Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo kultúry: Slovenské národné divadlo dočasne povedie Jakub Švolík

Slovenské národné divadlo (SND) dočasne povedie Jozef Švolík, vedúci oddelenia umenia a umeleckých inštitúcií Ministerstva kultúry (MK) SR, pod ktorého gesciu dlhodobo patria aj štyri štátne divadlá. TASR o tom informovala hovorkyňa rezortu kultúry Zuzana Viciaňová.

"Ministerstvo kultúry týmto krokom garantuje udržanie stability a kontinuity Slovenského národného divadla až do výberu nového generálneho riaditeľa alebo novej generálnej riaditeľky," priblížila hovorkyňa. Dodala, že MK SR v týchto dňoch pripravuje proces verejného vypočutia na obsadenie štatutára SND.

"Informácie o verejnom vypočutí zverejní následne na svojej webstránke a na sociálnych sieťach," podotkla s tým, že všetci kandidáti prejdú transparentným a férovým procesom, počas ktorého odprezentujú svoje projekty a víziu riadenia SND.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) odvolala doterajšieho generálneho riaditeľa SND Mateja Drličku k 1. novembru. Dôvodom boli jeho medializované vyjadrenia na adresu umelcov a politikov.

Podľa ministerky boli za hranicou slušného správania a kultúrnosti a nezlučiteľné s verejne činnou osobou zodpovednou za svoje výroky. Drlička sa za svoje slová ospravedlnil, ministerke zároveň ponúkol rezignáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Česká vláda rokovala v Kyjeve s ukrajinskou, dohodli sa na ďalšej spolupráci

Česká a ukrajinská vláda podpísali na spoločnom rokovaní v Kyjeve vyhlásenie o ďalšej spolupráci vrátane konkrétnych krokov. Oznámil to český premiér Petr Fiala na sociálnej sieti Twitter.

"Prijali sme spoločné vyhlásenie, v ktorom sa naše vlády zhodli na prehlbovaní našej spolupráce a množstve konkrétnych krokov," spresnil Fiala. Témami spoločného rokovania boli podľa predsedu českej vlády najmä hospodárska spolupráca, povojnová obnova a medzinárodná podpora Ukrajiny.

Fiala považuje za úplne automatické, že Česko bude pokračovať v humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine. "Je v záujme celého sveta, aby sme aj naďalej poskytovali vojenskú techniku, aby Ukrajinci mohli pokračovať v statočnom boji a mohli sa účinne brániť ruskému agresorovi," dodal Fiala.

Podľa Fialových slov chce Česko pondelkovou vládnou návštevou ukázať, že Ukrajina v boji nie je sama. "Prišli sme vo chvíli, keď bol poplach z dôvodu ruských útokov na ukrajinské mestá. To všetko nám pripomína, v akých podmienkach naši ukrajinskí priatelia žijú," spresnil Fiala.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ označil návštevu českej vlády za prejav veľkej solidarity a podpory. Historické rokovanie vlád bolo podľa neho efektívne. "Na základe dnešných konzultácií sme podpísali tri zásadné dokumenty o ďalšom vývoji našej spolupráce," povedal Šmyhaľ.

"Česká republika vypracovala vlastný plán aj finančnej podpory Ukrajiny, ktorý zahŕňa podporu počas rokov 2023 až 2025, a to vo výške 20 miliónov eur každý rok," spresnil Šmyhaľ a dodal, že sa dotkli aj otázok konfiškácie ruského majetku, ktorý by mohol byť použitý na obnovu Ukrajiny.

Poďakoval sa za poskytnutie podpory ukrajinským utečencom, ktorí našli dočasný domov v Česku, a tiež sa za podporu európskej integrácie Ukrajiny.

Česká vláda má v pondelok v Kyjeve spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou. Okrem premiéra Petra Fialu sú súčasťou delegácie vicepremiéri Vít Rakušan, Marian Jurečka a Vlastimil Válek a ministri financií, obrany, zahraničných vecí a dopravy.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Pondelkové útoky zasiahli všetky vytýčené ciele na Ukrajine

Ruská armáda v pondelok zasiahla "vysoko presnými útokmi" zo vzduchu aj z mora ciele ukrajinského vojenského velenia a energetickú infraštruktúru. Vyhlásilo to ruské ministerstvo obrany. "Všetky vytýčené ciele boli zneutralizované," tvrdí ruské ministerstvo.

Ukrajinskí predstavitelia predtým oznámili, že Rusi vypálili na Ukrajinu približne 50 rakiet s plochou dráhou letu, pričom 44 z nich zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana.

Premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že ruské rakety a drony zasiahli desať ukrajinských oblastí a poškodili 18 objektov, predovšetkým energetickú infraštruktúru.

Ukrajina popiera, že Rusi útočili na vojenské ciele. Útoky viedli k výpadkom v dodávkach elektriny a vody na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: EÚ zvažuje ďalšie sankcie voči Iránu pre tvrdé zásahy voči protestujúcim

Európska únia zvažuje ďalšie sankcie voči islamskému režimu v Teheráne pre neprimerane tvrdé zásahy voči účastníkom masových protivládnych protestov. Uviedol to v pondelok nemecký kancelár Olaf Scholz, ktorého citovala agentúra AFP.

"Som šokovaný z toho, že v Iráne zomierajú ľudia, ktorí pokojne demonštrujú. Odsudzujeme neprimerané násilie zo strany (iránskych) bezpečnostných síl a stojíme za iránskym ľudom," napísal na Twitteri šéf nemeckej spolkovej vlády.

Zároveň zdôraznil dôležitosť európskych sankcií pri vyvíjaní tlaku na iránsky režim a uviedol, že Únia v tejto súvislosti "skúma ďalšie kroky"

.Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu hovorila o tom, že Berlín a EÚ zvažujú zaradenie iránskych revolučných gárd, ktoré tvoria jednu z hlavných opôr režimu v Teheráne, na zoznam teroristických organizácií.

Súčasnú vlnu masových protestov po celom Iráne vyvolala smrť 22-ročnej iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra, tri dni po zatknutí mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel obliekania.

Iránske úrady voči demonštráciám tvrdo zasahujú, ale protesty napriek tomu pokračujú už viac než 40 dní a zúčastňujú sa na nich ľudia zo všetkých vrstiev iránskej spoločnosti. Teherán viní z rozpútania protestov USA, Britániu, Izrael a Saudskú Arábiu.

Podľa dostupných informácií si protesty vyžiadali už minimálne desiatky obetí prevažne z radov demonštrantov. Ďalšie stovky Iráncov skončili vo väzbe. Skupina Iran Human Rights so sídlom v Osle hovorí o najmenej 160 zabitých demonštrantoch vrátane viac než dvoch desiatok detí.

Existujú obavy, že by Teherán mohol voči protestujúcim nasadiť okrem bezpečnostných zložiek aj armádu a elitné revolučné gardy, čo by spôsobilo ešte vyššie počty obetí.

(tasr)

Minúta  |  

USA chcú údajne mať v Austrálii bombardéry B-52 schopné niesť jadrové zbrane. Čína to kritizuje

Spojené štáty plánujú umiestniť v severnej Austrálii bombardéry B-52 schopné niesť jadrové zbrane, informovala v pondelok austrálska televízia ABC. Čína v reakcii obvinila Washington z narúšania mieru a stability v regióne.

USA pripravujú vybudovanie špeciálnych zariadení pre šesť týchto bombardérov dlhého doletu na austrálskej leteckej základni Tindal na území Severného teritória, uviedla ABC. O časovom rámci výstavby sa nezmienila.

Tindal sa nachádza asi 300 kilometrov južne od pobrežného mesta Darwin, kde na základe bilaterálnej dohody z roku 2012 trávia tisíce príslušníkov americkej námornej pechoty každoročne približne šesť mesiacov.

Austrálsky premiér Anthony Albanese v pondelok na tlačovej konferencii neodpovedal priamo na otázku, či USA umiestnia bombardéry v Austrálii. Hovoril len všeobecne o vojenskej spolupráci oboch krajín.

Vzdušné sily USA pre ABC uviedli, že schopnosť umiestniť americké bombardéry v Austrálii je jasným signálom pre protivníkov i známkou integrácie austrálskeho a amerického vojenského letectva.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí pred novinármi zdôraznil, že obranná a bezpečnostná spolupráca oboch krajín "by nemala cieliť na žiadnu tretiu stranu ani poškodzovať záujmy tretích strán".

USA by podľa neho mohli svojím konaním vyvolať preteky v zbrojení v regióne. Čína ich však spolu s Austráliou vyzýva, aby namiesto toho "urobili niečo, čo prispeje k regionálnemu mieru a stabilite a posilní vzájomnú dôveru medzi krajinami".

(tasr)

Minúta  |  

V Izraeli pred parlemntnými voľbami posilnili bezpečnosť

Izrael v súvislosti s utorkovými predčasnými parlamentnými voľbami sprísnil bezpečnostné opatrenia. V deň volieb bude do hliadkovania nasadených zhruba 18-tisíc príslušníkov bezpečnostných síl. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na hovorcu polície.

V poradí už piatych parlamentných voľbách konaných v priebehu necelých štyroch rokov pôjde odovzdať svoj hlas približne 6,8 milióna Izraelčanov.

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by sa strana Jednota (Likud) expremiéra Benjamina Netanjahua opäť mohla stať najsilnejšou v 120-člennom Knesete. Podľa DPA však nie je jasné, či by Netanjahuova koalícia dosiahla väčšinu. Z prieskumov vyplýva, že by jeho blok mohol získať 60 kresiel, čo by opäť vytvorilo patovú situáciu.

Nadchádzajúce voľby – piate od apríla roku 2019 – boli vypísané po júnovom páde vlády vtedajšieho premiéra Naftaliho Bennetta, ktorého na tomto poste vystriedal Jair Lapid. Ich vláda prežila rok – po tom, ako sa jej v júni roku 2021 podarilo zosadiť dlhoročného premiéra Netanjahua.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.