Doneckej oblasti, ako aj na Kryme,“ dodalo ministerstvo.
20:47 Strata ukrajinského Naftogazu v 1. polroku vzrástla
Čistá strata ukrajinskej štátnej plynárenskej spoločnosti Naftogazu sa v prvom polroku 2022 vyšplhala na 57,16 miliardy hrivien (1,61 miliardy eur) z 1,65 miliardy hrivien pred rokom, pričom väčšina zo straty bola zaznamenaná v 1. štvrťroku. V 2. kvartáli spoločnosť dosiahla zisk 420 miliónov hrivien.
Naftogaz, ktorého financie sú od začiatku vojny napäté, uviedol, že k stratám prispeli dodatočné odpočty rezerv na nedobytné pohľadávky spojené s poklesom platobnej schopnosti jeho protistrán, ako aj vyššie nákupné ceny dovážaného plynu v porovnaní s predajnými cenami. Zničenie majetku spoločnosti v dôsledku ostreľovania ruskou armádou tiež ovplyvnilo stratu Naftogazu v 1. štvrťroku.
20:40 G7: Šéfom diplomacií sa prihovoril aj Kuleba, napriek výpadku prúdu
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok uviedol, že sa mu napriek výpadku elektriny, v dôsledku ktorého sa prerušilo spojenie, podarilo virtuálne vystúpiť na schôdzke šéfov diplomacií skupiny G7 v nemeckom Münsteri. Kuleba na sociálnej sieti Twitter spresnil, že medzi hlavné témy diskusií na schôdzke patrili energetická infraštruktúra, nové dodávky zbraní na Ukrajinu, sankcie a zodpovednosť za zločiny agresie voči Ukrajine.
Šéf ukrajinskej diplomacie tiež zverejnil fotografiu samého seba, ako sedí za stolom a v ruke podľa svojich vyjadrení drží časť dronu iránskej výroby, ktorý nedávno zostrelili v Kyjeve. „Irán musí prestať zásobovať Rusko zbraňami, ktoré sú využívané na zabíjanie Ukrajincov, inak nech čelí väčšiemu globálnemu tlaku a dôsledkom,“ zdôraznil v tvíte Kuleba.
19:46 Stoltenberg: Je čas privítať Fínsko a Švédsko v NATO
Švédsko a Fínsko sa zaviazali spolupracovať s Tureckom a dokázať mu, že sa nemusí obávať ich vstupu do Severoatlantickej aliancie. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok na spoločnej tlačovej konferencii s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom v Istanbule.
Stoltenberg súčasne vyhlásil, že „je čas privítať Fínsko a Švédsko ako členov NATO“. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan viní Fínsko a Švédsko z poskytovania útočiska kurdským militantom, ktorých Ankara považuje za teroristov. Stoltenberg označil tieto obavy Turecka za pochopiteľné. Súčasne však uviedol, že Fínsko a Švédsko majú v oblasti boja proti terorizmu záujem o užšiu spoluprácu s Tureckom. „Je to aj v ich záujme,“ konštatoval šéf Severoatlantickej aliancie.
19:40 Švajčiarsko: Dodať Ukrajine náboje našej výroby je porušením neutrality
Švajčiarsko vo štvrtok nepovolilo Nemecku vyexportovať muníciu švajčiarskej výroby na Ukrajinu. Oznámila to tamojšia vláda s tým, že takéto opatrenie by bolo narušením švajčiarskej neutrality.
Švajčiarska vláda však teraz Berlínu odpovedala rovnako, ako aj v júni, keď zamietla jeho predchádzajúcu žiadosť. Uviedla pritom, že v súlade so zásadou „rovnakého zaobchádzania“ zakotvenou v zákone o neutralite, „nemôže Švajčiarsko súhlasiť so žiadosťou o transfer vojnového materiálu švajčiarskej výroby na Ukrajinu, dokým je tá zapojená do medzinárodného ozbrojeného konfliktu.“
Reuters pripomína, že predmetné náboje švajčiarskej výroby boli pred desiatkami rokov dodávané nemeckej armáde, ale pod podmienkou, že tá ich bez súhlasu Bernu nemôže exportovať do inej krajiny. Švajčiarsko v stredu súhlasilo s tým, že Ukrajine poskytne pomoc vo výške sto miliónov dolárov určenú na zabezpečenie pitnej vody a obnovu poškodenej energetickej infraštruktúry.
19:30 Členka Pussy Riot kritizovala ľudí, ktorí chcú voči Putinovi postupovať jemne
Ruská aktivistka a umelkyňa Marija Aľochinová, ktorá si za protest proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi odpykala takmer dva roky v ruskom väzení, vyzvala Západ na tvrdý postoj proti Moskve. Aľochinová je členkou feministického umeleckého kolektívu Pussy Riot, ktorého vystúpenie v roku 2012 rozhneval ruské úrady. Členky Pussy Riot vtedy s kuklami na hlavách odriekali v moskovskej katedrále „punkovú modlitbu“ k Bohorodičke, aby Rusko zbavila Putina.
Aľochinovej sa na jar tohto roku podarilo z Ruska utiecť a cez Bielorusko sa dostala na Západ. Aľochinová, ktorá je teraz s Pussy Riot na turné, podľa Sky News vyjadrila presvedčenie, že „túto vojnu by mala vyhrať Ukrajina“. Dodala, že vojna, ktorú rozpútalo Rusko, sa netýka len Ukrajiny, ale celej Európy.
Súčasne kritizovala tých ľudí, ktorí chcú voči Putinovi postupovať jemne, a to v obave, že iný prístup by ruského prezidenta vyprovokoval na eskalovanie konfliktu na Ukrajine. „Jadrové zbrane a nebezpečenstvo jadrovej vojny, samozrejme, existujú, ale to nie je dôvod neposkytnúť Ukrajine obranu, pretože ak Ukrajina prehrá túto vojnu, bude napadnutých viac krajín. Pravdepodobne aj jadrovými zbraňami,“ upozornila Aľochinová.
19:13 Ústup Rusov z Chersonu môže byť provokáciou
Ukrajina upozorňuje, že zdanlivé stiahnutie sa ruských jednotiek z mesta Cherson na juhu krajiny by mohlo byť len pascou zo strany Moskvy. Vo štvrtok to vyhlásila hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková.
Špekulácie o možnom stiahnutí sa ruských vojsk z Chersonu sa objavili vo štvrtok po tom, čo sa na internete objavili fotografie tamojšej hlavnej administratívnej budovy. Ruské jednotky na ňu po okupácii vyvesili ruskú vlajku, no na aktuálnych záberoch vlajka chýba.
„Mohlo by ísť o určitú provokáciu s cieľom vyvolať dojem, že tieto budovy sú opustené a že je bezpečné vstúpiť dnu. (Rusi) sa zatiaľ pripravujú na pouličné boje,“ uviedla Humeniuková. Hovorkyňa dodala, že Ukrajina „pokračuje v bojoch aj smerom k Chersonu, a to i napriek tomu, že nepriateľ sa snaží vyvolať efekt opustených budov a totálnej evakuácie“.
19:02 Zalužného instagramový účet napadli ruskí hackeri
Proruskí hekeri vo štvrtok napadli účet hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného na platforme Instagram. Podľa britskej stanice BBC to potvrdila Zalužného konzultantka pre strategickú komunikáciu Ľudmyla Dolhonovská.
Hekeri získali prístup k instagramovému účtu Zalužného vo štvrtok. Zalužnyj tam zvyčajne zverejňoval fotografie zo svojho súkromia, no vo štvrtok sa tam objavila fotografia s nápisom, že hekeri zo samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) údajne prenikli do programu velenia a riadenia DELTA, ktorý používajú ukrajinské ozbrojené sily.
Hekeri súčasne vymenili profilovú fotografiu na účte Zalužného za snímku ruského prezidenta Vladimira Putina. Zverejnili tam aj odkazy na svoje sociálne siete. Špecialisti generálneho štábu pracujú na obnovení prístupu na stránku hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny.
18:30 Ukrajina si kladie podmienky na účasť na samite v Indonézii
Ukrajina sa nezúčastní na nadchádzajúcom sámite krajín G20 v Indonézii v prípade, že tam príde aj šéf Kremľa Vladimir Putin, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Účasť Putina na schôdzke lídrov skupiny najväčších ekonomík sveta G20 zatiaľ nie je istá, pripomína AFP. Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a organizuje aj tohtoročný samit, ktorý sa uskutoční 15. až 16. novembra na ostrove Bali. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina. Indonézsky prezident Joko Widodo na samit zavolal aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a to napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20.
18:11 Spojené kráľovstvo zakáže prepravu ruskej ropy, ak jej cena prekročí strop G7
Vláda Spojeného kráľovstva vo štvrtok oznámila, že zakáže lodiam a firmám, ktoré poskytujú služby spojené s prepravou, transport ruskej ropy, ak jej cena presiahne strop stanovený skupinou G7 a Austráliou.
Britské ministerstvo financií vo štvrtok oznámilo, že legislatíva, ktorá vstúpi do platnosti 5. decembra, nariaďuje zákaz námornej prepravy aj služieb vrátane poistenia, financií, sprostredkovania a navigácie pre ropný náklad s cenou nad stanovený limit.
Predstavitelia G7 tvrdia, že bezprecedentné opatrenie, ktoré má začať platiť 5. decembra, zníži cenu, za ktorú Rusko dodáva ropu, bez toho, aby sa znížil vývoz ropy svetovým spotrebiteľom. Maximálna cena pritom zostane nad výrobnými nákladmi, takže pre Moskvu by nemalo ekonomický zmysel odopierať ropu dovážajúcim krajinám.
17:53 Inšpekcie na Ukrajine nepreukázali náznaky nedeklarovaných jadrových aktivít
Odborníci z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) ukončili inšpekciu v troch lokalitách, kde Ukrajina podľa Ruska vyvíja takzvané špinavé bomby. Podľa štvrtkového vyhlásenia generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho nenašli žiadny náznaky nedeklarovaných jadrových aktivít a materiálov.
„Počas ostatných dní mohli inšpektori vykonať všetky aktivity, ktoré mala MAAE v pláne. Dostali neobmedzený prístup do lokalít. Na základe vyhodnotenia doterajších výsledkov a informácií poskytnutých Ukrajinou, agentúra nenašla na miestach žiadne náznaky nedeklarovaných jadrových aktivít a materiálov,“ uvádza sa vo vyhlásení MAAE.
17:15 Bulharsko vojensky podporí Ukrajinu
Bulharský parlament vo štvrtok drvivou väčšinou hlasov v pomere 175:45 schválil poskytnutie ťažkých zbraní pre Ukrajinu. Tomuto rozhodnutiu predchádzali mesiace sporov medzi politickými stranami Bulharska, ktoré je členom NATO.
Poslanci rozhodli, že bulharský kabinet musí začať rozhovory so spojencami v NATO, aby nahradili alebo posilnili obranné kapacity Bulharska a umožnili tak rýchlejšie uvoľnenie techniky bulharskej armády zo sovietskej éry pre Ukrajinu.
Agentúra Reuters spresnila, že dočasný minister obrany Dimitar Stojanov vo štvrtok súčasne informoval, že Bulharsko si nemôže dovoliť poslať na Ukrajinu svoje protilietadlové raketové systémy alebo bojové lietadlá sovietskej výroby, ktoré žiada Kyjev. Minister vysvetlil, že Bulharsko tieto zbraňové systémy nemá čím okamžite nahradiť.
17:05 Kyjev a Moskva pokračujú vo výmene zajtacov
Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili dovedna 214 vojnových zajatcov – každá zo strán ich prepustila 107. Mnohí z prepustených Ukrajincov sú zranení bojovníci, ktorí sa svojho času pokúšali pred ruskými silami ubrániť ukrajinské prístavné mesto Mariupol.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 107 ruských vojakov, ktorí budú prevezení do Moskvy, kde im bude poskytnutá „nevyhnutná lekárska a psychologická pomoc“. Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak zase informoval, že až 74 spomedzi dovedna 107 prepustených ukrajinských bojovníkov bolo v apríli a máji obrancami ostreľovaného oceliarenského komplexu Azovstaľ, ktorý bol dejiskom posledných bojov v Rusmi obliehanom v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.
15:59 Baerbocková: G7 nedovolí, aby Rusko cez zimu vyhladovalo Ukrajincov
Zoskupenie štátov G7 nedovolí Rusku, aby túto zimu obyvateľov Ukrajiny „vyhladovalo“. Vo štvrtok to na stretnutí ministrov zahraničných vecí G7 povedala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková. Správu priniesla agentúra AFP.
„Nedovolíme, aby brutalita tejto vojny cez zimu vyhladovala zástupy seniorov, detí, mladých ľudí a rodín,“ vyhlásila Baerbocková pred začiatkom stretnutia ministrov. Uviedla tiež zoznam vecí, ktoré budú súčasťou plánovaného balíka „zimnej pomoci pre Ukrajinu“ – generátory, ohrievače, stany, postele či prikrývky.
15:52 OSN: MAAE nezistila náznaky neohlásených jadrových aktivít na Ukrajine
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) nezaznamenala žiadne náznaky neohlásených jadrových aktivít v troch lokalitách na Ukrajine, ktoré na žiadosť Kyjeva navštívila v súvislosti s tvrdeniami Ruska o plánovanom odpálení takzvanej „špinavej bomby“, oznámil vo štvrtok generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi, uviedla to agentúra AFP.
„Naše technické a vedecké vyhodnotenie výsledkov, ktoré máme nateraz k dispozícii, nepreukázalo žiadne známky nedeklarovaných jadrových aktivít a materiálov na týchto troch miestach,“ spresnil Grossi vo vyhlásení. MAAE začala na Ukrajine koncom októbra nezávislé overovanie ruských tvrdení o tom, že Kyjev pripravuje použitie špinavej bomby na vlastnom území s cieľom obviniť Rusko. Západné krajiny odmietli ruské tvrdenia ako nepodložené a zavádzajúce.
14:53 Rusko po útoku dronmi na Kryme varovalo Spojené kráľovstvo pred „nebezpečnými následkami“
Rusko si vo štvrtok predvolalo britskú veľvyslankyňu Deborah Bronnertovú a varovalo Londýn pred „nebezpečnými následkami“. Moskva totiž obviňuje Spojené kráľovstvo, že pomohlo Kyjevu minulý týždeň podniknúť útok na ruskú Čiernomorskú flotilu pri pobreží anektovaného Krymského polostrova. Správu priniesla agentúra AFP.
„Takéto konfrontačné akcie Britov prinášajú riziko vystupňovania situácie a môžu viesť k nepredvídateľným a nebezpečným následkom,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí v oznámení. Moskva dodala, že odovzdala veľvyslankyni Spojeného kráľovstva Bronnertovej „ostrý protest“.
Rusko tvrdí, že britské sily cvičia ukrajinské špeciálne jednotky okrem iného aj v „sabotážnych operáciách na mori“. Rusko v sobotu obvinilo Spojené kráľovstvo z pomáhania Kyjevu pri organizovaní útoku dronmi na ruské lode v prístave Sevastopol na ukrajinskom Krymskom polostrove, anektovanom Moskvou v roku 2014.
13:27 Vodca proruských separatistov oznámil ďalšiu výmenu zajatých vojakov s Kyjevom
Rusko a Ukrajina si chcú vo štvrtok vymeniť ďalších vojnových zajatcov. Podľa agentúry AFP to oznámil Denis Pušilin, ktorý je označovaný za najvyššieho predstaviteľa samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR). „Dnes dostaneme naspäť 107 našich bojovníkov z ukrajinských žalárov,“ uviedol Pušilin na sociálnej sieti Telegram s tým, že 65 z nich pochádza zo separatistických území na východe Ukrajiny. „Rovnaké množstvo väzňov vrátime Ukrajine,“ dodal.
12:58 Lavrov vyzval OSN, aby pomohlo s uľahčením poľnohospodárskeho vývozu z Ruska
Rusko vo štvrtok vyzvalo Organizáciu Spojených národov, ktorá pomohla vyjednať dohodu umožňujúcu Ukrajine vyvážať obilie, aby pomohla s plnením jej časti zameranej na uľahčenie exportu potravín a hnojív z Ruska. Informuje o tom agentúra Reuters. „Stále nevidíme nijaké výsledky v súvislosti s druhým aspektom: odstránením prekážok vývozu ruských hnojív a obilia,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii v jordánskom Ammáne.
„Znovu sme vyzval generálneho tajomníka OSN (Antónia Guterresa), aby zaistil splnenie záväzkov, s ktorými prostredníctvom svojej vlastnej iniciatívy súhlasil,“ pokračoval Lavrov. Podľa šéfa ruskej diplomacie je z hľadiska objemu vývoz ruských hnojív a obilia neporovnateľne vyšší ako ukrajinský. Vývoz poľnohospodárskych produktov nespadá pod sankcie uvalené Spojenými štátmi, Európskou úniou či inými krajinami na Rusko. Podľa Moskvy však tento export výrazne obmedzili iné reštrikcie uvalené na ruský finančný, logistický a poisťovací sektor.
Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP 12:06 Prieskum: Väčšina Ukrajincov si v Poľsku zlepšila životnú úroveň
Vyše 51 percent Ukrajincov žijúcich v Poľsku si zlepšilo životnú úroveň, ukázal vo štvrtok zverejnený prieskum medzinárodnej pracovnej agentúry Gremi Personal. TASR informuje podľa správy agentúry PAP. Žiadne zmeny v životnej úrovni nehlásilo 36,7 percenta Ukrajincov a pre 12,2 percenta sa ich životná úroveň v Poľsku zhoršila. Skupina ukrajinských respondentov, ktorým sa zlepšila životná úroveň, spresnila, že v Poľsku si môžu dovoliť tovar, ktorý si na Ukrajine nemohli kupovať.
Agentúra Gremi Personal poznamenala, že Ukrajinci tvorili v Poľsku pred ruskou inváziou na Ukrajinu (24. februára) najväčšiu skupinu migrantov, Ich počty však dramaticky narástli, keďže Poľsko prijalo už milióny vojnových utečencov. Gremi Personal urobila online prieskum na vzorke 1 210 ukrajinských mužov a žien.
11:59 Moskva tvrdí, že aa začal sa proces prechodu ZAES pod ruskú správu
Ruskí predstavitelia oznámili, že Moskvou dosadené orgány začali s integráciou Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny pod správu ruskej energetickej spoločnosti Rosenergoatom. Informuje o tom denník Guardian. Poradca generálneho riaditeľa Rosenergoatomu Renat Karčaa uviedol, že ZAES bude presunutá pod správu spoločnosti, ktorá prevádzkuje jadrové elektrárne, po tom, čo sa minú dostupné palivové rezervy.
Podľa šéfa ruskom dosadenej regionálnej správy v meste Enerhodar, ktoré sa nachádza pri ZAES, Alexandra Volgu, sa však už proces prechodu elektrárne pod ruskú správu začal. Volga to povedal pre spravodajský portál Ukraina.ru. Do elektrárne už mal doraziť aj prevádzkový personál z Ruska. Podľa námestníka ruského ministra zahraničných vecí Andreja Rudenka podpísali už všetci zamestnanci ZAES, ktorí sú „kriticky dôležití pre prácu“ elektrárne, nové pracovné zmluvy s Rosenergoatomom. Ukrajinský Enerhoatom však koncom októbra tvrdil, že nové zmluvy podpísalo len 100 zo 6 700 ukrajinských zamestnancov ZAES, ktorí zotrvali v elektrárni.
10:22 Ukrajinské prístavy opustilo po obnovení dohody s Ruskom šesť lodí s obilím
Najmenej šesť lodí s obilninami vyplávalo vo štvrtok z ukrajinských prístavov, oznámilo turecké ministerstvo obrany. Deň predtým sa Rusko vrátilo k plneniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more, informuje Informuje o tom agentúra AFP.
„Po obnovení obilninovej iniciatívy odplávalo z ukrajinských prístavov šesť lodí,“ uviedol turecký minister obrany Hulusi Akar, ktorého citovala agentúra Anadolu.
Moskva v sobotu po útoku na ruskú Čiernomorskú flotilu dočasne odstúpila od dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v júli pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Moskva totiž obvinila Kyjev, že použil bezpečné námorné koridory využívané v rámci tejto dohody na útoky dronmi na spomínanú flotilu.
10:16 Správa EÚ: Invázia Ruska na Ukrajinu zhoršila antisemitizmus
Dezinformácie a nenávisť proti Židom „prekvitajú“ na internete počas celej invázie Ruska na Ukrajinu a trend, ktorý sa spustil počas pandémie koronavírusu, sa ďalej zhoršuje. Uvádza sa to v najnovšej správe Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), ktorú zverejnila vo štvrtok. Informuje o tom agentúra AFP.
„Pandémia koronavírusu a útočná vojna proti Ukrajine ešte viac zosilnili“ antisemitizmus, ktorý „zostáva v našich spoločnostiach vážnym problémom“, povedal riaditeľ FRA so sídlom vo Viedni Michael O’Flaherty.
Pracovná skupina už v júni upozornila na „riziká nepravdivých naratívov“ a dezinformácií podnecujúcich antisemitizmus, keď Rusko ospravedlňovalo svoju vojnu obviňovaním ukrajinskej vlády, že je „nacistická a pácha genocídu (na Rusoch na Ukrajine)“. Tieto slová Rusko zneužívalo, uviedla FRA. Agentúra vo výročnej správe uvádza, že nenávisť a dezinformácie šírené na internete v súvislosti s ruskou inváziou a pandémiou „hlboko postihujú židovské komunity po celej Európe“.
Ľudia sedia v reštaurácii na ulici, kde sú vypnuté pouličné lampy v ukrajinskej metropole Kyjev. Foto: TASR/AP 07:39 Poľsko prevzalo rekreačné stredisko prenajímané ruským veľvyslanectvom
Rekreačné stredisko pri priehrade Zegrze neďaleko Varšavy, ktoré malo v prenájme ruské veľvyslanectvo, prevzala do správy poľská vládna organizácia Štátne lesy (Lasy Panstwowe, LP). V stredu to oznámilo poľské ministerstvo pre klímu a životné prostredie.
Organizácia ukončila zmluvu s ruským veľvyslanectvom vo Varšave o prenájme rekreačného strediska v lokalite Skubianka v apríli tohto roka. Na pozemku, ktorý mali Rusi v prenájme, sú dva hotely, dve vily, osem letných chát a administratívna budova. Oficiálnym dôvodom ukončenia nájomnej zmluvy boli nedoplatky.
Námestník poľského ministra pre klímu a životné prostredie zodpovedný za lesníctvo Edward Siarka v stredu na tlačovej konferencii pred strediskom Skubianka povedal, že napriek opakovaným výzvam ruské veľvyslanectvo nehnuteľnosť neuvoľnilo.
LP preto v stredu „prevzala a zabezpečila nehnuteľnosť prenajímanú ruským veľvyslanectvom vo Varšave v lesnom okruhu Jablonna blízko Varšavy“, cituje PAP. V súčasnosti sa robí inventarizácia a technické zhodnotenie majetku a vyjadril nádej, že po ich ukončení „budú navrhnuté nové pozemkové úpravy“, dodal Siarka.
05:58 Zelenskyj označil obnovenie obilnej dohody za úspech pre Ukrajinu aj celý svet
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj privítal obnovenie dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov ako „významný diplomatický úspech“ pre Ukrajinu aj celý svet. Informuje o tom agentúra AFP.
„Realizácia iniciatívy na vývoz obilia pokračuje,“ povedal Zelenskyj v stredu vo svojom pravidelnom večernom príhovore.
Rusko pozastavilo uplynulú sobotu svoju účasť na zmienenej obilnej dohode, ktorú v lete pomohli vyrokovať Turecko a Organizácia Spojených národov. Ako dôvod pritom uviedlo sobotný dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Moskva po tomto útoku tvrdila, že nevie zaistiť bezpečnosť lodí plaviacich sa v súlade s dohodou. Kyjev obvinenia z útoku poprel a Moskvu naopak obvinil z toho, že útok využila ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody.
K uplatňovaniu dohody sa Moskva následne vrátila v stredu napoludnie, po rokovaniach s Tureckom. S obnovením dohody súhlasila po tom, ako od Kyjeva dostala „dostatočné“ písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku.
02:17 Lídri arabských krajín sa ohľadom vojny na Ukrajine nepostavili na ničiu stranu
Lídri arabských krajín sa v stredu vyhli tomu, aby sa postavili na niektorú zo strán bojujúcich vo vojne na Ukrajine. Namiesto toho vyzývali na záver samitu Ligy arabských štátov (LAŠ) v Alžírsku na politické riešenie tohto konfliktu.
Samit LAŠ sa z dôvodu pandémie koronavírusu konal v utorok a stredu v alžírskej metropole Alžír vôbec prvýkrát po vyše troch rokoch. Lídri arabských krajín v spoločnom záverečnom vyhlásení vyslovili svoj „záväzok dodržiavať zásadu neangažovanosti aj spoločný arabský postoj k vojne na Ukrajine založený na odmietnutí použitia sily,“ uvádza alžírska štátna tlačová agentúra APS.
Politické riešenie vojny by podľa ich vyhlásenia malo byť v súlade s chartou OSN a malo by dbať na „bezpečnostné obavy“ zainteresovaných strán.
Viacero arabských krajín tiež uviedlo, že na seba môže v súvislosti s vojnou prebrať úlohu tzv. sprostredkovateľa. DPA uvádza, že sa tým zjavne snažili o zachovanie dobrých vzťahov s Moskvou.
DPA pripomína, že takmer všetky arabské krajiny hlasovali v októbri na Valnom zhromaždení OSN za rezolúciu odsudzujúcu ruskú anexiu štyroch oblastí na Ukrajine.
Účastníkom dvojdňového samitu LAŠ sa v utorok prihovoril aj ruský prezident Vladimir Putin. Povedal, že jeho krajina má záujem o „komplexný rozvoj ďalšej spolupráce“ s LAŠ a všetkými jej členskými krajinami v snahe „zvýšiť tak regionálnu aj globálnu bezpečnosť“.
STREDA
21:30 Ukrajina: Vláda odhaduje počet nezvestných vo vojne na približne 7 000
Približne na 7 000 odhaduje ukrajinská vláda počet nezvestných vo vojne proti Rusku. Určenie presného počtu je však v dôsledku prebiehajúcich bojov nemožné, uviedla v stredu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová.
Počty nezvestných sú väčšinou nahlasované neskoro a s nepresnosťami, citovala ju agentúra Unian. Maljarová zároveň vyzvala obyvateľov krajiny, aby nešírili na internete žiadne osobné údaje svojich nezvestných príbuzných – najmä v prípade, keď ide o vojakov.
„Nepriateľ tieto informácie využije. Nezverejňujte žiadne fotografie nezvestného v uniforme a s osobnými údajmi. Takáto osoba by sa mohla v civile ukrývať na dočasne obsadenom území, a mohlo by ju to odhaliť. Mohlo by to sťažiť aj výmenu zajatých,“ spresnila.
Maljarová zároveň apelovala na ľudí, aby sa v prípade potreby obrátili na špeciálne koordinačné centrá.
20:45 Zelenskyj sa poďakoval Erdoganovi za pomoc pri zachovaní dohody o vývoze obilia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu poďakoval tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za jeho „aktívnu úlohu“ pri záchrane prelomovej dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. Predmetnú dohodu ohrozilo Rusko, ktoré svoju účasť na nej v sobotu pozastavilo, no od stredajšieho poludnia sa k jej uplatňovaniu vrátilo.
„Poďakoval som sa tureckému prezidentovi Erdoganovi za jeho aktívnu účasť na zachovaní obilnej dohody aj za jeho vytrvalú podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Diskutovali sme o ďalších krokoch týkajúcich sa návratu ukrajinských vojnových zajatcov a politických väzňov,“ uviedol Zelenskyj na Twitteri. Dodal, že „počíta s podporou Turecka“.
Zelenskyj na platforme Telegram označil podporu Turecka za dôležitú. Reuters pripomína, že Ankara sa angažovala prinajmenšom pri jednej významnej výmene vojnových zajatcov Ruska s Ukrajinou.
Ako informovala Erdoganova kancelária, turecký prezident Zelenskému v telefonáte povedal, že schopnosť Kyjeva predávať obilniny je mimoriadne dôležitá pre celý svet. Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie ďalej povedal, že by sa malo zvýšiť diplomatické úsilie v snahe o to, aby sa vojna na Ukrajine skončila spravodlivým výsledkom.
20:30 USA privítali obnovenie dohody o vývoze ukrajinského obilia
Spojené štáty v stredu privítali obnovenie dohody umožňujúcej bezpečný priechod ukrajinského obilia cez Čierne more.
Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price ocenil sprostredkovateľov z Organizácie Spojených národov (OSN) a Turecka, povedal však, že je dôležité, aby sa dohoda „nielen vrátila do pohybu, ale bola koncom tohto mesiaca obnovená“.
„To v konečnom dôsledku prinesie ešte väčšiu predvídateľnosť a stabilitu na tomto trhu a čo je najdôležitejšie, vytvorí tlak na znižovanie cien“ potravín vo svete, povedal Price novinárom.
Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov.
19:41 Ukrajina objavila 34 väzníc a mučiarní na územiach predtým okupovaných Ruskom
Ukrajinská polícia údajne objavila 34 mučiarní a väzníc zriadených v oblastiach, ktoré svojho času okupovali ruskí vojaci. Predmetné zariadenia sa našli na území Sumskej, Kyjevskej, Černihivskej, Charkovskej, Doneckej a Chersonskej oblasti. Informuje o tom v stredu ukrajinský spravodajský internetový portál Hromadske, z ktorého správ cituje denník The Guardian.
Portál Hromadske píše, že mučiarne a väznice zriadili ruskí okupanti, ktorí v nich „nelegálne zadržiavali a mučili Ukrajincov“. Všetky tieto miesta podľa informácií portálu už preskúmali vyšetrovatelia z ukrajinskej národnej polície.
Samotná polícia na platforme Telegram informovala, že celkovo 24 z týchto zariadení bolo objavených v Charkovskej oblasti, trojica ďalších v Chersonskej a tiež Kyjevskej oblasti, dve v Sumskej a po jednom objavili v Doneckej aj Černihivksej oblasti.
18:51 Olena Zelenská: Rusko využíva technológie na šírenie teroru
Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská obvinila Rusko, že využíva moderné technológie na šírenie teroru.
„Ruskí teroristi si vybrali nový cieľ pre svoje útoky – našu energetickú infraštruktúru. Útočia na naše elektrárne,“ povedala manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v utorok večer na výročnej konferencii Web Samit v portugalskom Lisabone, na ktorej sa zúčastnila osobne.
Moskva podľa Zelenskej využíva drony, kybernetickú špionáž a kyberútoky na kritickú infraštruktúru na šírenie teroru. V súvislosti s videozáznamami škôd, ktoré v dôsledku ruských vzdušných útokov vznikli na Ukrajine, uviedla, že jej krajina každodenne zápasí s výpadkami elektriny a internetu. „Rusko dáva technológie do služieb teroru,“ podotkla.
17:57 Švajčiarsko zaviedlo sankcie voči Iránu v súvislosti s predajom dronov Rusku
Švajčiarsko zaviedlo sankcie voči iránskej leteckej spoločnosti zaoberajúcej sa vývojom bezpilotných lietadiel a trom príslušníkom armády. Tento krok súvisí s predajom iránskych dronov Rusku, ktoré ich využíva v ofenzíve na Ukrajine.
Švajčiarsko tak nasleduje Európsku úniu, ktorá v októbri takisto uvalila sankcie na Irán vo veci dodávok dronov využívaných Moskvou v bojoch na Ukrajine. Ukrajinská vláda v utorok uviedla, že Irán plánuje Rusku predať ďalších 200 bojových dronov.
17:00 OSN: Guterres privítal návrat Ruska k plneniu dohody o vývoze obilia
Generálny tajomník OSN António Guterres privítal návrat Ruska k dohode, ktorá umožňuje vývoz obilia z ukrajinských prístavov.
Guterres podľa svojho hovorcu Stéphana Dujarrica pokračuje v spolupráci so všetkými účastníkmi na obnove a plnom dodržiavanú tejto iniciatívy. Takisto je odhodlaný odstrániť zostávajúce prekážky v oblasti vývozu ruských potravín a hnojív.
Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Oznámil to turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po telefonickom rozhovore tureckého ministra obrany Hulusiho Akara so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom.
16:50 Putin hrozí opätovným odstúpením od obilnej dohody, ak Kyjev poruší záruky
Ruský prezident Vladimir Putin pohrozil v stredu opätovným odstúpením Ruska od dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov v prípade, že Kyjev nedodrží bezpečnostné záruky, ktoré dal Moskve.
„Rusko si vyhradzuje právo stiahnuť sa z tejto dohody v prípade, že dôjde k porušeniu týchto ukrajinských záruk,“ povedal Putin v ruskej televízii.
Dodal, že ak by sa aj Rusko z dohody opäť stiahlo, nebránilo by zásielkam obilia smerujúcich z Ukrajiny do Turecka. Šéf Kremľa okrem toho podľa AFP uviedol, že ak by Rusko znova odstúpilo od predmetnej dohody, bude naďalej „bezplatne dodávať“ všetko obilie z Ukrajiny najchudobnejším krajinám sveta, ktorým dosiaľ tieto zásielky putovali.
16:00 Biely dom: KĽDR tajne posiela Rusku do bojov na Ukrajine delostrelecké granáty
Biely dom obvinil v stredu Severnú Kóreu, že potajomky posiela „značné množstvo“ delostreleckých granátov Rusku a podporuje ho tak v invázii na Ukrajinu.
Ako uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, USA sa domnievajú, že KĽDR sa snaží, aby to „vyzeralo tak, že delostreleckú muníciu posiela do krajín na Blízkom východe či v severnej Afrike“. Presnejší odhad množstva munície takto zaslanej Rusku však Kirby poskytnúť odmietol.
Dodal, že KĽDR „tajne dodáva“ delostreleckú muníciu Rusku, Spojené štáty však situáciu aktuálne ešte monitorujú, aby zistili, či tieto dodávky Moskva skutočne dostala.
Kirby zároveň trval na tom, že takéto zásielky zo strany KĽDR „nezmenia priebeh vojny“ na Ukrajine, pričom sa odvolával na dodávky zbraní a vojenskej pomoci, ktorými Ukrajinu podporuje Západ.
15:39 Zabránenie stretu jadrových mocností je najvyššou prioritou
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredajšom vyhlásení zopakovalo svoj záväzok čo sa týka zabránenia atómovej vojne a zdôraznilo, že Moskva považuje zamedzenie vzniku konfliktu s použitím jadrových zbraní za najvyššiu prioritu. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP. „Sme pevne presvedčení, že v súčasnej ťažkej a turbulentnej situácii – (ktorá je) dôsledkom nezodpovedných a nehanebných krokov smerujúcich k podkopávaniu našej štátnej bezpečnosti – je hlavnou prioritou zabrániť akejkoľvek zrážke jadrových mocností,“ uviedol ruský rezort diplomacie. Moskva vyzvala ostatné jadrové mocnosti, aby „upustili od nebezpečných pokusov“ čo sa týka ohrozenia záujmov iných krajín.
Noviny The New York Times (NYT) v stredu citovali nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých vysokopostavení ruskí vojenskí lídri nedávno diskutovali o tom, kedy a ako by Moskva mohla použiť taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa na týchto diskusiách nezúčastnil a nič nenasvedčuje tomu, že by sa ruská armáda rozhodla nasadiť jadrové zbrane. Zdroje NYT uviedli, že administratíva prezidenta USA Joea Bidena bola znepokojená v súvislosti so správami, ktoré „ukázali, akí frustrovaní boli ruskí generáli zo svojich zlyhaní“ na bojisku. Varovali preto, že Putinove hrozby ohľadom nasadenia jadrových zbraní „nemusia byť len slovami“.
15:36 Západní spojenci vyčlenia viac ako 25 miliónov eur na podporu ukrajinského energetického sektora
Európska únia (EÚ) a ďalší západní spojenci vrátane Spojených štátov, Japonska a Spojeného kráľovstva poskytnú 25,5 milióna eur na pokrytie naliehavých energetických potrieb Ukrajiny. Na svojom oficiálnom webe o tom informovalo ukrajinské ministerstvo energetiky. To uviedlo, že finančné prostriedky budú smerovať cez fond na podporu energetiky Ukrajiny, ktorý vytvorila Európska komisia. „Žiadny energetický systém nebol navrhnutý ani vybudovaný tak, aby odolal cieleným raketovým útokom a ničeniu. Ukrajinský energetický sektor potrebuje nielen financovanie, ale aj najlepšie svetové skúsenosti, technológie a riešenia, ktoré by mu umožnili odolať ruským útokom,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Ministerstvo uviedlo, že EÚ má v úmysle vyčleniť 13 miliónov eur na obnovu laboratórií v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktoré poškodili ruské jednotky, a ďalších 3,5 milióna eur prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na všeobecnú podporu ukrajinského jadrového priemyslu.
15:17 Rusko sa vracia k dohode o obilí. Kyjev tvrdí, že vydieranie a hrozby Moskvy neuspeli
Rusko sa opätovne pripája k dohode, ktorá umožňuje vývoz obilia z Ukrajiny, pretože zistilo, že táto iniciatíva by fungovala aj bez účasti Kremľa. Uviedol to v stredu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. V písomnom vyjadrení pre Reuters uviedol, že rozhodnutie Moskvy potvrdzuje zlyhanie ruského „vydierania, stupňovania a hrozieb“ v prípadoch, keď sa stretne s ráznou reakciou.
Rusko sa podľa jeho slov „zahanbené“ vrátilo k iniciatíve, pretože sa presvedčilo, že koridor na vývoz obilia by fungoval aj bez účasti Kremľa. „To potvrdzuje jedno: Rusko je vždy podriadené tým, ktorí sú silnejší, ktorí vedia, ako udrieť, ktorí rázne obhajujú svoju pozíciu,“ dodal Podoľak.
14:36 Putin sa ešte nerozhodol, či bude v roku 2024 kandidovať na prezidenta
Ruský prezident Vladimir Putin sa ešte nerozhodol, či sa bude uchádzať o post prezidenta aj vo voľbách v roku 2024, povedal v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas pravidelného tlačového brífingu. Informoval o tom portál americkej spravodajskej televízie CNN.
Putin je pri moci od roku 1999. Prezidentom Ruska je od roku 2012 a bol ním aj predtým, v rokoch 2000 až 2008. Okrem toho pôsobil v rokoch 1999 a 2000 vo funkcii premiéra, keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin, a znova v rokoch 2008 až 2012, keď si vymenil úrad s Dmitrijom Medvedevom. Ten v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. V roku 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní uchádzať sa o funkciu prezidenta ešte dve šesťročné volebné obdobia, čo môže predĺžiť jeho vládu až do roku 2036.
13:37 Ruská FSB zadržala Ukrajinca, ktorý chcel útočiť na elektrické rozvody na Kryme
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala ukrajinského občana za údajné plánovanie sabotáže na elektrické rozvody na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Informuje o tom TASR na základe správy britskej televíznej stanice Sky News, odvolávajúcej sa na stredajšie vyhlásenie FSB.
Zadržaný muž údajne mal pri sebe schémy elektrických rozvodov na Kryme a tri výbušné zariadenia aj s návodom na použitie. Podľa FSB ho najala ukrajinská tajná služba SBU. Tá sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.
13:27 Rusko si predvolá britskú veľvyslankyňu pre útok na jeho Čiernomorskú flotilu
Rusko si predvolá britskú veľvyslankyňu v Moskve v súvislosti s údajným zapojením britských špecialistov do útoku ukrajinských dronov na ruskú Čiernomorskú flotilu na polostrove Krym. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters. Rusko počas víkendu pozastavilo svoju účasť na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú pomohlo vyjednať Turecko a OSN, pre rozsiahly útok dronov na jeho plavidlá v prístave Sevastopoľ na polostrove Krym, ktorý anektovalo v roku 2014.
„Táto akcia bola vykonaná pod vedením britských špecialistov. V tejto súvislosti si ruské ministerstvo zahraničných vecí čoskoro predvolá britskú veľvyslankyňu,“ uviedla hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová už toto obvinenie poprela ako nepravdivé. Britskou veľvyslankyňou v Moskve je Deborah Bronnertová, píše Reuters.
11:58 Erdogan: Rusko sa od poludnia vrátilo k dohode o vývoze obilia z Ukrajiny
Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Oznámil to v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po telefonickom rozhovore tureckého ministra obrany Hulusiho Akara so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom, informuje agentúra AP a AFP. Šojgu počas telefonátu informoval svojho rezortného kolegu, že „preprava obilia bude pokračovať dnes od 12.00 h tak, ako bolo plánované“, vyhlásil Erdogan v parlamente.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko súhlasilo s pokračovaním plnenia svojej úlohy stanovenej v dohode po tom, čo dostalo z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku.
10:26 Wallace: Spojené kráľovstvo má viac stíhačiek F-35 než pilotov, ktorí na nich vedia lietať
Spojené kráľovstvo má k dispozícii viac stíhačiek piatej generácie F-35 než ľudí, ktorí ich vedia pilotovať. Vyplynulo to z utorkového vyjadrenia ministra obrany Bena Wallacea pred príslušným parlamentným výborom, informuje televízia Sky News. Podľa ministra to súvisí aj so skutočnosťou, že ide o nové lietadlo. Ako však pripomenula televízia Sky News, britské ministerstvo obrany oficiálne oznámilo svoj zámer kúpiť americké stíhačky F-35 ešte v roku 2006 a prvý britský pilot na tomto stroji letel už v roku 2010.
Wallace priznal, že problémom sú neočakávané zdržania pri výcviku pilotov. Pôvodne sa predpokladalo, že výcvik bude trvať dva až tri roky, avšak v skutočnosti trvá až osem rokov. „Prísun pilotov nie je taký, aký by som chcel,“ skonštatoval Wallace. Ešte pred troma rokmi poveril vedenie vzdušných síl, aby si výcvik pilotov stanovili ako svoju hlavnú prioritu. Kríza v tejto oblasti však podľa Sky News pretrváva.
Ben Wallace. Foto: TASR/AP 10:12 Poľsko postaví plot na hranici s ruskou Kaliningradskou oblasťou
Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že nariadil výstavbu dočasnej bariéry popri hranici s ruskou Kaliningradskou oblasťou. Správu publikovala agentúra AP. Tento krok súvisí s hustejším leteckým spojením z Blízkeho východu a severnej Afriky do Kaliningradu. Varšava podozrieva Rusko, že plánuje podporovať ilegálnu emigráciu ázijských a afrických utečencov do Poľska.
Minister obrany Blaszczak povedal, že 210-kilometrová hranica s ruskou enklávou musí byť dobre zaistená, aby sa Poľsko mohlo cítiť bezpečne. „Preto sa dnes (v stredu) začnú práce ženistov poľskej armády na výstavbe dočasného plota na hranici s Kaliningradskou oblasťou,“ informoval. Plot bude pozostávať z troch radov žiletkového drôtu, aký používa armáda po celom svete. Pôjde o rovnakú konštrukciu aká už stojí na poľsko-bieloruskej hranici, dva a pol metra vysokú a tri metre širokú. „Na poľskej strane bude aj plot na ochranu zvierat,“ povedal Blaszczak.
Vlani sa stala dejiskom veľkej migračnej krízy poľská hranica s Bieloruskom, vtedy cez ňu prenikali do EÚ obrovské počty migrantov. Poľsko preto postavilo na hranici s Bieloruskom oceľovú stenu, ktorá bola dokončená v júni.
09:50 Chodorkovskij: Vplyv Vagnerovej skupiny je rovnako silný, ako majú ministri
Vodcovia ruských žoldnierov známych ako Vagnerova skupina majú v Kremli taký politický vplyv ako minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a minister obrany Sergej Šojgu. Počas vypočutia v zahraničnom výbore britského parlamentu to povedal bývalý ruský ropný magnát a politický väzeň Michail Chodorkovskij. Informuje o tom denník Guardian. Podnikateľ Jevgenij Prigožin mal podľa Chodorkovského rovnaký prístup k prezidentovi Putinovi ako formálni vládni predstavitelia.
Prigožin v septembri 2022 potvrdil, že Vagnerovu skupinu založil a financuje ju. Takisto stál za nedávnym vymenovaním generála Sergeja Surovikina do čela vojenskej operácie na Ukrajine. Popularita vagnerovcov v Rusku rastie, pretože dokážu fungovať ako alternatíva k širšej mobilizácii, povedal Chodorkovskij. V súčasnosti majú približne 7-tisíc ozbrojencov a často verbujú ľudí z väzníc. Ak vojenské operácie na Ukrajine zlyhajú, nenesú za to priamu zodpovednosť.
„Podieľajú sa na terorizme a zabíjaní,“ povedal Chodorkovskij a dodal, že Putinovi to umožnilo popierať zodpovednosť a robiť nezákonnú zahraničnú politiku. Uviedol, že Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny pomaly reagovali a nezakázali skupinu napriek jej jasnej „teroristickej“ aktivite v Afrike.
Michail Chodorkovskij. Foto: TASR/AP 09:45 Irán plánuje poslať Rusku sofistikované útočné drony Araš-2, tvrdia Ukrajinci
Ukrajinská vojenská tajná služba v utorok informovala, že Irán plánuje poslať do Ruska vyše 200 bojových dronov, vrátane typu Araš-2, ktorý podľa iránskej armády patrí k útočným dronom s najdlhším doletom na svete, uviedla americká televízia CNN. Vojenská spravodajská služba Ukrajiny, patriaca pod ministerstvo obrany, uviedla, že „Irán plánuje na začiatku novembra poslať Ruskej federácii zásielku vyše 200 bojových dronov Šáhid-136, Mohádžir-6 a Araš-2“.
Spravodajská služba na sociálnej sieti Telegram napísala, že bezpilotné lietadlá „budú doručené cez Kaspické more do prístavu Astrachán“ na juhu európskej časti Ruska. Drony budú v rozobratom stave a na ruskom území „ich zmontujú, prefarbia a dajú na ne ruské označenia“.
07:10 Kyjev chystá vykurovacie miesta pre prípad výpadkov po ruských útokoch
Úrady v ukrajinskej metropole Kyjev pripravujú viac než tisíc miest s vykurovaním pre prípad, že pokračujúce ruské útoky vyradia z prevádzky ústredné kúrenie, uviedol v stredu starosta Vitalij Kličko. Správu publikovala od agentúry Reuters. Raketové a dronové útoky poškodili 40 percent energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Veľké časti Kyjeva už boli v ich dôsledku dočasne bez dodávok elektriny a vody, čo viedlo k plánovaným prerušeniam zásobovania elektrickou energiou.
Kličko v stredu v aplikácii Telegram napísal, že kyjevské úrady zvažujú vzhľadom na raketové útoky rôzne scenáre. „Najhorším je, keď vôbec nebude elektrina, voda ani ústredné kúrenie. V takom prípade pripravujeme v našom meste viac ako tisíc vykurovacích miest,“ priblížil. Dodal, že tieto miesta budú vybavené elektrickými generátormi a zásobami základných potrieb, ako je voda.
06:12 Sanduová: Moldavsko bude odolávať tlaku Ruska, zostane prozápadné
Moldavská prezidentka Maia Sanduová v utorok uviedla, že jej krajina si udrží prozápadné smerovanie a bude naďalej pevne podporovať Ukrajinu. Krajina napriek problémom neustúpi tlaku Ruska, ktoré označila za energetické a politické „vydieranie“. „Chcem, aby všetci vedeli, že Moldavsko sa rozhodlo byť slobodné a pokračovať na svojej európskej ceste bez ohľadu na okolnosti,“ povedala Sanduová v rumunskom parlamente počas návštevy Bukurešti. „Sme ochotní zaplatiť cenu za našu slobodu,“ vyhlásila najvyššia predstaviteľka Moldavska, ktoré je od júna spolu s Ukrajinou kandidátskym štátom na členstvo v EÚ.
Moldavsko je úplne závislé od Ruska, pokiaľ ide o zemný plyn, približuje AP. V čase vystúpenia Sanduovej pred rumunskými poslancami prestal moldavský odštiepenecký región Podnestersko dodávať zvyšku krajiny elektrinu. V Moskvou podporovanej separatistickej oblasti sa nachádza najväčšia moldavská plynová elektráreň, ktorá pokrýva približne 70 percent spotreby elektrickej energie v krajine. Moldavská vláda v pondelok oznámila, že štátna energetická spoločnosť nepodpísala novú zmluvu s touto elektrárňou z dôvodu zníženia dodávok ruského plynu o 40 percent.
Maia Sanduová. Foto: TASR/AP Podľa Kišiňova chce ruská spoločnosť Gazprom dodávať Moldavsku len 51 percent objemu zemného plynu, ktorý krajina potrebuje na výrobu elektriny pre 2,6 milióna obyvateľov. Gazprom pritom opakovane pohrozil úplným zastavením dodávok do bývalej sovietskej republiky, v ktorej sa tarify domácností za energie v poslednom roku zvýšili šesťnásobne. „Zabezpečenie elektriny pre krajinu je každodennou výzvou… Moldavské rodiny v súčasnosti vynakladajú asi 75 percent svojich príjmov na energiu,“ povedala Sanduová v utorok. Podľa jej slov Moldavsku hrozí, že cez zimu zostane bez plynu a elektriny.
01:24 Zelenskyj: Koridor na vývoz ukrajinských obilnín potrebuje dlhodobú ochranu
Námorný koridor na vývoz obilnín z Ukrajiny musí byť dlhodobo a spoľahlivo chránený, uviedol v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Svet podľa neho musí reagovať dôrazne na akýkoľvek pokus Ruska tento koridor narušiť.
„Tento obilninový koridor potrebuje spoľahlivú a dlhodobú ochranu,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore na sociálnych sieťach. Pripomenul, že lode môžu vyplávať z ukrajinských prístavov s nákladom vďaka úsiliu Turecka a OSN o to, aby tento koridor zostal otvorený.
„Rusko si musí jasne uvedomiť, že na akékoľvek kroky, ktoré by narušili vývoz našich potravín, bude svet tvrdo reagovať. Ide tu jednoznačne o životy desiatok miliónov ľudí,“ vyhlásil Zelenskyj.
UTOROK
18:51 Putin žiada záruky ohľadne obilnej dohody, v stredu nevyplávajú žiadne lode
Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorkovom telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom povedal, že chce od Kyjeva „skutočné záruky“ striktného dodržiavania dohody o vývoze obilia predtým, než by prípadne Moskva opäť pristúpila k jej plneniu. Podľa vyhlásenia Kremľa sa musí Ukrajina zaviazať, že tento koridor nebude využívať na vojenské účely, uviedla agentúra AFP.
Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia po mori s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín. Až do podpísania dohody Rusko blokovalo ukrajinské prístavy v rámci svojej invázie na Ukrajinu. Dohoda vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských prístavov, pričom inšpekcie prepravovaných nákladov prebiehali v tureckom Istanbule, kde sídli koordinačné centrum pre implementáciu dohody.
18:36 V Rusku sa začali jesenné odvody, do armády nastúpi 120-tisíc nových brancov
V Rusku sa v utorok začali pravidelné jesenné odvody, v rámci ktorých bude v priebehu dvoch mesiacov odvedených do armády 120-tisíc nových brancov. Ruskí predstavitelia ubezpečujú, že odvedení mladí muži nebudú vyslaní do bojov na Ukrajine. Pozorovatelia však spochybňujú, že Moskva tieto svoje sľuby myslí vážne, informuje agentúra AP.
Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa ruské ministerstvo obrany „pokúša zavádzať verejnosť“, že jesenní odvedenci nebudú poslaní bojovať na Ukrajinu, a to zrejme preto, aby predišla pokusom o vyhýbanie sa vojenskej službe. „Odvedenci budú takmer iste poslaní na Ukrajinu v marci alebo apríli 2023, keď sa skončí ich výcvik, alebo aj skôr, v závislosti od vývoja na bojiskách,“ uvádza sa v hodnotení ISW.
17:06 Francúzsko pomôže Ukrajine zvládnuť zimu, opraví poškodenú infraštruktúru
Francúzsko pomôže zvládnuť Ukrajine zimu a poskytne jej pomoc pri oprave vodnej a energetickej infraštruktúry, poškodenej a zničenej v dôsledku ruských útokov. Uviedol to v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informujú agentúry Reuters a DPA.
Macron súčasne prisľúbil, že Francúzsko vo veľmi krátkom čase zintenzívni vojenskú podporu Kyjevu, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany, aby sa Ukrajina mohla lepšie brániť pred ruskými útokmi. „Musíme konať skôr, než sa začne zima. Rýchlo zmobilizujeme medzinárodné spoločenstvo aj súkromný sektor,“ napísal Macron na Twitteri. Obaja prezidenti sa dohodli na tom, že 13. decembra zorganizujú v Paríži medzinárodnú konferenciu s cieľom zmobilizovať podporu, ktorú bude ukrajinské civilné obyvateľstvo potrebovať počas nadchádzajúcej zimy, uvádza sa vyhlásení Elyzejského paláca.
16:51 Helsinki a Štokholm dúfajú, že im Turecko a Maďarsko čoskoro ratifikujú členstvo v NATO
Lídri Fínska a Švédska dúfajú, že Turecko a Maďarsko čoskoro ratifikujú ich žiadosti o členstvo v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). Počas spoločnej tlačovej konferencie so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom predsedníčka fínskej vlády Sanna Marin povedala, že o ratifikácii telefonovala s generálnym tajomníkom aliancie Jensom Stoltenbergom. „Teraz sa sústreďujeme na Maďarsko a, samozrejme, Turecko a čakáme na tieto krajiny, aby ratifikovali naše žiadosti. Myslím si, že by bolo veľmi dôležité, aby sa to stalo radšej skôr ako neskôr,“ cituje Marin televízia CNN.
Kristersson poukázal na rýchly ratifikačný proces s ich žiadosťami, keďže tak spravilo 28 z 30 členov NATO. „Plne rešpektujeme, že každá krajina v rámci aliancie sa rozhoduje sama. Minule som mal telefonát Erdoganom (tureckým prezidentom, pozn. red.) a dohodli sme sa, že prídem do Ankary a presný dátum oznámim, keď bude formálne potvrdený,“ povedal.
16:02 Ruský súd pokutoval Wikimediu za obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine
Ruský súd udelil v utorok pokutu dva milióny rubľov (33 019 eur) organizácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu s otvoreným obsahom Wikipedia. Dôvodom sú heslá súvisiace s ofenzívou ruských síl na Ukrajine. Informuje o tom agentúra AFP. Vladimir Medejko, riaditeľ ruskej pobočky Wikimedie so sídlom v Moskve, uviedol, že rozhodnutie súdu napadnú. Dodal, že dané články z Wikipedie „nikto neodstráni“. „Nemyslím si, že nadácia Wikimedia pokutu zaplatí,“ povedal pre AFP.
Moskovský súd tento rok uložil Wikimedii pokutu vo výške piatich miliónov rubľov (89-tisíc eur) za to, že odmietla odstrániť údajné dezinformácie v ruskojazyčných článkoch na Wikipedii o konflikte na Ukrajine vrátane jarného masakra civilistov v Buči. AFP pripomína, že invázia Kremľa na Ukrajine spôsobila ďalšie obmedzovanie slobody prejavu a médií v krajine a vyvolala odchod nezávislých ruských novinárov. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl „vojnou“ či „inváziou“ je nezákonné.
Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty v súvislosti s informovaním o ukrajinskom konflikte aj ďalším západným spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine.
15:31 Kremeľ obvinil Spojené kráľovstvo z koordinácie výbuchov na plynovode Nord Stream
Kremeľ v utorok obvinil Spojené kráľovstvo z „riadenia a koordinácie“ výbuchov na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori, informuje agentúra AFP. „Naše spravodajské služby majú údaje naznačujúce, že útok riadili a koordinovali britskí vojenskí špecialisti,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Existujú dôkazy, že Spojené kráľovstvo je zapojené do sabotáže, do teroristického útoku na životne dôležitú energetickú infraštruktúru, nie ruskú, ale medzinárodnú,“ dodal.
Neposkytol žiadne podrobnosti, ale trval na tom, že Západ by mal „pozorne“ analyzovať informácie Moskvy. „Očakávame, že napriek neprijateľnému mlčaniu európskych krajín sa táto analýza predsa len uskutoční,“ povedal s tým, že Rusko zváži aj ďalšie kroky. Londýn už dávnejšie odmietol ruské obvinenia, pričom britské ministerstvo obrany ich označilo za „vymyslený príbeh“.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Foto. FB 14:32 Kišida po rokovaní so Steinmeierom varoval Rusko pred použitím jadrových zbraní
Japonský premiér Fumio Kišida vystríhal v utorok Rusko pred použitím jadrových zbraní počas vojenskej invázie na Ukrajine. Ako povedal po rokovaní s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, náznaky Moskvy čo sa týka prípadného nasadenia atómovej zbrane, sú „veľmi znepokojivé“. Informuje o tom agentúra DPA. „Ak by Rusko použilo jadrové zbrane, bol by to nepriateľský čin voči celému ľudstvu,“ vyhlásil Kišida s tým, že medzinárodné spoločenstvo by to nikdy netolerovalo. Pripomenul tiež, že si stačí spomenúť na následky bombardovania japonských miest Hirošima a Nagasaki spred 77 rokov.
Steinmeier sa Kišidovi poďakoval za „jasný postoj“ Tokia voči útočnej vojne Kremľa na Ukrajine. „Japonsko – rovnako ako my – odsúdilo túto nezákonnú brutálnu vojnu na Ukrajine a vyjadrilo solidaritu s mladou demokraciou na Ukrajine,“ povedal nemecký prezident. Dodal, že vojna ukazuje, že v globalizovanom svete nie je viac nijaký konflikt regionálne ohraničený, nakoľko sú následky citeľné na celom svete. Ako príklad menoval ekonomické ťažkosti a nedostatok potravín, ako aj vysoké ceny energií.
Frank-Walter Steinmeier a Fumio Kišida. Foto: TASR/AP 13:40 Rusko rozšírilo evakuačnú zónu v Chersonskej oblasti
Proruské úrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny rozšírili evakuačnú zónu v okolí rieky Dneper, informujú agentúr& AFP a Reuters. Šéf Rusmi dosadenej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo v utorok uviedol, že bude evakuovaných približne 70-tisíc ľudí, ktorí obývajú asi 15 kilometrov dlhý úsek ľavého brehu rieky Dneper. Tí budú presunutých hlbšie do oblasti alebo do Ruska. „Už na tom pracujeme,“ uviedol Saldo v rozhovore pre kanál na platforme Youtube s názvom Soloviov live. Evakuačná zóna sa tak rozšíri o ďalších sedem obcí.
K presídľovaniu obyvateľstva dochádza podľa Salda pre riziko „rozsiahlych raketových útokov“, ktoré by mohla podniknúť ukrajinská armáda na miestnu vodnú priehradu Kachovka. Kyjev už poprel, že by takýto útok plánoval. V pondelok Saldo uviedol, že evakuácia umožní ruskej armáde založiť obranné pozície a odraziť možný ukrajinský útok.
Rusko začalo v uplynulých týždňoch s evakuáciou obyvateľov zo západného brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Ruskom dosadení oblastní predstavitelia ponúkajú tamojším obyvateľom 100-tisíc rubľov (1 626 eur), aby odišli, a Moskva im poskytuje ubytovanie v iných častiach Ruska.
13:38 Kremeľ vyhlásil, že nevydá dekrét o ukončení mobilizácie záložníkov
Kremeľ v utorok vyhlásil, že Rusko nepotrebuje prezidentský dekrét, ktorý by oficiálne ukončil čiastočnú mobilizáciu záložníkov do vojenskej ofenzívy na Ukrajine a žiaden dekrét preto vydaný nebude. Správu publikovala agentúra Reuters. „Dekrét nie je potrebný,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom. „Právne oddelenie administratívy prezidenta (Vladimira Putina) dospelo k záveru… čiastočná mobilizácia bola ukončená. Ministerstvo obrany zaslalo vojenským odvodovým úradom telegramy o tom, aby ukončili odosielanie povolávacích rozkazov,“ uviedol Peskov.
Reuters konštatuje, že odmietnutie Kremľa vydať dekrét o skončení mobilizácie môže zvýšiť obavy Rusov o tom, že by mohlo dôjsť k obnove vydávania povolávacích rozkazov. Putin v pondelok povedal, že o tom, či je nutné vydať príslušný dekrét, sa poradí s právnymi expertmi. Časť výnosu, ktorá udáva koľko záložníkov má byť povolaných, nebola nikdy zverejnená a podlieha utajeniu. Peskov však poprel, že by Moskva chcela povolať viac než ohlásených 300-tisíc záložníkov. Na otázku, či je pôvodný dekrét naďalej v platnosti, Peskov odvetil „Nie“.
11:36 Fiala po návrate z Kyjeva: Je potrebné zvážiť ďalšie sankcie voči Bielorusku
Český premiér Petr Fiala po návrate z návštevy Ukrajiny uviedol, že je potrebné zvážiť ďalšie sankcie nielen voči Rusku, ale aj voči Bielorusku. Minsk totiž Moskve podľa jeho slov pomáha čo sa týka vojenskej ofenzívy voči Kyjevu a uľahčuje mu tak situáciu. Informuje o tom server Novinky.cz.
„Rusko je potrebné dostávať do stále väčšej izolácie,“ zdôraznil Fiala s tým, že Moskva svoju politiku nezmierňuje, ale, naopak, pritvrdzuje. V tejto súvislosti poznamenal, že napriek tomu, že isté sankcie voči Minsku sú už v platnosti, „nie je možné, aby Rusko utekalo zo sankcií prostredníctvom Bieloruska“.
„Je potrebné si uvedomiť, že útoky na Ukrajinu prebiehajú z bieloruského vzdušného priestoru, Bielorusko dodáva Rusku zbrane, a majú i úzko prepojenú ekonomiku,“ vysvetlil minister zahraničných vecí Jan Lipavský.
11:30 Z Ukrajiny vyplávali tri lode naložené obilninamiTri nákladné lode naložené obilninami opustili v utorok ukrajinské prístavy, informuje agentúra AFP. „Presun týchto plavidiel odsúhlasila ukrajinská, turecká a OSN delegácia… Ruská delegácia bola informovaná,“ uviedlo pre agentúru AFP Medzinárodné koordinačné centrum (ICC) so sídlom v Istanbule.
Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia po mori s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín. Dovtedy ukrajinské prístavy blokovala vojenská invázia Ruska. Dohoda vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských prístavov na kontrolu do tureckého Istanbulu.
11:05 V Kyjeve obnovili dodávky vody a elektrickej energie
V Kyjeve boli obnovené dodávky vody a elektrickej energie po tom, čo ruské raketové útoky spôsobili v pondelok ich výpadok. Oznámil to v utorok kyjevský starosta Vitalij Kličko, informuje agentúra AFP. „Dodávky vody do domácností obyvateľov Kyjeva boli plne obnovené… Obnovené boli i dodávky elektrickej energie,“ uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram. Starosta ukrajinskej metropoly zároveň informoval, že stále bude dochádzať k plánovaným prerušeniam dodávok elektrickej energie vzhľadom na „značný deficit v energetickom systéme po barbarských útokoch agresora“.
Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko vypálilo v pondelok na územie Ukrajiny 55 striel s plochou dráhou letu a desiatky kusov ďalšej munície. Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč označil tieto útoky „za jedno z najrozsiahlejších ostreľovaní“ ukrajisnkého územia armádou Ruskej federácie. No zároveň uznal, že vďaka vylepšenej vzdušnej obrane, ktorá zahŕňa aj pomoc od západných krajín, nie je poškodenie také vážne, ako by mohlo byť.
Ľudia kráčajú po tmavom Námestí nezávislosti v Kyjeve po súmraku v pondelok 31. októbra 2022. Ukrajinskému hlavnému mestu Kyjev potrvá prinajmenšom dva až tri týždne, kým opraví energetickú sieť, ktorá sa stala terèom ruských útokov, a kým úplne obnoví dodávky elektriny. Foto: TASR/AP 10:37 Americkí inšpektori kontrolujú použitie západných zbraní na Ukrajine
Malý počet amerických inšpekčných síl priamo na Ukrajine kontroluje, či ukrajinskí vojaci riadne zodpovedajú za zbrane dodávané západnými spojencami. Pod podmienkou anonymity to v pondelok novinárom potvrdil vysoký predstaviteľ ministerstva obrany USA. Správy priniesla agentúra AP. Miesta ani počet inšpekcií americký predstaviteľ nekonkretizoval. Inšpektori idú tam, kde to bezpečnostné podmienky dovolia, vysvetlil s tým, personál USA nemôže vykonávať inšpekcie „v blízkosti frontových línií“.
Podľa tohto zdroja už bolo vykonaných niekoľko inšpekcií a zodpovedá za ne v Kyjeve americký pridelenec obrany a tím Úradu pre obrannú spoluprácu USA. Ukrajinskí predstavitelia inšpekcie podporujú a doteraz boli v prípade distribúcie zbraní transparentní.
Toto úsilie je súčasťou širšej kampane, ktorú oznámilo ministerstvo zahraničných vecí USA. Cieľom je zabezpečiť, aby západné zbrane pre Ukrajinu neskončili v rukách ruských jednotiek, extrémistických skupín alebo pašerákov. To by nepriateľom uľahčilo vypracovanie protiopatrení alebo operácie pod falošnou vlajkou. Tieto obavy sa doteraz nenaplnili. Začiatkom tohto roka USA potvrdili, že malý počet amerických vojenských jednotiek sa vrátil na veľvyslanectvo v Kyjeve, aby plnili bezpečnostné a iné úlohy. Americký prezident Joe Biden vylúčil akúkoľvek bojovú úlohu amerických síl na Ukrajine.
03:03 Pentagón sleduje výbuchy v Sevastopole, uviedol predstaviteľ americkej armády
Spojené štáty „sledujú správy“ o údajných útokoch na ruské plavidlá v prístave Sevastopol na Kryme a potvrdili, že tam došlo k výbuchom. Uviedol to v pondelok vysokopostavený predstaviteľ americkej armády. Informovala o tom webová stránka stanice CNN. Predstaviteľ armády nechcel uviesť odhad škôd či poskytnúť ďalšie informácie o tom, čo mohlo tieto výbuchy spôsobiť. Takisto odmietol poskytnúť informácie o účasti plavidiel USA.
Rusko v sobotu pozastavilo svoju účasť na kľúčovej dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských čiernomorských prístavov v dôsledku dronového útoku na ruské plavidlá na Kryme. Moskva tvrdí, že námorné drony využili bezpečný koridor určený na vývoz obilia a mohli byť vypustené z paluby jednej z civilných lodí prenajatej na vývoz poľnohospodárskych produktov z prístavov Ukrajiny.
Kyjev v tejto súvislosti obviňuje Moskvu, že sobotňajší útok na Kryme využila len ako „falošnú zámienku“ na obnovenie blokády ukrajinských prístavov a odstúpenie od dohody, s ktorou Kremeľ opakovane vyjadroval nespokojnosť.
PONDELOK
23:23 Scholz odmietol tvrdenia Ruska o plánoch Kyjeva použiť špinavú bombu
Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v pondelok odmietol tvrdenia Ruska, že Kyjev sa pripravuje na použitie tzv. „špinavej bomby“, informovala agentúra AFP. Rusko začalo nedávno vyhlasovať, že sa Ukrajina zrejme chystá na svojom vlastnom území použiť takzvanú špinavú bombu, teda konvenčnú nálož s prímesou rádioaktívneho materiálu. Západné krajiny odmietli ruské tvrdenia ako úplne nepodložené a zavádzajúce.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) začala na Ukrajine nezávislé overovanie ruských tvrdení o tom, že Kyjev pripravuje použitie takejto bomby, pripomína AFP. Tieto inšpekcie sa konajú na základe písomnej žiadosti ukrajinskej vlády a verejne ich požadoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin. Scholz v pondelok absolvoval telefonický rozhovor s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Prezidenti sa podľa agentúry AFP zhodli, že vyšetrovanie MAAE odstráni všetky pochybnosti.
22:22 MAAE začala na Ukrajine inšpekcie týkajúce sa ruských tvrdení o špinavej bombe
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) začala na Ukrajine nezávislé overovanie ruských tvrdení o tom, že Kyjev pripravuje použitie takzvanej špinavej bomby. Inšpektori MAAE už „začali – a čoskoro sa skončia „verifikačné aktivity v dvoch lokalitách na Ukrajine,“ uvádza sa vo vyhlásení tejto dozornej jadrovej agentúry OSN. Inšpekcie sa konajú na základe písomnej žiadosti ukrajinskej vlády a verejne ich požadoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin, píše agentúra AFP. Šéf MAAE Rafael Grossi prisľúbil, že predbežné zistenia inšpektorov budú zverejnené ešte v priebehu tohto týždňa.
Rusko začalo nedávno vyhlasovať, že sa Ukrajina zrejme chystá na svojom vlastnom území použiť takzvanej špinavú bombu, teda konvenčnú nálož s prímesou rádioaktívneho materiálu. Západné krajiny odmietli ruské tvrdenia ako úplne nepodložené a zavádzajúce. Podľa vojenských expertov by použitie takejto bomby na ukrajinskom území nedávalo z pohľadu Kyjeva žiaden zmysel. Šéf MAAE prisľúbil, že inšpektori agentúry v dvoch bližšie nešpecifikovaných ukrajinských lokalitách preskúmajú, či tam nedochádza k nedeklarovanej výrobe, spracovaniu či zneužitiu jadrového materiálu.
22:01 Putin vyzval Ukrajinu, aby zaistila bezpečnosť námornej prepravy
Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyzval Ukrajinu, aby zaistila bezpečnosť námornej prepravy v Čiernom mori. Stalo sa tak po tom, čo Moskva cez víkend pozastavila svoju účasť na dohode o vývoze ukrajinského obilia cez more. Informuje o tom agentúra AFP.
„Ukrajina sa musí zaručiť, že civilné plavidlá nebudú v ohrození,“ povedal Putin na tlačovej konferencii. Ukrajinu zároveň obvinil, že námorný koridor na prepravu obilia v sobotu zneužila na dronový útok proti ruskej Čiernomorskej flotile na námornej základni v Sevastopole a „ohrozila tak naše lode a civilné plavidlá“. Putin zdôraznil, že Rusko od dohody neodstúpilo, ale iba pozastavilo svoju účasť na nej.
21:40 Rusko: Oblečenie pre vojakov bojujúcich na Ukrajine šijú aj školáci
Oblečenie pre ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine šijú aj školopovinné deti. O takúto informáciu sa v pondelok podelila na ruskej sociálnej sieti VK starostka sibírskeho mesta Labytnangi Marina Treskovová, ktorá zverejnila fotografie zachytávajúce pri tejto činnosti miestnych školákov.
Informácia zaujala svetové médiá vrátane spravodajskej stanice Sky News či denníka Guardian. „Naši krajania naďalej demonštrujú svoju pripravenosť pomôcť nie slovami, ale skutkami,“ uviedla v príspevku Treskovová. Starostka ďalej priblížila, že iniciatíva spojila 15 detí zo šiesteho až desiateho ročníka, ktoré sa stretávajú po vyučovaní, aby šili kukly a zošívali svetre pre vojakov v „špeciálnej operácii“ alebo vo výcvikových centrách.
21:15 Moskva žiada záruky, že sa obilný koridor nebude využívať na vojenské ciele
Rusko žiada od Ukrajiny záruky, že nebude dohodnutý koridor na vývoz obilia využívať na vojenské ciele. Spojené štáty označili požiadavky Moskvy za vydieranie, ktoré sa deje na úkor chudobných rozvojových krajín, informuje agentúra AFP. „Nie je možné hovoriť o garanciách bezpečnosti žiadnych objektov v danej oblasti, až pokým Ukrajina neprijme ďalšie záväzky, že nebude využívať túto trasu (obilný koridor) na vojenské ciele,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na aplikácií Telegram.
Zároveň vyzvalo OSN, aby „získala od Ukrajiny záruky, že nebude využívať uvedený humanitárny koridor a ukrajinské prístavy určené na export poľnohospodárskych produktov na nepriateľské kroky voči Rusku,“ ktoré už vyše osem mesiacov podniká mohutnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Spojené štáty označili ruské pozastavenie plnenia obilnej dohody a nové požiadavky Moskvy za vydieranie, ktoré sa deje na úkor chudobných krajín rozvojového sveta. „Zdá sa, že ide buď o kolektívny trest, alebo kolektívne vydieranie. Nejde tu len o spor dvoch krajín. (Pre rozvojové krajiny) je to urgentná a naliehavá otázka,“ povedal v pondelok novinárom hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.
21:00 Moldavsko vyhlásilo zamestnanca ruského veľvyslanectva za nežiaducu osobu
Moldavsko vyhlásilo v pondelok nemenovaného zamestnanca ruského veľvyslanectva v Kišiňove za nežiaducu osobu a nariadilo mu opustiť krajinu. Oznámilo to tamojšie ministerstvo zahraničných vecí s tým, že o rozhodnutí už upovedomilo ruského veľvyslanca.
Ruský rezort diplomacie bez ďalších podrobností avizoval, že na krok zareaguje, uvádza Reuters odvolávajúca sa na správy ruských štátnych tlačových agentúr.
K zmienenému kroku Kišiňov pristúpil po tom, ako v pondelok na dedinu na severe Moldavska dopadla ruská raketa zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou. V dedine Naslavcea, ktorá leží neďaleko ukrajinských hraníc, porozbíjala okná na viacerých domoch. K nijakým obetiam na životoch ani zraneniam však pri incidente nedošlo, informovalo moldavské ministerstvo vnútra.
20:01 Bielorusko údajne plánuje spolu s Ruskom zriadiť centrá na výcvik vojakov
Bielorusko údajne plánuje vytvoriť spoločné vojenské výcvikové centrá s Ruskom. Informuje o tom v pondelok agentúra Reuters odvolávajúca sa na správu, ktorú na platforme Telegram zverejnil kanál blízky bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi
Prezident podľa týchto informácií údajne podpísal dekrét, ktorým schválil návrh dohody na zriadenie výcvikových centier v spolupráci s Ruskom, pričom o samotnej dohode sa má ešte diskutovať.
Takýto krok by mohol podľa západných analytikov posilniť ruské vojenské ťaženie na Ukrajine. Rusku by totiž poskytol výcvikové strediská pre čerstvo odvedených vojakov v Bielorusku v čase, keď je ruská armáda už napätá a vyčerpaná.
19:12 270-tisíc odberných miest v Kyjeve ostáva bez elektriny, tvrdí starosta mesta
Približne 270-tisíc odberných miest v Kyjeve je naďalej bez elektriny a 40 percent spotrebiteľov ostáva odpojených od dodávok vody v dôsledku ranných raketových útokov ruskej armády. Informuje o tom TASR na základe správy americkej televízie CNN, odvolávajúcej sa na starostu Kyjeva Vitalija Klička.
Bezprostredne po útokoch bolo bez vody 80 percent Kyjeva a 350-tisíc odberných miest ostalo bez elektriny.
Dodávky vody do oblastí na východ od rieky Dneper už obnovili, pričom technici pracujú na ich obnovení aj v západnej polovici mesta. Elektrina by podľa Klička mala začať ísť o 21.00 – 22.00 h miestneho času (20.00 – 21.00 h SEČ).
„Avšak aj po obnovení dodávok elektriny budú pokračovať odstávky, pretože situácia je komplikovaná,“ napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.
Od 1. novembra sa zároveň preriedi grafikon kyjevského metra s cieľom šetriť elektrinu. Kličko pripomenul, že na niektorých trolejbusových linkách z toho istého dôvodu jazdia od 20. októbra autobusy.
Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP 18:40 Moldavsko odsúdilo ruské útoky po tom, ako jedna z rakiet dopadla na jeho územie
Moldavsko v pondelok „dôrazne odsúdilo“ ruské raketové útoky na ukrajinské mestá. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí sa takto podľa stanice BBC vyjadrilo po tom, ako na dedinu na severe Moldavska dopadla ruská raketa zostrelená ukrajinskou protivzdušnou obranou
V dedine Naslavcea, ktorá leží neďaleko ukrajinských hraníc, porozbíjala zostrelená raketa okná na viacerých domoch. K nijakým obetiam na životoch ani zraneniam však pri incidente nedošlo, informovalo moldavské ministerstvo vnútra.
„Takéto útoky ešte viac eskalujú bezpečnostnú situáciu a sú flagrantným porušením medzinárodného humanitárneho práva, ktoré zakazuje útoky na civilistov a ich infraštruktúru,“ uviedlo v reakcii moldavské ministerstvo zahraničných vecí.
„Útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobujú obrovské ekonomické a sociálne škody celému európskemu svetadielu, vrátane moldavských občanov, ktorí pociťujú dosah vojny v ich susedstve,“ dodal rezort.
17:31 Francúzsko: Snažíme sa zaistiť vývoz ukrajinského obilia po súši
Francúzsko sa v spolupráci s ďalšími členskými krajinami EÚ snaží zabezpečiť vývoz obilia z Ukrajiny po súši. Povedal to v pondelok francúzsky minister poľnohospodárstva Marc Fesneau v reakcii na rozhodnutie Ruska pozastaviť platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov.
„Na európskej úrovni – a už sme o tom viackrát diskutovali – musíme posúdiť, či nie je možné ísť pozemnými trasami, ak sa nedá cez Čierne more,“ povedal Fesneau rozhlasovej stanici RMC, pričom sa v tejto súvislosti odvolával na trasy vedúce cez Rumunsko a Poľsko.
Dodal, že je potrebné zaviesť taký systém, ktorý nebude závislý od ruského prezidenta Vladimira Putina. O tejto otázke Francúzsko rokuje aj s Nemeckom a ďalšími členskými krajinami EÚ.
15:19 Pondelkové útoky zasiahli všetky vytýčené ciele na Ukrajine, konštatujú Rusi
Ruská armáda v pondelok zasiahla „vysoko presnými útokmi“ zo vzduchu aj z mora ciele ukrajinského vojenského velenia a energetickú infraštruktúru. Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany, na ktoré sa vo svojich správach odvoláva britská stanica BBC a denník Guardian. „Všetky vytýčené ciele boli zneutralizované,“ tvrdí ruské ministerstvo.
Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili na Ukrajinu približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana. Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru, informovala stanica Sky News. Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ hovorí počas konferencie o povojnovej obnove Ukrajiny 25. októbra 2022 v Berlíne. Foto: TASR/AP 14:34 Vojna na Ukrajine a krízy si vyberajú svoju daň na trhu práce
Počet voľných pracovných miest a rast zamestnanosti sa vo 4. štvrťroku na celom svete zníži. Dôvodmi sú vojna na Ukrajine a viaceré vzájomne sa prekrývajúce krízy, čo má za následok pokles príjmov, vyšší dlh a prehlbujúcu sa nerovnosť. Upozornila na to v pondelok Medzinárodná organizácia práce (ILO). Informuje o tom agentúra AP. Gilbert Houngbo, nový generálny riaditeľ ILO, vyzval vlády, aby zasiahli a pomohli stanoviť ceny tovarov, presmerovať „neočakávané zisky“, zvýšiť podporu príjmov a sociálnu ochranu.
„Riešenie tejto veľmi znepokojujúcej globálnej situácie v oblasti zamestnanosti a zabránenie výraznému poklesu trhu práce si bude vyžadovať komplexné, integrované a vyvážené politiky na národnej aj globálnej úrovni,“ uviedol vo vyhlásení. Houngbo povedal tiež, že rýchle ukončenie vojny na Ukrajine „by prispelo k zlepšeniu globálnej situácie v oblasti zamestnanosti“.
14:18 Nórsko zvyšuje vojenskú pohotovosť, dôvodom je vojna Ruska na Ukrajine
Členský štát Severoatlantickej aliancie (NATO) Nórsko, ktoré má v oblasti Arktídy spoločnú hranicu s Ruskom, od 1. novembra zvýši vojenskú pohotovosť, oznámil v pondelok nórsky premiér Jonas Gahr Störe. Predmetný krok súvisí s vojnou na Ukrajine, ale predseda vlády Nórska zdôraznil, že priame ohrozenie tejto severskej krajiny nebolo zaznamenané, uviedli agentúry AFP a Reuters.
„Armáda od zajtrajšieho dňa zvýši svoju pohotovosť v Nórsku,“ povedal Störe novinárom. „V súčasnosti nemáme dôvod domnievať sa, že Rusko chce Nórsko alebo akúkoľvek ďalšiu krajinu zatiahnuť do vojny, ale vojna na Ukrajine znamená, že je potrebné, aby všetky členské krajiny NATO boli čoraz viac na stráži,“ dodal premiér. Vojenská pohotovosť je termín označujúci pripravenosť ozbrojených síl na boj.
14:15 Kremeľ: Pokračovanie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny je bez Ruska nebezpečné
Pokračovanie v presadzovaní dohody o vývoze ukrajinského obilia cez bezpečné námorné koridory bez účasti Ruska je „nebezpečné“. Vyhlásil to v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje na agentúra AFP. „Za podmienok, že Rusko hovorí o tom, že je nemožné garantovať bezpečnosť plavenia sa v týchto oblastiach, môže byť takáto dohoda len ťažko uskutočniteľná,“ uviedol Peskov. Dodal, že predĺžením dohody bez súhlasu Ruska sa stane jej plnenie „riskantnejším a nebezpečnejším“.
Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu vyjednanú za pomoci Turecka a Organizácie Spojených národov, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia. Vývoz bol predtým pozastavený v dôsledku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu. Rusko však v sobotu po útoku dronov na čiernomorskú flotilu oznámilo, že sa z dohody stiahne. Ukrajina pritom tvrdí, že spomínaný útok využilo Rusko iba ako zámienku na stiahnutie sa z dohody.
Dmitrij Peskov. Foto: TASR/AP 14:02 Na Kryme anektovanom Rusmi znárodnia majetok ľudí napojených na režim v Kyjeve
Guvernér Krymského polostrova, anektovaného Ruskou federáciou v roku 2014, oznámil vlnu znárodňovania majetku organizácií a jednotlivcov napojených na ukrajinské úrady. V pondelok o tom informovala webová stránka britského denníka Guardian, ktorá citovala zo správy ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti.
Ruský guvernér anektovaného Krymu Sergej Aksionov na sociálnej sieti Telegram napísal: „Dal som pokyny na znárodnenie majetku, ktorý patrí množstvu organizácií a jednotlivcov spájaných s kyjevským režimom a nachádza sa na území Krymskej republiky (neuznávanej väčšinou štátov OSN). Príslušné rozhodnutie podpíšem zajtra, dokumenty pošleme Štátnej rade republiky (krymskému parlamentu).“ Aksionov podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že zoznam subjektov podliehajúcich znárodneniu vypracovala osobitná protiteroristická komisia a budú sa na ňom nachádzať napríklad lodenice a stavby.
12:50 Na obec v Moldavsku spadol ruský dron zostrelený ukrajinskou armádou
Na obec na severe Moldavska spadol v pondelok ruský dron zostrelený ukrajinskou armádou. Oznámila to moldavská vláda s tým, že obete zatiaľ nehlásili, informuje agentúra AFP. Podľa moldavského ministerstva vnútra spadol ruský dron na obec Naslavcea, ktorá leží neďaleko ukrajinských hraníc. „Zatiaľ neboli hlásené obete, no boli poškodené okná niekoľkých domov v Naslavcei,“ uvádza rezort vnútra.
K incidentu prišlo v čase, keď z mnohých ukrajinských miest hlásili ruské útoky, ktoré zasiahli energetickú infraštruktúru. Podľa Ukrajiny vypálilo Rusko v pondelok na rôzne ciele vyše 50 rakiet. Pád trosiek na moldavskú obec je najnovším incidentom, v rámci ktorého sa ukrajinský konflikt preniesol aj na územie Moldavska. To bolo podobne ako Ukrajina v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu.
12:10 Tisíce novomobilizovaných vojakov na Ukrajine sú zle vyzbrojení, tvrdia Briti
Mnoho z „niekoľkých tisícov“ novomobilizovaných vojakov, ktorých Rusko v posledných týždňoch nasadilo na frontovú líniu na Ukrajine, je „zle vyzbrojených“, tvrdia analytici britskej vojenskej tajnej služby v pondelkovej správe. Informácie priniesla tlačová agentúra DPA. Kremeľ po neúspechoch v bojoch na Ukrajine vyhlásil v septembri čiastočnú mobilizáciu celkovo 300-tisíc záložníkov, ale britské ministerstvo obrany v aktuálnej správe tvrdí, že zrejme používajú zbrane ešte z 50. rokov 20. storočia. Zároveň Moskvu ešte trápia „problémy s logistickými systémami“.
Britské ministerstvo uviedlo, že Rusko nasadilo od polovice októbra na frontovú líniu „niekoľko tisíc“ novo mobilizovaných záložníkov, ktorí majú „zlú výzbroj – verejne prístupné zdroje dokazujú, že im vydali pušky pochádzajúce približne z polovice minulého storočia“. Britská vojenská tajná služba na Twitteri zverejnila: „V septembri boli ruskí dôstojníci znepokojení, lebo niektorí nedávno mobilizovaní záložníci prichádzali na Ukrajinu bez zbraní. Zo záberov z verejne prístupných zdrojov vidieť, že niektoré pušky vydané mobilizovaným záložníkom sú väčšinou typu AKM, teda zbrane, ktoré sa prvýkrát objavili v roku 1959. Mnohé z nich sú po nesprávnom uskladnení pravdepodobne sotva použiteľné. AKM strieľa náboje kalibru 7,62 milimetrov, pričom ruské riadne bojové útvary sú väčšinou vyzbrojené útočnými puškami typu Kalašnikov AK-12 s nábojmi kalibru 5,45 milimetrov.“
Tajná služba vysvetlila: „Začlenenie záložníkov medzi zmluvných vojakov a vojnových veteránov na Ukrajine bude znamenať, že ruskí logistici budú musieť doručovať na frontové pozície dva typy streliva do ľahkých zbraní, nie iba jeden.“ Dodala: „To znamená ďalšiu komplikáciu pre už aj tak problémové logistické systémy Ruska.“
11:59 Ukrajina: Po útokoch Ruska hlásia stovky obcí bez prúdu, výpadky vody Kyjeve
Ruské útoky dronmi a raketami viedli v pondelok k výpadkom elektriny v „stovkách“ obcí v siedmich ukrajinských oblastiach. Oznámil to ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, informovala agentúra AFP. „Rakety a drony zasiahli desať oblastí, kde bolo poškodených 18 objektov, prevažne súvisiacich s energetikou,“ uviedol Šmyhaľ. V ukrajinskej metropole Kyjev zostalo po raňajších ruských útokoch bez vody 80 percent odberateľov a bez elektriny sa ocitlo 350-tisíc domov, uviedol medzitým kyjevský starosta Vitalij Kličko.
Obyvateľov ubezpečil, že technici pracujú na čo najskoršom obnovení dodávok. Vyzval ich tiež, aby si urobili zásoby vody na najbližších čerpacích staniciach a predajných miestach, informovala agentúra AP. V ďalšom odkaze Kličko spresnil, že v niektorých štvrtiach by mali obnoviť dodávky vody do troch až štyroch hodín.
11:40 ISW: Rusko bude zrejme pokračovať v konvenčnej vojne na Ukrajine aj v roku 2023
Rusko bude pravdepodobne pokračovať v konvenčných vojenských operáciách na Ukrajine aj v roku 2023 namiesto toho, aby sa uchýlilo k použitiu taktických jadrových zbraní alebo obmedzilo ciele svojej invázie v snahe o zastavenie bojov. V novom hodnotení situácie to v noci na pondelok uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa tejto analýzy zrejme nevzdal nádejí, že dosiahne svoje maximálne ciele na Ukrajine konvenčnými vojenskými prostriedkami. Tie používa súbežne s úsilím zlomiť vôľu Ukrajincov bojovať i vôľu Západu podporovať Kyjev.
Ďalších ruských vojakov budú po nedávno ukončenej čiastočnej mobilizácii záložníkov pravdepodobne vysielať na Ukrajinu v najbližších týždňoch. Zámerom by malo byť udržať si pozície a posilniť obranu pred očakávanými ukrajinskými protiofenzívnymi operáciami počas jesene a zimy. Druhá očakávaná „vlna“ vojakov by mala prísť na jar budúceho roka, uviedol ISW. Putin bude môcť dovtedy pozorovať, aké účinky bude mať na Európanov zima a zadržiavanie ruských energetických dodávok, a následne rozhodnúť, či poslať nových odvedencov do boja alebo postupovať inak.
Podľa amerických analytikov je tiež „mimoriadne nepravdepodobné“, že by Putin vstúpil do priameho vojenského konfliktu s NATO. Bude však zrejme naďalej naznačovať možnosť použitia taktických jadrových zbraní a útokov na Severoatlantickú alianciu. ISW dodáva, že Kyjev a Západ by mali vychádzať z predpokladu, že Ukrajina má ešte mesiace na opätovné dobýjanie strategicky dôležitých lokalít, na čo bude potrebovať pokračujúcu rozsiahlu západnú podporu.
10:51 Šéfovia diplomacií USA a Čína diskutovali aj o vojne na Ukrajine
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a jeho čínsky náprotivok Wang I v nedeľnom telefonáte diskutovali o súperení medzi oboma veľmocami a o vojne, ktorú vedie Rusko na Ukrajine. Správu publikovala agentúry AFP, ktorá sa odvolala na americký rezort diplomacie. Šéfovia diplomacií USA a Číny hovorili o potrebe „zodpovedne viesť súperenie“ medzi oboma krajinami, uviedol Blinken na sociálnej sieti Twitter.
Blinken a Wang I hovorili tiež o dôležitosti zachovania otvorených komunikačných liniek medzi Pekingom a Washingtonom, ako aj o vojne na Ukrajine, uviedlo v pondelkovom vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí USA. Hovorca rezortu Ned Price vo vyhlásení dodal, že Blinken v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu upozorňuje na hrozby, ktoré tento krok Moskvy predstavuje pre globálnu bezpečnosť a ekonomickú stabilitu.
Wang I svojmu americkému náprotivku podľa agentúry Reuters povedal, že Spojené štáty by sa mali prestať snažiť Čínu obmedzovať a mali by zabraňovať vytváraniu prekážok vo svojich vzájomných vzťahoch. Takisto uviedol, že kontroly vývozu, ktoré Washington uvalil na Čínu, vážne poškodzujú jej legitímne práva a musia byť odstránené, uvádza sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Peking už viackrát odmietol odsúdiť ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine a namiesto toho z tejto vojny obviňuje Spojené štáty a NATO, píše AFP.
10:45 Ukrajina oznámila, že Rusi na jej územie vypálili vyše 50 rakiet
Ukrajina oznámila, že jej územie sa v pondelok ráno stalo terčom „vyše 50“ raketových útokov Ruska, čo spôsobilo výpadky elektriny v niekoľkých oblastiach vrátane Kyjeva, informovali agentúry AFP a AP. „Ruskí okupanti 31. októbra od 07.00 h podnikli niekoľko vĺn raketových útokov na životne dôležitú infraštruktúru na Ukrajine,“ napísala ukrajinská armáda na sociálnej sieti Telegram. Dodala, že Rusko vypálilo „vyše 50 striel s plochou dráhou letu typu Ch-101 a Ch-555“. Väčšinu, 44 rakiet, však Ukrajinci zostrelili. Podľa armády boli vypálené z Ruska: zo severnej oblasti Kaspického mora a z okolia ruského mesta Volgodonsk v Rostovskej oblasti.
Masívna vlna ruských útokov zasiahla v pondelok ráno životne dôležitú infraštruktúru v Kyjeve, Charkove, Záporoží a ďalších ukrajinských mestách. Evidentne ide o odvetu za údajný „ukrajinský víkendový útok na ruskú čiernomorskú flotilu lodí na Kryme“, ako incident označuje Moskva. V pondelok ráno bolo počuť po celej ukrajinskej metropole hlasné výbuchy, keď sa práve obyvatelia chystali do práce. Niektorí dostali od pohotovostných služieb textové správy o hrozbe raketového útoku a sirény ohlasujúce nálet kvílili celé tri hodiny.
09:49 Časť českej vlády dorazila do Kyjeva; bude rokovať o povojnovej obnove a utečencoch
Časť česká vlády na čele s premiérom Petrom Fialom dorazila do Kyjeva. S ukrajinskou vládou chce rokovať o povojnovej obnove či vojnových utečencoch v Česku, informuje spravodajkyňa TASR na základe spravodajskej stanice ČT24. Na stretnutí s ukrajinskou vládou sa podľa uvedeného zdroja zúčastnia okrem predsedu vlády traja podpredsedovia a štyria ministri. Z bezpečnostných dôvodov český úrad vlády pred cestou nekonkretizoval zloženie delegácie. Ukrajinskí predstavitelia hlásili v pondelok ráno mohutnú vlnu ruských útokov na životne dôležitú infraštruktúru v Kyjeve, Charkove, Záporoží a ďalších mestách.
Útoky podľa stanice ČT24 ovplyvnili program rokovania českej a ukrajinskej vlády. Kľúčové body zostávajú rovnaké, a to spoločné stretnutie s prezidentom Volodymyrom Zelenským, a potom sa delegácia rozdelí na osem rôznych častí. Jednotliví členovia českej vlády budú rokovať so svojím ukrajinským kolegom o kľúčových otázkach svojich rezortov. Česká vláda je druhá, ktorá na rokovanie prišla do ukrajinského hlavného mesta. Prvý bol poľský kabinet v júni tohto roka.
09:22 Z Ukrajiny vyplávali dve lode naložené obilninami
Dve nákladné lode naložené obilninami a ďalšími poľnohospodárskymi produktmi vyplávali v pondelok z ukrajinských prístavov, uvádza sa na webovej stránke námornej dopravy MarineTraffic. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Lode Admiral de Ribas a Mount Baker vyplávali z prístavov niekoľko dní po tom, čo Rusko dočasne odstúpilo od dohody sprostredkovanej Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožňuje prepravu životne dôležitých dodávok ukrajinských obilnín cez bezpečné koridory v Čiernom mori a potom do krajín trpiacich potravinovou krízou. Turecko, OSN a Ukrajina sa rozhodli pokračovať v plnení tejto dohody, píše webová stránka britského denníka Guardian.
08:52 Rusko hodlá z Chersonu stiahnuť svoje delostrelectvo, tvrdí ukrajinská armáda
Rusko hodlá stiahnuť z Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny svoje ťažké delostrelectvo, pričom má zrejme v úmysle tieto jednotky presunúť do iných častí frontovej línie, domnieva sa generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Informuje o tom denník Guardian. „Podľa dostupných informácií sa nepriateľ pripravuje na stiahnutie svoje delostreleckej jednotky z pravobrežnej časti (rieky Dneper) v Chersonskej oblasti, pričom je možné, že ich následne presunie do iných smerov,“ uvádza generálny štáb ukrajinskej armády v príspevku na Facebooku zverejnenom v nedeľu večer. „Prebiehajú prípravy na evakuáciu jednotlivých jednotiek a vojenského vybavenia nepriateľa z pravobrežnej časti Chersonskej oblasti,“ uviedol generálny štáb v príspevku v pondelok ráno.
Zatiaľ čo ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko sa chystá stiahnuť niektoré svoje jednotky, proruskí predstavitelia tejto juhoukrajinskej oblasti uvádzajú, že situácia znezmenená. „Mesto Cherson ďalej žije svojím životom. Každý, kto chce opustiť pravobrežnú oblasť Chersonskej oblasti, sa môže slobodne pohybovať po zriadených prechodných bodoch (cez rieku Dneper). Situácia na kontaktnej línii zostáva nezmenená,“ uvádza námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov na sociálnej sieti Telegram. Zároveň dodáva, že ukrajinská armáda „ďalej zhromažďuje svoje sily pre podniknutie protiofenzívy v Chersone“.
07:55 Ukrajina: Kyjevom otriaslo niekoľko výbuchov
Niekoľko výbuchov otriaslo v pondelok ráno ukrajinským hlavným mestom Kyjev. Došlo k nim niekoľko dní po tom, čo Rusko obvinilo Ukrajinu z „mohutného“ útoku dronmi na jeho čiernomorskú flotilu lodí na Kryme.
V Kyjeve bolo počuť od 08.00 h (07.00 h SELČ) do 08.20 h najmenej päť výbuchov, informujú novinári agentúry AFP.
Reutersu to hlásili aj svedkovia; podľa nich nastalo približne desať explózií a nad Kyjevom pozorovali dym. Regionálne úrady na severe, východe a v strednej časti Ukrajiny takisto informovali o raketových útokoch.
Reuters dodal, že Rusko vystupňovalo útoky na Ukrajine v posledných týždňoch, po tom, čo obvinilo Kyjev z explózie, ktorá vážne poškodila Kerčský most, spájajúci ruskú pevninu s Krymským polostrovom, anektovaným Moskvou v roku 2014.
Monday morning. 15+ missiles from Russia already. 10 explosions in Kyiv’s region, 2 in Kharkiv so far. Critical infrastructure under attack. No electricity, no water. And it’s only 8 in the morning 😃
Fuck them sideways. #RussiaisATerroistState pic.twitter.com/nYZzEqwZlH— Anastasiya Paraskevova (@AnastasiyaPara8) October 31, 2022
06:15 Rusko tvrdí, že nebude v Istanbule vykonávať inšpekcie lodí s obilím z Ukrajiny
Rusko pozastavilo svoju účasť na inšpekciách nákladných lodí s ukrajinským obilím, oznámilo v nedeľu Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule. Moskva tento krok oznámila deň po tom, čo pozastavila svoju účasť na dohode o vývoze obilia z ukrajinských prístavov.
Ukrajina tvrdí, že Rusko pozastavením dohody aktuálne blokuje 218 lodí. Agentúra Reuters píše, že OSN, Turecko a Ukrajina sa v nedeľu dohodli, že v pondelok umožnia presun 16 plavidiel, ktoré sa momentálne nachádzajú v tureckých vodách. Tri delegácie sa podľa JCC tiež dohodli na tom, že zaistia inšpekciu 40 odchádzajúcich lodí. Ruská delegácie bola o oboch plánoch informovaná, dodalo JCC.
02:23 Ukrajina tvrdí, že Rusko pozastavením dohody aktuálne blokuje 218 lodí
Ruské pozastavenie dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov momentálne znemožňuje pohyb dovedna 218 lodiam. Uviedlo to v nedeľu ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru.
Rusko v sobotu oznámilo, že pozastavuje svoju účasť na zmienenej dohode, a to v dôsledku sobotného dronového útoku na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého Moskva viní Ukrajinu. Kyjev tieto obvinenia popiera a tvrdí, že Moskva útok len využila na to, aby tak pod „falošnou zámienkou“ odstúpila od obilnej dohody.
„Vzhľadom na skutočnosť, že ukrajinská strana nemá k 30. októbru povolenie od Spoločného koordinačného centra (v Istanbule) na prechod cez bezpečný koridor či na výkon inšpekcií… je 218 plavidiel momentálne zablokovaných na svojich pozíciách,“ informovalo ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru na Facebooku aj Telegrame.
NEDEĽA
19:50 Ukrajina požaduje pred začatím akýchkoľvek rokovaní s Moskvou stiahnutie vojakov
Rusko musí pred začatím akýchkoľvek rokovaní stiahnuť všetky svoje vojenské jednotky z ukrajinského územia, uviedlo v nedeľu ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na opätovné ponuky Moskvy na rozhovory s Kyjevom.
„Jediným realistickým návrhom by bolo okamžité ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine a stiahnutie ruských ozbrojených síl z ukrajinského územia,“ uviedol v nedeľu hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko.
Reagoval tak na nedávne vyjadrenie ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý potvrdil ponuku ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovania, píše DPA.
Nikolenko povedal, že ak chce Rusko skutočne rokovať, musí prestať s ničením ukrajinskej energetickej infraštruktúr. Dodal, že nikto, kto chce rokovať, by nemal bombardovať na Ukrajine obývané oblasti, mobilizovať 300 000 záložníkov či blokovať vývoz obilia.
18:41 NATO vyzýva Rusko, aby urýchlene obnovilo svoju účasť na dohode o vývoze obilia
Severoatlantická aliancia vyzvala v nedeľu Rusko, aby urýchlene obnovilo svoju účasť na dohode o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom spravodajská stanice Sky News.
Rusko v sobotu pozastavilo svoju účasť na tejto dohode v dôsledku dronového útoku na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého Moskva viní Ukrajinu. NATO teraz vyzýva ruského prezidenta Vladimira Putina, aby toto rozhodnutie prehodnotil a vrátil sa k dohode s cieľom umožniť, aby sa tak potraviny „dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú“.
„Prezident Putin musí prestať používať potraviny ako zbraň a ukončiť svoju nelegálnu vojnu na Ukrajine,“ uviedla hovorkyňa NATO Oana Lungescuová. „Vyzývame Rusko, aby prehodnotilo svoje rozhodnutie a urýchlene obnovilo dohodu, aby sa tak potraviny mohli dostať k tým, ktorí ich najviac potrebujú,“ povedala.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Foto: TASR/AP 17:52 Rusko tvrdí, že útočné drony na Kryme využili koridor určený na vývoz obilia
Rusko v nedeľu vyhlásilo, že objavilo trosky dronov, ktoré zaútočili na jeho flotilu v krymskom prístave Sevastopol. Drony mali podľa Moskvy využiť „bezpečnú zónu“ koridoru určeného na vývoz ukrajinského obilia a mohli byť vypustené z „civilnej lode“.
„Námorné drony sa pohybovali v bezpečnej zóne ‚obilného koridoru‘,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany s tým, že „vyzdvihlo“ z mora trosky pochádzajúce z niektorých dronov.
Jedno z bezpilotných lietadiel mohlo podľa ministerstva vyštartovať „z paluby jednej z civilných lodí prenajatej Kyjevom alebo jeho západnými veliteľmi na vývoz poľnohospodárskych produktov z prístavov Ukrajiny“, cituje AFP.
16:40 Pápež sa opäť modlil za „utrápený ľud“ Ukrajiny
Pápež František sa počas tradičnej nedeľnej modlitby Anjel Pána opäť modlil za obyvateľov Ukrajiny, informuje TASR na základe správy agentúry APA.
„Myslime na utrápený ukrajinský ľud a modlime sa, aby našli pokoj,“ povedal pápež pred davom zhruba 35 000 veriacich na Námestí sv. Petra, ako uvádza agentúra Kathpress.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý pondelok podľa vlastných slov Františka na spoločnom stretnutí poprosil, aby zatelefonoval ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ruskému patriarchovi Kirillovi a prezidentovi USA Joeovi Bidenovi v záujme podpory mierového procesu na Ukrajine, pripomína APA.
Kremeľ na to reagoval s tým, že Rusko je týmto kontaktom otvorené. „Nevieme, čo tieto slová znamenajú, aký základ majú a ktorým smerom sa môžu uberať. Keď sa však objaví nejaká malá medzera, v každom prípade ju využijeme,“ povedal v súvislosti s vyjadreniami Moskvy vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin.
Pápež František požehnáva z okna Apoštolského paláca počas nedeľňajšej modlitby Anjel pána na Námestí Sv. Petra vo Vatikáne 30. októbra 2022. Foto: TASR/AP 15:02 Ruská blokáda znemožnila vývoz obilia pre krajiny ohrozené hladomorom
V dôsledku pozastavenia dohody o vývoze ukrajinského obilia zo strany Ruska je „nemožné“, aby plne naložené tankery opustili ukrajinský prístav, uviedol v nedeľu ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov.
„Nákladná loď naložená 40 tonami obilia mala dnes podľa plánu opustiť ukrajinský prístav. Tieto potraviny boli určené Etiópčanom, ktorí sú na pokraji hladomoru. V dôsledku blokády ‚obilného koridoru‘ Ruskom je však vývoz nemožný,“ napísal Kubrakov na sociálnej sieti Twitter.
13:30 Spojené kráľovstvo: Žoldnieri z Vagnerovej skupiny pre straty znižujú náborové kritériá
Ruská súkromná polovojenská organizácia známa pod názvom Vagnerova skupina, ktorá bojuje po boku ruskej armády na Ukrajine, v dôsledku ťažkých strát do značnej miery uvoľnila svoje prísne náborové kritériá.
Po predchádzajúcich „relatívne vysokých náborových štandardoch“ skupina v súčasnosti prijíma „väzňov so závažnými zdravotnými problémami“, uviedlo britské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Twitter v rámci svojho každodenného vyjadrenia k situácii na Ukrajine. Tento prístup vagnerovcov pritom podľa neho „uprednostňuje mieru skúseností alebo kvalitu“.
Šéf tejto organizácie (v zahraničí známej ako Wagner Group) Jevgenij Prigožin pritom pravdepodobne zvažuje využitie takýchto nových regrútov na vybudovanie takzvanej „Vagnerovej línie“ – obranných pozícií na východe Ukrajiny, uvádza britský rezort obrany.
12:18 EÚ žiada Rusko, aby sa vrátilo k dohode o vývoze obilia z Ukrajiny
Európska únia vyzvala v nedeľu Rusko, aby sa vrátilo k plneniu dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov. Podľa EÚ môže tento krok prehĺbiť globálnu potravinovú krízu vyvolanú ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine, informujú agentúry AFP a DPA.
Rusko v sobotu pozastavilo svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských čiernomorských prístavov v dôsledku dronového útoku na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého Moskva obvinila Ukrajinu. O svojom rozhodnutí Rusko upovedomilo OSN.
„Ruské rozhodnutie pozastaviť účasť na čiernomorskej dohode ohrozuje hlavnú trasu pre vývoz veľmi potrebného obilia a hnojív, ktoré sú potrebné na riešenie globálnej potravinovej krízy vyvolanej ruskou vojnou voči Ukrajine,“ napísal v nedeľu na Twitteri šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.
Európska únia podľa neho apeluje na Rusko, aby tento svoj krok, ktorý znamená faktické obnovenie ruskej blokády ukrajinských prístavov, prehodnotilo.
Nákladná loď Razoni. Ide o prvú loď, ktorá prepravila obilie z Ukrajiny na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN. Foto: TASR/AP 11:20 Nový ukrajinský veľvyslanec vyzval Nemecko, aby neprijímalo ruských dezertérov
Nový ukrajinský veľvyslanec v Berlíne Olexij Makejev varoval v nedeľu Nemecko pred prijímaním ruských občanov, ktorí z vlasti utekajú pred čiastočnou mobilizáciou.
„Bolo by od Nemecka nesprávne, keby prijalo ruských dezertérov,“ povedal ukrajinský diplomat pre noviny Bild am Sonntag, pričom ich označil za „bezpečnostné riziko“.
Rusi, ktorí z vlastnej krajiny ušli po tom, čo Kremeľ vyhlásil v súvislosti s vojnou na Ukrajine čiastočnú mobilizáciu, sú podľa Makejeva „mladí muži, ktorí nič neľutujú, ale chcú sa vyhnúť vojenskej službe“.
Makejev sa oficiálne stal veľvyslancom svojej krajiny v Berlíne v pondelok, pripomína DPA. Nahradil svojho predchodcu Andrija Meľnyka, ktorý sa preslávil nezvyčajne ostrou kritikou na adresu nemeckej vlády.
Nový ukrajinský veľvyslanec v Nemecku uviedol, že chce zabezpečiť, aby nemecká solidarita s Ukrajinou pokračovala, je však pri tom potrebná „väčšia rýchlosť“.
„Keď sa pozriem na kroky Nemecka v tejto vojne, niekedy si pomyslím: je tu nemecké športové auto, ktoré jazdí po diaľnici rýchlosťou 30 km/h,“ podotkol Makejev. Nemecko nakoniec pomôže – „ale len vtedy, keď už je takmer neskoro,“ dodal.
00:22 Rozhodnutia Ruska vo veci dohody o vývoze obilia považuje Biden za škandalózne
Rozhodnutie Ruska odstúpiť od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov je „škandalózne“, uviedol prezident USA Joe Biden. Podľa televízie Sky News to Biden vyhlásil v sobotu večer počas rozhovoru s novinármi.
Rusko v sobotu listom upovedomilo Organizáciu Spojených národov, že „od dnešného dňa“ pozastavuje „na neurčito“ dohodu vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov.
SOBOTA
23:47 Zelenskyj žiada ráznu odpoveď sveta po stiahnutí sa Ruska z dohody o obilí
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu povedal, že stiahnutie sa Ruska z dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov si vyžaduje ráznu odpoveď zo strany Organizácie Spojených národov, ako aj od skupiny G20. Ako informuje agentúra Reuters, Zelenskyj sa takto vyjadril v nočnom videoprejave, v ktorom Rusko zároveň obvinil zo snahy o umelé vytvorenie hladomoru v Afrike, na Blízkom východe i južnej Ázii.
USA v reakcii na pozastavenie dohody zo strany Ruska uviedli, že Moskva takto zneužíva potraviny ako zbraň. „Rusko sa opäť pokúša využiť vojnu, ktorú začalo, ako zámienku na použitie potravín ako zbraní, čo má priamy dosah na krajiny v núdzi a ešte zhoršuje už aj tak hrozné humanitárne krízy a potravinovú neistotu,“ uviedla hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady Bieleho domu (NSC) Adrienne Watsonová.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak – v reakcii na správu o pozastavení dohody o obilí – označil rokovania s Ruskom za „stratu času“. „Jadrové vydieranie, energetický teror, obilná blokáda… (ruský prezident Vladimir) Putin premenil potraviny, chlad či ceny (energií) na zbrane voči svetu,“ uviedol Podoľak na Twitteri.
22:16 Rusko v liste OSN tvrdí, že po útokoch na Kryme nevie zaistiť bezpečnosť lodí
Rusko upovedomilo v sobotu listom Organizáciu Spojených národov o tom, že „od dnešného dňa“ pozastavuje „na neurčito“ dohodu vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá do zmieneného listu nahliadla.
Rusko ohlásilo pozastavenie svojej účasti na zmienenej dohode po tom, ako obvinilo Ukrajinu zo sobotňajšieho útoku dronmi na prístav v Sevastopole na anektovanom Kryme, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Podľa ministerstva však došlo len k „malému“ poškodeniu jednej z ruských lodí. Moskva okrem toho tvrdí, že Ukrajine pomohlo útok na Sevastopol pripraviť Spojené kráľovstvo, ktoré zároveň obvinila aj z toho, že bolo zapletené do nedávnych výbuchov na plynovodoch Nord Stream. Ukrajina aj Spojené kráľovstvo obvinenia Moskvy popreli.
Moskva tiež uvádzala, že na predmetné lode sa vzťahovala zmienená dohoda o vývoze ukrajinského obilia sprostredkovaná OSN. V liste OSN teraz tvrdí, že „nie je schopná zaistiť bezpečnosť civilných lodí“, ktoré sa plavia v súlade s podmienkami tejto dohody. Rusko okrem toho žiada, aby sa v pondelok z dôvodu zmienených útokov konalo zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, informuje denník Guardian. Dohoda o odblokovaní ukrajinských čiernomorských prístavov bola dosiahnutá 22. júla v Istanbule. V rámci tejto dohody, ktorú podpísali separátne Rusko a Ukrajina s Tureckom a OSN, bolo zriadené koordinačné centrum v Istanbule, ktoré dohliada na vývoz obilia z ukrajinských prístavov.
21:41 Rusko a Ukrajina si v sobotu vymenili dovedna 102 vojnových zajatcov
Do Ukrajiny sa vrátilo 52 zajatcov, informoval na Twitteri vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Sú medzi nimi vojaci, námorníci, príslušníci pohraničnej stráže aj národnej gardy a tiež lekári či zdravotníci. Ruské ministerstvo obrany informovalo, že „z územia ovládaného Kyjevom“ sa do svojej vlasti vrátilo 50 ľudí, ktorí boli „v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve“.
18:43 Rusko si vymyslelo falošnú zámienku na zablokovanie dohody o obilí, vyhlásil Kuleba
„Upozorňovali sme na plán Ruska zničiť čiernomorskú iniciatívu na vývoz obilia. Teraz Moskva využíva falošnú zámienku na zablokovanie obilného koridoru, ktorý zaisťuje potravinovú bezpečnosť pre milióny ľudí. Vyzývam všetky štáty, aby od Ruska žiadali, nech zastaví svoje hry o život a opätovne sa zaviaže sa k plneniu svojich povinností,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti Twitter.
We have warned of Russia’s plans to ruin the Black Sea Grain Initiative. Now Moscow uses a false pretext to block the grain corridor which ensures food security for millions of people. I call on all states to demand Russia to stop its hunger games and recommit to its obligations.
— Dmytro Kuleba (@DmytroKuleba) October 29, 202217:36 Rusko pozastavuje účasť na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny
Rusi účasť na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny pozastavili po sobotňajších dronových útokoch na ruské plavidlá na Kryme, na ktoré sa vraj vzťahovala dohoda. Moskva z činu obvinila Ukrajinu a Spojené kráľovstvo.
https://standard.sk/269460/rusko-pozastavuje-ucast-na-dohode-o-vyvoze-obilia-z-ukrajiny-2/16:41 Rusi vraj prevážajú chorých vojakov z nemocníc v Chersone
Ruskí vojaci presunuli veľké množstvo svojich chorých a zranených spolubojovníkov z nemocníc v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, oznámili v sobotu predstavitelia ukrajinských ozbrojených síl. Okrem toho vraj Rusi odvážajú z nemocníc v Chersone aj zdravotnícke zariadenie a lieky.
Agentúra AP pripomína, že tvrdenia armády nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pravidelnom videoposolstve v noci na sobotu uviedol, že Rusko „rozoberá celý systém zdravotnej starostlivosti“ v Chersone a ďalších okupovaných oblastiach.
Kremľom dosadené úrady vo väčšinou Ruskom okupovanej Chersonskej oblasti predtým vyzvali civilistov, aby opustili jej hlavné mesto Cherson. Z mesta už údajne odišli aj Moskvou vymenovaní predstavitelia tamojšej samosprávy. Pripojili sa tak desaťtisícom obyvateľov, ktorí ušli do ďalších Ruskom ovládaných oblastí pred očakávanou ofenzívou ukrajinských jednotiek. „Všetko vybavenie a lieky sú odvážané z chersonských nemocníc,“ dodal.
15:59 Spojené kráľovstvo odmieta tvrdenia Ruska o útokoch na plynovody Nord Stream
Britské ministerstvo obrany odmietlo v sobotu tvrdenia Ruska, že jeho špecialisti boli zapojení do útokov na plynovody Nord Stream a na ruskú Čiernomorskú flotilu.
„Ruské ministerstvo obrany sa uchyľuje k šíreniu nepravdivých tvrdení impozantného rozsahu, aby odvrátilo katastrofálne zvládnutie nezákonnej invázie na Ukrajinu,“ uviedol britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter.
Na leteckej snímke poskytnutej švédskou pobrežnou strážou únik plynu z plynovodu Nord Stream v Baltskom mori. Foto: TASR/AP 14:24 Ukrajine vraj pomohlo s útokom na Krym Spojené kráľovstvo. Prsty malo aj v Nord Streame, hovoria Rusi
Ruské ministerstvo obrany obvinilo Ukrajinu zo sobotňajšieho útoku dronmi na prístav v Sevastopole, ktorý je hlavnou základňou ruskej Čiernomorskej flotily. Podľa ministerstva došlo k „malému“ poškodeniu jednej z ruských lodí.
Moskva tvrdí, že Ukrajine pomohlo útok na Sevastopol pripraviť Spojené kráľovstvo, ktoré zároveň obvinila aj z toho, že bolo zapletené do nedávnych výbuchov na plynovodoch Nord Stream.
„Prípravy tohto teroristického činu (sobotňajšieho útoku na sevastopolský prístav) a výcvik vojenského personálu Ukrajinského 73. špecializovaného centra pre námorné operácie boli vykonané pod vedením britských špecialistov operujúcich v meste Očakiv v ukrajinskej Mykolajivskej oblasti,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.
Špecialisti z tej istej jednotky britského vojenského námorníctva boli podľa ruského ministerstva zapojení aj do plánovania a vykonania teroristických útokov 26. septembra, ktoré poškodili plynovody Nord Stream 1 a 2. Drony podľa Ruska v sobotu v Sevastopole zaútočili aj na lode, ktoré boli zapojené do realizácie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny. Moskvou dosadený sevastopolský gubernátor vyhlásil, že išlo o najmasívnejší útok na Krym od februárového začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
12:26 Rusko napriek mobilizácii vo vojenských cieľoch nenapreduje, tvrdí Ukrajina
Napriek prevahe zbraní a väčšiemu počtu vojakov vrátane povolaných záložníkov Rusko neobsadilo nové územie Ukrajiny, povedal v sobotu v Kyjeve hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj. Ruské ministerstvo obrany predtým uviedlo, že čiastočná mobilizácia 300-tisíc záložníkov bola ukončená, pričom 82-tisíc z nich malo byť vyslaných na frontovú líniu.
Generálny štáb ukrajinskej armády medzitým informoval, že iba v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny bolo „eliminovaných“ 300 členov ruských jednotiek.
10:50 Rusi vraj zostrelili drony, ktoré v sobotu ráno napadli sevastopolský prístav
„Dnes od 04.30 h viaceré systémy protivzdušnej obrany v Sevastopole niekoľko hodín odrážali útoky dronov,“ napísal na sociálnej sieti Telegram gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev. „Všetky UAV (bezpilotné lietadlá) boli zostrelené“.
Počas útoku údajne nedošlo k žiadnym škodám na „civilnej infraštruktúre“. Podľa gubernátora bolo v dôsledku útoku rozbité len jedno okno na študentskom internáte, ktorý leží neďaleko sevastopolského prístavu, avšak incident sa zaobišiel bez zranení.
Razvožajev zároveň vyzval miestnych obyvateľov, aby nezverejňovali na sociálnych sieťach videá zo sobotňajšieho útoku. Podľa neho by tak totiž Ukrajinci mohli získať informácie o fungovaní protivzdušnej obrany Sevastopolu.
10:32 Ukrajinci tvrdia, že získali kontrolu nad kľúčovou cestou v Donbase
„Cesta zo Svatove do Kreminny je už prakticky pod kontrolou ozbrojených síl Ukrajiny. Naši vojaci (tam) každý deň postupujú,“ uviedol v piatok v ukrajinskej televízii luhanský gubernátor Serhij Hajdaj.
Predstaviteľ miestnych proruských separatistov v stredu hlásil intenzívne boje z okolia Kreminny a Svatove, kde sa v súčasnosti nachádza jedna z hlavných frontových línií na východe Ukrajiny.
Ukrajinská vojenská rozviedka zase uviedla, že ukrajinské sily v nedeľu dobyli dedinu Nevske, nachádzajúcu sa približne desať kilometrov západne od cesty spájajúcej Svatove s Kreminnou, pričom zabili 34 Rusov.
09:18 Z Ukrajiny ušlo za pol roka vojny viac než 14 miliónov ľudí
Z vojnou postihnutej Ukrajiny ušlo k augustu tohto roka 14,3 milióna ľudí. Ďalších viac než sedem miliónov je v dôsledku ruskej agresie vysídlených v rámci samotnej Ukrajiny, väčšina z nich sú ženy. Uvádza sa to v štúdii, ktorú v piatok zverejnili Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
Zhruba tri štvrtiny ukrajinských utečencov odišli do štyroch susedných členských krajín EÚ: Maďarska, Poľska, Rumunska a na Slovensko, píše agentúra DPA.
Do augusta sa rozhodlo vrátiť do vlasti viac než šesť miliónov ukrajinských utečencov.
09:15 V Sevastopolskom zálive zaútočili drony
Moskvou dosadený dosadený gubernátor mesta Sevastopol v sobotu vyhlásil, že v oblasti Sevastopolského zálivu došlo k dronovému útoku. Informovala o tom agentúra AFP. Sevastopol leží na ukrajinskom Krymskom polostrove, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. Je hlavným domovským prístavom ruskej Čiernomorskej flotily.
„Plavidlá Čiernomorskej flotily odrážajú útok UAV (bezpilotného lietadla) v Sevastopolskom zálive,“ napísal v sobotu ráno na sociálnej sieti Telegram gubernátor Sevastopola Michail Razvožajev. Ubezpečil pritom obyvateľov, že pri útoku neboli zasiahnuté „žiadne objekty“ v meste Sevastopol a že celá „situácia je pod kontrolou“.
Razvožajev vo štvrtok informoval o útoku bezpilotného lietadla na miestnu tepelnú elektráreň Balaklava. Podľa jeho tvrdení však nedošlo k obetiam na životoch ani k vážnejším škodám, ktoré by mohli ohroziť dodávky elektrickej energie v rámci Sevastopola alebo ďalších častí Krymu.
09:06 Zelenskyj udelil Prahe čestný titul Mesto-záchranca
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil českej metropole Praha čestný titul Mesto-záchranca za pomoc Ukrajincom a Ukrajine. Uvádza sa to v tlačovej správe Zelenského prezidentskej kancelárie zverejnenej v piatok, v deň štátneho sviatku Českej republiky.
Titul je ocenením solidarity pražských miestnych úradov, obyvateľov a dobrovoľníkov, ktorú prejavujú Ukrajincom; je ocenením komplexnej a rozsiahlej pomoci občanom Ukrajiny, ktorí museli ujsť zo svojej vlasti pred ozbrojenou agresiou Ruskej federácie; je vďakou za silnú podporu nášmu štátu pri obrane svojej nezávislosti a suverenity, píše sa v tlačovej správe.
Praha od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu prichýlila vyše 100-tisíc Ukrajincov, ktorí prišli do Česka hľadať záchranu. Česko poskytlo útočisko už vyše 460-tisíc ukrajinských občanov.
(tasr, sita, red)
Ďalšie články
Nezraňujte pána Machalu pre jeho inakosť
Ukrajinci zhodili na ruské cvičisko americkú kazetovú muníciu ATACMS. Obetí je vraj vyše sto
