Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentka Sanduová: Moldavsko bude odolávať tlaku Ruska, zostane prozápadné

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v utorok uviedla, že jej krajina si udrží prozápadné smerovanie a bude naďalej pevne podporovať Ukrajinu. Krajina napriek problémom neustúpi tlaku Ruska, ktoré označila za energetické a politické "vydieranie".

"Chcem, aby všetci vedeli, že Moldavsko sa rozhodlo byť slobodné a pokračovať na svojej európskej ceste bez ohľadu na okolnosti," povedala Sanduová v rumunskom parlamente počas návštevy Bukurešti. "Sme ochotní zaplatiť cenu za našu slobodu," vyhlásila najvyššia predstaviteľka Moldavska, ktoré je od júna spolu s Ukrajinou kandidátskym štátom na členstvo v EÚ.

Moldavsko je úplne závislé od Ruska, pokiaľ ide o zemný plyn. V čase vystúpenia Sanduovej pred rumunskými poslancami prestal moldavský odštiepenecký región Podnestersko dodávať zvyšku krajiny elektrinu.

V Moskvou podporovanej separatistickej oblasti sa nachádza najväčšia moldavská plynová elektráreň, ktorá pokrýva približne 70 percent spotreby elektrickej energie v krajine. Moldavská vláda v pondelok oznámila, že štátna energetická spoločnosť nepodpísala novú zmluvu s touto elektrárňou z dôvodu zníženia dodávok ruského plynu o 40 percent.

Podľa Kišiňova chce ruská spoločnosť Gazprom dodávať Moldavsku len 51 percent objemu zemného plynu, ktorý krajina potrebuje na výrobu elektriny pre 2,6 milióna obyvateľov. Gazprom pritom opakovane pohrozil úplným zastavením dodávok do bývalej sovietskej republiky, v ktorej sa tarify domácností za energie v poslednom roku zvýšili šesťnásobne.

"Zabezpečenie elektriny pre krajinu je každodennou výzvou… Moldavské rodiny v súčasnosti vynakladajú asi 75 percent svojich príjmov na energiu," povedala Sanduová v utorok. Podľa jej slov Moldavsku hrozí, že cez zimu zostane bez plynu a elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelské voľby zrejme vyhral Netanjahu, mohol by získať väčšinu

Blok izraelského expremiéra Benjamina Netanjahua zrejme získal najviac hlasov v utorkových predčasných voľbách a mohol by získať aj tesnú parlamentnú väčšinu. Vyplýva to z exit pollov zverejnených po uzavretí volebných miestností, informujú agentúry AFP a AP s tým, že oficiálne výsledky by ešte mohli pomer síl zmeniť.

Prognózy zverejnené v troch izraelských televíziách predpovedajú, že Netanjahuova strana Likud (Jednota) a jej spojenci z radov nacionalistických a nábožensky orientovaných strán by mohli získať väčšinu 61-62 kresiel v 120-člennom zákonodarnom zbore, čo by im umožnilo vytvoriť novú vládu.

Kontroverzne vnímanému expremiérovi, ktorého súdia pre obvinenia z korupcie, by sa tak podaril návrat k moci. Likud by sa mal podľa exit pollov stať najsilnejšou stranou s 30-31 kreslami.

Na druhom mieste by mala s 22-24 kreslami skončiť strana Ješ atid (Budúcnosť existuje) dočasného premiéra Jaira Lapida. Protinetanjahuovský blok však väčšinu v parlamente pravdepodobne nezíska.

V prípade, že by si ani jeden z hlavných blokov nezaistil parlamentnú väčšinu, vytvorila by sa na politickej scéne opäť patová situácia. Utorkové voľby boli v Izraeli už piate od apríla 2019.

Súčasná vládna koalícia, aktuálne vedená Jairom Lapidom, dokázala v júni 2021 Netanjahua zosadiť. Po júnovom páde vlády, zloženej z veľmi rôznorodých strán, ktoré často spájal len odpor k Netanjahouvi, však bolo nutné opäť vypísať predčasné parlamentné voľby.

(tasr)

Minúta  |  

V dánskych voľbách nezískal väčšinu ani jeden z blokov, vyplýva z exit pollov

V utorkových predčasných parlamentných voľbách zrejme nezískal väčšinu ani jeden z hlavných blokov. Vyplýva to z exit pollov, ktoré po uzavretí volebných miestností zverejnili dánske televízie. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Z výsledkov exit pollov vyplýva, že parlamentnú väčšinu nezískal ľavicový, tzv. červený blok úradujúcej premiérky Mette Frederiksenovej, ale ani konkurenčný "modrý" blok pravicových strán.

Rozhodujúcu úlohu pri zostavovaní novej vlády bde mať preto novozaložená strana Umiernených vedená bývalým dánskym premiérom Larsom Lökkem Rasmussenom. Ani jeden z blokov totiž nebude podľa pozorovateľov schopný vládnuť bez Rasmussenovej strany.

Podľa výsledkov exit pollov by mal najsilnejší "červený" blok premiérky Frederiksenovej získať v 179-člennom parlamente približne 85-86 kresiel.

Na druhom mieste skončila "modrá" aliancia liberálov a konzervatívcov podporovaná populistickými stranami, ktorá by mala mať 72-73 poslancov.

Strana Umiernených by mala v novom parlamente obsadiť 17 kresiel. Tesný a nerozhodný výsledok dánskych volieb a kľúčovú úlohu strany expremiéra Rasmussena pri zostavovaní novej vlády predpovedali už predvolebné prieskumy. O jej podporu sa uchádza ľavicový aj pravicový blok.

(tasr)

Minúta  |  

Srbské sily na hraniciach s Kosovom sú v stave pohotovosti pre spor o značky

Srbsko uviedlo do stavu zvýšenej pohotovosti svoje ozbrojené sily na hraniciach s Kosovom. Stalo sa tak v rámci sporu okolo poznávacích značiek áut kosovských Srbov, informovala agentúra AP.

Priština predtým nariadila príslušníkom srbskej menšiny žijúcej na severe Kosova, aby vymenili srbské poznávacie značky svojich áut za kosovské. USA a EÚ pritom žiadali kosovské úrady, aby tento krok ešte odložili.

Srbský prezident Aleksandar Vučič – ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl – reagoval na postup Prištiny uvedením srbských vojakov rozmiestnených na hraniciach s Kosovom do stavu "pripravenosti". Podľa agentúry AP nie je jasné, čo tento krok bude znamenať v praxi.

"Nepripravujeme sa na vojnu, ale nesmieme byť nepripravení," komentoval krok prezidenta srbský vicepremiér a minister obrany Miloš Vučevič. Zároveň však vyjadril ochotu pokračovať v dialógu s Prištinou.

Spor okolo poznávacích značiek automobilov už opakovane vyvolal eskaláciu napätia medzi Prištinou a Belehradom, respektíve kosovskými Srbmi.

Kosovský parlament v júni schválil zákon, na základe ktorého sa musia všetkých srbské značky na automobiloch v krajine vymeniť za kosovské. Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tohto opatrenia do 1. novembra.

V utorok zákon o výmene značiek vstúpil oficiálne do platnosti, jeho uplatňovanie v praxi však bude podľa kosovských úradov len postupné. Počas prvých troch týždňov budú vodiči áut bez nových kosovských značiek dostávať varovania, a potom im začnú udeľovať aj pokuty. Od konca januára už budú môcť jazdiť len vozidlá s novými značkami a po 21. apríli 2023 už bude odmietačom tohto nariadenia hroziť konfiškácia vozidiel.

Počas leta sa celý spor vyhrotil do nepokojov kosovských Srbov, ktorí na protest proti výmene značiek blokovali cesty a strieľali do vzduchu. K upokojeniu situácie prispelo až zaangažovanie sa mierových síl NATO pôsobiacich v Kosove.

Kosovský minister vnútra Xhelal Svecla v utorok apeloval na príslušníkov srbskej menšiny, aby si značky dobrovoľne vymenili a nenechali sa využívať na politické ciele. Do minulého týždňa si podľa ministra vymenilo značky len 20 kosovských Srbov, pričom najmenej jednému z nich následne podpálili auto.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. Kosovo aj Srbsko chcú vstúpiť do Európskej únie, ktorá podmieňuje pokrok v tomto smere normalizáciou ich vzájomných vzťahov.

(tasr)

Minúta  |  

V Rusku sa začali jesenné odvody, do armády nastúpi 120-tisíc nových brancov

V Rusku sa v utorok začali pravidelné jesenné odvody, v rámci ktorých bude v priebehu dvoch mesiacov odvedených do armády 120-tisíc nových brancov.

Ruskí predstavitelia ubezpečujú, že odvedení mladí muži nebudú vyslaní do bojov na Ukrajine. Pozorovatelia však spochybňujú, že Moskva tieto svoje sľuby myslí vážne, informuje agentúra AP.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa ruské ministerstvo obrany "pokúša zavádzať verejnosť", že jesenní odvedenci nebudú poslaní bojovať na Ukrajinu, a to zrejme preto, aby predišla pokusom o vyhýbanie sa vojenskej službe.

"Odvedenci budú takmer iste poslaní na Ukrajinu v marci alebo apríli 2023, keď sa skončí ich výcvik, alebo aj skôr, v závislosti od vývoja na bojiskách," uvádza sa v hodnotení ISW.

Pravidelné jesenné odvody do ruskej armády sa mali pôvodne začať už v októbri. Boli však odložené v dôsledku mimoriadnej čiastočnej mobilizácie 300-tisíc záložníkov, ktorú šéf Kremľa Putin nariadil 21. septembra.

Ruské úrady už v pondelok deklarovali ukončenie čiastočnej mobilizácie. Podľa pozorovateľov by sa však mohla opäť obnoviť po tom, ako sa uvoľnia kapacity po skončení jesenných odvodov.

Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bolo na Ukrajinu vyslaných 87-tisíc zmobilizovaných záložníkov. Podľa správ aktivistov mnohí z nich nemali žiadne bojové skúsenosti a pred nasadením do bojov nedostali nijaký výcvik, pričom si museli vo vlastnej réžii zabezpečiť zdravotné pomôcky či nepriestrelné vesty. Niektorí z nich zahynuli už niekoľko dní po odvedení, píše agentúra AP.

(tasr)

Minúta  |  

Kompenzáciou rastúcich životných nákladov by mohol byť inflačný bonus

Inflačný bonus by mohol pomôcť obyvateľom kompenzovať časť výrazne zvýšených životných nákladov, zatiaľ čo firmy by dodatočne nezaťažil. Informovala o tom partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová.

Uviedla, že výrazné zvyšovanie cien produktov evidujú v SR všetci občania. Firmy hlásia tlak na zvyšovanie miezd zamestnancov.

Zvyšovanie platov sa im však navyšuje o zdravotné a sociálne odvody. Okrem toho majú od začiatku roka často veľký nárast výdavkov, predovšetkým na energie, čo časť z nich približuje k platobnej neschopnosti, vysvetlila odborníčka.

"Navrhujem do zákona o dani z príjmov doplniť ustanovenie, ktoré by umožnilo na základe rozhodnutia zamestnávateľa vyplatiť zamestnancom inflačný bonus napríklad vo výške 2 000 eur ročne, jednorazovo alebo postupne, pričom tento bonus by štát oslobodil od dane z príjmov, sociálnych a zdravotných odvodov," uviedla Hallová. Zamestnávateľ by ho vyplatil zo svojich zdrojov a podľa možností. Podnikateľ však musí podľa zákona počítať pri vyplatení bonusu s výdavkom za poistenie vo výške 35,2 percenta z bonusu, ak sa nezohľadnia maximálne vymeriavacie základy, teda suma, ktorej presiahnutím sa už dodatočné odvody neplatia.

Keďže by išlo o nenárokovateľné financie, štát by neprichádzal o príjmy. Zamestnanec by dostal v takomto prípade vyšší čistý bonus. Ak by zamestnávateľ chcel vyplatiť pracovníkovi inflačný bonus napríklad 1 000 eur a v zákone by sa nič nezmenilo, pracovník by dostal 773 eur a výdavky firmy za vyplatený bonus by boli 1 352 eur, vyčíslila partnerka poradenskej spoločnosti.

Ustanovenie odborníčka navrhuje uplatniť na obdobie, kým sa ročná miera inflácie cien platených spotrebiteľom nedostane opäť pod akceptovateľné 3 percentá.

Návrh by zároveň podľa Hallovej čiastočne riešil aj tiché zdaňovanie, ktoré čoraz viac vplýva na ľudí s nízkymi príjmami. Tiché zdanenie znamená pomalší rast odpočítateľných položiek než miezd. Odpočítateľné položky pritom sú príjmy a výdavky, ktoré nepodliehajú zdaneniu.

Možno si to predstaviť na príklade minimálnej mzdy. V roku 2013 pracovník s minimálnou mzdou nezaplatil žiadnu daň. Minulý rok však zamestnancovi s minimálnou mzdou 623 eur po zaplatení odvodov vo výške 83 eur a preddavku na daň 30 eur zostalo 509 eur, vyčíslila odborníčka. Preddavok na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak výška dane za to obdobie nie je ešte známa.

Riešením by bolo nastavenie vyššej nezdaniteľnej časti základu dane napríklad vo výške 12-násobku minimálnej mzdy. Základ dane je pritom hodnota, z ktorej sa vypočítava výška daňovej povinnosti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.