Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli, že sa v Karabachu zrieknu použitia sily

Podľa agentúry AP však rokovania v ruskom čiernomorskom letovisku Soči nepriniesli žiaden prielom pri riešení konkrétnych sporných otázok, ktoré museli byť z textu spoločného vyhlásenia napokon vynechané.

Na jednodňovom samite v Soči sa zúčastnili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Putin sa najskôr osobitne stretol s každým z oboch politikov, a následne rozhovory pokračovali v trojstrannom formáte, informuje TASR.  

Po skončení samitu lídri Arménska a Azerbajdžanu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že budú ,,riešiť všetky nezhody ohľadne územia Náhorného Karabachu na báze vzájomného uznania suverenity a teritoriálnej integrity".

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a ktoré zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne. Podľa pozorovateľov však vplyv Moskvy v tejto oblasti v poslednej dobe slabne.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa preto snažia prevziať Spojené štáty a EÚ.

Samit v Soči bol v tomto kontexte vnímaný ako pokus Kremľa opätovne si upevniť svoj vplyv v regióne Kaukazu.

(tasr)