Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko bude mať stanové mestečko pre migrantov. Buduje ho rezort vnútra v Kútoch

Ministerstvo vnútra buduje v Kútoch dočasné stanové mestečko. Reaguje tým na zvýšený počet migrantov, ktorí sa koncentrujú v priestoroch železničnej stanice.

Ako informovala hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová, situáciu monitorujú policajti, ktorí koordinujú aj základnú zdravotnú starostlivosť a pomáhajú zabezpečiť stravu, najmä pre ženy a deti. Žiadne protiprávne konanie zo strany týchto osôb neevidujú. Miesto pre stany vybral Okresný úrad Senica.

„Ministerstvo vnútra zabezpečilo aj v Brodskom stany civilnej ochrany, poskytnuté boli taktiež deky a spacáky, na potrebných miestach sa zabezpečuje aj vykurovanie. Po komunikácii s miestnou farou bola osobám nachádzajúcim sa na železničnej stanici Kúty poskytnutá strava,“ uviedla Eliášová a dodala, že policajti naďalej nepretržite reagujú aj na podnety od občanov, ktorí upozorňujú na pohyb migrantov.

Ministerstvo vnútra podľa slov hovorkyne už niekoľko mesiacov aktívne reaguje na zvýšenú nelegálnu migráciu na tzv. balkánskej trase. Od zavedenia hraničných kontrol Českou republikou a Rakúskom sa hliadková činnosť na území Slovenska zintenzívnila. Policajný zbor každodenne spolupracuje s políciou Maďarskej republiky, a to aj spoločnými zmiešanými hliadkami priamo na území Maďarska. Trnavská krajská polícia od zavedenia hraničných kontrol s Českom posilnila výkon služby v prihraničných oblastiach s cieľom zabezpečenia verejného poriadku. Pri riešení situácie v prihraničných oblastiach spolupracuje aj so Slovenskou humanitnou radou a Migračným úradom Ministerstva vnútra SR.

Na Slovensku zachytili od 29. septembra do 31. októbra celkovo 2 675 nelegálnych migrantov a 45 prevádzačov. Počas posledného októbrového dňa bolo na území Maďarska nasadených do spoločných hliadok 22 slovenských policajtov. Od 10. do 31. októbra vykonávalo na území Maďarska kontrolu 544 policajtov, ktorí zachytili 76 nelegálnych migrantov.

Minúta  |  

Čína zaviedla lockdown v oblasti okolo továrne na výrobu iPhonov

Čínske úrady vyhlásili v stredu lockdown v oblasti okolo najväčšej továrne na výrobu iPhonov na svete po zistení koronavírusu a úteku tamojších zamestnancov. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Žiaden človek okrem proticovidových dobrovoľníkov, "nesmie opustiť svoje bydlisko, s výnimkou odchodu na covidový test a naliehavú liečbu", uviedli predstavitelia ekonomickej zóny v meste Čeng-čou v provincii Che-nan v strednej Číne.

Tento krok nasledoval po tom, čo sa minulý týždeň na čínskych sociálnych sieťach objavili zábery ľudí utekajúcich z továrne, ktorú riadi taiwanský technologický gigant Foxconn a zamestnáva tam státisíce pracovníkov.

Zamestnanci sa na internete sťažujú na zlé hygienické podmienky, čo ich donútilo pešo ujsť z továrne a vyhnúť sa tak proticovidovým obmedzeniam.

Vyše 600-tisíc obyvateľov bude musieť každý deň absolvovať PCR test, dodala miestna samospráva. Varovala, že bude "prísne postihovať všetky druhy porušovania" nariadení. Miestne úrady požiadali zamestnancov Foxconnu, ktorí opustili továreň, aby sa po návrate domov úradne zaregistrovali a absolvovali niekoľkodňovú karanténu.

Spoločnosť Foxconn v utorok oznámila, že štvornásobne zvýši príplatky zamestnancom, ktorí budú ochotní zostať počas covidovej nákazy v továrni.

Čína je poslednou veľkou ekonomikou, ktorá uplatňuje prísnu stratégiu nulovej tolerancie covidu a stále narýchlo zavádza lockdowny, hromadné testovanie a dlhé karantény, v snahe potlačiť akýkoľvek výskyt nákazy.

Nové varianty koronavírusu sú však ťažkou skúškou pre miestnych predstaviteľov a ich schopnosť potlačiť výskyty nákazy rýchlejšie, než sa šíria. Krajina tak čelí neustále sa meniacim proticovidovým obmedzeniam.

Miestni predstavitelia v meste Čeng-čou v stredu oznámili, že zamestnanci všetkých podnikov budú musieť pracovať z domu, iba "kľúčové firmy" majú povolené fungovať ďalej. Nespresnili však, ktoré podniky patria do tejto kategórie. Na uliciach sa môžu zdržiavať len zdravotnícke vozidlá a tie, ktoré doručujú základné potreby.

(tasr)

Minúta  |  

Pakistan dovezie z Ruska 30-tisíc ton pšenice

Pakistan nakúpi z Ruska 30-tisíc ton pšenice. Chce tak riešiť nedostatok potravín po katastrofálnych letných záplavách. Nákup pšenice od ruského štátneho podniku Prodintorg tento týždeň schválil pakistanský Výbor pre hospodársku koordináciu.

Pakistan tohto roku postihli "najhoršie povodne v dejinách krajiny", ako ich označil premiér Šáhbáz Šaríf.
Zahynulo pri nich podľa údajov americkej Univerzity v Yale viac než 1 700 ľudí a osem miliónov ich stratilo svoje domovy.

Voda zaplavila 23 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy a zahynulo trištvrte milióna kusov chovných zvierat. Škody na poliach sa vyšplhali na 15 až 20 miliónov eur. Pakistan okrem iného prišiel aj o celú tohtoročnú úrodu bavlny.

(tasr)

Minúta  |  

USA: Muž obvinený z útoku na Pelosiho bol na samovražednej misii

Muž obvinený z napadnutia Paula Pelosiho – manžela predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej – bol počas útoku na samovražednej misii a plánoval napadnúť aj ďalších politikov.

David DePape (42) bol zadržaný minulý týždeň po tom, čo sa vlámal do domu Pelosiovcov v San Franciscu s úmyslom napadnúť Pelosiovú. Ako sám povedal vyšetrovateľom, plánoval Pelosiovú zajať a zlomiť jej kolená. V dome však našiel iba jej 82-ročného manžela Paula, ktorého napadol kladivom.

V nových súdnych spisoch prokuratúra uvádza, že DePape povedal vyšetrovateľom, že "mu bolo zle z klamstiev Washingtonu" a že si určil niekoľko cieľov vrátane miestneho profesora, vysokopostavených miestnych aj federálnych politikov a ich príbuzných.

"Nechcel som mu naozaj ublížiť, ale viete, bola to samovražedná misia," povedal DePape policajtom počas toho, ako ho zadržiavali.

Podľa dokumentov prokuratúry Pelosi sa prebudil v piatok skoro ráno a nad sebou uvidel muža s kladivom a plastovými vreckami. DePape mu povedal, že prišiel nájsť predsedníčku americkej Snemovne reprezentantov, pretože "je druhá v poradí na úrad prezidenta" a "musíme ich všetkých zlikvidovať".

Pelosimu sa podarilo privolať políciu a otvoriť vchodové dvere. DePape však ešte do príchodu polície udrel manžela političky do hlavy kladivom, v dôsledku čoho bol Pelosi zakrvavený a na tri minúty stratil vedomie.

DePape čelí v súvislosti s útokom viacerým obvineniam. Na úrovni štátu Kalifornia bol obvinený z pokusu o vraždu, vlámania, útoku so smrtiacou zbraňou, týrania staršej osoby, neoprávneného zadržiavania staršej osoby a ohrozenia verejného činiteľa a jeho rodiny. Na federálnej úrovni bol obvinený z pokusu o únos americkej predstaviteľky a z napadnutia jej rodinného príslušníka.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidenti Kolumbie a Venezuely sa stretli prvýkrát od obnovenia vzťahov

Prezidenti Venezuely Nicolás Maduro a Kolumbie Gustavo Petro sa v utorok stretli vo venezuelskej metropole Caracas. Išlo o prvé bilaterálne stretnutie po obnovení diplomatických vzťahov prerušených v roku 2019, informuje agentúra AFP.

"Bolo to plodné, skutočne nádejné, prvé stretnutie s dobrými výsledkami," uviedol v spoločnom vyhlásení Maduro. Rokovania sa týkali obchodu, ľudských práv či ochrany amazonského dažďového pralesa. Rokovali aj o návrate Venezuely do Andského spoločenstva národov (CAN), ktorý zahŕňa Kolumbiu, Peru, Ekvádor a Bolíviu.

Petro tiež navrhol, aby sa Venezuela znovu pripojila k Medziamerickému súdu pre ľudské práva (IACHR). Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) nedávno vyzvala Kolumbiu, aby využila obnovené diplomatické vzťahy na obmedzenie porušovania ľudských práv vo Venezuele.

Venezuela prerušila vzťahy so susednou Kolumbiou v roku 2019. Kolumbia pod vedením bývalého pravicového prezidenta Ivána Duqueho – spolu s desiatkami ďalších krajín – odmietla uznať víťazstvo Nicolása Madura v prezidentských voľbách vo Venezuele v roku 2018 a namiesto neho uznala opozičného vodcu Juana Guaidóa.

Situácia sa zmenila po tom, ako v auguste tohto roka do prezidentského kresla nastúpil ľavičiar Gustavo Petro, ktorý prisľúbil úplné obnovenie obchodných vzťahov s Venezuelou, píše AFP.

Bogota a Caracas diplomatické vzťahy oficiálne obnovili 29. augusta, keď si vzájomne vymenili veľvyslancov. Koncom septembra otvorili svoje spoločné pozemné hranice.

(tasr)

Minúta  |  

Kyjev chystá vykurovacie miesta pre prípad výpadkov po ruských útokoch

Úrady v ukrajinskej metropole Kyjev pripravujú viac než 1 000 miest s vykurovaním pre prípad, že pokračujúce ruské útoky vyradia z prevádzky ústredné kúrenie, uviedol v stredu starosta Vitalij Kličko.

Raketové a dronové útoky poškodili 40 percent energetickej infraštruktúry na Ukrajine. Veľké časti Kyjeva už boli v ich dôsledku dočasne bez dodávok elektriny a vody, čo viedlo k plánovaným prerušeniam zásobovania elektrickou energiou.

Kličko v stredu v aplikácii Telegram napísal, že kyjevské úrady zvažujú vzhľadom na raketové útoky rôzne scenáre. "Najhorší je, keď vôbec nebude elektrina, voda ani ústredné kúrenie. V takom prípade pripravujeme v našom meste viac ako tisíc vykurovacích miest," priblížil. Dodal, že tieto miesta budú vybavené elektrickými generátormi a zásobami základných potrieb, ako je voda.

Ukrajinská vláda vyzvala občanov, ktorí odišli z krajiny, aby počas zimy zostali v zahraničí vzhľadom na škody na infraštruktúre. Obvinila zároveň Rusko, že vyvoláva novú humanitárnu krízu, keď núti utiecť ďalších ľudí vystrašených vyhliadkou na to, že počas zimy budú musieť prežiť bez elektriny a vykurovania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.