Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taliansko je pripravené čeliť veľkým problémom, vyhlásila Meloniová pred cestou do Bruselu

Nová talianska premiérka Giorgia Meloniová vo štvrtok pred prvou cestou do Bruselu vyhlásila, že je "pripravená čeliť veľkým problémom" vrátane prebiehajúcej energetickej krízy v Európe.

"Hlas Talianska v Európe bude silný: sme pripravení čeliť veľkým problémom, počnúc energetickou krízou, spoločne pracovať na včasnom a efektívnom riešení s cieľom podporiť rodiny a podniky,“ napísala politička na sociálnej sieti Facebook.

Meloniová sa v Bruseli stretne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a so šéfkou europarlamentu Robertou Metsolovou. Ide o jej vôbec prvú zahraničnú cestu.

Meloniová, šéfka národnokonzervatívnej strany Bratia Talianska (FdI), sa ujala funkcie premiérky 22. októbra. Je vôbec prvou ženou na čele talianskej vlády a zároveň prvou predstaviteľkou krajnej pravice na tomto poste od skončenia druhej svetovej vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Skutočnosť, že Kremeľ žiada bezpečnostné záruky od Kyjeva, podľa Zelenského ukazuje na zlyhanie ruskej agresie

Skutočnosť, že Rusko požaduje bezpečnostné záruky od Kyjeva, podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského demonštruje zlyhanie invázie.

„Pred 252 dňami Rusko požadovalo bezpečnostné záruky od Spojených štátov amerických. Po ôsmich mesiacoch ruskej, takzvanej 'špeciálnej operácie' Kremeľ žiada bezpečnostné záruky od Ukrajiny. To sú vskutku výrazné zmeny,“ vyjadril sa ukrajinský líder vo svojom stredajšom nočnom príhovore.

Táto zmena podľa neho ukazuje „zlyhanie ruskej agresie“ aj to, akí silní sú Ukrajinci, ak zostanú jednotní.

Rusko niekoľko hodín predtým oznámilo, že sa vracia k účasti na dohode o exporte obilia, ktorú sprostredkovali Organizácia Spojených národov a Turecko po tom, ako dostalo písomné garancie od Kyjeva, že Ukrajina nepoužije námorný koridor pre vojenské akcie proti Rusku.

Moskva prerušila svoju účasť na dohode o vývoze obilia cez víkend. Odôvodnila to ukrajinským útokom dronmi proti ruskej Čiernomorskej flotile.

(sita)

Minúta  |  

USA sa pokúsia vylúčiť Irán z orgánu OSN pre práva žien. Je pre nich škaredou škvrnou na dôveryhodnosti komisie

Spojené štáty v stredu oznámili, že sa budú usilovať o vylúčenie Iránu z Komisie pre postavenie žien (CSW) v rámci OSN. Súvisí to s porušovaním práv žien a dievčat a zásahmi proti demonštrantom v Iráne.

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová v stredu uviedla, že žiadna krajina, ktorá porušuje práva žien, "by nemala zohrávať úlohu v žiadnom medzinárodnom orgáne alebo orgáne OSN, ktorý má tieto práva chrániť". Podľa nej Teherán "nie je spôsobilý" slúžiť v CSW a jeho prítomnosť "diskredituje integritu" jej práce.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová na neformálnom stretnutí Bezpečnostnej rady OSN k situácii v Iráne dodala, že členstvo Iránu "je škaredou škvrnou na dôveryhodnosti komisie" a "podľa nášho názoru (USA) nemôže obstáť".

Iránska polícia tvrdo potláča protesty, ktoré vypukli po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Mravnostná polícia ju zatkla 13. septembra za údajné porušenie pravidiel obliekania, vo väzbe však omdlela a po troch dňoch zomrela.

Komisia OSN pre postavenie žien, založená v roku 1946, zohráva vedúcu úlohu pri presadzovaní práv žien, dokumentovaní reality ich života na celom svete, vytváraní globálnych noriem na posilnenie ich postavenia a dosiahnutie rodovej rovnosti. Má 45 členov zo všetkých regiónov sveta, ktorých volí na štvorročné funkčné obdobie Hospodárska a sociálna rada OSN. Irán zastupuje ázijský región až do roku 2026.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinské prístavy opustilo po obnovení dohody s Ruskom šesť lodí s obilím

Najmenej šesť lodí s obilninami vyplávalo vo štvrtok z ukrajinských prístavov, oznámilo turecké ministerstvo obrany. Deň predtým sa Rusko vrátilo k plneniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more, informuje agentúra AFP.

"Po obnovení obilninovej iniciatívy odplávalo z ukrajinských prístavov šesť lodí," uviedol turecký minister obrany Hulusi Akar, ktorého citovala agentúra Anadolu.

Moskva v sobotu po útoku na ruskú Čiernomorskú flotilu dočasne odstúpila od dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v júli pomohlo vyrokovať Turecko a Organizácia Spojených národov. Moskva totiž obvinila Kyjev, že použil bezpečné námorné koridory využívané v rámci tejto dohody na útoky dronmi na spomínanú flotilu.

Turecko a OSN vyvíjali intenzívne diplomatické snahy zamerané na obnovenie dohody, ktorá bola uzavretá s cieľom zmierniť globálnu potravinovú krízu spôsobenú ruskou vojnou na Ukrajine.
Ruské ministerstvo obrany napokon v stredu uviedlo, že Moskva sa vracia k plneniu dohody po tom, čo dostala od Ukrajiny záruky, že námorné koridory nepoužije na podniknutie útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko v čase zvýšeného napätia zostrelilo "komerčný dron" neďaleko Kosova

Srbská armáda v stredu oznámila, že zostrelila dron v blízkosti vojenských objektov na juhozápade krajiny neďaleko Kosova. Informovala o tom agentúra AFP.

"Dron, ktorý letel od pohoria Kopaonik (na hranici s Kosovom) smerom k vojenským objektom, bol zneškodnený elektronickými blokovacími opatreniami," uviedlo srbské ministerstvo obrany. Stroj identifikovalo ako "komerčný dron", ale nespresnilo jeho pôvod.

Dodalo, že armáda bude naďalej zostreľovať drony operujúce v bezletovej zóne na srbsko-kosovskej hranici.

Najnovší prípad sa stal v čase zvýšeného napätia medzi oboma balkánskymi susedmi. Vznikol po vyhlásení Kosova, že bude postupne vyžadovať od vodičov zo srbskej menšiny, aby si na autách zmenili tabuľky s evidenčným číslom zo srbských na kosovské.

Táto požiadavka vyvolala v júli vlnu násilia a miestne úrady ju preto presunuli na neskôr. Belehrad nikdy neuznal nezávislosť Kosova, ktorú väčšinoví kosovskí Albánci vyhlásili v roku 2008, a stále ho pokladá za svoju provinciu.

Vojna v rokoch 1998 až 1999 medzi povstaleckými jednotkami etnických Albáncov a srbskými silami si vyžiadala približne 13-tisíc mŕtvych, väčšinou etnických Albáncov.

(tasr)

Minúta  |  

Mjanmarsko. Bývalému poslancovi predĺžili trest odňatia slobody na 173 rokov

Mjanmarský súd uznal bývalého poslanca zo strany zosadenej líderky Aun Schan Su Ťij za vinného z terorizmu a udelil mu 148-ročný trest odňatia slobody. Po pripočítaní k doterajším rozsudkom tak jeho trest odňatia slobody dosiahol už 173 rokov.

Trest, ktorý v pondelok dostal 52-ročný Win Myint Hlaing, je zrejme najdlhší aký dostal ktokoľvek zo zadržaných členov vlády alebo strany Su Ťij po vojenskom prevrate z 1. februára 2021. Úrady však už popravili najmenej štyroch politických aktivistov, ktorých odsúdili za terorizmus.

Národná liga pre demokraciu v máji uviedla, že zatkli 917 predstaviteľov a členov strany a 701 armáda stále zadržiava. Su Ťij, ktorú zatkli v deň, keď armáda prevzala moc, už tiež uznali za vinnú v súvislosti s niekoľkými obvineniami a odsúdili ju na 26 rokov väzenia.

Jej priaznivci tvrdia, že obvinenia voči nej boli vymyslené, aby ju zdiskreditovali a zabránili jej zúčastniť sa na ďalších voľbách, ktoré by sa mali konať v roku 2023.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.