Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda má rokovať o opätovnej možnosti NBÚ "blokovať škodlivý obsah"

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) by mal mať opäť možnosť "blokovať škodlivý obsah", ktorý má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a je formou hybridnej hrozby. O novele zákona o kybernetickej bezpečnosti bude v stredu rokovať vládny kabinet.

O blokovaní má úrad rozhodovať na základe návrhu určených subjektov a predchádzajúceho súhlasu súdu.

Úrad by mohol zablokovať napríklad obsah, ktorý môže spôsobiť oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia, cielenú politickú destabilizáciu, radikalizáciu politickej diskusie vo verejnom priestore či zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci a prijímania ich rozhodnutí.

(tasr)

Minúta  |  

Severná Kórea odpálila desať rakiet, jedna dopadla blízko juhokórejských vôd

Severná Kórea odpálila v stredu najmenej desať rakiet rôzneho typu. Jedna z nich dopadla neďaleko teritoriálnych vôd Južnej Kórey a podnietila zriedkavý poplach na juhokórejskom ostrove.

Podľa juhokórejského generálneho štábu išlo o "veľmi nezvyčajný a neprijateľný" krok Severnej Kórey (KĽDR). Balistická strela totiž dopadla južne od spornej námornej hranice oboch krajín vôbec po prvý raz od rozdelenia Kórejského polostrova.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol to vo vyhlásení označil za "faktické narušenie" územia krajiny. Zvolal zasadnutie rady pre národnú bezpečnosť a nariadil "rýchle a prísne opatrenia, aby Severná Kórea za svoje provokácie jasne zaplatila".

Soul krátko na to oznámil, že jeho armáda uskutočnila skúšku troch striel vzduch-zem.

Pchjongjang odpaľoval rakety po druhý raz v priebehu necelého týždňa. Zrejme protestoval proti dosiaľ najväčším spoločným cvičeniam vzdušných síl Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa začali v pondelok, uviedla agentúra Jonhap.

Juhokórejská armáda pôvodne oznámila, že zistila odpálenie troch balistických striel krátkeho doletu z východného pobrežia KĽDR do Japonského mora. Neskôr však podľa agentúry AFP spresnila, že vypálených bolo "najmenej desať rakiet rôzneho druhu smerom na východ a západ".

Jedna z balistických striel dopadla 26 kilometrov južne od faktickej námornej hranice a len 57 kilometrov východne od juhokórejskej pevniny. Po vystrelení smerovala k ostrovu Ullung-do, kde pred 9.00 miestneho času vyhlásili letecký poplach.

Varovanie odvysielali aj v juhokórejskej televízii a obyvateľov ostrova v ňom vyzvali, aby sa uchýlili do najbližšieho podzemného úkrytu. Raketa napokon dopadla do medzinárodných vôd 167 kilometrov severozápadne od ostrova.

Juhokórejská a americká armáda tento týždeň pokračujú v sérii spoločných manévrov. Cvičenia vzdušných síl Vigilant Storm zahŕňajú vyše 240 lietadiel vrátane stíhačiek s technológiou stealth. Prebiehajú v čase rastúcich obáv z možnej ďalšej jadrovej skúšky Severnej Kórey. Izolovaný režim tento rok vykonáva testy zbraní v bezprecedentnom tempe.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka Sanduová: Moldavsko bude odolávať tlaku Ruska, zostane prozápadné

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v utorok uviedla, že jej krajina si udrží prozápadné smerovanie a bude naďalej pevne podporovať Ukrajinu. Krajina napriek problémom neustúpi tlaku Ruska, ktoré označila za energetické a politické "vydieranie".

"Chcem, aby všetci vedeli, že Moldavsko sa rozhodlo byť slobodné a pokračovať na svojej európskej ceste bez ohľadu na okolnosti," povedala Sanduová v rumunskom parlamente počas návštevy Bukurešti. "Sme ochotní zaplatiť cenu za našu slobodu," vyhlásila najvyššia predstaviteľka Moldavska, ktoré je od júna spolu s Ukrajinou kandidátskym štátom na členstvo v EÚ.

Moldavsko je úplne závislé od Ruska, pokiaľ ide o zemný plyn. V čase vystúpenia Sanduovej pred rumunskými poslancami prestal moldavský odštiepenecký región Podnestersko dodávať zvyšku krajiny elektrinu.

V Moskvou podporovanej separatistickej oblasti sa nachádza najväčšia moldavská plynová elektráreň, ktorá pokrýva približne 70 percent spotreby elektrickej energie v krajine. Moldavská vláda v pondelok oznámila, že štátna energetická spoločnosť nepodpísala novú zmluvu s touto elektrárňou z dôvodu zníženia dodávok ruského plynu o 40 percent.

Podľa Kišiňova chce ruská spoločnosť Gazprom dodávať Moldavsku len 51 percent objemu zemného plynu, ktorý krajina potrebuje na výrobu elektriny pre 2,6 milióna obyvateľov. Gazprom pritom opakovane pohrozil úplným zastavením dodávok do bývalej sovietskej republiky, v ktorej sa tarify domácností za energie v poslednom roku zvýšili šesťnásobne.

"Zabezpečenie elektriny pre krajinu je každodennou výzvou… Moldavské rodiny v súčasnosti vynakladajú asi 75 percent svojich príjmov na energiu," povedala Sanduová v utorok. Podľa jej slov Moldavsku hrozí, že cez zimu zostane bez plynu a elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelské voľby zrejme vyhral Netanjahu, mohol by získať väčšinu

Blok izraelského expremiéra Benjamina Netanjahua zrejme získal najviac hlasov v utorkových predčasných voľbách a mohol by získať aj tesnú parlamentnú väčšinu. Vyplýva to z exit pollov zverejnených po uzavretí volebných miestností, informujú agentúry AFP a AP s tým, že oficiálne výsledky by ešte mohli pomer síl zmeniť.

Prognózy zverejnené v troch izraelských televíziách predpovedajú, že Netanjahuova strana Likud (Jednota) a jej spojenci z radov nacionalistických a nábožensky orientovaných strán by mohli získať väčšinu 61-62 kresiel v 120-člennom zákonodarnom zbore, čo by im umožnilo vytvoriť novú vládu.

Kontroverzne vnímanému expremiérovi, ktorého súdia pre obvinenia z korupcie, by sa tak podaril návrat k moci. Likud by sa mal podľa exit pollov stať najsilnejšou stranou s 30-31 kreslami.

Na druhom mieste by mala s 22-24 kreslami skončiť strana Ješ atid (Budúcnosť existuje) dočasného premiéra Jaira Lapida. Protinetanjahuovský blok však väčšinu v parlamente pravdepodobne nezíska.

V prípade, že by si ani jeden z hlavných blokov nezaistil parlamentnú väčšinu, vytvorila by sa na politickej scéne opäť patová situácia. Utorkové voľby boli v Izraeli už piate od apríla 2019.

Súčasná vládna koalícia, aktuálne vedená Jairom Lapidom, dokázala v júni 2021 Netanjahua zosadiť. Po júnovom páde vlády, zloženej z veľmi rôznorodých strán, ktoré často spájal len odpor k Netanjahouvi, však bolo nutné opäť vypísať predčasné parlamentné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

V dánskych voľbách nezískal väčšinu ani jeden z blokov, vyplýva z exit pollov

V utorkových predčasných parlamentných voľbách zrejme nezískal väčšinu ani jeden z hlavných blokov. Vyplýva to z exit pollov, ktoré po uzavretí volebných miestností zverejnili dánske televízie. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Z výsledkov exit pollov vyplýva, že parlamentnú väčšinu nezískal ľavicový, tzv. červený blok úradujúcej premiérky Mette Frederiksenovej, ale ani konkurenčný "modrý" blok pravicových strán.

Rozhodujúcu úlohu pri zostavovaní novej vlády bde mať preto novozaložená strana Umiernených vedená bývalým dánskym premiérom Larsom Lökkem Rasmussenom. Ani jeden z blokov totiž nebude podľa pozorovateľov schopný vládnuť bez Rasmussenovej strany.

Podľa výsledkov exit pollov by mal najsilnejší "červený" blok premiérky Frederiksenovej získať v 179-člennom parlamente približne 85-86 kresiel.

Na druhom mieste skončila "modrá" aliancia liberálov a konzervatívcov podporovaná populistickými stranami, ktorá by mala mať 72-73 poslancov.

Strana Umiernených by mala v novom parlamente obsadiť 17 kresiel. Tesný a nerozhodný výsledok dánskych volieb a kľúčovú úlohu strany expremiéra Rasmussena pri zostavovaní novej vlády predpovedali už predvolebné prieskumy. O jej podporu sa uchádza ľavicový aj pravicový blok.

(tasr)

Minúta  |  

Srbské sily na hraniciach s Kosovom sú v stave pohotovosti pre spor o značky

Srbsko uviedlo do stavu zvýšenej pohotovosti svoje ozbrojené sily na hraniciach s Kosovom. Stalo sa tak v rámci sporu okolo poznávacích značiek áut kosovských Srbov, informovala agentúra AP.

Priština predtým nariadila príslušníkom srbskej menšiny žijúcej na severe Kosova, aby vymenili srbské poznávacie značky svojich áut za kosovské. USA a EÚ pritom žiadali kosovské úrady, aby tento krok ešte odložili.

Srbský prezident Aleksandar Vučič – ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl – reagoval na postup Prištiny uvedením srbských vojakov rozmiestnených na hraniciach s Kosovom do stavu "pripravenosti". Podľa agentúry AP nie je jasné, čo tento krok bude znamenať v praxi.

"Nepripravujeme sa na vojnu, ale nesmieme byť nepripravení," komentoval krok prezidenta srbský vicepremiér a minister obrany Miloš Vučevič. Zároveň však vyjadril ochotu pokračovať v dialógu s Prištinou.

Spor okolo poznávacích značiek automobilov už opakovane vyvolal eskaláciu napätia medzi Prištinou a Belehradom, respektíve kosovskými Srbmi.

Kosovský parlament v júni schválil zákon, na základe ktorého sa musia všetkých srbské značky na automobiloch v krajine vymeniť za kosovské. Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tohto opatrenia do 1. novembra.

V utorok zákon o výmene značiek vstúpil oficiálne do platnosti, jeho uplatňovanie v praxi však bude podľa kosovských úradov len postupné. Počas prvých troch týždňov budú vodiči áut bez nových kosovských značiek dostávať varovania, a potom im začnú udeľovať aj pokuty. Od konca januára už budú môcť jazdiť len vozidlá s novými značkami a po 21. apríli 2023 už bude odmietačom tohto nariadenia hroziť konfiškácia vozidiel.

Počas leta sa celý spor vyhrotil do nepokojov kosovských Srbov, ktorí na protest proti výmene značiek blokovali cesty a strieľali do vzduchu. K upokojeniu situácie prispelo až zaangažovanie sa mierových síl NATO pôsobiacich v Kosove.

Kosovský minister vnútra Xhelal Svecla v utorok apeloval na príslušníkov srbskej menšiny, aby si značky dobrovoľne vymenili a nenechali sa využívať na politické ciele. Do minulého týždňa si podľa ministra vymenilo značky len 20 kosovských Srbov, pričom najmenej jednému z nich následne podpálili auto.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. Kosovo aj Srbsko chcú vstúpiť do Európskej únie, ktorá podmieňuje pokrok v tomto smere normalizáciou ich vzájomných vzťahov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.