3. novembra 2022 | 9:07

Minúta | 3. novembra 2022 | 9:07

Turecká inflácia sa v októbri zrýchlila na 85,51 percenta

Turecká inflácia sa v októbri zrýchlila na 85,51 percenta z 83,45 percenta v septembri a dostala sa na najvyššiu úroveň od roku 1997.

Jedným z dôvodov prudkého rastu spotrebiteľských cien je aj politika tureckej centrálnej banky, ktorá na rozdiel od ostatných centrálnych bánk po celom svete aj napriek vysokej inflácii uvoľňuje menovú politiku.
Menový výbor tureckej centrálnej banky v októbri opäť prekvapil trhy, keď znížil kľúčovú úrokovú sadzbu viac, než sa očakávalo.

Základná 1-týždňová repo sadzba klesla o 150 bázických bodov z 12 percent na 10,5 percenta. Menový výbor avizoval, že bude pokračovať v cykle uvoľňovania menovej politiky. Turecká centrálna banka zaskočila trhy už v auguste rovnako ako v septembri, keď znížila kľúčový úrok vždy o 100 bázických bodov aj napriek prepadu líry a vysokej inflácii.

Postup tureckej centrálnej banky ostro kontrastuje s prístupom väčšiny ostatných bánk, ktoré sa snažia s vysokou infláciou bojovať sprísňovaním menovej politiky. Hlavným dôvodom je tlak tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý je dlhodobým kritikom vysokých úrokových sadzieb a v rozpore s tradičnou ekonomickou teóriou tvrdí, že vysoké úroky sú príčinou a nie brzdou vysokej inflácie.

Erdogan od roku 2019 odvolal troch guvernérov centrálnej banky, ktorí sa pokúsili o konvenčnejší ekonomický kurz.

Turecko čakajú na budúci rok voľby a Erdogan v stredu (2. 11.) ocenil stav ekonomiky. "Náš ekonomický model, ktorý sme zhrnuli ako rast prostredníctvom investícií, zamestnanosti, produkcie, exportu a prebytku platobnej bilancie, prináša ovocie," povedal Erdogan.

Mnohí Turci pochybujú o dôveryhodnosti oficiálnych štatistík. Podľa štúdie nezávislých ekonómov výskumného inštitútu ENAG spotrebiteľské ceny v Turecku v októbri medziročne vyskočili o 185,34 percent.

(tasr)

3. novembra 2022 | 9:01

Minúta | 3. novembra 2022 | 9:01

V Severnej Kórei odpálili ďalšie balistické rakety

Severná Kórea vo štvrtok pokračovala v provokatívnom predvádzaní svojho arzenálu a odpálila do mora tri balistické strely vrátane jednej medzikontinentálnej.

V Japonsku pre ne vydali výstrahu v troch prefektúrach. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) si okamžite vyslúžila odsúdenie susedných krajín i USA, ktoré avizovali, že sú ochotné prijať akékoľvek nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti Spojených štátov a ich spojencov Južnej Kórey a Japonska.

Zbor náčelníkov štábov juhokórejských ozbrojených síl informoval, že zaznamenal odpálenie medzikontinentálnej balistickej rakety z oblasti pri severokórejskom hlavnom meste Pchjongjang okolo 7:40 miestneho času. O hodinu neskôr po nej nasledovali dve balistické strely krátkeho doletu.

Podobne sa vyjadrili aj japonské sily, tie však uviedli, že stratili prehľad o jednej z rakiet, zrejme medzikontinentálnej strele, po tom, čo „zmizla“ na oblohe nad vodami medzi Kórejským polostrovom a Japonskom. Predstaviteľ juhokórejského ministerstva obrany pre styk s verejnosťou priamo neodpovedal na možnosť zlyhania odpálenia severokórejskej medzikontinentálnej balistickej strely, uviedol však, že test stále analyzujú.

Nemenované vojenské zdroje tlačovej agentúry Jonhap uviedli, že strela pravdepodobne nedokázala udržať normálny let po oddelení jej stupňa.

Odpálenie rakiet je najnovšie zo série testov zbraní, ktoré KĽDR vykonala v ostatných mesiacoch, čím zvýšila napätie v regióne. Len v stredu pritom vystrelila viac ako 20 striel, čo je najviac v priebehu jedného dňa. Tieto intenzívne aktivity Pchjongjangu vyvolávajú obavy, že by v nadchádzajúcich týždňoch mohol vykonať ďalší jadrový test.

(sita)

3. novembra 2022 | 8:56

Minúta | 3. novembra 2022 | 8:56

Južná Kórea predĺži pre raketové testy KĽDR spoločné vojenské manévre s USA

Južná Kórea predĺži vojenské letecké cvičenie Vigilant Storm, na ktorom sa zúčastňujú aj Spojené štáty. Dôvodom sú "najnovšie provokácie" Severnej Kórey, ktorá vykonala sériu raketových testov. Informovala o tom agentúra AFP.

"Spoločné vzdušné sily súhlasili s predĺžením cvičenia Vigilant Storm, ktoré sa začalo 31. októbra, s ohľadom na najnovšie severokórejské provokácie," uviedlo vo vyhlásení juhokórejské vojenské letectvo.

Vigilant Storm sú doposiaľ najväčšími spoločnými vzdušnými vojenskými manévrami Južnej Kórey a Spojených štátov. Pôvodne sa mali skončiť v piatok, no ich predĺženie má demonštrovať "spoločný neotrasiteľný bezpečností postoj" vo svetle severokórejskej agresie.

V rámci manévrov približne 240 vojenských lietadiel – predovšetkým rôzne typy stíhačiek F-35 – uskutoční asi 1 600 vzletov. V rámci každoročného cvičenia ide o dosiaľ najvyšší počet cvičných vojenských úloh.
Pchjongjang označil Vigilant Storm za "agresívne a provokatívne vojenské cvičenie".

Juhokórejská a americká armáda usporadúvajú spoločné manévre už celé roky a vždy rozhnevajú Severnú Kóreu, ktorá ich vníma ako prípravu na vojnu, píše AFP.

Južná Kórea oznámila predĺženie spoločného vojenského cvičenia niekoľko hodín po tom, čo Severná Kórea vypálila najmenej tri rakety. Podľa Južnej Kórey však KĽDR počas štvrtkovej raketovej salvy zlyhal štart medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM).

Severná Kórea za uplynulých 24 hodín vypálila viac striel ako za celý rok 2017. Podľa pozorovateľov to zrejme súvisí práve s doteraz najväčšími spoločnými cvičeniami armád Južnej Kórey a USA.

(tasr)

3. novembra 2022 | 7:18

Minúta | 3. novembra 2022 | 7:18

Poľsko pre nedoplatky prevzalo rekreačné stredisko prenajímané ruským veľvyslanectvom

Organizácia ukončila zmluvu s ruským veľvyslanectvom vo Varšave o prenájme rekreačného strediska v lokalite Skubianka v apríli tohto roka. Na pozemku, ktorý mali Rusi v prenájme, sú dva hotely, dve vily, osem letných chát a administratívna budova. Oficiálnym dôvodom ukončenia nájomnej zmluvy boli nedoplatky.

Námestník poľského ministra pre klímu a životné prostredie zodpovedný za lesníctvo Edward Siarka v stredu na tlačovej konferencii pred strediskom Skubianka povedal, že napriek opakovaným výzvam ruské veľvyslanectvo nehnuteľnosť neuvoľnilo.

LP preto v stredu "prevzala a zabezpečila nehnuteľnosť prenajímanú ruským veľvyslanectvom vo Varšave v lesnom okruhu Jablonna blízko Varšavy", cituje ho agentúra PAP. V súčasnosti sa robí inventarizácia a technické zhodnotenie majetku a vyjadril nádej, že po ich ukončení "budú navrhnuté nové pozemkové úpravy", dodal Siarka.

Sovietske a potom ruské veľvyslanectvo si stredisko prenajímalo od 80. rokov 20. storočia. "Centrum je úplne zdevastované. Rusi všetko zničili, aj káble sú zo stien vytrhané", napísal na Twitteri hovorca Štátnych lesov Michal Gzowski.

(tasr)

3. novembra 2022 | 6:23

Minúta | 3. novembra 2022 | 6:23

Bolsonaro apeloval na svojich stúpencov, aby uvoľnili zablokované cesty

Brazílsky pravicový prezident Jair Bolsonaro vyzval svojich stúpencov, aby uvoľnili zablokované cesty po celej krajine. Zároveň však obhajoval "legitímne" protesty pri výsledkom nedeľňajších volieb, v ktorých tesne zvíťazil Bolsonarov ľavicový rival Luiz Inácio Lula da Silva.

Bolsonarovi stúpenci už tri dni blokujú dôležité cesty vo viac než polovici brazílskych štátov. Vyzývajú tiež armádu, aby nedopustila, aby sa vedenia krajiny ujal "zlodej" Lula da Silva, ktorý bol v predchádzajúcich rokoch súdený pre obvinenia z korupcie.

"Chcem im (svojim priaznivcom) adresovať túto výzvu: Uvoľnite cesty," vyhlásil Bolsonaro v stredu večer. Blokády ciest totiž podľa neho zrejme nie sú legitímnym vyjadrením protestu.

Demonštrácie proti výsledkom volieb prebiehajúce po celej Brazílii sú však podľa neho legitímnym prejavom demokracie a "sú vítané".

Ľavičiar Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý zastával prezidentský post už aj v rokoch 2003–10, zvíťazil nedeľnom v druhom kole prezidentských volieb v Brazílii so ziskom 50,9 percenta hlasov. Bolsonara podľa oficiálnych výsledkov podporilo 49,1 percenta voličov.

Bolsonaro po dvojdňovom mlčaní vystúpil s prejavom, v ktorom sa k voľbám vôbec nevyjadril, neuznal svoju porážku, ani nezablahoželal svojmu súperovi. Vyhlásil len to, že bude dodržiavať brazílsku ústavu, ako to robil aj doposiaľ.

Šéf prezidentskej kancelárie však následne uviedol, že ho Bolsonaro poveril začatím procesu odovzdania moci novej vláde.

Pred voľbami vyvolali obavy Bolsonarove vyhlásenia, v ktorých naznačoval, že by v prípade svojej prehry nemusel uznať volebné výsledky, pričom naznačoval podozrenia z možných volebných podvodov. Krátko pred druhým kolom však prisľúbil, že bude rozhodnutie voličov rešpektovať.

(tasr)

3. novembra 2022 | 6:19

Minúta | 3. novembra 2022 | 6:19

Biden pred voľbami vyzval Američanov, aby pomohli zachrániť ohrozenú demokraciu

Americký prezident Joe Biden pred budúcotýždňovými voľbami v USA vyzval voličov, aby pomohli zachrániť americkú demokraciu, ktorú podľa neho ohrozujú lži, násilie a spochybňovanie volebného procesu zo strany protrumpovských republikánov.

"Sú kandidáti na všetky úrovne amerických úradov..., ktorí sa nezaviazali k tomu, že budú rešpektovať výsledky volieb," povedal Biden v stredajšom televíznom prejave k národu.

Podľa jeho slov po celej krajine tento rok kandidujú viac než tri stovky republikánskych "popieračov volieb", ktorých cieľom je "podkopať samotný volebný systém", po vzore bývalého prezidenta Donalda Trumpa.

Trump v roku 2020 odmietol uznať výsledky volieb, v ktorých ho porazil Biden. Svojimi nepodloženými tvrdeniami o rozsiahlych volebných podvodoch podnietil aj útok svojich stúpencov na washingtonský Kapitol z januára 2021.

Trumpove falošné tvrdenia o "ukradnutých voľbách" podľa Bidena za posledné dva roky "vyvolali nebezpečný nárast politicky motivovaného násilia a zastrašovania voličov". V tejto súvislosti spomenul minulotýždňový útok na manžela predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Páchateľ mal v úmysle napadnúť samotnú Pelosiovú a plánoval aj útoky na ďalších politikov.

"Toto je cesta k tomu, aby v Amerike vypukol chaos. Nemá to obdobu. Je to protizákonné. Je to neamerické," konštatoval Biden na margo politicky motivovaného násilia s tým, že čoraz viac ľudí takéto prejavy schvaľuje alebo aspoň mlčí.

Prezident preto vyzval všetkých Američanov, aby sa zjednotili v záujme záchrany demokracie a spoločne povedali dôrazné "nie" politickému násiliu a zastrašovaniu. "Cítime v kostiach, že demokracia je ohrozená, ale tiež si uvedomujeme toto: je v našej moci demokraciu zachrániť," povedal Biden spoluobčanom. Kľúčový význam v tomto smere budú mať podľa neho práve budúcotýždňové voľby.

Na budúci utorok 8. novembra sa v USA uskutočnia dôležité voľby, ktoré sa pravidelne konajú zhruba v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta, tzv. midterm election.

Bude sa v nich rozhodovať o všetkých kreslách v Snemovni reprezentantov aj o viac než tretine Senátu. Voliči budú vyberať aj guvernérov v desiatkach amerických štátov a rozhodovať o obsadení množstva ďalších úradov na štátnej a lokálnej úrovni.

Prieskumy predpovedajú, že republikáni zrejme získajú väčšinu v Snemovni reprezentantov, v ktorej doposiaľ dominovali demokrati, a možno ovládnu aj Senát amerického Kongresu.

(tasr)

3. novembra 2022 | 6:16

Minúta | 3. novembra 2022 | 6:16

Ruská invázia vyhnala z domovov už 14 miliónov Ukrajincov

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov, pričom ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie" za uplynulé desaťročia, upozornil v stredu vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Grandi na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) uviedol, že Ukrajinci budú zrejme čeliť "jednej z najkrutejších zím na svete za extrémne náročných okolností" vrátane pokračujúceho ničenia civilnej infraštruktúry", v dôsledku ktorej sa "humanitárna intervencia rýchlo zmení na kvapku v mori" núdze.

Humanitárne organizácie podľa Grandiho "výrazne zvýšili" pomoc, "je však potrebné urobiť oveľa viac a treba začať s ukončením tejto nezmyselnej vojny".

Vzhľadom na "pravdepodobnú zdĺhavú povahu vojenskej situácie" však Grandi povedal, že sa Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) pripravuje na ďalšie presuny obyvateľstva v rámci Ukrajiny aj mimo nej.

V rámci svojho rozsiahle brífingu Grandi členom najmocnejšieho orgánu OSN povedal, že jeho úrad za uplynulých 12 mesiacov zareagoval na 37 núdzových situácií po celom svete, ktoré vznikli v dôsledku konfliktov.

"Ostatné krízy však nedokážu upútať rovnakú medzinárodnú pozornosť, pobúrenie, zdroje, akcie," podotkol a poukázal pritom na viac než 850.000 Etiópčanov vysídlených v prvej polovici roka.

V prvom polroku bolo podľa UNHCR vysídlených aj zhruba 500.000 ľudí v Mjanmarsku a ďalších 200.000 ich k 5,5 milióna vysídlencom pribudlo aj v Kongu.

Grandi upozornil, že tieto a ďalšie krízy vrátane dlhotrvajúceho problému utečencov z Afganistanu a Sýrie a zložitého toku migrantov z Ameriky "nielenže strácajú pozornosť médií, ale zlyhávajú aj kvôli globálnej nečinnosti". Dôvody vysídľovania sú tiež čoraz zložitejšie, pričom ľudí k úteku nútia i nové faktory vrátane klimatickej núdze, dodal.

Vysoký komisár OSN pre utečencov zároveň poukázal na "svet nerovnosti, kde sa mimoriadnej úrovni utrpenia dostáva škandalózne nízka úroveň pozornosti a zdrojov", pričom dodal, že tí, ktorí najmenej prispievajú ku globálnym výzvam, ako je zmena klímy, "ich následkami najviac trpia".

(tasr)

02. 11. 2022

2. novembra 2022 | 21:46

Minúta | 2. novembra 2022 | 21:46

Ukrajina: Vláda odhaduje počet nezvestných vo vojne približne na 7-tisíc

Na zhruba 7-tisíc odhaduje ukrajinská vláda počet nezvestných vo vojne proti Rusku, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Určenie presného počtu je však v dôsledku prebiehajúcich bojov nemožné, uviedla v stredu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová.

Počty nezvestných sú väčšinou nahlasované neskoro a s nepresnosťami, citovala ju agentúra Unian. Maljarová zároveň vyzvala obyvateľov krajiny, aby nešírili na internete žiadne osobné údajne svojich nezvestných príbuzných – najmä v prípade, keď ide o vojakov.

,,Nepriateľ tieto informácie využije. Nezverejňujte žiadne fotografie nezvestného v uniforme a s osobnými údajmi. Takáto osoba by sa mohla v civile ukrývať na dočasne obsadenom území, a mohlo by ju to odhaliť. Mohlo by to sťažiť aj výmenu zajatých," spresnila.

Maljarová zároveň apelovala na ľudí, aby sa v prípade potreby obrátili na špeciálne koordinačné centrá.

Ruský prezident Vladimir Putin vojensky napadol susednú Ukrajinu 24. februára, pripomína DPA. Vojna trvá už viac než osem mesiacov.

(tasr)

2. novembra 2022 | 20:53

Minúta | 2. novembra 2022 | 20:53

Zelenskyj sa poďakoval Erdoganovi za pomoc pri zachovaní dohody o vývoze obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu poďakoval tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za jeho ,,aktívnu úlohu" pri záchrane prelomovej dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. Predmetnú dohodu ohrozilo Rusko, ktoré svoju účasť na nej v sobotu pozastavilo, no od stredajšieho poludnia sa k jej uplatňovaniu vrátilo.

,,Poďakoval som sa tureckému prezidentovi Erdoganovi za jeho aktívnu účasť na zachovaní obilnej dohody, aj za jeho vytrvalú podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Diskutovali sme o ďalších krokoch týkajúcich sa návratu ukrajinských vojnových zajatcov a politických väzňov," uviedol Zelenskyj na Twitteri. Dodal, že "počíta s podporou Turecka".

Zelenskyj na platforme Telegram označil podporu Turecka za dôležitú. Reuters pripomína, že Ankara sa angažovala prinajmenšom pri jednej významnej výmene vojnových zajatcov Ruska s Ukrajinou.

Ako informovala Erdoganova kancelária, turecký prezident Zelenskému v telefonáte povedal, že schopnosť Kyjeva predávať obilniny je mimoriadne dôležitá pre celý svet. Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie taktiež povedal, že by sa malo zvýšiť diplomatické úsilie v snahe o to, aby sa vojna na Ukrajine skončila spravodlivým výsledkom.

Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Návrat Moskvy k uplatňovaniu dohody oznámila ako prvá Ankara – po rozhovoroch s Ruskom.

Moskva s návratom k plneniu svojich povinností vyplývajúcich z predmetnej dohody súhlasila po tom, ako dostala z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin zároveň v stredu upozornil, že Rusko by mohlo od dohody opäť odstúpiť v prípade, že by Kyjev tieto záruky nedodržal.

Svoju účasť na zmienenej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny pozastavilo Rusko uplynulú sobotu, pričom ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Moskva po útoku tvrdila, že nevie zaistiť bezpečnosť lodí plaviacich sa v súlade s dohodou. Kyjev obvinenia z útoku poprel a vyhlásil, že Moskva útok využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.

(tasr)