Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA sa pokúsia vylúčiť Irán z orgánu OSN pre práva žien. Je pre nich škaredou škvrnou na dôveryhodnosti komisie

Spojené štáty v stredu oznámili, že sa budú usilovať o vylúčenie Iránu z Komisie pre postavenie žien (CSW) v rámci OSN. Súvisí to s porušovaním práv žien a dievčat a zásahmi proti demonštrantom v Iráne.

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová v stredu uviedla, že žiadna krajina, ktorá porušuje práva žien, "by nemala zohrávať úlohu v žiadnom medzinárodnom orgáne alebo orgáne OSN, ktorý má tieto práva chrániť". Podľa nej Teherán "nie je spôsobilý" slúžiť v CSW a jeho prítomnosť "diskredituje integritu" jej práce.

Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová na neformálnom stretnutí Bezpečnostnej rady OSN k situácii v Iráne dodala, že členstvo Iránu "je škaredou škvrnou na dôveryhodnosti komisie" a "podľa nášho názoru (USA) nemôže obstáť".

Iránska polícia tvrdo potláča protesty, ktoré vypukli po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej. Mravnostná polícia ju zatkla 13. septembra za údajné porušenie pravidiel obliekania, vo väzbe však omdlela a po troch dňoch zomrela.

Komisia OSN pre postavenie žien, založená v roku 1946, zohráva vedúcu úlohu pri presadzovaní práv žien, dokumentovaní reality ich života na celom svete, vytváraní globálnych noriem na posilnenie ich postavenia a dosiahnutie rodovej rovnosti. Má 45 členov zo všetkých regiónov sveta, ktorých volí na štvorročné funkčné obdobie Hospodárska a sociálna rada OSN. Irán zastupuje ázijský región až do roku 2026.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinské prístavy opustilo po obnovení dohody s Ruskom šesť lodí s obilím

Najmenej šesť lodí s obilninami vyplávalo vo štvrtok z ukrajinských prístavov, oznámilo turecké ministerstvo obrany. Deň predtým sa Rusko vrátilo k plneniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more, informuje agentúra AFP.

"Po obnovení obilninovej iniciatívy odplávalo z ukrajinských prístavov šesť lodí," uviedol turecký minister obrany Hulusi Akar, ktorého citovala agentúra Anadolu.

Moskva v sobotu po útoku na ruskú Čiernomorskú flotilu dočasne odstúpila od dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v júli pomohlo vyrokovať Turecko a Organizácia Spojených národov. Moskva totiž obvinila Kyjev, že použil bezpečné námorné koridory využívané v rámci tejto dohody na útoky dronmi na spomínanú flotilu.

Turecko a OSN vyvíjali intenzívne diplomatické snahy zamerané na obnovenie dohody, ktorá bola uzavretá s cieľom zmierniť globálnu potravinovú krízu spôsobenú ruskou vojnou na Ukrajine.
Ruské ministerstvo obrany napokon v stredu uviedlo, že Moskva sa vracia k plneniu dohody po tom, čo dostala od Ukrajiny záruky, že námorné koridory nepoužije na podniknutie útokov.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko v čase zvýšeného napätia zostrelilo "komerčný dron" neďaleko Kosova

Srbská armáda v stredu oznámila, že zostrelila dron v blízkosti vojenských objektov na juhozápade krajiny neďaleko Kosova. Informovala o tom agentúra AFP.

"Dron, ktorý letel od pohoria Kopaonik (na hranici s Kosovom) smerom k vojenským objektom, bol zneškodnený elektronickými blokovacími opatreniami," uviedlo srbské ministerstvo obrany. Stroj identifikovalo ako "komerčný dron", ale nespresnilo jeho pôvod.

Dodalo, že armáda bude naďalej zostreľovať drony operujúce v bezletovej zóne na srbsko-kosovskej hranici.

Najnovší prípad sa stal v čase zvýšeného napätia medzi oboma balkánskymi susedmi. Vznikol po vyhlásení Kosova, že bude postupne vyžadovať od vodičov zo srbskej menšiny, aby si na autách zmenili tabuľky s evidenčným číslom zo srbských na kosovské.

Táto požiadavka vyvolala v júli vlnu násilia a miestne úrady ju preto presunuli na neskôr. Belehrad nikdy neuznal nezávislosť Kosova, ktorú väčšinoví kosovskí Albánci vyhlásili v roku 2008, a stále ho pokladá za svoju provinciu.

Vojna v rokoch 1998 až 1999 medzi povstaleckými jednotkami etnických Albáncov a srbskými silami si vyžiadala približne 13-tisíc mŕtvych, väčšinou etnických Albáncov.

(tasr)

Minúta  |  

Mjanmarsko. Bývalému poslancovi predĺžili trest odňatia slobody na 173 rokov

Mjanmarský súd uznal bývalého poslanca zo strany zosadenej líderky Aun Schan Su Ťij za vinného z terorizmu a udelil mu 148-ročný trest odňatia slobody. Po pripočítaní k doterajším rozsudkom tak jeho trest odňatia slobody dosiahol už 173 rokov.

Trest, ktorý v pondelok dostal 52-ročný Win Myint Hlaing, je zrejme najdlhší aký dostal ktokoľvek zo zadržaných členov vlády alebo strany Su Ťij po vojenskom prevrate z 1. februára 2021. Úrady však už popravili najmenej štyroch politických aktivistov, ktorých odsúdili za terorizmus.

Národná liga pre demokraciu v máji uviedla, že zatkli 917 predstaviteľov a členov strany a 701 armáda stále zadržiava. Su Ťij, ktorú zatkli v deň, keď armáda prevzala moc, už tiež uznali za vinnú v súvislosti s niekoľkými obvineniami a odsúdili ju na 26 rokov väzenia.

Jej priaznivci tvrdia, že obvinenia voči nej boli vymyslené, aby ju zdiskreditovali a zabránili jej zúčastniť sa na ďalších voľbách, ktoré by sa mali konať v roku 2023.

(sita)

Minúta  |  

Turecká inflácia sa v októbri zrýchlila na 85,51 percenta

Turecká inflácia sa v októbri zrýchlila na 85,51 percenta z 83,45 percenta v septembri a dostala sa na najvyššiu úroveň od roku 1997.

Jedným z dôvodov prudkého rastu spotrebiteľských cien je aj politika tureckej centrálnej banky, ktorá na rozdiel od ostatných centrálnych bánk po celom svete aj napriek vysokej inflácii uvoľňuje menovú politiku.
Menový výbor tureckej centrálnej banky v októbri opäť prekvapil trhy, keď znížil kľúčovú úrokovú sadzbu viac, než sa očakávalo.

Základná 1-týždňová repo sadzba klesla o 150 bázických bodov z 12 percent na 10,5 percenta. Menový výbor avizoval, že bude pokračovať v cykle uvoľňovania menovej politiky. Turecká centrálna banka zaskočila trhy už v auguste rovnako ako v septembri, keď znížila kľúčový úrok vždy o 100 bázických bodov aj napriek prepadu líry a vysokej inflácii.

Postup tureckej centrálnej banky ostro kontrastuje s prístupom väčšiny ostatných bánk, ktoré sa snažia s vysokou infláciou bojovať sprísňovaním menovej politiky. Hlavným dôvodom je tlak tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý je dlhodobým kritikom vysokých úrokových sadzieb a v rozpore s tradičnou ekonomickou teóriou tvrdí, že vysoké úroky sú príčinou a nie brzdou vysokej inflácie.

Erdogan od roku 2019 odvolal troch guvernérov centrálnej banky, ktorí sa pokúsili o konvenčnejší ekonomický kurz.

Turecko čakajú na budúci rok voľby a Erdogan v stredu (2. 11.) ocenil stav ekonomiky. "Náš ekonomický model, ktorý sme zhrnuli ako rast prostredníctvom investícií, zamestnanosti, produkcie, exportu a prebytku platobnej bilancie, prináša ovocie," povedal Erdogan.

Mnohí Turci pochybujú o dôveryhodnosti oficiálnych štatistík. Podľa štúdie nezávislých ekonómov výskumného inštitútu ENAG spotrebiteľské ceny v Turecku v októbri medziročne vyskočili o 185,34 percent.

(tasr)

Minúta  |  

V Severnej Kórei odpálili ďalšie balistické rakety

Severná Kórea vo štvrtok pokračovala v provokatívnom predvádzaní svojho arzenálu a odpálila do mora tri balistické strely vrátane jednej medzikontinentálnej.

V Japonsku pre ne vydali výstrahu v troch prefektúrach. Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) si okamžite vyslúžila odsúdenie susedných krajín i USA, ktoré avizovali, že sú ochotné prijať akékoľvek nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti Spojených štátov a ich spojencov Južnej Kórey a Japonska.

Zbor náčelníkov štábov juhokórejských ozbrojených síl informoval, že zaznamenal odpálenie medzikontinentálnej balistickej rakety z oblasti pri severokórejskom hlavnom meste Pchjongjang okolo 7:40 miestneho času. O hodinu neskôr po nej nasledovali dve balistické strely krátkeho doletu.

Podobne sa vyjadrili aj japonské sily, tie však uviedli, že stratili prehľad o jednej z rakiet, zrejme medzikontinentálnej strele, po tom, čo „zmizla“ na oblohe nad vodami medzi Kórejským polostrovom a Japonskom. Predstaviteľ juhokórejského ministerstva obrany pre styk s verejnosťou priamo neodpovedal na možnosť zlyhania odpálenia severokórejskej medzikontinentálnej balistickej strely, uviedol však, že test stále analyzujú.

Nemenované vojenské zdroje tlačovej agentúry Jonhap uviedli, že strela pravdepodobne nedokázala udržať normálny let po oddelení jej stupňa.

Odpálenie rakiet je najnovšie zo série testov zbraní, ktoré KĽDR vykonala v ostatných mesiacoch, čím zvýšila napätie v regióne. Len v stredu pritom vystrelila viac ako 20 striel, čo je najviac v priebehu jedného dňa. Tieto intenzívne aktivity Pchjongjangu vyvolávajú obavy, že by v nadchádzajúcich týždňoch mohol vykonať ďalší jadrový test.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.