Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Voľby v USA budú rozhodujúcim momentom, tvrdí prezident Biden

Prezident Spojených štátov Joe Biden v noci na nedeľu vyhlásil, že budúcotýždňové doplňujúce voľby do Kongresu budú "rozhodujúcim momentom" pre osud americkej demokracie. Uviedol to na stretnutí s voličmi v Philadelphii.

"Na hlasovacích lístkoch je doslova demokracia. Je to rozhodujúci moment pre celý národ a tak musíme byť všetci jednotní," povedal Biden, ktorý vo voľbách podporuje kandidátov Demokratickej strany.      

S voličmi sa však stretáva i bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý vyzval priaznivcov republikánov na vytvorenie "obrovskej červenej vlny", aby porazili demokratov. Len tak sa podľa neho dá zabrániť ničeniu Spojených štátov a zachrániť "americký sen". Červenou vlnou podľa AFP odkazoval na tradičnú farbu republikánov.      

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že republikáni majú potenciál dosiahnuť v utorkových kongresových voľbách veľké úspechy - dúfajú, že ovládnu nielen Snemovňu reprezentantov, ale aj Senát.      

Biden v piatok vyhlásil, že demokrati v budúcotýždňových doplňujúcich voľbách do Kongresu zvíťazia, ale varoval, že dva roky budú ťažké, ak sa prieskumy verejnej mienky ukážu ako správne a zvíťazia republikáni.      

Američania si budú v utorok 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu a 35 senátorov. V niektorých štátoch sa konajú aj regionálne voľby či voľby guvernérov.

(tasr)

Minúta  |  

Záporožská atómová elektráreň je opäť napojená na vonkajší zdroj energie

Záporožská elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny je po dvoch dňoch opäť napojená na vonkajší zdroj energie. Výpadok prúdu zapríčinilo ruské ostreľovanie, ktoré poškodilo vedenie vysokého napätia. Obnovenie dodávok energie oznámil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.

V dôsledku ruského ostreľovania musela ZAES dva dni používať len energiu zo záložných dieselových generátorov.

Agentúra DPA pripomína, že ZAES bola v priebehu ruskej invázie na Ukrajinu odpojená od prúdu už niekoľkokrát. Hoci v súčasnosti nie je v prevádzke, elektrickú energiu stále potrebuje na ochladzovanie materiálov, aby sa predišlo jadrovej katastrofe.      

"Opakované výpadky prúdu jasne odzrkadľujú závažnú situáciu v ZAES, čo sa týka jadrovej bezpečnosti... Nesmieme už viac strácať čas. Musíme konať, kým nebude neskoro," vyhlásil v noci na nedeľu Grossi.      

Záporožská atómová elektráreň na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe a začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. ZAES bola odvtedy opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Grossi preto v auguste viedol v ZAES medzinárodný tím inšpektorov, aby MAAE priamo na mieste zistila skutočný stav.

(tasr)

Minúta  |  

OSN vyzvala Elona Muska, aby zaistil dodržiavanie ľudských práv na Twitteri

Vysoký komisár Organizácie Spojených národov (OSN) pre ľudské práva Volker Türk v sobotu vyzval nového majiteľa Twitteru Elona Muska, aby na tejto sociálnej sieti zaistil dodržiavanie ľudských práv. Reagoval tak na Muskovo rozhodnutie prepustiť približne polovicu zamestnancov spoločnosti

Türk uviedol, že prepustenie celého tímu Twitteru pre ľudské práva nie je z jeho perspektívy "veľmi povzbudivým začiatkom". Dodal, že má obavy o "verejný digitálny priestor a úlohu, ktorú v ňom Twitter zohráva".      

Vysoký komisár tiež vystríhal pred šírením nenávistných prejavov a dezinformácií a zdôraznil potrebu zaistenia súkromia používateľov.      

Musk minulý týždeň dokončil kúpu Twitteru za 44 miliárd dolárov. Vzápätí prepustil viacerých vedúcich predstaviteľov spoločnosti. O prácu prišla aj približne polovica zo 7500 zamestnancov tejto sociálnej siete.      

Nový majiteľ Twitteru Musk odôvodnil hromadné prepúšťanie zamestnancov tým, že "spoločnosť stráca viac ako 4 milióny dolárov denne" a preto nemal na výber.      

"Rešpektovanie ľudských práv by malo nastaviť mantinely pre používanie a vývoj tejto platformy," upozornil Türk v otvorenom liste, ktorý zverejnil na svojom účte na Twitteri. Zároveň vytýčil šesť základných princípov dodržiavania ľudských práv, na ktoré by mal Musk pri riadení Twitteru dbať. Patria medzi ne napríklad aj transparentnosť, sloboda prejavu a právo na súkromie.

(tasr)

Minúta  |  

Británia oslávi korunováciu kráľa Karola III. štátnym sviatkom

Dva dni po korunovácii britského kráľa Karola III., ktorá sa uskutoční 6. mája 2023, bude v Británii štátny sviatok. V nedeľu to oznámil úrad britskej vlády na londýnskej Downing Street.

Štátny sviatok pripadne na pondelok 8. mája – dva dni po korunovácii Karola III. vo Westminsterskom opátstve v Londýne. Spolu so 73-ročným kráľom bude korunovaná i jeho 75-ročná manželka Kamila.      

"Korunovácia nového panovníka je pre celú krajinu výnimočným okamihom," uviedol vo vyhlásení britský premiér Rishi Sunak. Dodal, že štátny sviatok bude príležitosťou pre "rodiny a komunity, aby sa stretli a spoločne oslavovali".      

Agentúra AFP pripomína, že korunovácia nového monarchu sa spravidla koná niekoľko mesiacov po tom, čo panovník nastúpil na trón. Predtým musí uplynúť kráľovský smútok a predchádzajú jej rozsiahle prípravy.      

Buckinghamský palác vyhlásil, že korunovácia Karola III. "bude odrážať dnešnú úlohu monarchu a bude hľadieť do budúcna". Zároveň dodal, že súčasťou ceremónie budú i dlhoveké tradície a slávnostná pompéznosť.    

Termín korunovácie bol oznámený približne mesiac po úmrtí kráľovnej Alžbety II., ktorá zomrela 8. septembra vo veku 96 rokov na škótskom zámku Balmoral. Alžbeta bola najdlhšie vládnucou britskou panovníčkou a na tróne zotrvala 70 rokov. Karol sa stal novým kráľom okamžite po jej smrti.

(tasr)

Minúta  |  

Proruskí predstavitelia v okupovanom Melitopole obnovili sochu Lenina

Ruskom dosadení predstavitelia okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny v sobotu uviedli, že v meste Melitopol obnovili sochu boľševického vodcu Vladimira Iľjiča Lenina, ktorá bola odstránená pred siedmimi rokmi.

,,Po siedmich rokoch sa socha Vladimira Lenina vrátila na svoje miesto v Melitopole," uviedol proruský predstaviteľ Záporožskej oblasti Vladimir Rogov. Dodal, že ukrajinskí predstavitelia tento pamätník odstránili v roku 2015.

Ukrajinci demontovali Leninove sochy po celej krajine po takzvanom euromajdane, ktorý sa na Ukrajine odohral v roku 2014 v snahe zvrátiť proruský kurz vtedajšieho politického vedenia Ukrajiny, pripomína AFP. Moskva tento krok odsúdila.

Takmer všetky ruské mestá majú v súčasnosti na námestiach sochu Lenina – zakladateľa Sovietskeho zväzu.      

Mesto Melitopol okupuje ruská armáda takmer od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorá začala 24. februára.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer je znepokojený situáciou na severe Kosova pre spor o poznávacie značky

Slovensko so znepokojením sleduje vývoj na severe Kosova a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby konali zdržanlivo s cieľom zaistiť bezpečnosť, istotu a stabilitu. V sobotu to v príspevku na sociálnej sieti uviedol slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer, informuje TASR.

Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa tento rok obnovilo po tom, ako Priština avizovala zákon, podľa ktorého musia Srbi žijúci v Kosove vymeniť staré poznávacie značky – spred vojny v rokoch 1998 až 1999, ktorá viedla k nezávislosti – za nové, vydávané kosovskými úradmi. USA a EÚ žiadali, aby Priština tento krok ešte odložila.

Kosovská vláda uviedla, že do 21. novembra bude srbských vodičov áut na ich novú povinnosť len upozorňovať, no po tomto termíne začne udeľovať pokuty. Od konca januára 2023 už budú môcť jazdiť len vozidlá s novými poznávacími značkami a po 21. apríli 2023 už bude odporcom tohto nariadenia hroziť konfiškácia vozidiel.

"Za týchto okolností by návrh EÚ (a USA) na 12-mesačný odklad rozhodnutia o poznávacích značkách pomohol upokojiť situáciu," napísal Káčer na Twitteri. Dodal, že otvorené otázky možno vyriešiť iba konštruktívnym zapojením sa do dialógu.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. Kosovo aj Srbsko chcú vstúpiť do Európskej únie, ktorá podmieňuje pokrok v tomto smere normalizáciou ich vzájomných vzťahov.      

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.