Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusi si predvolali britskú veľvyslankyňu v súvislosti s ukrajinským útokom na Sevastopol

Ruské ministerstvo zahraničia si predvolalo britskú veľvyslankyňu Deborah Bronnert v Moskve pre nepodložené ruské tvrdenia, že britskí odborníci sa zapojili do ukrajinského dronového útoku na krymský Sevastopol.

Informuje o tom spravodajský portál denníka The Guardian s odvolaním sa na hovorkyňu ruského rezortu zahraničia Mariu Zacharovovú.

Rusko opakovane obviňuje z útoku Spojené kráľovstvo a tvrdí, že jednotka kráľovského námorníctva viedla operácie z juhoukrajinského prístavu Očakiv.

Britská vláda tieto tvrdenia odmieta.

(sita)

Minúta  |  

"Hekerský" incident v parlamente spôsobil poslanec OĽaNO

Schôdza Národnej rady (NR) SR, ktorú minulý týždeň prerušili pre kybernetický incident, bude pokračovať v utorok 8. novembra od 9.00. Informoval o tom predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na stredajšej tlačovej konferencii. Dodal, že v tejto súvislosti už podali trestné oznámenie a polícia vyšetruje, či incident spôsobila nedbanlivosť alebo úmysel.

"Je tam trestné oznámenie, polícia to vyšetrí," podčiarkol Kollár. Uvidí sa, či pôjde o priestupok, trestný čin a aký bude ďalší postup. Podľa jeho slov incident spôsobil jeden z poslancov, nechcel však povedať meno ani to, či je z koalície alebo opozície. K problému došlo v miestnosti kultúrneho výboru. Z jeho pohľadu však nešlo o úmysel.

Ako však upozornil portál Noviny Plus, incident spôsobil poslanec Róbert Halák (OĽaNO). Halák to potvrdil pre TASR.

Tvrdí, že nešlo o úmysel, a chybu si priznal. Keďže si všimol odpojený voľný kábel, chcel ho zapojiť. "Nevidel som to celé, videl som, že je voľný kábel, podvedome som ho zapojil počas diskusie s kolegami. Vôbec som si neuvedomil, že som uzavrel nejaký okruh. Zavrel som skrinku a vôbec som to neriešil," povedal. Doplnil, že v tejto súvislosti bol vypovedať ešte v piatok (28. 10.) na polícii. Vyvodenie zodpovednosti od neho zatiaľ klub OĽaNO nežiadal.

Šéf parlamentu priblížil, že problém sa začal o 10.43 h vo štvrtok (27. 10.), teda ešte pred hlasovaním, a následne začali kolabovať jednotlivé systémy. "Vo vnútornom segmente počítačovej siete bola identifikovaná nadmerná neželaná komunikácia. Prejavovalo sa to vysokým zaťažením systémových zdrojov na úrovni CPÚ na jednotlivých počítačoch," uviedol Kollár a priblížil ďalšie technické parametre incidentu.

Deklaroval, že v NR SR budú aplikované všetky odporúčania Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Podľa vlastných slov si dal  Kollár vypracovať správu, prečo nebol chránený ten konkrétny bod, na ktorom problém nastal. Pýta sa, ako je možné, že takáto banalita zablokovala celý parlament a priebeh schôdze. Po vyhodnotení situácie zaujme stanovisko. Ak sa potvrdí úmysel, nevylúčil vyvodenie zodpovednosti.

Kollár zároveň odmieta konšpirácie SaS, že koalícia nemala dostatok poslancov, a preto sa schôdza prerušila. Tvrdí, že vo štvrtok mali v pléne počty na to, aby im návrhy prešli. "Toto by som očakával od inej strany, nie od SaS," povedal. Podotkol, že SaS síce namieta blokovania schôdzí, no sama to občas robí.

SaS sa ohradila voči Kollárovým slovám. Šéfka poslaneckého klubu strany Anna Zemanová poznamenala, že hekerský útok sa nepotvrdil už minulý týždeň a funkčnosť hlasovania sa mala overiť skôr. Hovorí o chaose vo vedení parlamentu, v riadnej krajine by podľa nej predseda snemovne podal demisiu. Namieta tiež, že Kollár svojvoľne rozhodol o prerušení schôdze do 8. novembra. Šéf parlamentu sa odvolával na dohodu väčšiny.

Čo sa týka ďalšieho priebehu schôdze, v parlamente budú simulovať hlasovania a kontrolovať, či všetko funguje a či nikde nedochádza k podobným problémom. Pri hlasovaní v utorok dajú po hodine prestávku. Kollár ozrejmil, že zákonodarcovia musia byť pozorní, pretože ich čaká množstvo zákonov a hlasovaní.

Podpredseda parlamentu Peter Pčolinský (Sme rodina) zdôraznil potrebu preskúšať systém. Argumentuje schvaľovaním závažných zákonov, ako napríklad štátny rozpočet.

Schôdzu NR SR prerušili vo štvrtok (27. 10.) pre technické problémy. Kollár hovoril o závažnom kybernetickom incidente. Počas dňa mali poslanci odhlasovať desiatky návrhov zákonov, ktoré už prerokovali. Niekoľko dní sa totiž plénum venovalo len prerokúvaniu návrhov a poslanci nehlasovali.

(tasr)

Minúta  |  

Biely dom uvoľní 13,5 miliárd dolárov na pomoc domácnostiam s účtami za energie

Biely dom uvoľní 13,5 miliardy dolárov (13,57 miliardy eur) na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam s účtami za energie.

Administratíva prezidenta Joea Bidena v stredu uviedla, že dá k dispozícii 13,5 miliardy dolárov na pomoc chudobnejším domácnostiam, aby znížila ich účty za teplo.

V rámci tejto iniciatívy poskytne ministerstvo zdravotníctva financovanie v objeme 4,5 miliardy dolárov z federálneho programu energetickej pomoci pre domácnosti s nízkymi príjmami LIHEAP.

Nové financovanie pomôže Američanom s nákladmi na vykurovanie, nezaplatenými účtami za elektrinu a opravami domácich energetických spotrebičov.

"Tieto kroky poskytnú ďalšiu podporu pre nízko a stredno-príjmové rodiny a doplnia daňové kredity, ktoré môžu rodiny a majitelia budov použiť v rámci Zákona o znižovaní inflácie na inštaláciu energeticky úsporného vybavenia a modernizáciu budov," uviedol Biely dom.

Zvyšných 9 miliárd alokuje ministerstvo energetiky v rámci Zákona o znižovaní inflácie. Tieto peniaze budú určené na modernizáciu domovov a zníženie účtov za energie pre 1,6 milióna domácností.

(tasr)

Minúta  |  

Nový nitriansky župan Becík sa stal aj starostom Dvorov nad Žitavou, funkcie sa vzdá

Komunálne voľby by sa mali opakovať aj v obci Dvory nad Žitavou (okres Nové Zámky). Zvolený starosta Branislav Becík sa totiž funkcie vzdá, keďže ho zvolili aj za predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja. Informovali o tom z mimoparlamentnej strany Hlas-SD, v ktorej Becík pôsobí.

Ministerstvo vnútra pre TASR uviedlo, že podľa zákona je funkcia starostu obce nezlučiteľná s funkciou predsedu samosprávneho kraja. "Becík sa musí rozhodnúť, ktorej funkcie sa chce ujať. Ak sa vzdá mandátu starostu, v obci Dvory nad Žitavou sa vykonajú nové voľby," skonštatoval tlačový odbor rezortu.

"Potvrdzujeme, že po nástupe do funkcie predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja sa Branislav Becík vzdá funkcie starostu. Kedy to bude, je plne v kompetencii doterajšieho predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja," uviedla pre TASR hovorkyňa Hlasu-SD Patrícia Medveď Macíková.

Becík vystrieda vo funkcii Milana Belicu, ktorý bol doteraz jediným šéfom kraja.

Komunálne voľby sa budú konať znova vo vyše 40 obciach. Ide o obce, kde sa voľby 29. októbra vôbec nekonali, prípadne nebol zvolený starosta z dôvodu rovnosti hlasov, alebo sa kandidát vzdal a nebol zvolený dostatočný počet poslancov. Termín nových volieb musí vyhlásiť predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb, najneskôr 110 dní predo dňom ich konania.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael: Netanjahu má zatiaľ tesnú väčšinu, oficiálne výsledky očakávajú v piatok

Bývalý izraelský premiér Benjamin Netanjahu a jeho blok pravicových a nábožensky orientovaných strán zrejme zaznamenal tesné víťazstvo v izraelských parlamentných voľbách. Vyplýva to z výsledkov po sčítaní približne 84 percent hlasov z utorkových volieb.

"Sme blízko veľkého víťazstva," povedal v stredu Netanjahu podporovateľom svojej strany Likud.
Jeho hlavný rival, dočasný premiér Jair Lapid, svojim stúpencom v Tel Avive povedal, že "nič nie je rozhodnuté" a jeho strana Ješ atid (Budúcnosť existuje) si trpezlivo počká na konečné výsledky. Tie by mali byť známe v piatok.

Utorňajšie voľby v Izraeli boli už piate za uplynulé štyri roky. Volebná účasť dosiahla 71,3 percenta.
Strana Likud by podľa predbežných výsledkov mohla získať 31 kresiel. Spolu s hlasmi strán, ktoré Netanjahua podporujú, by expremiérova prípadná koalícia mohla mať v 120-člennom parlamente k dispozícii 65 mandátov.

Tým by sa skončila vláda koalície ôsmich strán na čele s Lapidom, ktorý nahradil Netanjahua v júni 2021. O jeho vláde zloženej z veľmi rôznorodých strán sa hovorilo, že ju spájal iba odpor k Netanjahuovi. Jej pád viedol k predčasným voľbám.

(tasr)

Minúta  |  

Erdogan: Rusko sa od poludnia vrátilo k dohode o vývoze obilia z Ukrajiny

Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Oznámil to v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po telefonickom rozhovore tureckého ministra obrany Hulusiho Akara so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom, informujú správy agentúr AP a AFP.

Šojgu počas telefonátu informoval svojho rezortného kolegu, že "preprava obilia bude pokračovať dnes od 12.00 tak, ako bolo plánované", vyhlásil Erdogan v parlamente.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko súhlasilo s pokračovaním plnenia svojej úlohy stanovenej v dohode po tom, čo dostalo z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku.

Turecký prezident ďalej uviedol, že po obnovení dohody budú uprednostnené dodávky obilia do afrických krajín vrátane Somálska, Džibutska a Sudánu. Toto rozhodnutie bolo prijaté v súvislosti so sťažnosťami Ruska, že väčšina ukrajinského obilia putovala po dosiahnutí dohody z júla do bohatých krajín.

Rusko pozastavilo svoju účasť na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny počas víkendu. Ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Kyjev tvrdí, že Moskva to využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.