Preskočiť na obsah
  |  

Nastavovanie poplatkov za odpady v obci sa upravilo, novela nadobudla účinnosť

Nastavovanie poplatkov za odpady v obci sa nanovo definuje. Týka sa to paušálneho poplatku, neváženého množstvového zberu komunálneho odpadu, ako aj váženého množstvového zberu drobného stavebného odpadu. Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorá v utorok nadobudla účinnosť.

Vytvára sa rámec na určenie miestneho poplatku za komunálny odpad, ktorého zber prebieha vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní zbernej nádoby. "Sadzby sa upravujú a zaokrúhľujú tak, aby bolo zo zákona dostupné dostatočné rozpätie pre obce na krytie nákladov obcí na zber a likvidáciu odpadu, najmä v súvislosti so zvyšovaním poplatku za uloženie odpadu na skládkach pre obce s nízkou mierou separácie odpadu, ako aj nákladmi na zberové spoločnosti," vysvetlili autori zmeny.

Úpravou rozpätia sadzieb sa nemenia sadzby pre poplatníkov, tie nastanú až samotnou úpravou VZN obce. Z novely zákona preto nevznikajú fiškálne zmeny ani vplyvy na poplatníkov.

Samostatne sa stanovuje rozsah sadzby preddavku na poplatok pri váženom množstvovom zbere komunálneho odpadu. Obci pribudla možnosť mať na svojom území, v časti obce alebo pre niektoré typy poplatníkov zavedený rôzny systém zberu komunálneho odpadu. Podľa toho by mohol byť určený poplatok rôzne.

Zmena reflektuje už skôr prijatú legislatívnu úpravu v zákone o odpadoch, podľa ktorej sa od roku 2023 samospráva môže rozhodnúť, či bude pri zbere komunálneho odpadu tento odpad vážiť.

(tasr)

  |  

Izraelčania hlasujú v predčasných voľbách; Netanjahu sa usiluje o návrat

Izraelčania v utorok hlasujú v predčasných parlamentných voľbách, v ktorých sa bývalý premiér Benjamin Netanjahu usiluje o návrat k moci. TASR správu prevzala z agentúra AFP.

Netanjahu, s ktorým v súčasnosti prebieha súdny proces na základe obvinení z korupcie, sa svojich priaznivcov usiloval presvedčiť, že jedine on dokáže udržať krajinu v bezpečí, píše AFP.

Expremiérova strana Jednota (Likud) by sa podľa posledných prieskumov opäť mohla stať najsilnejšou v 120-člennom knesete. Podľa DPA však nie je jasné, či by Netanjahuova koalícia dosiahla väčšinu. Z prieskumov vyplýva, že by jeho blok mohol získať 60 kresiel, čo by opäť vytvorilo patovú situáciu.

Ktokoľvek, kto by bude po voľbách poverený vytvorením vlády, bude potrebovať podporu viacerých menších strán, aby získal potrebnú väčšinu 61 hlasov, konštatuje AFP.

Volebné miestnosti budú otvorené do 21.00 h SELČ a v krajine je 6,8 milióna oprávnených voličov.

Utorkové voľby – piate od apríla roku 2019 – boli vypísané po júnovom páde vlády vtedajšieho premiéra Naftaliho Bennetta, ktorého na tomto poste vystriedal Jair Lapid. Ich vláda prežila rok – po tom, ako sa jej v júni roku 2021 podarilo zosadiť dlhoročného premiéra Netanjahua.

(tasr)

  |  

Musk plánuje v Twitteri prepustiť štvrtinu ľudí. Mieni overovať profily, možno aj za poplatok

Miliardár a podnikateľ Elon Musk sa stal výhradným riaditeľom sociálnej siete Twitter po tom, ako skompletizoval jej nákup za 44 miliárd dolárov a rozpustil jej predstavenstvo. Správu publikovala agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na dokumenty predložené v pondelok Americkej komisii pre cenné papiere a burzy (SEC).

 K prevzatiu spoločnosti Twitter Muskom podľa týchto dokumentov došlo 27. októbra a miliardár sa tým stal "výhradným riaditeľom" spoločnosti.

Musk 27. októbra odvolal výkonného riaditeľa Twitteru Paraga Agrawala, finančného šéfa Neda Segala a šéfku právnych záležitostí a politiky Vijayu Gaddeovú.

Denník Washington Post v pondelok s odvolaním sa na zdroj oboznámený so záležitosťou oznámil, že Twitter plánuje prepustiť štvrtinu zamestnancov v rámci prvého kola redukcie pracovných miest. To, kedy by sa v Twitteri mohlo začať s rozsiahlym prepúšťaním, nie je známe.

Nový vlastník Twitteru plánuje prehodnotiť zásady moderovania obsahu spoločnosti a trvalé zákazy pre používateľov, ktorí predtým porušili zásady platformy. Medzi takými používateľmi je napríklad bývalý americký prezident Donald Trump. Musk však cez víkend povedal, že zatiaľ neprijali žiadne zásadné rozhodnutia.

Ako uviedol portál Echo 24, v nedeľu Musk na Twitteri napísal, že sa prerába aj „celý proces overovania“. Ide o funkciu Twitteru, ktorá autentické a overené účty označí modrou „fajkou“, také označenie majú napríklad politici alebo celebrity. Doteraz bolo získanie tohto označenia úplne zadarmo. Teraz sa ale špekuluje o tom, že by používatelia za udržanie tohto statusu mohli platiť až 19,99 dolára mesačne. Informoval o tom napríklad technologický web Verve s odkazom na internú korešpondenciu.

Overení používatelia by podľa tohto webu mali 90 dní na to, aby si predplatili službu Twitter Blue. Tá v súčasnosti funguje ako špeciálny prístup k prémiovým funkciám sociálnej siete, ako je napríklad zrušenie twítu. Zavedená bola minulý rok v lete a dostupná je zatiaľ iba v USA, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande. Každý, kto mal o službu záujem, si ju za 4,99 dolára musel preplatiť, teraz by sa ale cena mala zvýšiť na takmer 20 dolárov.

(tasr, sita, red.)

  |  

Vláda Meloniovej zrušila povinné očkovanie pre zdravotníkov. Opozícia hovorí o výhre lekárov-antivaxerov

Nová talianska vláda zrušila nariadenie, v súvislosti s ktorým museli byť proti covidu zaočkovaní lekári a zdravotníci. Oznámila to v pondelok talianska premiérka Giorgia Meloniová s tým, že už od utorka sa tak do práce môže vrátiť približne 4-tisíc zdravotníkov a lekárov, ktorí vakcináciu nepodstúpili, v dôsledku čoho boli dočasne prepustení zo zamestnania.

Zdravotníci však aj napriek zrušeniu očkovacej povinnosti musia v práci naďalej nosiť rúška na tvárach, informuje agentúra DPA.  

Taliansko bolo vôbec prvou európskou krajinou, ktorá uložila zdravotníkom povinnosť covidovej vakcinácie, približuje agentúra AFP. Rím v roku 2021 rozhodol, že ak zdravotníci toto očkovanie nepodstúpia, musia byť buď preradení na iné pracovné miesto, alebo dočasne prepustení zo zamestnania.

Nariadenie zavedené predošlou vládou expremiéra Maria Draghiho, malo pôvodne platiť do konca roka. Nová vláda ho však teraz zrušila, a to pre "nedostatok lekárskeho a zdravotníckeho personálu", uviedol minister zdravotníctva Orazio Schillaci.

Taliansko bolo prvou európskou krajinou, ktorú začiatkom roka 2020 silno zasiahla pandémia koronavírusu. Odvtedy v súvislosti s týmto vírusom zaznamenalo už takmer 180-tisíc úmrtí.

Schillaci však povedal, že súčasné dáta ukazujú, že vírus má na nemocnice momentálne len menší dosah. Stredoľavicová opozícia zrušenie očkovacej povinnosti pre zdravotníkov kritizuje a označuje za výhru lekárov-antivaxerov.

(tasr)

  |  

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli, že sa v Karabachu zrieknu použitia sily

Arménsko a Azerbajdžan sa v pondelok dohodli na tom, že ,,nebudú používať silu" v dlhoročnom spore o Náhorný Karabach. Uviedli to v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali po rozhovoroch sprostredkovaných šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, píše agentúra AFP.

Podľa agentúry AP však rokovania v ruskom čiernomorskom letovisku Soči nepriniesli žiaden prielom pri riešení konkrétnych sporných otázok, ktoré museli byť z textu spoločného vyhlásenia napokon vynechané.

Na jednodňovom samite v Soči sa zúčastnili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Putin sa najskôr osobitne stretol s každým z oboch politikov, a následne rozhovory pokračovali v trojstrannom formáte, informuje TASR.  

Po skončení samitu lídri Arménska a Azerbajdžanu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že budú ,,riešiť všetky nezhody ohľadne územia Náhorného Karabachu na báze vzájomného uznania suverenity a teritoriálnej integrity".

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a ktoré zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne. Podľa pozorovateľov však vplyv Moskvy v tejto oblasti v poslednej dobe slabne.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa preto snažia prevziať Spojené štáty a EÚ.

Samit v Soči bol v tomto kontexte vnímaný ako pokus Kremľa opätovne si upevniť svoj vplyv v regióne Kaukazu.

(tasr)

  |  

Útočník chcel Pelosiovú uniesť a ak by klamala, polámať jej kolená

Muž obvinený z piatkového útoku na Paula Pelosiho, manžela predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej, vyšetrovateľom povedal, že političku plánoval uniesť a “polámať jej kolená".

Chcel tak údajne upozorniť aj ostatných členov Kongresu, že ich činy majú dôsledky. Informuje o tom agentúra AP.

Proti 42-ročnému útočníkovi Davidovi DePapovi vzniesla federálna prokuratúra dve obvinenia v súvislosti s piatkovým útokom, pri ktorom v spálni domu Pelosiovcov v San Franciscu udrel 82-ročného Pelosiho kladivom do hlavy. Pelosi pri útoku utrpel okrem iného fraktúru lebky, v dôsledku čoho musel podstúpiť operáciu.

Čo sa v dome odohralo

Podľa vyšetrovacieho spisu DePape vošiel do spálne v dome Pelosiovcov v piatok nadránom. So sebou mal viazacie pásky a lepiacu pásku. Chcel ich použiť pri únose političky. Doma však našiel iba Pelosiho, ktorému povedal, že chce hovoriť s "Nancy". Ten odpovedal, že jeho manželka nie je doma a bude preč ešte niekoľko dní. DePape reagoval, že na ňu teda počká. Následne došlo medzi DePapem a Pelosim k fyzickej konfrontácii, pri ktorej votrelec udrel domáceho kladivom.

Pri výsluchu povedal, že Pelosiovú považuje za hlavnú klamárku z Demokratickej strany. Ak by mu po plánovanom únose hovorila pravdu, hodlal ju prepustiť. Ak by však klamala, polámal by jej kolená. "Potom by ju museli doviezť do Kongresu na invalidnom vozíku a ostatní členovia Kongresu by tak videli, že ich skutky majú dôsledky," píše sa v spise.

DePape je obvinený zo zločinu ovplyvňovania, bránenia vo výkone funkcie a podniknutia odvety voči federálnemu predstaviteľovi prostredníctvom ohrozovania a zranenia jeho rodinného príslušníka a tiež z pokusu o únos predstaviteľa Spojených štátov v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Okrem toho sa očakáva vznesenie obvinení voči DePapovi aj zo strany miestnej prokuratúry v San Franciscu.

Obvinili ho z pokusu o únos amerického vládneho predstaviteľa

Úrad federálnej prokuratúry v štáte Kalifornia podľa CNN DePapeho obvinil z pokusu o únos amerického vládneho predstaviteľa. Útočník polícii povedal, že plánoval Pelosiovú zajať ako rukojemníčku. Za tento pokus o únos mu hrozí trest odňatia slobody do 20 rokov. Voči DePapemu vzniesli aj obvinenia z útoku na člena rodiny predstaviteľa amerických úradov s úmyslom odplaty. Toto obvinenie sa vzťahuje na trestný čin spáchaný voči Pelosimu a páchateľovi v prípade usvedčenia hrozí 30 ročný trest odňatia slobody.

Vznesenie obvinení voči DePapemu v pondelok oznámila aj miestna prokuratúra v San Franciscu, dodáva CNN. Útočníka obvinila z pokusu o vraždu, vlámania, útoku so smrtiacou zbraňou, zlého zaobchádzania zo staršími ľuďmi, nepovoleného obmedzovania osobnej slobody a vyhrážok voči verejnému činiteľovi a jeho rodinným príslušníkom.

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov označila útok na svojho manžela Paula za traumu pre celú rodinu, pre ich deti i vnúčatá.

https://standard.sk/269731/pelosiova-sa-citi-zlomena-a-traumatizovana-stav-manzela-sa-po-utoku-lepsi/

(tasr)