Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Záujem Slovákov o pôžičky sa nezmenil, výraznejšie sa však mení účel pôžičky

Celkový postoj Slovákov k požičiavaniu si peňazí je porovnateľný s minulými rokmi. Približne 40 percent Slovákov hovorí, že si aktuálne vo svojej domácnosti požičať nepotrebuje a ďalších 22 percent pôžičky odmieta. V oboch prípadoch ide najčastejšie o starších ľudí. Nad pôžičkou uvažuje 38 percent opýtaných. Z nich si na konkrétny cieľ dlhodobo uvažuje požičať 29 percent a ďalších 29 percent uvádza, že si počas jesene a zimy budú musieť požičať neplánovane. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre mBank uskutočnila agentúra Ipsos.

Približne 13 percent respondentov, ktorí uvažujú o pôžičke, si plánuje svoje pôžičky konsolidovať a podľa možnosti navýšiť. Svoj cieľ či účel, na ktorý si pôvodne plánovali požičať, nakoniec odložilo 29 percent respondentov uvažujúcich o pôžičke.

V súvislosti s aktuálnou meniacou sa ekonomickou situáciou takmer pätina opýtaných predpokladá, že si buď požičia, alebo si svoje pôžičky bude konsolidovať. Necelých 30 percent uvádza, že s peniazmi vychádza skôr z mesiaca na mesiac a nie je si istých, čo prinesie premenlivá budúcnosť.

Pozitívnou správou podľa mBank je, že viac ako pätina respondentov má vytvorenú trojmesačnú finančnú rezervu a v prípade potreby tak nečakané výdavky pokryje práve z nej. Zaujímavosťou je, že v aktuálnej ekonomickej situácii sú na finančnú rezervu nútení siahať aj Slováci s vyšším vzdelaním.

Výsledky prieskumu potvrdili, že zvyšujúce sa ceny energií sa premietnu aj do rodinných rozpočtov a premenia tak priority. Oproti minulým rokom sa totiž výraznejšie mení účel pôžičky.

Jedenásť percent Slovákov, ktorí si na jeseň alebo v zime budú musieť na niečo neplánovane požičať, tieto peniaze využijú najčastejšie na poplatky a ročné vyúčtovanie za elektrinu a plyn, na bežnú dennú potrebu a po novom tiež na investíciu do zmien využívania energií ako je napríklad výmena kotla, solárne panely či tepelné čerpadlá.

Zber dát do prieskumu sa uskutočnil prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos. Uskutočnil sa na prelome augusta a septembra medzi online populáciou SR vo veku od 25 do 60 rokov.

(sita)

Minúta  |  

Klus: Neviem si predstaviť pôsobenie v inej strane. Predčasné voľby by mohli ovládnuť temné sily

Hlavným dôvodom odchodu Martina Klusa z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) je štýl a charakter opozičného účinkovania strany v Národnej rade (NR) SR. Pre agentúru SITA to povedal bývalý podpredseda SaS Martin Klus. Dodal, že pôsobenie v poslaneckom klube inej strany si v tejto chvíli nevie predstaviť.

Klus taktiež uviedol, že si neplánuje založiť vlastnú politickú stranu. „Rozhodnutie odísť zo SaS bolo mimoriadne náročné. Mnohých v SaS totiž stále vnímam ako svojich dobrých priateľov a, samozrejme, som nad tým rozmýšľal niekoľko mesiacov," uviedol Klus.

Ďalším z dôvodov, prečo sa nezaradený poslanec rozhodol vystúpiť z poslaneckého klubu, je rozdielny pohľad na predčasné voľby. Klus túto myšlienku nepodporuje. „Moderná história Slovenska nás učí, že žiadne z nich nikdy nedopadli dobre a znamenali nástup niečoho, čo by sme mohli označiť ako temné sily. Osobitne v téme zahraničná a európska politika sa toho doslova desím," vysvetlil Klus.

Poslanec si zároveň myslí, že pre SaS by bolo dobré, keby získala viac času a trochu sa zotavila po zložitej dobe. „Vďaka tomu by mohla urobiť slušný výsledok, a to by bolo dobré pre Slovensko," dodal.

Martin Klus sa taktiež zdôveril, že strane nevie garantovať hlasovaciu jednotu. „Aktuálne sa nezhodujeme najmä na téme blokovania parlamentu a odvolávania ministrov. Predpokladám, že prídu aj niektoré návrhy zákonov, kde nemusí nastať názorová zhoda," uzavrel poslanec.

Poslanec NR SR Martin Klus sa rozhodol v pondelok 31. októbra vzdať pozície podpredsedu strany Sloboda a Solidarita (SaS) a taktiež vystúpil z poslaneckého klubu strany. „Moje rozhodnutie vystúpiť z poslaneckého klubu a odstúpiť z pozícií podpredsedu a tímlídra strany vychádza z pretrvávajúcich rozdielnych pohľadov na aktuálne smerovanie krajiny a osobitne z otázky o predčasných voľbách a procesoch k nim vedúcim," uviedol Klus.

Ďalej tvrdí, že jeho hodnotová a programová orientácia je dlhodobo zrejmá a je pripravený aj naďalej koordinovať viaceré hlasovania v parlamente s poslaneckým klubom SaS.

(sita)

Minúta  |  

Vláda schválila, že NBÚ by mal mať opäť možnosť blokovať škodlivý obsah

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) by mal mať opäť možnosť blokovať škodlivý obsah, ktorý má alebo môže mať za následok poškodenie alebo ohrozenie bezpečnostných, zahraničnopolitických alebo hospodárskych záujmov Slovenskej republiky a je formou hybridnej hrozby.

O blokovaní má úrad rozhodovať na základe odôvodneného návrhu určených subjektov a predchádzajúceho súhlasu súdu. Vyplýva to z novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú v stredu schválila vláda.

Úrad by mohol zablokovať napríklad obsah, ktorý môže spôsobiť oslabenie demokratických inštitútov ústavného zriadenia, cielenú politickú destabilizáciu, radikalizáciu politickej diskusie vo verejnom priestore či zásadné sťaženie fungovania orgánov verejnej moci a prijímania ich rozhodnutí.

O blokovaní má úrad rozhodnúť len na základe doručeného odôvodneného návrhu subjektu s pôsobnosťou v oblasti bezpečnosti a obrany štátu. Potrebovať bude súhlas Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý má rozhodnúť o žiadosti NBÚ do 15 dní odo dňa jej podania. Proti rozhodnutiu súdu o vydaní súhlasu s blokovaním nemá byť prípustný opravný prostriedok.

https://standard.sk/224044/zakazane-media-su-spat-je-to-dobra-sprava/

Rozhodnutie o blokovaní sa má vydávať s maximálnou platnosťou deviatich mesiacov. "Úrad vykonáva blokovanie v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie cieľa a spôsobom primeraným vo vzťahu k následkom na majetku, právach a právom chránených záujmoch iných osôb," navrhuje tiež návrh zákona.

Rozhodnutie o blokovaní a informáciu o zrušení blokovania má úrad zverejňovať na svojom webovom sídle. O vydaných rozhodnutiach o blokovaní má tiež každoročne NBÚ predkladať správu Národnej rade SR. "Podobný mechanizmus je už v súčasnosti v príslušnom zákone vo vzťahu k zásahom do ochrany osobných údajov a telekomunikačného tajomstva," poznamenal predkladateľ.

Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Wallace: Británia má viac stíhačiek F-35 než pilotov, ktorí na nich vedia lietať

Británia má k dispozícii viac stíhačiek piatej generácie F-35 než ľudí, ktorí ich vedia pilotovať. Vyplynulo to z utorkového vyjadrenia ministra obrany Bena Wallacea pred príslušným parlamentným výborom.

Podľa ministra to súvisí aj so skutočnosťou, že ide o nové lietadlo. Ako však pripomenula televízia Sky News, britské ministerstvo obrany oficiálne oznámilo svoj zámer kúpiť americké stíhačky F-35 ešte v roku 2006 a prvý britský pilot na tomto stroji letel už v roku 2010.

Wallace priznal, že problémom sú neočakávané zdržania pri výcviku pilotov. Pôvodne sa predpokladalo, že výcvik bude trvať dva až tri roky, avšak v skutočnosti trvá až osem rokov.

"Prísun pilotov nie je taký, aký by som chcel," skonštatoval Wallace. Ešte pred troma rokmi poveril vedenie vzdušných síl, aby si výcvik pilotov stanovili ako svoju hlavnú prioritu. Kríza v tejto oblasti však podľa Sky News pretrváva.

Británia pôvodne plánovala časom nakúpiť až 138 stíhačiek F-35. Zatiaľ ich má iba 27. Jedna z nich je však mimo prevádzky po tom, čo vlani havarovala do mora v blízkosti jednej z britských lietadlových lodí, a tri sa nachádzajú v Spojených štátoch.

(tasr)

Minúta  |  

KĽDR vypálila sto delostreleckých granátov do nárazníkovej zóny v mori

Severná Kórea vypálila v stredu sto delostreleckých granátov do nárazníkovej zóny v oblasti námornej hranice s Južnou Kóreou. Oznámila to juhokórejská armáda niekoľko hodín po skončení severokórejských raketových testov. Jedna z rakiet dopadla v blízkosti juhokórejských výsostných vôd.

"Severná Kórea vypálila okolo sto delostreleckých granátov z oblasti Kosong v provincii Kangwon do hraničného pásma severne od severnej demarkačnej línie," uviedol juhokórejský generálny štáb, ktorý takto odkazoval na námornú hranicu medzi Severnou a Južnou Kóreou.

K vypáleniu delostreleckých nábojov prišlo krátko po tom, čo Severná Kórea vykonala sériu raketových testov. Podľa juhokórejskej armády vypálila Severná Kórea v stredu v rozmedzí iba siedmich hodín najmenej 17 balistických a iných rakiet, uvádza agentúra Jonhap.

Jedna zo striel, ktorá dopadla v blízkosti juhokórejských vôd, vyvolala na ostrove Ullung-do letecký poplach. Išlo o prvý letecký poplach v Južnej Kórei od roku 2016. KĽDR neskôr skúšobne vypálila ešte štyri balistické rakety krátkeho doletu.

Pchjongjang vykonal raketové skúšky po druhý raz v priebehu necelého týždňa. Zrejme išlo o reakciu na dosiaľ najväčšie spoločné vojenské cvičenia Južnej Kórey a Spojených štátov, ktoré sa začali v pondelok.

(tasr)

Minúta  |  

Vplyv Vagnerovej skupiny je rovnako silný, ako majú ministri, tvrdí bývalý ruský ropný magnát

Vodcovia ruských žoldnierov známych ako Vagnerova skupina majú v Kremli taký politický vplyv ako minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a minister obrany Sergej Šojgu. Počas vypočutia v zahraničnom výbore britského parlamentu to povedal bývalý ruský ropný magnát a politický väzeň Michail Chodorkovskij.

Podnikateľ Jevgenij Prigožin mal podľa Chodorkovského rovnaký prístup k prezidentovi Putinovi ako formálni vládni predstavitelia. Prigožin v septembri 2022 potvrdil, že Vagnerovu skupinu založil a financuje ju. Takisto stál za nedávnym vymenovaním generála Sergeja Surovikina do čela vojenskej operácie na Ukrajine.

Popularita vagnerovcov v Rusku rastie, pretože dokážu fungovať ako alternatíva k širšej mobilizácii, povedal Chodorkovskij. V súčasnosti majú približne 7-tisíc ozbrojencov a často verbujú ľudí z väzníc. Ak vojenské operácie na Ukrajine zlyhajú, nenesú za to priamu zodpovednosť.

"Podieľajú sa na terorizme a zabíjaní," povedal Chodorkovskij s tým, že Putinovi to umožnilo popierať zodpovednosť a robiť nezákonnú zahraničnú politiku. Dodal, že Spojené kráľovstvo a ďalšie krajiny pomaly reagovali a nezakázali skupinu napriek jej jasnej "teroristickej" aktivite v Afrike.

Po vyhlásení mobilizácie odišlo z Ruska asi 700-tisíc ľudí, čo predstavuje "vážnu ranu pre Putinov obranný priemysel a pre ekonomiku Ruska" uviedol Chodorkovskij. Považuje to za potenciálne významnejšiu ranu pre ruskú ekonomiku ako bežné sankcie uvalené Západom.

"Títo ľudia sú najaktívnejší a najvzdelanejší ľudia s určitými finančnými prostriedkami vrátane 30-tisíc ruských programátorov so sídlom najmä na Cypre. Výrazne to zasiahlo schopnosť Ruska viesť kybernetickú vojnu," dodal Chodorkovskij.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.