Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Predčasné voľby v Dánsku veľmi tesne vyhrala koalícia podporujúca vládu premiérky Frederiksenovej

V utorkových predčasných voľbách v Dánsku zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúcich vládu premiérky Mette Frederiksenovej. Podľa úplného sčítania hlasov bude mať v parlamente najtesnejšiu väčšinu jedného kresla.

Výsledky sčítania udržiavali krajinu v napätí niekoľko hodín od uzavretia volebných miestností. Až zrátanie posledných hlasov v noci totiž rozhodlo v prospech tzv. červeného bloku.

Tieto stredoľavicové strany získali 87 kresiel v kontinentálnom Dánsku, ďalšie tri im pripísali voliči zo zámorských autonómnych území – Faerských ostrov a Grónska. Spolu to stačí na väčšinu 90 poslancov v 179-člennom zákonodarnom zbore.

Pravicový "modrý" blok, neformálne spojenectvo liberálov a konzervatívcov podporované menšími populistickými stranami, obsadí 72 kresiel. Jedno z nich získalo na Faerských ostrovoch.

"Som veľmi, veľmi šťastná," povedala Frederiksenová stúpencom. Jej sociálni demokrati obhájili pozíciu najsilnejšej strany, pričom so ziskom 27,5 percenta hlasov dosiahli aj svoj najlepší výsledok za viac ako dve desaťročia.

Frederiksenová napriek tomu oznámila, že v stredu podá demisiu a bude sa uchádzať o poverenie vytvoriť novú vládu. Na základe predbežných výsledkov by mala dostať mandát ako prvá.

Opozičný líder Jakob Ellemann-Jensen z Liberálnej strany priznal porážku. Jeho strana prišla o 19 zo svojich 43 poslaneckých kresiel. Výsledky zmarili aj nádeje novozaloženej strany Umiernených, expremiéra Larsa Lökkeho Rasmussena, na to, že bude mať rozhodujúcu úlohu pri zostavovaní nového kabinetu.

Frederiksenová dosiaľ viedla menšinovú vládu sociálnych demokratov, ktorú podporovali ľavicové strany. Pred voľbami sa vyslovila za širokú koalíciu naprieč politickým spektrom s argumentom, že v čase medzinárodnej neistoty je potrebná politická jednota. Väčšina jej spojencov však dáva prednosť čisto ľavicovo orientovanej vláde.

Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku tzv. norkovej krízy. Jedna zo strán podporujúcich Frederiksenovú totiž pohrozila, že ak nebudú vyhlásené, podporí vyslovenie nedôvery vláde. Tá si mala v novom hlasovaní znovu získať dôveru voličov po tom, čo v roku 2020 rozhodla o utratení asi 15 miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Nakoniec sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.

(tasr)

Minúta  |  

Po predčasných voľbách v Izraeli pokračuje sčítanie hlasov, vedie Netanjahu

Po utorkových predčasných voľbách v Izraeli spočítali do stredajšieho rána len približne tretinu odovzdaných hlasov. Podľa izraelských médií by sa pri aktuálnych čiastkových výsledkoch nemuseli do Knesetu dostať viaceré menšie strany z tábora liberálneho premiéra Jaira Lapida.

Prognózy pripisujú veľkú šancu vrátiť sa na čelo vlády opozičnému lídrovi Benjaminovi Netanjahuovi. Blok pravicových a nábožensky orientovaných strán pod vedením 73-ročného expremiéra má predbežne tesnú väčšinu 62 zo 120 kresiel. Jeho strana Likud by mala byť najsilnejšou so zhruba štvrtinou poslancov.

Na druhom mieste by mala skončiť strana Ješ atid (Budúcnosť existuje) dočasného premiéra Lapida. Na tretie miesto sa po prvý raz v histórii Izraela dostalo krajne pravicové zoskupenie, blok Náboženský sionizmus pod vedením poslanca Itamara Ben-Gvira, ktorý môže byť rozhodujúci pri snahe vytvoriť novú vládu.

Netanjahu v noci vystúpil pred stúpencami a poďakoval sa im. Podobne ako Lapid upozornil, že treba počkať na konečné výsledky, no dodal: "Sme na pokraji veľmi veľkého víťazstva."

Predošlé voľby v Izraeli ukázali, že pomer síl sa môže do sčítania všetkých hlasov zmeniť, pripomína DPA. Predbežné konečné výsledky sa neočakávajú skôr ako vo štvrtok.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael: Po predčasných voľbách pokračuje sčítanie hlasov, vedie Netanjahu

Po utorkových predčasných voľbách v Izraeli spočítali do stredajšieho rána len približne tretinu odovzdaných hlasov. Podľa izraelských médií by sa pri aktuálnych čiastkových výsledkoch nemuseli do knesetu dostať viaceré menšie strany z tábora liberálneho premiéra Jaira Lapida. Informácie priniesli agentúry DPA a AP.

Prognózy pripisujú veľkú šancu vrátiť sa na čelo vlády opozičnému lídrovi Benjaminovi Netanjahuovi. Blok pravicových a nábožensky orientovaných strán pod vedením 73-ročného expremiéra má predbežne tesnú väčšinu 62 zo 120 kresiel. Jeho strana Likud by mala byť najsilnejšou so zhruba štvrtinou poslancov.

Na druhom mieste by mala skončiť strana Ješ atid (Budúcnosť existuje) dočasného premiéra Lapida. Na tretie miesto sa po prvý raz v histórii Izraela dostal blok Náboženský sionizmus pod vedením poslanca Itamara Ben-Gvira, ktorý môže byť rozhodujúci pri snahe vytvoriť novú vládu.

Netanjahu v noci vystúpil pred stúpencami a poďakoval im. Podobne ako Lapid upozornil, že treba počkať na konečné výsledky, no dodal: "Sme na pokraji veľmi veľkého víťazstva."

Predošlé voľby v Izraeli ukázali, že pomer síl sa môže do sčítania všetkých hlasov zmeniť, pripomína DPA. Predbežné konečné výsledky sa neočakávajú skôr ako vo štvrtok.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda má rokovať o opätovnej možnosti NBÚ "blokovať škodlivý obsah"

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) by mal mať opäť možnosť "blokovať škodlivý obsah", ktorý má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a je formou hybridnej hrozby. O novele zákona o kybernetickej bezpečnosti bude v stredu rokovať vládny kabinet.

O blokovaní má úrad rozhodovať na základe návrhu určených subjektov a predchádzajúceho súhlasu súdu.

Úrad by mohol zablokovať napríklad obsah, ktorý môže spôsobiť oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia, cielenú politickú destabilizáciu, radikalizáciu politickej diskusie vo verejnom priestore či zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci a prijímania ich rozhodnutí.

(tasr)

Minúta  |  

Severná Kórea odpálila desať rakiet, jedna dopadla blízko juhokórejských vôd

Severná Kórea odpálila v stredu najmenej desať rakiet rôzneho typu. Jedna z nich dopadla neďaleko teritoriálnych vôd Južnej Kórey a podnietila zriedkavý poplach na juhokórejskom ostrove.

Podľa juhokórejského generálneho štábu išlo o "veľmi nezvyčajný a neprijateľný" krok Severnej Kórey (KĽDR). Balistická strela totiž dopadla južne od spornej námornej hranice oboch krajín vôbec po prvý raz od rozdelenia Kórejského polostrova.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol to vo vyhlásení označil za "faktické narušenie" územia krajiny. Zvolal zasadnutie rady pre národnú bezpečnosť a nariadil "rýchle a prísne opatrenia, aby Severná Kórea za svoje provokácie jasne zaplatila".

Soul krátko na to oznámil, že jeho armáda uskutočnila skúšku troch striel vzduch-zem.

Pchjongjang odpaľoval rakety po druhý raz v priebehu necelého týždňa. Zrejme protestoval proti dosiaľ najväčším spoločným cvičeniam vzdušných síl Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa začali v pondelok, uviedla agentúra Jonhap.

Juhokórejská armáda pôvodne oznámila, že zistila odpálenie troch balistických striel krátkeho doletu z východného pobrežia KĽDR do Japonského mora. Neskôr však podľa agentúry AFP spresnila, že vypálených bolo "najmenej desať rakiet rôzneho druhu smerom na východ a západ".

Jedna z balistických striel dopadla 26 kilometrov južne od faktickej námornej hranice a len 57 kilometrov východne od juhokórejskej pevniny. Po vystrelení smerovala k ostrovu Ullung-do, kde pred 9.00 miestneho času vyhlásili letecký poplach.

Varovanie odvysielali aj v juhokórejskej televízii a obyvateľov ostrova v ňom vyzvali, aby sa uchýlili do najbližšieho podzemného úkrytu. Raketa napokon dopadla do medzinárodných vôd 167 kilometrov severozápadne od ostrova.

Juhokórejská a americká armáda tento týždeň pokračujú v sérii spoločných manévrov. Cvičenia vzdušných síl Vigilant Storm zahŕňajú vyše 240 lietadiel vrátane stíhačiek s technológiou stealth. Prebiehajú v čase rastúcich obáv z možnej ďalšej jadrovej skúšky Severnej Kórey. Izolovaný režim tento rok vykonáva testy zbraní v bezprecedentnom tempe.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka Sanduová: Moldavsko bude odolávať tlaku Ruska, zostane prozápadné

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v utorok uviedla, že jej krajina si udrží prozápadné smerovanie a bude naďalej pevne podporovať Ukrajinu. Krajina napriek problémom neustúpi tlaku Ruska, ktoré označila za energetické a politické "vydieranie".

"Chcem, aby všetci vedeli, že Moldavsko sa rozhodlo byť slobodné a pokračovať na svojej európskej ceste bez ohľadu na okolnosti," povedala Sanduová v rumunskom parlamente počas návštevy Bukurešti. "Sme ochotní zaplatiť cenu za našu slobodu," vyhlásila najvyššia predstaviteľka Moldavska, ktoré je od júna spolu s Ukrajinou kandidátskym štátom na členstvo v EÚ.

Moldavsko je úplne závislé od Ruska, pokiaľ ide o zemný plyn. V čase vystúpenia Sanduovej pred rumunskými poslancami prestal moldavský odštiepenecký región Podnestersko dodávať zvyšku krajiny elektrinu.

V Moskvou podporovanej separatistickej oblasti sa nachádza najväčšia moldavská plynová elektráreň, ktorá pokrýva približne 70 percent spotreby elektrickej energie v krajine. Moldavská vláda v pondelok oznámila, že štátna energetická spoločnosť nepodpísala novú zmluvu s touto elektrárňou z dôvodu zníženia dodávok ruského plynu o 40 percent.

Podľa Kišiňova chce ruská spoločnosť Gazprom dodávať Moldavsku len 51 percent objemu zemného plynu, ktorý krajina potrebuje na výrobu elektriny pre 2,6 milióna obyvateľov. Gazprom pritom opakovane pohrozil úplným zastavením dodávok do bývalej sovietskej republiky, v ktorej sa tarify domácností za energie v poslednom roku zvýšili šesťnásobne.

"Zabezpečenie elektriny pre krajinu je každodennou výzvou… Moldavské rodiny v súčasnosti vynakladajú asi 75 percent svojich príjmov na energiu," povedala Sanduová v utorok. Podľa jej slov Moldavsku hrozí, že cez zimu zostane bez plynu a elektriny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.