Preskočiť na obsah
  |  

Scholz: EÚ zvažuje ďalšie sankcie voči Iránu pre tvrdé zásahy voči protestujúcim

Európska únia zvažuje ďalšie sankcie voči islamskému režimu v Teheráne pre neprimerane tvrdé zásahy voči účastníkom masových protivládnych protestov. Uviedol to v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorého citovala agentúra AFP.

"Som šokovaný z toho, že v Iráne zomierajú ľudia, ktorí pokojne demonštrujú. Odsudzujeme neprimerané násilie zo strany (iránskych) bezpečnostných síl a stojíme za iránskym ľudom," napísal na Twitteri šéf nemeckej spolkovej vlády.

Zároveň zdôraznil dôležitosť európskych sankcií pri vyvíjaní tlaku na iránsky režim a uviedol, že Únia v tejto súvislosti "skúma ďalšie kroky"

.Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu hovorila o tom, že Berlín a EÚ zvažujú zaradenie iránskych revolučných gárd, ktoré tvoria jednu z hlavných opôr režimu v Teheráne, na zoznam teroristických organizácií.

Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra, tri dni po zatknutí mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel obliekania.

Iránske úrady voči demonštráciám tvrdo zasahujú, ale protesty napriek tomu pokračujú už viac než 40 dní a zúčastňujú sa na nich ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti. Teherán viní z rozpútania protestov USA, Britániu, Izrael a Saudskú Arábiu.

Podľa dostupných informácií si protesty vyžiadali už minimálne desiatky obetí prevažne z radov demonštrantov. Ďalšie stovky Iráncov skončili vo väzbe. Skupina Iran Human Rights so sídlom v Osle hovorí o najmenej 160 zabitých demonštrantoch vrátane viac než dvoch desiatok detí.

Existujú obavy, že by Teherán mohol voči protestujúcim nasadiť okrem bezpečnostných zložiek aj armádu a elitné revolučné gardy, čo by spôsobilo ešte vyššie počty obetí.

(tasr)

  |  

USA chcú údajne mať v Austrálii bombardéry B-52 schopné niesť jadrové zbrane. Čína to kritizuje

Spojené štáty plánujú umiestniť v severnej Austrálii bombardéry B-52 schopné niesť jadrové zbrane, informovala v pondelok austrálska televízia ABC. Čína v reakcii obvinila Washington z narúšania mieru a stability v regióne.

USA pripravujú vybudovanie špeciálnych zariadení pre šesť týchto bombardérov dlhého doletu na austrálskej leteckej základni Tindal na území Severného teritória, uviedla ABC. O časovom rámci výstavby sa nezmienila.

Tindal sa nachádza asi 300 kilometrov južne od pobrežného mesta Darwin, kde na základe bilaterálnej dohody z roku 2012 trávia tisíce príslušníkov americkej námornej pechoty každoročne približne šesť mesiacov.

Austrálsky premiér Anthony Albanese v pondelok na tlačovej konferencii neodpovedal priamo na otázku, či USA umiestnia bombardéry v Austrálii. Hovoril len všeobecne o vojenskej spolupráci oboch krajín.

Vzdušné sily USA pre ABC uviedli, že schopnosť umiestniť americké bombardéry v Austrálii je jasným signálom pre protivníkov i známkou integrácie austrálskeho a amerického vojenského letectva.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí pred novinármi zdôraznil, že obranná a bezpečnostná spolupráca oboch krajín "by nemala cieliť na žiadnu tretiu stranu ani poškodzovať záujmy tretích strán".

USA by podľa neho mohli svojím konaním vyvolať preteky v zbrojení v regióne. Čína ich však spolu s Austráliou vyzýva, aby namiesto toho "urobili niečo, čo prispeje k regionálnemu mieru a stabilite a posilní vzájomnú dôveru medzi krajinami".

(tasr)

  |  

V Izraeli pred parlemntnými voľbami posilnili bezpečnosť

Izrael v súvislosti s utorkovými predčasnými parlamentnými voľbami sprísnil bezpečnostné opatrenia. V deň volieb bude do hliadkovania nasadených zhruba 18-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na hovorcu polície.

V poradí už piatych parlamentných voľbách konaných v priebehu necelých štyroch rokov pôjde odovzdať svoj hlas približne 6,8 milióna Izraelčanov.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by sa strana Jednota (Likud) expremiéra Benjamina Netanjahua opäť mohla stať najsilnejšou v 120-člennom Knesete. Podľa DPA však nie je jasné, či by Netanjahuova koalícia dosiahla väčšinu. Z prieskumov vyplýva, že by jeho blok mohol získať 60 kresiel, čo by opäť vytvorilo patovú situáciu.

Nadchádzajúce voľby – piate od apríla roku 2019 – boli vypísané po júnovom páde vlády vtedajšieho premiéra Naftaliho Bennetta, ktorého na tomto poste vystriedal Jair Lapid. Ich vláda prežila rok – po tom, ako sa jej v júni roku 2021 podarilo zosadiť dlhoročného premiéra Netanjahua.

(tasr)

  |  

Na Kryme Rusi znárodnia majetok ľudí napojených na "režim v Kyjeve"

Guvernér Krymského polostrova, anektovaného Ruskou federáciou v roku 2014, oznámil vlnu znárodňovania majetku organizácií a jednotlivcov napojených na ukrajinské úrady. V pondelok o tom informovala správa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti.

Ruský guvernér anektovaného Krymu Sergej Aksionov na sociálnej sieti Telegram napísal: "Dal som pokyny na znárodnenie majetku, ktorý patrí množstvu organizácií a jednotlivcov spájaných s kyjevským režimom a nachádza sa na území Krymskej republiky. Príslušné rozhodnutie podpíšem zajtra, dokumenty pošleme Štátnej rade republiky (krymskému parlamentu)."

Aksionov podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že zoznam subjektov podliehajúcich znárodneniu vypracovala osobitná protiteroristická komisia a budú sa na ňom nachádzať napríklad lodenice a stavby.

(tasr)

  |  

Martin Klus odchádza z klubu SaS aj z postu podpredsedu strany

Poslanec Národnej rady SR a bývalý štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus odchádza z poslaneckého klubu SaS. Zároveň odstupuje z pozície podpredsedu a tímlídra SaS. Informoval o tom hovorca SaS Ondrej Šprlák.

Klus svoje rozhodnutie odôvodnil pretrvávajúcimi rozdielnymi pohľadmi na aktuálne smerovanie krajiny a osobitne otázku o predčasných voľbách a procesoch k nim vedúcich.

Klus sa chce v parlamente koordinovať s klubom SaS. "Keďže moja hodnotová a programová orientácia je dlhodobo zrejmá, som aj naďalej pripravený koordinovať viaceré hlasovania v NR SR s poslaneckým klubom SaS a pokračovať v konštruktívnej spolupráci," uviedol poslanec v stanovisku.

"Keďže však chápem, aké dôležité je pre stranu a jej poslanecký klub udržiavať si podľa možnosti názorovú a hlasovaciu jednotu, ktorú mu garantovať neviem, rozhodol som sa ďalej pôsobiť ako nezaradený poslanec NR SR a opustiť vedúce pozície v strane," priblížil.

Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka strana rozhodnutie Klusa rešpektuje. "Martinovi Klusovi prajem všetko dobré," doplnil Sulík.

Predsedníčka poslaneckého klubu Anna Zemanová taktiež rešpektuje rozhodnutie Klusa. Na sociálnej sieti uviedla, že ju mrzí odchod človeka, ktorý mal podľa jej slov vysokú dôveru v SaS. „Verím však, že bude s nami pokračovať v konštruktívnej spolupráci na dobrých návrhoch pre Slovensko. Prajem mu v živote len to najlepšie," napísala.

Klus pôsobil po voľbách do NR SR v roku 2020 ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí. Z postu odišiel po tom, ako ministri a štátni tajomníci za SaS opustili vládu. Do parlamentu prišiel začiatkom októbra.

(tasr)

  |  

Tanzánia: Na Kilimandžáre vypukol ďalší požiar

Ďalší požiar vypukol v nedeľu na najvyššej africkej hore Kilimandžáro na severe Tanzánie. Oznámil v pondelok hovorca Úradu pre tanzánsky národný park Charles Ngendo.

Nový požiar vypukol na severnom svahu hory v nedeľu a jeho príčina nie je známa. Na Kilimandžáre vypukol požiar vo výške 3 900 metrov aj minulý týždeň a doposiaľ sa ho nepodarilo uhasiť.

"Najväčším problémom je silný vietor fúkajúci s rôznych strán, v dôsledku ktorého je nemožné zabrániť šíreniu ohňa," uviedol Ngendo s tým, že prvý požiar už zasiahol plochu s rozlohou asi 2,5 kilometra štvorcového.

Podľa Ngenda zasahuje na Kilimandžáre v súčasnosti asi 600 ľudí, ktorí bojujú s požiarom.
Kilimandžáro je so svojou výškou 6-tisíc metrov najvyššou horou v Afrike a je tiež obľúbeným turistickým miestom. Každý rok ho navštívi približne 50-tisíc ľudí.

(tasr)