Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pakistan dovezie z Ruska 30-tisíc ton pšenice

Pakistan nakúpi z Ruska 30-tisíc ton pšenice. Chce tak riešiť nedostatok potravín po katastrofálnych letných záplavách. Nákup pšenice od ruského štátneho podniku Prodintorg tento týždeň schválil pakistanský Výbor pre hospodársku koordináciu.

Pakistan tohto roku postihli "najhoršie povodne v dejinách krajiny", ako ich označil premiér Šáhbáz Šaríf.
Zahynulo pri nich podľa údajov americkej Univerzity v Yale viac než 1 700 ľudí a osem miliónov ich stratilo svoje domovy.

Voda zaplavila 23 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a zahynulo trištvrte milióna kusov chovných zvierat. Škody na poliach sa vyšplhali na 15 až 20 miliónov eur. Pakistan okrem iného prišiel aj o celú tohtoročnú úrodu bavlny.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Muž obvinený z útoku na Pelosiho bol na samovražednej misii

Muž obvinený z napadnutia Paula Pelosiho – manžela predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej – bol počas útoku na samovražednej misii a plánoval napadnúť aj ďalších politikov.

David DePape (42) bol zadržaný minulý týždeň po tom, čo sa vlámal do domu Pelosiovcov v San Franciscu s úmyslom napadnúť Pelosiovú. Ako sám povedal vyšetrovateľom, plánoval Pelosiovú zajať a zlomiť jej kolená. V dome však našiel iba jej 82-ročného manžela Paula, ktorého napadol kladivom.

V nových súdnych spisoch prokuratúra uvádza, že DePape povedal vyšetrovateľom, že "mu bolo zle z klamstiev Washingtonu" a že si určil niekoľko cieľov vrátane miestneho profesora, vysokopostavených miestnych aj federálnych politikov a ich príbuzných.

"Nechcel som mu naozaj ublížiť, ale viete, bola to samovražedná misia," povedal DePape policajtom počas toho, ako ho zadržiavali.

Podľa dokumentov prokuratúry Pelosi sa prebudil v piatok skoro ráno a nad sebou uvidel muža s kladivom a plastovými vreckami. DePape mu povedal, že prišiel nájsť predsedníčku americkej Snemovne reprezentantov, pretože "je druhá v poradí na úrad prezidenta" a "musíme ich všetkých zlikvidovať".

Pelosimu sa podarilo privolať políciu a otvoriť vchodové dvere. DePape však ešte do príchodu polície udrel manžela političky do hlavy kladivom, v dôsledku čoho bol Pelosi zakrvavený a na tri minúty stratil vedomie.

DePape čelí v súvislosti s útokom viacerým obvineniam. Na úrovni štátu Kalifornia bol obvinený z pokusu o vraždu, vlámania, útoku so smrtiacou zbraňou, týrania staršej osoby, neoprávneného zadržiavania staršej osoby a ohrozenia verejného činiteľa a jeho rodiny. Na federálnej úrovni bol obvinený z pokusu o únos americkej predstaviteľky a z napadnutia jej rodinného príslušníka.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidenti Kolumbie a Venezuely sa stretli prvýkrát od obnovenia vzťahov

Prezidenti Venezuely Nicolás Maduro a Kolumbie Gustavo Petro sa v utorok stretli vo venezuelskej metropole Caracas. Išlo o prvé bilaterálne stretnutie po obnovení diplomatických vzťahov prerušených v roku 2019, informuje agentúra AFP.

"Bolo to plodné, skutočne nádejné, prvé stretnutie s dobrými výsledkami," uviedol v spoločnom vyhlásení Maduro. Rokovania sa týkali obchodu, ľudských práv či ochrany amazonského dažďového pralesa. Rokovali aj o návrate Venezuely do Andského spoločenstva národov (CAN), ktorý zahŕňa Kolumbiu, Peru, Ekvádor a Bolíviu.

Petro tiež navrhol, aby sa Venezuela znovu pripojila k Medziamerickému súdu pre ľudské práva (IACHR). Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) nedávno vyzvala Kolumbiu, aby využila obnovené diplomatické vzťahy na obmedzenie porušovania ľudských práv vo Venezuele.

Venezuela prerušila vzťahy so susednou Kolumbiou v roku 2019. Kolumbia pod vedením bývalého pravicového prezidenta Ivána Duqueho – spolu s desiatkami ďalších krajín – odmietla uznať víťazstvo Nicolása Madura v prezidentských voľbách vo Venezuele v roku 2018 a namiesto neho uznala opozičného vodcu Juana Guaidóa.

Situácia sa zmenila po tom, ako v auguste tohto roka do prezidentského kresla nastúpil ľavičiar Gustavo Petro, ktorý prisľúbil úplné obnovenie obchodných vzťahov s Venezuelou, píše AFP.

Bogota a Caracas diplomatické vzťahy oficiálne obnovili 29. augusta, keď si vzájomne vymenili veľvyslancov. Koncom septembra otvorili svoje spoločné pozemné hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev chystá vykurovacie miesta pre prípad výpadkov po ruských útokoch

Úrady v ukrajinskej metropole Kyjev pripravujú viac než 1 000 miest s vykurovaním pre prípad, že pokračujúce ruské útoky vyradia z prevádzky ústredné kúrenie, uviedol v stredu starosta Vitalij Kličko.

Raketové a dronové útoky poškodili 40 percent energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Veľké časti Kyjeva už boli v ich dôsledku dočasne bez dodávok elektriny a vody, čo viedlo k plánovaným prerušeniam zásobovania elektrickou energiou.

Kličko v stredu v aplikácii Telegram napísal, že kyjevské úrady zvažujú vzhľadom na raketové útoky rôzne scenáre. "Najhorší je, keď vôbec nebude elektrina, voda ani ústredné kúrenie. V takom prípade pripravujeme v našom meste viac ako tisíc vykurovacích miest," priblížil. Dodal, že tieto miesta budú vybavené elektrickými generátormi a zásobami základných potrieb, ako je voda.

Ukrajinská vláda vyzvala občanov, ktorí odišli z krajiny, aby počas zimy zostali v zahraničí vzhľadom na škody na infraštruktúre. Obvinila zároveň Rusko, že vyvoláva novú humanitárnu krízu, keď núti utiecť ďalších ľudí vystrašených vyhliadkou na to, že počas zimy budú musieť prežiť bez elektriny a vykurovania.

(tasr)

Minúta  |  

Predčasné voľby v Dánsku veľmi tesne vyhrala koalícia podporujúca vládu premiérky Frederiksenovej

V utorkových predčasných voľbách v Dánsku zvíťazil blok stredoľavých strán podporujúcich vládu premiérky Mette Frederiksenovej. Podľa úplného sčítania hlasov bude mať v parlamente najtesnejšiu väčšinu jedného kresla.

Výsledky sčítania udržiavali krajinu v napätí niekoľko hodín od uzavretia volebných miestností. Až zrátanie posledných hlasov v noci totiž rozhodlo v prospech tzv. červeného bloku.

Tieto stredoľavicové strany získali 87 kresiel v kontinentálnom Dánsku, ďalšie tri im pripísali voliči zo zámorských autonómnych území – Faerských ostrov a Grónska. Spolu to stačí na väčšinu 90 poslancov v 179-člennom zákonodarnom zbore.

Pravicový "modrý" blok, neformálne spojenectvo liberálov a konzervatívcov podporované menšími populistickými stranami, obsadí 72 kresiel. Jedno z nich získalo na Faerských ostrovoch.

"Som veľmi, veľmi šťastná," povedala Frederiksenová stúpencom. Jej sociálni demokrati obhájili pozíciu najsilnejšej strany, pričom so ziskom 27,5 percenta hlasov dosiahli aj svoj najlepší výsledok za viac ako dve desaťročia.

Frederiksenová napriek tomu oznámila, že v stredu podá demisiu a bude sa uchádzať o poverenie vytvoriť novú vládu. Na základe predbežných výsledkov by mala dostať mandát ako prvá.

Opozičný líder Jakob Ellemann-Jensen z Liberálnej strany priznal porážku. Jeho strana prišla o 19 zo svojich 43 poslaneckých kresiel. Výsledky zmarili aj nádeje novozaloženej strany Umiernených, expremiéra Larsa Lökkeho Rasmussena, na to, že bude mať rozhodujúcu úlohu pri zostavovaní nového kabinetu.

Frederiksenová dosiaľ viedla menšinovú vládu sociálnych demokratov, ktorú podporovali ľavicové strany. Pred voľbami sa vyslovila za širokú koalíciu naprieč politickým spektrom s argumentom, že v čase medzinárodnej neistoty je potrebná politická jednota. Väčšina jej spojencov však dáva prednosť čisto ľavicovo orientovanej vláde.

Predčasné parlamentné voľby sa v Dánsku uskutočnili v dôsledku tzv. norkovej krízy. Jedna zo strán podporujúcich Frederiksenovú totiž pohrozila, že ak nebudú vyhlásené, podporí vyslovenie nedôvery vláde. Tá si mala v novom hlasovaní znovu získať dôveru voličov po tom, čo v roku 2020 rozhodla o utratení asi 15 miliónov noriek pre obavy spojené s pandémiou koronavírusu. Nakoniec sa ukázalo, že toto rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom.

(tasr)

Minúta  |  

Po predčasných voľbách v Izraeli pokračuje sčítanie hlasov, vedie Netanjahu

Po utorkových predčasných voľbách v Izraeli spočítali do stredajšieho rána len približne tretinu odovzdaných hlasov. Podľa izraelských médií by sa pri aktuálnych čiastkových výsledkoch nemuseli do Knesetu dostať viaceré menšie strany z tábora liberálneho premiéra Jaira Lapida.

Prognózy pripisujú veľkú šancu vrátiť sa na čelo vlády opozičnému lídrovi Benjaminovi Netanjahuovi. Blok pravicových a nábožensky orientovaných strán pod vedením 73-ročného expremiéra má predbežne tesnú väčšinu 62 zo 120 kresiel. Jeho strana Likud by mala byť najsilnejšou so zhruba štvrtinou poslancov.

Na druhom mieste by mala skončiť strana Ješ atid (Budúcnosť existuje) dočasného premiéra Lapida. Na tretie miesto sa po prvý raz v histórii Izraela dostalo krajne pravicové zoskupenie, blok Náboženský sionizmus pod vedením poslanca Itamara Ben-Gvira, ktorý môže byť rozhodujúci pri snahe vytvoriť novú vládu.

Netanjahu v noci vystúpil pred stúpencami a poďakoval sa im. Podobne ako Lapid upozornil, že treba počkať na konečné výsledky, no dodal: "Sme na pokraji veľmi veľkého víťazstva."

Predošlé voľby v Izraeli ukázali, že pomer síl sa môže do sčítania všetkých hlasov zmeniť, pripomína DPA. Predbežné konečné výsledky sa neočakávajú skôr ako vo štvrtok.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.