Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda Meloniovej zrušila povinné očkovanie pre zdravotníkov. Opozícia hovorí o výhre lekárov-antivaxerov

Nová talianska vláda zrušila nariadenie, v súvislosti s ktorým museli byť proti covidu zaočkovaní lekári a zdravotníci. Oznámila to v pondelok talianska premiérka Giorgia Meloniová s tým, že už od utorka sa tak do práce môže vrátiť približne 4-tisíc zdravotníkov a lekárov, ktorí vakcináciu nepodstúpili, v dôsledku čoho boli dočasne prepustení zo zamestnania.

Zdravotníci však aj napriek zrušeniu očkovacej povinnosti musia v práci naďalej nosiť rúška na tvárach, informuje agentúra DPA.  

Taliansko bolo vôbec prvou európskou krajinou, ktorá uložila zdravotníkom povinnosť covidovej vakcinácie, približuje agentúra AFP. Rím v roku 2021 rozhodol, že ak zdravotníci toto očkovanie nepodstúpia, musia byť buď preradení na iné pracovné miesto, alebo dočasne prepustení zo zamestnania.

Nariadenie zavedené predošlou vládou expremiéra Maria Draghiho, malo pôvodne platiť do konca roka. Nová vláda ho však teraz zrušila, a to pre "nedostatok lekárskeho a zdravotníckeho personálu", uviedol minister zdravotníctva Orazio Schillaci.

Taliansko bolo prvou európskou krajinou, ktorú začiatkom roka 2020 silno zasiahla pandémia koronavírusu. Odvtedy v súvislosti s týmto vírusom zaznamenalo už takmer 180-tisíc úmrtí.

Schillaci však povedal, že súčasné dáta ukazujú, že vírus má na nemocnice momentálne len menší dosah. Stredoľavicová opozícia zrušenie očkovacej povinnosti pre zdravotníkov kritizuje a označuje za výhru lekárov-antivaxerov.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli, že sa v Karabachu zrieknu použitia sily

Arménsko a Azerbajdžan sa v pondelok dohodli na tom, že ,,nebudú používať silu" v dlhoročnom spore o Náhorný Karabach. Uviedli to v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali po rozhovoroch sprostredkovaných šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, píše agentúra AFP.

Podľa agentúry AP však rokovania v ruskom čiernomorskom letovisku Soči nepriniesli žiaden prielom pri riešení konkrétnych sporných otázok, ktoré museli byť z textu spoločného vyhlásenia napokon vynechané.

Na jednodňovom samite v Soči sa zúčastnili azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan. Putin sa najskôr osobitne stretol s každým z oboch politikov, a následne rozhovory pokračovali v trojstrannom formáte, informuje TASR.  

Po skončení samitu lídri Arménska a Azerbajdžanu vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali, že budú ,,riešiť všetky nezhody ohľadne územia Náhorného Karabachu na báze vzájomného uznania suverenity a teritoriálnej integrity".

Arménsko a Azerbajdžan viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a ktoré zastavilo až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne. Podľa pozorovateľov však vplyv Moskvy v tejto oblasti v poslednej dobe slabne.

Moskva je v dôsledku vojenskej invázie na Ukrajinu medzinárodne izolovaná, vedúcu úlohu pri sprostredkovávaní normalizačného procesu medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa preto snažia prevziať Spojené štáty a EÚ.

Samit v Soči bol v tomto kontexte vnímaný ako pokus Kremľa opätovne si upevniť svoj vplyv v regióne Kaukazu.

(tasr)

Minúta  |  

Útočník chcel Pelosiovú uniesť a ak by klamala, polámať jej kolená

Muž obvinený z piatkového útoku na Paula Pelosiho, manžela predsedníčky Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej, vyšetrovateľom povedal, že političku plánoval uniesť a “polámať jej kolená".

Chcel tak údajne upozorniť aj ostatných členov Kongresu, že ich činy majú dôsledky. Informuje o tom agentúra AP.

Proti 42-ročnému útočníkovi Davidovi DePapovi vzniesla federálna prokuratúra dve obvinenia v súvislosti s piatkovým útokom, pri ktorom v spálni domu Pelosiovcov v San Franciscu udrel 82-ročného Pelosiho kladivom do hlavy. Pelosi pri útoku utrpel okrem iného fraktúru lebky, v dôsledku čoho musel podstúpiť operáciu.

Čo sa v dome odohralo

Podľa vyšetrovacieho spisu DePape vošiel do spálne v dome Pelosiovcov v piatok nadránom. So sebou mal viazacie pásky a lepiacu pásku. Chcel ich použiť pri únose političky. Doma však našiel iba Pelosiho, ktorému povedal, že chce hovoriť s "Nancy". Ten odpovedal, že jeho manželka nie je doma a bude preč ešte niekoľko dní. DePape reagoval, že na ňu teda počká. Následne došlo medzi DePapem a Pelosim k fyzickej konfrontácii, pri ktorej votrelec udrel domáceho kladivom.

Pri výsluchu povedal, že Pelosiovú považuje za hlavnú klamárku z Demokratickej strany. Ak by mu po plánovanom únose hovorila pravdu, hodlal ju prepustiť. Ak by však klamala, polámal by jej kolená. "Potom by ju museli doviezť do Kongresu na invalidnom vozíku a ostatní členovia Kongresu by tak videli, že ich skutky majú dôsledky," píše sa v spise.

DePape je obvinený zo zločinu ovplyvňovania, bránenia vo výkone funkcie a podniknutia odvety voči federálnemu predstaviteľovi prostredníctvom ohrozovania a zranenia jeho rodinného príslušníka a tiež z pokusu o únos predstaviteľa Spojených štátov v súvislosti s výkonom jeho funkcie. Okrem toho sa očakáva vznesenie obvinení voči DePapovi aj zo strany miestnej prokuratúry v San Franciscu.

Obvinili ho z pokusu o únos amerického vládneho predstaviteľa

Úrad federálnej prokuratúry v štáte Kalifornia podľa CNN DePapeho obvinil z pokusu o únos amerického vládneho predstaviteľa. Útočník polícii povedal, že plánoval Pelosiovú zajať ako rukojemníčku. Za tento pokus o únos mu hrozí trest odňatia slobody do 20 rokov. Voči DePapemu vzniesli aj obvinenia z útoku na člena rodiny predstaviteľa amerických úradov s úmyslom odplaty. Toto obvinenie sa vzťahuje na trestný čin spáchaný voči Pelosimu a páchateľovi v prípade usvedčenia hrozí 30 ročný trest odňatia slobody.

Vznesenie obvinení voči DePapemu v pondelok oznámila aj miestna prokuratúra v San Franciscu, dodáva CNN. Útočníka obvinila z pokusu o vraždu, vlámania, útoku so smrtiacou zbraňou, zlého zaobchádzania zo staršími ľuďmi, nepovoleného obmedzovania osobnej slobody a vyhrážok voči verejnému činiteľovi a jeho rodinným príslušníkom.

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov označila útok na svojho manžela Paula za traumu pre celú rodinu, pre ich deti i vnúčatá.

https://standard.sk/269731/pelosiova-sa-citi-zlomena-a-traumatizovana-stav-manzela-sa-po-utoku-lepsi/

(tasr)

Minúta  |  

Moskva žiada záruky, že sa obilný koridor nebude využívať na vojenské ciele

Rusko žiada od Ukrajiny záruky, že nebude dohodnutý koridor na vývoz obilia využívať na vojenské ciele. Spojené štáty označili požiadavky Moskvy za vydieranie, ktoré sa deje na úkor chudobných rozvojových krajín, informuje agentúra AFP.

,,Nie je možné hovoriť o garanciách bezpečnosti žiadnych objektov v danej oblasti, až pokým Ukrajina neprijme ďalšie záväzky, že nebude využívať túto trasu (obilný koridor) na vojenské ciele," uviedlo ruské ministerstvo obrany na aplikácií Telegram.

Zároveň vyzvalo OSN, aby ,,získala od Ukrajiny záruky, že nebude využívať uvedený humanitárny koridor a ukrajinské prístavy určené na export poľnohospodárskych produktov na nepriateľské kroky voči Rusku," ktoré už vyše osem mesiacov podniká mohutnú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Spojené štáty označili ruské pozastavenie plnenia obilnej dohody a nové požiadavky Moskvy, za vydieranie, ktoré sa deje na úkor chudobných krajín rozvojového sveta.

,,Zdá sa, že ide buď o kolektívny trest alebo kolektívne vydieranie. Nejde tu len o spor dvoch krajín. (Pre rozvojové krajiny) je to urgentná a naliehavá otázka," povedal v pondelok novinárom hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price.

Upozornil na to, že v dôsledku neistoty, ktorú vyvolalo ruské pozastavenie plnenia obilnej dohody vyrokovanej OSN a Tureckom, už vo svete stúpli ceny potravín. Moskva svoje rozhodnutie zdôvodnila sobotňajším dronovým útokom na prístav na Kryme.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok   - po rozhovoroch s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom - vyhlásil, že Ukrajina je aj naďalej pripravená obilnú dohodu dodržiavať a byť garantom svetovej potravinovej bezpečnosti.

Kyjev v tejto súvislosti obviňuje Moskvu, že sobotňajší útok na Kryme využila len ako ,,falošnú zámienku" na obnovenie blokády ukrajinských prístavov a odstúpenie od dohody, s ktorou Kremeľ opakovane vyjadroval nespokojnosť.

Rusko tvrdí, že námorné drony pri sobotňajšom útoku na Kryme využili bezpečný koridor určený na vývoz obilia a že mohli byť vypustené z paluby jednej z civilných lodí prenajatej na vývoz poľnohospodárskych produktov z prístavov Ukrajiny.

OSN v pondelok tieto tvrdenia Moskvy odmietla s tým, že v uvedenom koridore sa v čase sobotňajšieho útoku žiadne takéto plavidlo nenachádzalo. Keď sa takéto lode v koridore nenachádzajú, neposkytuje nijakú ochranu pred vojenskými akciami, zdôraznil námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo sľúbilo Ukrajine pomoc pri oprave energetickej infraštruktúry

Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v pondelok prisľúbil Ukrajine pomoc pri oprave energetickej infraštruktúry, ktorú v pondelok ráno poškodili ruské raketové útoky. Informuje o tom TASR na základe správ britskej televízie BBC a denníka The Guardian.

Česká republika predtým ponúkla Ukrajine 20 miliónov korún na zakúpenie dieselových generátorov.

Bezprostredne po ranných útokoch bolo bez vody 80 percent Kyjeva a 350-tisíc odberných miest v hlavnom meste ostalo bez elektriny.

Dmytro Sacharuk, výkonný riaditeľ najväčšej súkromnej ukrajinskej energetickej firmy DTEK, v pondelok vyhlásil, že na opravu zničenej energetickej infraštruktúry potrebuje Ukrajina zariadenia a náhradné dielce v hodnote stoviek miliónov dolárov. Súčasné zásoby náhradných dielcov sa Ukrajine podľa neho už míňajú.

(tasr)

Minúta  |  

Biden chce navrhnúť daň na mimoriadne zisky ropných spoločností

Americký prezident Joe Biden plánuje vyzvať na zavedenie mimoriadnych daní z neočakávaných príjmov ropných spoločností, pokiaľ svoje rekordné zisky neinvestujú do znižovania nákladov domácností a zvyšovania produkcie. Uviedol to v pondelok predstaviteľ Bieleho domu. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

Bidenova administratíva sa snaží bojovať proti vysokým cenám energií pre domácnosti pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu

Nemenovaný predstaviteľ povedal, že Biden prednesie svoju výzvu ropným aj plynárenským firmám v prejave neskôr v priebehu pondelka. A pokiaľ nebudú ochotné spolupracovať, ,,vyzve Kongres, aby zvážil požiadavku na daňové pokuty a ďalšie reštrikcie pre ropné spoločnosti".

Podľa nedávno zverejnených hospodárskych výsledkov ropné spoločnosti dosahujú rekordné zisky, pričom odmietajú pomôcť znížiť ceny pre spotrebiteľov na čerpacích staniciach. Zdroj oboznámený s touto záležitosťou uviedol, že prezident opäť vyzve ropné a plynárenské firmy, aby investovali svoje rekordné zisky do zníženia nákladov pre americké rodiny a zvýšenia produkcie.

,,Ropné spoločnosti zarobili v uplynulom štvrťroku miliardové zisky," napísal Biden v sobotu (29. 10.) na Twitteri. "Používajú tieto rekordné zisky na vyplatenie svojich bohatých akcionárov namiesto investovania do výroby a znižovania nákladov pre Američanov. Je to neprijateľné. Je čas, aby tieto spoločnosti znížili ceny na čerpacích staniciach."

Vysoké ceny palív ženú nahor infláciu a vybrali si daň na popularite Bidena a jeho demokratov medzi voličmi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.