Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vykurovanie na nižšiu teplotu, menej intenzívne osvetlenie. Naďov rezort chce znižovať spotrebu energií

Ministerstvo obrany (MO) SR zavádza sériu opatrení na znižovanie spotreby energií vo svojich budovách. Napĺňa tak prijaté uznesenie vlády.

Jednotlivé opatrenia plánuje uplatňovať s prihliadnutím na špecifiká jednotlivých zložiek, ktoré zahŕňajú napríklad organizačné zložky rezortu, vojenské útvary či štátne rozpočtové a príspevkové organizácie. Uviedla to hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

"Hlavným cieľom bude prijať v období od 1. novembra 2022 do 30. apríla 2023 opatrenia na zníženie spotreby energií v spravovaných budovách minimálne o 15 percent," pripomenula hovorkyňa. Opatreniami rezort predpokladá úsporu energie na výrobu tepla aj elektrickej energie na osvetlenie.

Znížiť spotrebu energie chce rezort napríklad vykurovaním na nižšiu teplotu v administratívnych priestoroch a spoločných priestoroch aj dodržiavaním útlmového režimu vykurovania. Obmedziť sa má využívanie energeticky náročných spotrebičov. Tam, kde je to vhodné, sa plánuje stiahnuť energeticky náročné spotrebiče.

Na tlačenie písomností sa majú využívať multifunkčné veľkokapacitné tlačiarne. Dispenzory a automaty na kávu budú zamestnanci počas víkendov a sviatkov vypínať. Ďalšími opatreniami sú napríklad ukončenie vonkajšieho osvetľovania verejných budov, v rámci bezpečnostných možností obmedzenie osvetľovania areálov, zníženie intenzity vnútorného osvetlenia vo veľkých stravovacích, skladovacích a opravárenských priestoroch v mimoprevádzkovom čase či výmena neefektívnych technológií osvetlenia za LED.

Rezort chystá aj informačnú kampaň vo forme letákov umiestnených na vchodové dvere jednotlivých spravovaných budov. Prijaté opatrenia budú zverejnené na hromadnej webovej stránke a rozposlané do e-mailov zamestnancov. Na spotrebičoch budú nálepky a zamestnanci budú oboznámení so zákazom využívania klimatizačných jednotiek na vykurovanie a zákazom využívania elektrických ohrievačov.

Od novembra do konca marca sa má upraviť pracovný čas so začiatkom najskôr o 7.00 h a koncom najneskôr o 16.15 h. "Primárnym cieľom takto upraveného pracovného (služobného) času je využitie denného svetla a zníženie spotreby elektrickej energie na osvetlenie a energie na výrobu tepla," zdôvodnila hovorkyňa.

O spotrebe energie za uplynulý kalendárny mesiac a plnení opatrení na zníženie spotreby energie bude rezort pravidelne informovať Ministerstvo životného prostredia SR.

(tasr)

Minúta  |  

Nastavovanie poplatkov za odpady v obci sa upravilo, novela nadobudla účinnosť

Nastavovanie poplatkov za odpady v obci sa nanovo definuje. Týka sa to paušálneho poplatku, neváženého množstvového zberu komunálneho odpadu, ako aj váženého množstvového zberu drobného stavebného odpadu. Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, ktorá v utorok nadobudla účinnosť.

Vytvára sa rámec na určenie miestneho poplatku za komunálny odpad, ktorého zber prebieha vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní zbernej nádoby. "Sadzby sa upravujú a zaokrúhľujú tak, aby bolo zo zákona dostupné dostatočné rozpätie pre obce na krytie nákladov obcí na zber a likvidáciu odpadu, najmä v súvislosti so zvyšovaním poplatku za uloženie odpadu na skládkach pre obce s nízkou mierou separácie odpadu, ako aj nákladmi na zberové spoločnosti," vysvetlili autori zmeny.

Úpravou rozpätia sadzieb sa nemenia sadzby pre poplatníkov, tie nastanú až samotnou úpravou VZN obce. Z novely zákona preto nevznikajú fiškálne zmeny ani vplyvy na poplatníkov.

Samostatne sa stanovuje rozsah sadzby preddavku na poplatok pri váženom množstvovom zbere komunálneho odpadu. Obci pribudla možnosť mať na svojom území, v časti obce alebo pre niektoré typy poplatníkov zavedený rôzny systém zberu komunálneho odpadu. Podľa toho by mohol byť určený poplatok rôzne.

Zmena reflektuje už skôr prijatú legislatívnu úpravu v zákone o odpadoch, podľa ktorej sa od roku 2023 samospráva môže rozhodnúť, či bude pri zbere komunálneho odpadu tento odpad vážiť.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelčania hlasujú v predčasných voľbách; Netanjahu sa usiluje o návrat

Izraelčania v utorok hlasujú v predčasných parlamentných voľbách, v ktorých sa bývalý premiér Benjamin Netanjahu usiluje o návrat k moci. TASR správu prevzala z agentúra AFP.

Netanjahu, s ktorým v súčasnosti prebieha súdny proces na základe obvinení z korupcie, sa svojich priaznivcov usiloval presvedčiť, že jedine on dokáže udržať krajinu v bezpečí, píše AFP.

Expremiérova strana Jednota (Likud) by sa podľa posledných prieskumov opäť mohla stať najsilnejšou v 120-člennom knesete. Podľa DPA však nie je jasné, či by Netanjahuova koalícia dosiahla väčšinu. Z prieskumov vyplýva, že by jeho blok mohol získať 60 kresiel, čo by opäť vytvorilo patovú situáciu.

Ktokoľvek, kto by bude po voľbách poverený vytvorením vlády, bude potrebovať podporu viacerých menších strán, aby získal potrebnú väčšinu 61 hlasov, konštatuje AFP.

Volebné miestnosti budú otvorené do 21.00 h SELČ a v krajine je 6,8 milióna oprávnených voličov.

Utorkové voľby – piate od apríla roku 2019 – boli vypísané po júnovom páde vlády vtedajšieho premiéra Naftaliho Bennetta, ktorého na tomto poste vystriedal Jair Lapid. Ich vláda prežila rok – po tom, ako sa jej v júni roku 2021 podarilo zosadiť dlhoročného premiéra Netanjahua.

(tasr)

Minúta  |  

Musk plánuje v Twitteri prepustiť štvrtinu ľudí. Mieni overovať profily, možno aj za poplatok

Miliardár a podnikateľ Elon Musk sa stal výhradným riaditeľom sociálnej siete Twitter po tom, ako skompletizoval jej nákup za 44 miliárd dolárov a rozpustil jej predstavenstvo. Správu publikovala agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na dokumenty predložené v pondelok Americkej komisii pre cenné papiere a burzy (SEC).

 K prevzatiu spoločnosti Twitter Muskom podľa týchto dokumentov došlo 27. októbra a miliardár sa tým stal "výhradným riaditeľom" spoločnosti.

Musk 27. októbra odvolal výkonného riaditeľa Twitteru Paraga Agrawala, finančného šéfa Neda Segala a šéfku právnych záležitostí a politiky Vijayu Gaddeovú.

Denník Washington Post v pondelok s odvolaním sa na zdroj oboznámený so záležitosťou oznámil, že Twitter plánuje prepustiť štvrtinu zamestnancov v rámci prvého kola redukcie pracovných miest. To, kedy by sa v Twitteri mohlo začať s rozsiahlym prepúšťaním, nie je známe.

Nový vlastník Twitteru plánuje prehodnotiť zásady moderovania obsahu spoločnosti a trvalé zákazy pre používateľov, ktorí predtým porušili zásady platformy. Medzi takými používateľmi je napríklad bývalý americký prezident Donald Trump. Musk však cez víkend povedal, že zatiaľ neprijali žiadne zásadné rozhodnutia.

Ako uviedol portál Echo 24, v nedeľu Musk na Twitteri napísal, že sa prerába aj „celý proces overovania“. Ide o funkciu Twitteru, ktorá autentické a overené účty označí modrou „fajkou“, také označenie majú napríklad politici alebo celebrity. Doteraz bolo získanie tohto označenia úplne zadarmo. Teraz sa ale špekuluje o tom, že by používatelia za udržanie tohto statusu mohli platiť až 19,99 dolára mesačne. Informoval o tom napríklad technologický web Verve s odkazom na internú korešpondenciu.

Overení používatelia by podľa tohto webu mali 90 dní na to, aby si predplatili službu Twitter Blue. Tá v súčasnosti funguje ako špeciálny prístup k prémiovým funkciám sociálnej siete, ako je napríklad zrušenie twítu. Zavedená bola minulý rok v lete a dostupná je zatiaľ iba v USA, Kanade, Austrálii a na Novom Zélande. Každý, kto mal o službu záujem, si ju za 4,99 dolára musel preplatiť, teraz by sa ale cena mala zvýšiť na takmer 20 dolárov.

(tasr, sita, red.)

Minúta  |  

Vláda Meloniovej zrušila povinné očkovanie pre zdravotníkov. Opozícia hovorí o výhre lekárov-antivaxerov

Nová talianska vláda zrušila nariadenie, v súvislosti s ktorým museli byť proti covidu zaočkovaní lekári a zdravotníci. Oznámila to v pondelok talianska premiérka Giorgia Meloniová s tým, že už od utorka sa tak do práce môže vrátiť približne 4-tisíc zdravotníkov a lekárov, ktorí vakcináciu nepodstúpili, v dôsledku čoho boli dočasne prepustení zo zamestnania.

Zdravotníci však aj napriek zrušeniu očkovacej povinnosti musia v práci naďalej nosiť rúška na tvárach, informuje agentúra DPA.  

Taliansko bolo vôbec prvou európskou krajinou, ktorá uložila zdravotníkom povinnosť covidovej vakcinácie, približuje agentúra AFP. Rím v roku 2021 rozhodol, že ak zdravotníci toto očkovanie nepodstúpia, musia byť buď preradení na iné pracovné miesto, alebo dočasne prepustení zo zamestnania.

Nariadenie zavedené predošlou vládou expremiéra Maria Draghiho, malo pôvodne platiť do konca roka. Nová vláda ho však teraz zrušila, a to pre "nedostatok lekárskeho a zdravotníckeho personálu", uviedol minister zdravotníctva Orazio Schillaci.

Taliansko bolo prvou európskou krajinou, ktorú začiatkom roka 2020 silno zasiahla pandémia koronavírusu. Odvtedy v súvislosti s týmto vírusom zaznamenalo už takmer 180-tisíc úmrtí.

Schillaci však povedal, že súčasné dáta ukazujú, že vírus má na nemocnice momentálne len menší dosah. Stredoľavicová opozícia zrušenie očkovacej povinnosti pre zdravotníkov kritizuje a označuje za výhru lekárov-antivaxerov.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli, že sa v Karabachu zrieknu použitia sily

Arménsko a Azerbajdžan sa v pondelok dohodli na tom, že ,,nebudú používať silu" v dlhoročnom spore o Náhorný Karabach. Uviedli to v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali po rozhovoroch sprostredkovaných šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, píše agentúra AFP.

Podľa agentúry AP však rokovania v ruskom čiernomorskom letovisku Soči nepriniesli žiaden prielom pri riešení konkrétnych sporných otázok, ktoré museli byť z textu spoločného vyhlásenia napokon vynechané.

Na jednodňovom samite v Soči sa zúčastnili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Putin sa najskôr osobitne stretol s každým z oboch politikov, a následne rozhovory pokračovali v trojstrannom formáte, informuje TASR.  

Po skončení samitu lídri Arménska a Azerbajdžanu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že budú ,,riešiť všetky nezhody ohľadne územia Náhorného Karabachu na báze vzájomného uznania suverenity a teritoriálnej integrity".

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a ktoré zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne. Podľa pozorovateľov však vplyv Moskvy v tejto oblasti v poslednej dobe slabne.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa preto snažia prevziať Spojené štáty a EÚ.

Samit v Soči bol v tomto kontexte vnímaný ako pokus Kremľa opätovne si upevniť svoj vplyv v regióne Kaukazu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.