Preskočiť na obsah
  |  

Dôchodcovia dostanú 13. dôchodok aj v decembri, prezidentka odobrila zákon

Dôchodcom, ktorí majú nárok na 13. dôchodok, bude dávka tento rok vyplatená aj druhýkrát. V decembri však jeho výška bude krátená, a to koeficientom 0,7. Hovorí o tom novela zákona o 13. dôchodku, ktorú v stredu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.

"Vzhľadom na výrazný rast cien tovarov a služieb sú doposiaľ prijaté opatrenia pre poberateľov dôchodkových dávok nepostačujúce," zdôvodnilo návrh ministerstvo práce.

Rezort pripomenul, že na začiatku tohto roka boli dôchodkové dávky zvýšené o 1,3 percenta. Následne bol v júli predčasne vyplatený 13. dôchodok v diferencovanej sume, od 50 do 300 eur. V tradičnom termíne na konci roka pôvodne už nemal byť vyplatený.

Tieto opatrenia podľa rezortu práce čiastočne kompenzovali zvýšenie cien tovarov a služieb pre poberateľov dôchodkových dávok za 1. polrok tohto roka. V tomto období miera inflácie za domácnosti dôchodcov dosiahla 11,8 percenta.

"Aj v 2. polroku pokračuje výrazný rast inflácie za domácnosti dôchodcov, pričom na základe makroekonomickej prognózy IFP z júna 2022 sa očakáva 12,4-percentná miera inflácie za uvedené obdobie. Za prvých osem mesiacov roka sa spotrebiteľské ceny za domácnosti dôchodcov medziročne v priemere zvýšili o 12,6 percenta," vyčíslilo ministerstvo.

(tasr)

  |  

Mikulec: Momentálne je viac migrantov na Slovensko vracaných z Čiech, než prichádza z Maďarska

Momentálne je viac nelegálnych migrantov na územie Slovenska vracaných z Českej republiky, než prichádza z Maďarska. Po dnešnom rokovaní vlády to v súvislosti so situáciou na hranici SR a ČR povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Ako ďalej uviedol, Slovensko potrebuje o tejto téme diskutovať s českou stranou, pretože týmto spôsobom nie je možné dlhodobo fungovať.

„Stále platí to, že oni nechcú zostať na Slovensku," zdôraznil Mikulec s tým, že migranti sa za každú cenu chcú dostať ďalej a skončiť v Nemecku. Minister doplnil, že o celej záležitosti komunikuje aj s Európskou komisiou. „My potrebujeme zabezpečiť vonkajšiu hranicu schengenu. Ak toto sa podarí, potom nemusíme mať tie opatrenia tak, ako sú zavedené teraz na vnútorných hraniciach," dodal Mikulec.

Podľa návrhu, ktorý dnes schválila vláda, budú môcť byť profesionálni vojaci nasadzovaní do spoločných hliadok s príslušníkmi Policajného zboru najmä na bývalých hraničných priechodoch na vnútornej hranici SR s Maďarskom s cieľom vykonávania policajných kontrol v boji proti nelegálnej sekundárnej migrácii cez územie SR.

(sita)

  |  

Prevádzkovateľ Nord Stream 1 tvrdí, že našiel "technogénne krátery" na potrubí

Nord Stream AG, prevádzkovateľ ruského plynovodu Nord Stream 1 so sídlom vo Švajčiarsku, v stredu oznámil, že dokončil prvé zhromažďovanie údajov v mieste poškodenia potrubia na linke 1 vo švédskej výhradnej ekonomickej zóne. Odhalil pritom "technogénne krátery".

"Podľa predbežných výsledkov obhliadky miesta poškodenia boli na morskom dne vo vzdialenosti asi 248 metrov od seba nájdené technogénne krátery s hĺbkou 3 až 5 metrov," uvádza sa v správe.

Paralelné plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka, boli poškodené v septembri. Tieto potrubia sa stali ústredným bodom v širšom spore medzi Západom a Moskvou po jej invázii na Ukrajinu.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu (29. 10.) uviedlo, že personál britského námorníctva vyhodil do vzduchu plynovody Nord Stream, čo je podľa Londýna nepravdivé tvrdenie.

Švédsko a Dánsko dospeli k záveru, že štyri úniky plynu na potrubiach Nord Stream 1 a 2 boli spôsobené výbuchmi, ale neuviedli, kto môže byť za to zodpovedný. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg označil poškodenie potrubí za sabotáž.

"Úsek potrubia medzi krátermi je zničený, polomer rozptylu úlomkov potrubia je najmenej 250 metrov. Odborníci pokračujú v analýze údajov z prieskumu," dodal Nord Stream AG.

(tasr)

  |  

ŠÚKL eviduje vyše 11-tisíc hlásených podozrení na nežiaduce účinky vakcín, takmer 1 750 je závažných

Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nahlásili k pondelku (31. 10.) v súvislosti s očkovaním proti novému koronavírusu 11 126 podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1 745 ako závažných. ŠÚKL o tom informuje na svojom webe.

Ústav eviduje spolu sedem úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri štyroch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a pri troch ako pravdepodobný. "Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený," ozrejmil ústav.

ŠÚKL pripomenul, že vakcíny určené na prevenciu ochorenia COVID-19 sú podávané injekčne do svalu a môžu v priebehu hodín až dní po podaní vyvolať reakcie menšej alebo strednej intenzity, ktoré spontánne počas niekoľkých dní odznievajú.

Výskyt a intenzita nežiaducich reakcií závisia od viacerých faktorov, napríklad od celkového zdravotného stavu človeka, od veku, iných súbežne užívaných liekov, imunitnej odpovede či od psychického nastavenia človeka.

(tasr)

  |  

Ruská diplomacia: Zabránenie stretu jadrových mocností je najvyššou prioritou

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredajšom vyhlásení zopakovalo svoj záväzok, čo sa týka zabránenia atómovej vojne. Zdôraznilo, že Moskva považuje zamedzenie vzniku konfliktu s použitím jadrových zbraní za najvyššiu prioritu.

"Sme pevne presvedčení, že v súčasnej ťažkej a turbulentnej situácii – (ktorá je) dôsledkom nezodpovedných a nehanebných krokov smerujúcich k podkopávaniu našej štátnej bezpečnosti – je hlavnou prioritou zabrániť akejkoľvek zrážke jadrových mocností," uviedol ruský rezort diplomacie.

Moskva vyzvala ostatné jadrové mocnosti, aby "upustili od nebezpečných pokusov", čo sa týka ohrozenia záujmov iných krajín.

Noviny The New York Times (NYT) v stredu citovali nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých vysokopostavení ruskí vojenskí lídri nedávno diskutovali o tom, kedy a ako by Moskva mohla použiť taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine. Šéf Kremľa Vladimír Putin sa na týchto diskusiách nezúčastnil a nič nenasvedčuje tomu, že by sa ruská armáda rozhodla nasadiť jadrové zbrane.

Zdroje NYT uviedli, že administratíva prezidenta USA Joea Bidena bola znepokojená v súvislosti so správami, ktoré "ukázali, akí frustrovaní boli ruskí generáli zo svojich zlyhaní" na bojisku. Varovali preto, že Putinove hrozby ohľadom nasadenia jadrových zbraní "nemusia byť len slovami".

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že cieľ Ukrajiny znova získať územia okupované Ruskom by predstavoval "hrozbu pre existenciu nášho štátu". Išlo by podľa jeho slov o "priamy dôvod" na využitie jadrového odstrašovania.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v stredu obvinil západné médiá, že tému použitia jadrových zbraní úmyselne nafukujú, pričom správu NYT nazval "veľmi nezodpovednou".

(tasr)

  |  

Nitrianski policajti zadržali na rýchlostnej ceste R1 takmer stovku migrantov

Nitrianski policajti zadržali v stredu na rýchlostnej ceste R1 takmer stovku migrantov. Vyplýva to z vyjadrení polície.

V ranných hodinách zastavovali diaľniční policajti dodávku, ktorej vodič na ich znamenia nereagoval a pokračoval v jazde. Policajtom sa pokúsil utiecť, ale nepoznal cestu a odbočil priamo pred oddelenie diaľničných policajtov Nitra – Selenec, informovalo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre.

Vodič sa dal na útek do blízkeho poľa, kde ho však policajti zakrátko chytili. V dodávke sa viezlo 26 migrantov.

V katastri obce Veľké Zálužie na rýchlostnej ceste R1 praskla vodičovi vozidla Iveco Eurocargo s nemeckým evidenčným číslom pravá zadná pneumatika. Vodič si mal údajne presadnúť z pokazenej dodávky do neznámeho vozidla a odísť smerom na Trnavu, potvrdila polícia.

Na vozidle Iveco vykopli migranti bočné dvere a rozutekali sa po rýchlostnej ceste a do poľa. Policajti ihneď zhromažďovali týchto ľudí do skupín pod blízkym diaľničným mostom, odkiaľ ich vyzdvihne autobus. Na mieste sa nachádza približne 70 migrantov.

Miesto zabezpečuje šesť policajných hliadok rôznych útvarov Okresného a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Vecou sa polícia naďalej zaoberá.

(tasr)