Preskočiť na obsah
  |  

Vysoké Tatry: Nezvestného Poliaka našli mŕtveho v žľabe Ždiarskej vidly

Nezvestného Poliaka, po ktorom pátrali viac ako týždeň vo Vysokých Tatrách, našli v utorok bez známok života v jednom zo žľabov Ždiarskej vidly. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke. Nezvestnosť 53-ročného muža nahlásili horským záchranárom prostredníctvom TOPR – poľskej tatranskej horskej služby ešte 22. októbra.

Muž vtedy odišiel na túru zo Ždiaru smerom na Kopské sedlo a v dohodnutý čas neprišiel na stretnutie s kamarátom do Tatranskej Javoriny. Jeho mobilný telefón lokalizovali na Slovensku a do terénu sa ešte počas noci vydali dvaja záchranári z Vysokých Tatier. Prešli turistický chodník z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla a tiež Javorovú dolinu. Nezvestného muža sa nepodarilo nájsť ani nasledujúce dva dni, keď po ňom pátrali aj pomocou vrtuľníka Letky Ministerstva vnútra SR a záchranárov so psami. "Vďaka priaznivému počasiu sa podarilo prepátrať veľké územia zo vzduchu aj zo zeme, no bezúspešne. V ďalší deň sa rozšírila aj lokalita pátrania za predpokladu, že by sa tam mohol turista nachádzať, ak počas túry zmenil plány," dodáva HZS. Vo veľmi nedostupnom teréne záchranári muža hľadali aj pomocou dronov, no všade bezvýsledne. Nasledujúci deň bolo pátranie pozastavené s tým, že pri zistení nových informácií sa záchranári vrátia do terénu.

"V pondelok (31. 10.) v neskorých večerných hodinách nás kontaktoval turista z Poľska, že v lokalite pod Ždiarskou vidlou našiel kreditnú kartu nezvestného muža a jednu retiazkovú mačku. Na základe nových získaných informácií a polohy nájdených vecí sa hneď na druhý deň 12 horských záchranárov vrátane psovodov a dvoch príslušníkov s dronmi vrátilo do terénu," uvádza HZS s tým, že krátko po obede sa im v jednom zo žľabov Ždiarskej vidly, smerom na Hlásnu skalu, podarilo nájsť telesné pozostatky nezvestného muža.

Vzhľadom na miesto nálezu v nadmorskej výške približne 1 900 metrov a ťažko dostupný a exponovaný terén budú telesné pozostatky nebohého turistu transportované v stredu 2. novembra v súčinnosti s leteckou technikou.

(tasr)

  |  

Zisk Pfizeru dosiahol v 3. štvrťroku 8,6 miliardy dolárov. Pomohol k nemu liek proti covidu

Americká farmaceutická spoločnosť Pfizer zaznamenala v uplynulom 3. štvrťroku nárast zisku. Pomohol jej dopyt po lieku Paxlovid proti ochoreniu COVID-19, ktorý zmiernil vplyv poklesu predaja vakcíny na jej výsledky. Správu publikovali AP a RTTNews.

Koncern Pfizer so sídlom v New Yorku v utorok oznámil, že jeho čistý zisk sa za tri mesiace do konca septembra 2022 zvýšil o 6 percent na 8,61 miliardy dolárov (8,68 miliardy eur) alebo 1,51 dolárov na akciu z 8,15 miliardy dolárov alebo 1,42 dolárov na akciu v predchádzajúcom roku.

Bez započítania jednorazových položiek stúpol upravený zisk na 1,78 dolára z 1,27 USD/akcia vlani, zatiaľ čo analytici očakávali zisk 1,39 USD na akciu.

Celkové tržby za 3. štvrťrok klesli o 6 percent na 22,64 miliardy dolárov z 24,04 miliardy dolárov v rovnakom štvrťroku minulého roka. Analytici očakávali za 3. štvrťrok tržby vo výške 21,04 miliardy dolárov.

Tržby z vakcíny Comirnaty proti ochoreniu COVID-19 sa v uplynulom štvrťroku prepadli o 66 percenta na 4,4 miliardy dolárov, najmä v dôsledku zmien v dohode s Európskou komisiou o dodávkach, ktoré Brusel posunul do 4. štvrťroka. Tržby poškodil aj pomalý dopyt na rozvíjajúcich sa trhoch. Predaj vakcíny v USA však stúpol potom, čo regulačné úrady schválili novú posilňovaciu dávku a rozšírili jej podávanie aj na deti vo veku 6 mesiacov.

Na druhej strane, predaj lieku Paxlovid priniesol v 3. štvrťroku tržby 7,5 miliardy dolárov a v tomto roku zatiaľ vygeneroval tržby viac ako 17 miliárd dolárov. Bez započítania Paxlovidu a Comirnaty vzrástli tržby spoločnosti o 2 percentá.  

Pfizer zároveň zvýšil a zúžil svoju prognózu zisku za rok 2022. Teraz očakáva upravený zisk v rozmedzí 6,40 až 6,50 dolára na akciu. Analytici mu predpovedajú zisk 6,40 dolára na akciu.

(tasr)

  |  

ECB musí pokračovať vo zvyšovaní úrokov, aby potlačila infláciu, vyhlásila Lagardová

Európska centrálna banka (ECB) musí pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, aby potlačila infláciu, aj keď pravdepodobnosť recesie eurozóny vzrástla. Povedala to prezidentka ECB Christine Lagardová v rozhovore, ktorý v utorok zverejnil lotyšský portál Delfi. Informovali o tom agentúry AP, DPA a Bloomberg.

"Naším mandátom je cenová stabilita a musíme ho splniť pomocou všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii," uviedla Lagardová, ktorá tak do značnej miery zopakovala minulotýždňové posolstvo. "Sme odhodlaní urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme infláciu vrátili späť k nášmu 2-percentnému cieľu."

ECB v uplynulých mesiacoch na troch zasadnutiach zvýšila úrokové sadzby spolu o 200 bázických bodov a trhy očakávajú sériu ďalších krokov, ktoré by v roku 2023 posunuli depozitnú sadzbu zo súčasných 1,5 percenta blízko k 3 percentám.

"Cieľ je jasný a my tam ešte nie sme," povedala Lagardová bez toho, aby spresnila, kde by sa rast sadzieb mohol skončiť. "V budúcnosti budeme mať ďalšie zvýšenie sadzieb."

Miera inflácie v eurozóne sa v októbri vyšplhala na nový rekord 10,7 percenta a očakáva sa, že do roku 2024 zostane nad 2 percentami cieľom ECB. Stúpa tak riziko, že podniky a domácnosti začnú tomu prispôsobovať svoje správanie.

"Čím dlhšie zostane inflácia na takých vysokých úrovniach, tým väčšie je riziko, že sa rozšíri do celej ekonomiky," poznamenala Lagardová, podľa ktorej je potrebné zabezpečiť návrat inflácie k 2 percentám v strednodobom horizonte.

Rast ekonomiky eurozóny už zoslabol a mnohí analytici predpovedajú regiónu pokles počas zimy, keďže Rusko obmedzilo dodávky energií do Európy.

Lagardová pripustila, že pravdepodobnosť recesie sa zvýšila, ale zároveň zdôraznila, že stabilné ceny sú "základom hladko fungujúcej ekonomiky, z ktorej budú mať prospech všetci".

Vzhľadom na to, že stúpajúce úrokové sadzby zvyšujú úroky z hypoték a poškodzujú korporátnych dlžníkov, Lagardová poznamenala, že banky sú v silnejšej pozícii, ako boli v období pred dlhovou krízou v roku 2008.

Vlády však musia byť počas aktuálnej krízy životných nákladov opatrné a zabezpečiť, aby bola každá fiškálna pomoc dočasná a zameraná na tých, ktorí ju najviac potrebujú, dodala Lagardová.

Členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová medzitým pre nemecké rádio Deutschlandfunk Kultur povedala, že ECB sa snaží "ovládnuť dynamiku inflácie", pričom jej primárnym nástrojom sú úrokové sadzby.

Uviedla tiež, že ekonomické modely, ktoré ECB používa na predpovedanie rastu cien, majú svoje limity v čase, keď sa mení geopolitická situácia a mechanika globálneho obchodu.

(tasr)

  |  

Kremeľ obvinil Spojené kráľovstvo z koordinácie výbuchov na plynovode Nord Stream

Kremeľ v utorok obvinil Spojené kráľovstvo z "riadenia a koordinácie" výbuchov na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori, informuje agentúra AFP.

"Naše spravodajské služby majú údaje naznačujúce, že útok riadili a koordinovali britskí vojenskí špecialisti," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Existujú dôkazy, že Británia je zapojená do sabotáže, do teroristického útoku na životne dôležitú energetickú infraštruktúru, nie ruskú, ale medzinárodnú," dodal.

Neposkytol žiadne podrobnosti, ale trval na tom, že Západ by mal "pozorne" analyzovať informácie Moskvy. "Očakávame, že napriek neprijateľnému mlčaniu európskych krajín sa táto analýza predsa len uskutoční," povedal s tým, že Rusko zváži aj ďalšie kroky.

Londýn už dávnejšie odmietol ruské obvinenia, pričom britské ministerstvo obrany ich označilo za "vymyslený príbeh".

Niekoľko výbuchov koncom septembra poškodilo plynovody na dne Baltského mora v blízkosti švédskych brehov, z ktorých niekoľko dní v obrovských bublinách unikal zemný plyn. To ešte viac zvýšilo geopolitické napätie v súvislosti s dodávkami energie.

Moskva obvinila západné krajiny, že stoja za výbuchmi plynovodov na prepravu ruského plynu do Nemecka, ale neposkytla o tom žiadny dôkaz.

Ukrajina a niektoré západné krajiny označili útoky za sabotáž a zodpovednosť pripísali Rusku.

(tasr)

  |  

Taliansko: Námestníkom ministra sa stal politik odfotografovaný s hákovým krížom

Za námestníka talianskeho ministra pre infraštruktúru bol vymenovaný politik pravicovej strany Bratia Talianska (FdI), ktorý spôsobil pobúrenie, keď tlač pred niekoľkými rokmi zverejnila jeho fotografiu s páskou s hákovým krížom na ľavom rukáve jeho košele. Vymenovanie Galeazza Bignamiho do tejto funkcie rýchlo odsúdila talianska opozícia. TASR o tom informuje podľa utorkových správ agentúr AFP a Reuters.

Bignami (47) bol do parlamentu zvolený na kandidátke FdI, strany novej talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Tá osobne ohlásila jeho vymenovanie do funkcie na tlačovej konferencii. Bignami bude svoju funkciu vykonávať pod Matteom Salvinim, ktorý je lídrom pravicovej strany Liga, ministrom pre infraštruktúru a vicepremiérom.

Talianski opoziční politik Marco Furfaro označil Bignamiho vymenovanie za "prečin a neslušnosť voči ústave, dejinám a obetiam svastiky". "Hanba vám Giorgia Meloniová," uviedol Furfaro.

S rukávovou páskou s hákovým krížom bol Bignami odfotografovaný v roku 2005, no médiá fotografiu zverejnili až v roku 2016. Bignami sa za ňu v pondelok ospravedlnil a uviedol, že má súkromný charakter. "Viackrát som sa ospravedlnil," uviedol politik. Zároveň označil nacistickú ideológiu za "čisté zlo" a odsúdil všetky formy totalitarizmu a prejavy mierené proti demokracii a slobode.

Meloniová sa v októbri stala prvou ženou vo funkcii premiéra v Taliansku. Jej vláda je prvou talianskou krajne pravicovou vládou od čias druhej svetovej vojny. Korene jej strany Bratia Talianska sú spojené s postfašistickým Talianskym sociálnym hnutím (MSI) vytvoreným po druhej svetovej vojne stúpencami talianskeho fašistického diktátora Benita Mussoliniho.

(tasr)

  |  

V TANAP-e začala sezónna uzávera, platí pre vysokohorské trasy

V Tatranskom národnom parku (TANAP-e) platí od utorka sezónna uzávera, týka sa vysokohorského prostredia. Správa TANAP-u upozorňuje návštevníkov, aby pri plánovaní túr mysleli na to, že viaceré vysokohorské turistické trasy, vrátane štítov a prechodov cez sedlá, sú až do 14. júna zatvorené.

"Otvorené však ostávajú chodníky po vysokohorské chaty s výnimkou toho, ktorý vedie k Chate pod Rysmi," uvádza Správa TANAP-u.

V období sezónnej uzávery je tatranská príroda podľa ochranárov najzraniteľnejšia. Je to čas kamzičej ruje, zvýšeného rizika ohrozenia kamzíkov vyrušovaním v exponovaných lavínových terénoch a zahrabané sú aj svište. Uzávera zahŕňa tiež citlivé jarné obdobie hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov tatranských živočíchov.

"Územie TANAP-u slúži okrem svojho hlavného poslania, ktorým je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt územia, aj pre potreby rekreácie, športu, poznávania, liečby a turistiky," dodáva Správa TANAP-u. Ročne navštívi náš najstarší národný park takmer 3,5 milióna návštevníkov. Sieť turistických chodníkov tam má dĺžku asi 600 kilometrov. Vysokohorské turistické trasy budú opäť sprístupnené 15. júna 2023.

(tasr)