Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbské sily na hraniciach s Kosovom sú v stave pohotovosti pre spor o značky

Srbsko uviedlo do stavu zvýšenej pohotovosti svoje ozbrojené sily na hraniciach s Kosovom. Stalo sa tak v rámci sporu okolo poznávacích značiek áut kosovských Srbov, informovala agentúra AP.

Priština predtým nariadila príslušníkom srbskej menšiny žijúcej na severe Kosova, aby vymenili srbské poznávacie značky svojich áut za kosovské. USA a EÚ pritom žiadali kosovské úrady, aby tento krok ešte odložili.

Srbský prezident Aleksandar Vučič – ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl – reagoval na postup Prištiny uvedením srbských vojakov rozmiestnených na hraniciach s Kosovom do stavu "pripravenosti". Podľa agentúry AP nie je jasné, čo tento krok bude znamenať v praxi.

"Nepripravujeme sa na vojnu, ale nesmieme byť nepripravení," komentoval krok prezidenta srbský vicepremiér a minister obrany Miloš Vučevič. Zároveň však vyjadril ochotu pokračovať v dialógu s Prištinou.

Spor okolo poznávacích značiek automobilov už opakovane vyvolal eskaláciu napätia medzi Prištinou a Belehradom, respektíve kosovskými Srbmi.

Kosovský parlament v júni schválil zákon, na základe ktorého sa musia všetkých srbské značky na automobiloch v krajine vymeniť za kosovské. Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tohto opatrenia do 1. novembra.

V utorok zákon o výmene značiek vstúpil oficiálne do platnosti, jeho uplatňovanie v praxi však bude podľa kosovských úradov len postupné. Počas prvých troch týždňov budú vodiči áut bez nových kosovských značiek dostávať varovania, a potom im začnú udeľovať aj pokuty. Od konca januára už budú môcť jazdiť len vozidlá s novými značkami a po 21. apríli 2023 už bude odmietačom tohto nariadenia hroziť konfiškácia vozidiel.

Počas leta sa celý spor vyhrotil do nepokojov kosovských Srbov, ktorí na protest proti výmene značiek blokovali cesty a strieľali do vzduchu. K upokojeniu situácie prispelo až zaangažovanie sa mierových síl NATO pôsobiacich v Kosove.

Kosovský minister vnútra Xhelal Svecla v utorok apeloval na príslušníkov srbskej menšiny, aby si značky dobrovoľne vymenili a nenechali sa využívať na politické ciele. Do minulého týždňa si podľa ministra vymenilo značky len 20 kosovských Srbov, pričom najmenej jednému z nich následne podpálili auto.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. Kosovo aj Srbsko chcú vstúpiť do Európskej únie, ktorá podmieňuje pokrok v tomto smere normalizáciou ich vzájomných vzťahov.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku sa začali jesenné odvody, do armády nastúpi 120-tisíc nových brancov

V Rusku sa v utorok začali pravidelné jesenné odvody, v rámci ktorých bude v priebehu dvoch mesiacov odvedených do armády 120-tisíc nových brancov.

Ruskí predstavitelia ubezpečujú, že odvedení mladí muži nebudú vyslaní do bojov na Ukrajine. Pozorovatelia však spochybňujú, že Moskva tieto svoje sľuby myslí vážne, informuje agentúra AP.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa ruské ministerstvo obrany "pokúša zavádzať verejnosť", že jesenní odvedenci nebudú poslaní bojovať na Ukrajinu, a to zrejme preto, aby predišla pokusom o vyhýbanie sa vojenskej službe.

"Odvedenci budú takmer iste poslaní na Ukrajinu v marci alebo apríli 2023, keď sa skončí ich výcvik, alebo aj skôr, v závislosti od vývoja na bojiskách," uvádza sa v hodnotení ISW.

Pravidelné jesenné odvody do ruskej armády sa mali pôvodne začať už v októbri. Boli však odložené v dôsledku mimoriadnej čiastočnej mobilizácie 300-tisíc záložníkov, ktorú šéf Kremľa Putin nariadil 21. septembra.

Ruské úrady už v pondelok deklarovali ukončenie čiastočnej mobilizácie. Podľa pozorovateľov by sa však mohla opäť obnoviť po tom, ako sa uvoľnia kapacity po skončení jesenných odvodov.

Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bolo na Ukrajinu vyslaných 87-tisíc zmobilizovaných záložníkov. Podľa správ aktivistov mnohí z nich nemali žiadne bojové skúsenosti a pred nasadením do bojov nedostali nijaký výcvik, pričom si museli vo vlastnej réžii zabezpečiť zdravotné pomôcky či nepriestrelné vesty. Niektorí z nich zahynuli už niekoľko dní po odvedení, píše agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Kompenzáciou rastúcich životných nákladov by mohol byť inflačný bonus

Inflačný bonus by mohol pomôcť obyvateľom kompenzovať časť výrazne zvýšených životných nákladov, zatiaľ čo firmy by dodatočne nezaťažil. Informovala o tom partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová.

Uviedla, že výrazné zvyšovanie cien produktov evidujú v SR všetci občania. Firmy hlásia tlak na zvyšovanie miezd zamestnancov.

Zvyšovanie platov sa im však navyšuje o zdravotné a sociálne odvody. Okrem toho majú od začiatku roka často veľký nárast výdavkov, predovšetkým na energie, čo časť z nich približuje k platobnej neschopnosti, vysvetlila odborníčka.

"Navrhujem do zákona o dani z príjmov doplniť ustanovenie, ktoré by umožnilo na základe rozhodnutia zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom inflačný bonus napríklad vo výške 2 000 eur ročne, jednorazovo alebo postupne, pričom tento bonus by štát oslobodil od dane z príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov," uviedla Hallová. Zamestnávateľ by ho vyplatil zo svojich zdrojov a podľa možností. Podnikateľ však musí podľa zákona počítať pri vyplatení bonusu s výdavkom za poistenie vo výške 35,2 percenta z bonusu, ak sa nezohľadnia maximálne vymeriavacie základy, teda suma, ktorej presiahnutím sa už dodatočné odvody neplatia.

Keďže by išlo o nenárokovateľné financie, štát by neprichádzal o príjmy. Zamestnanec by dostal v takomto prípade vyšší čistý bonus. Ak by zamestnávateľ chcel vyplatiť pracovníkovi inflačný bonus napríklad 1 000 eur a v zákone by sa nič nezmenilo, pracovník by dostal 773 eur a výdavky firmy za vyplatený bonus by boli 1 352 eur, vyčíslila partnerka poradenskej spoločnosti.

Ustanovenie odborníčka navrhuje uplatniť na obdobie, kým sa ročná miera inflácie cien platených spotrebiteľom nedostane opäť pod akceptovateľné 3 percentá.

Návrh by zároveň podľa Hallovej čiastočne riešil aj tiché zdaňovanie, ktoré čoraz viac vplýva na ľudí s nízkymi príjmami. Tiché zdanenie znamená pomalší rast odpočítateľných položiek než miezd. Odpočítateľné položky pritom sú príjmy a výdavky, ktoré nepodliehajú zdaneniu.

Možno si to predstaviť na príklade minimálnej mzdy. V roku 2013 pracovník s minimálnou mzdou nezaplatil žiadnu daň. Minulý rok však zamestnancovi s minimálnou mzdou 623 eur po zaplatení odvodov vo výške 83 eur a preddavku na daň 30 eur zostalo 509 eur, vyčíslila odborníčka. Preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak výška dane za to obdobie nie je ešte známa.

Riešením by bolo nastavenie vyššej nezdaniteľnej časti základu dane napríklad vo výške 12-násobku minimálnej mzdy. Základ dane je pritom hodnota, z ktorej sa vypočítava výška daňovej povinnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Vysoké Tatry: Nezvestného Poliaka našli mŕtveho v žľabe Ždiarskej vidly

Nezvestného Poliaka, po ktorom pátrali viac ako týždeň vo Vysokých Tatrách, našli v utorok bez známok života v jednom zo žľabov Ždiarskej vidly. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke. Nezvestnosť 53-ročného muža nahlásili horským záchranárom prostredníctvom TOPR – poľskej tatranskej horskej služby ešte 22. októbra.

Muž vtedy odišiel na túru zo Ždiaru smerom na Kopské sedlo a v dohodnutý čas neprišiel na stretnutie s kamarátom do Tatranskej Javoriny. Jeho mobilný telefón lokalizovali na Slovensku a do terénu sa ešte počas noci vydali dvaja záchranári z Vysokých Tatier. Prešli turistický chodník z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla a tiež Javorovú dolinu. Nezvestného muža sa nepodarilo nájsť ani nasledujúce dva dni, keď po ňom pátrali aj pomocou vrtuľníka Letky Ministerstva vnútra SR a záchranárov so psami. "Vďaka priaznivému počasiu sa podarilo prepátrať veľké územia zo vzduchu aj zo zeme, no bezúspešne. V ďalší deň sa rozšírila aj lokalita pátrania za predpokladu, že by sa tam mohol turista nachádzať, ak počas túry zmenil plány," dodáva HZS. Vo veľmi nedostupnom teréne záchranári muža hľadali aj pomocou dronov, no všade bezvýsledne. Nasledujúci deň bolo pátranie pozastavené s tým, že pri zistení nových informácií sa záchranári vrátia do terénu.

"V pondelok (31. 10.) v neskorých večerných hodinách nás kontaktoval turista z Poľska, že v lokalite pod Ždiarskou vidlou našiel kreditnú kartu nezvestného muža a jednu retiazkovú mačku. Na základe nových získaných informácií a polohy nájdených vecí sa hneď na druhý deň 12 horských záchranárov vrátane psovodov a dvoch príslušníkov s dronmi vrátilo do terénu," uvádza HZS s tým, že krátko po obede sa im v jednom zo žľabov Ždiarskej vidly, smerom na Hlásnu skalu, podarilo nájsť telesné pozostatky nezvestného muža.

Vzhľadom na miesto nálezu v nadmorskej výške približne 1 900 metrov a ťažko dostupný a exponovaný terén budú telesné pozostatky nebohého turistu transportované v stredu 2. novembra v súčinnosti s leteckou technikou.

(tasr)

Minúta  |  

Zisk Pfizeru dosiahol v 3. štvrťroku 8,6 miliardy dolárov. Pomohol k nemu liek proti covidu

Americká farmaceutická spoločnosť Pfizer zaznamenala v uplynulom 3. štvrťroku nárast zisku. Pomohol jej dopyt po lieku Paxlovid proti ochoreniu COVID-19, ktorý zmiernil vplyv poklesu predaja vakcíny na jej výsledky. Správu publikovali AP a RTTNews.

Koncern Pfizer so sídlom v New Yorku v utorok oznámil, že jeho čistý zisk sa za tri mesiace do konca septembra 2022 zvýšil o 6 percent na 8,61 miliardy dolárov (8,68 miliardy eur) alebo 1,51 dolárov na akciu z 8,15 miliardy dolárov alebo 1,42 dolárov na akciu v predchádzajúcom roku.

Bez započítania jednorazových položiek stúpol upravený zisk na 1,78 dolára z 1,27 USD/akcia vlani, zatiaľ čo analytici očakávali zisk 1,39 USD na akciu.

Celkové tržby za 3. štvrťrok klesli o 6 percent na 22,64 miliardy dolárov z 24,04 miliardy dolárov v rovnakom štvrťroku minulého roka. Analytici očakávali za 3. štvrťrok tržby vo výške 21,04 miliardy dolárov.

Tržby z vakcíny Comirnaty proti ochoreniu COVID-19 sa v uplynulom štvrťroku prepadli o 66 percenta na 4,4 miliardy dolárov, najmä v dôsledku zmien v dohode s Európskou komisiou o dodávkach, ktoré Brusel posunul do 4. štvrťroka. Tržby poškodil aj pomalý dopyt na rozvíjajúcich sa trhoch. Predaj vakcíny v USA však stúpol potom, čo regulačné úrady schválili novú posilňovaciu dávku a rozšírili jej podávanie aj na deti vo veku 6 mesiacov.

Na druhej strane, predaj lieku Paxlovid priniesol v 3. štvrťroku tržby 7,5 miliardy dolárov a v tomto roku zatiaľ vygeneroval tržby viac ako 17 miliárd dolárov. Bez započítania Paxlovidu a Comirnaty vzrástli tržby spoločnosti o 2 percentá.  

Pfizer zároveň zvýšil a zúžil svoju prognózu zisku za rok 2022. Teraz očakáva upravený zisk v rozmedzí 6,40 až 6,50 dolára na akciu. Analytici mu predpovedajú zisk 6,40 dolára na akciu.

(tasr)

Minúta  |  

ECB musí pokračovať vo zvyšovaní úrokov, aby potlačila infláciu, vyhlásila Lagardová

Európska centrálna banka (ECB) musí pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb, aby potlačila infláciu, aj keď pravdepodobnosť recesie eurozóny vzrástla. Povedala to prezidentka ECB Christine Lagardová v rozhovore, ktorý v utorok zverejnil lotyšský portál Delfi. Informovali o tom agentúry AP, DPA a Bloomberg.

"Naším mandátom je cenová stabilita a musíme ho splniť pomocou všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii," uviedla Lagardová, ktorá tak do značnej miery zopakovala minulotýždňové posolstvo. "Sme odhodlaní urobiť všetko, čo je potrebné, aby sme infláciu vrátili späť k nášmu 2-percentnému cieľu."

ECB v uplynulých mesiacoch na troch zasadnutiach zvýšila úrokové sadzby spolu o 200 bázických bodov a trhy očakávajú sériu ďalších krokov, ktoré by v roku 2023 posunuli depozitnú sadzbu zo súčasných 1,5 percenta blízko k 3 percentám.

"Cieľ je jasný a my tam ešte nie sme," povedala Lagardová bez toho, aby spresnila, kde by sa rast sadzieb mohol skončiť. "V budúcnosti budeme mať ďalšie zvýšenie sadzieb."

Miera inflácie v eurozóne sa v októbri vyšplhala na nový rekord 10,7 percenta a očakáva sa, že do roku 2024 zostane nad 2 percentami cieľom ECB. Stúpa tak riziko, že podniky a domácnosti začnú tomu prispôsobovať svoje správanie.

"Čím dlhšie zostane inflácia na takých vysokých úrovniach, tým väčšie je riziko, že sa rozšíri do celej ekonomiky," poznamenala Lagardová, podľa ktorej je potrebné zabezpečiť návrat inflácie k 2 percentám v strednodobom horizonte.

Rast ekonomiky eurozóny už zoslabol a mnohí analytici predpovedajú regiónu pokles počas zimy, keďže Rusko obmedzilo dodávky energií do Európy.

Lagardová pripustila, že pravdepodobnosť recesie sa zvýšila, ale zároveň zdôraznila, že stabilné ceny sú "základom hladko fungujúcej ekonomiky, z ktorej budú mať prospech všetci".

Vzhľadom na to, že stúpajúce úrokové sadzby zvyšujú úroky z hypoték a poškodzujú korporátnych dlžníkov, Lagardová poznamenala, že banky sú v silnejšej pozícii, ako boli v období pred dlhovou krízou v roku 2008.

Vlády však musia byť počas aktuálnej krízy životných nákladov opatrné a zabezpečiť, aby bola každá fiškálna pomoc dočasná a zameraná na tých, ktorí ju najviac potrebujú, dodala Lagardová.

Členka Výkonnej rady ECB Isabel Schnabelová medzitým pre nemecké rádio Deutschlandfunk Kultur povedala, že ECB sa snaží "ovládnuť dynamiku inflácie", pričom jej primárnym nástrojom sú úrokové sadzby.

Uviedla tiež, že ekonomické modely, ktoré ECB používa na predpovedanie rastu cien, majú svoje limity v čase, keď sa mení geopolitická situácia a mechanika globálneho obchodu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.