Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Stránka polície na sociálnej sieti by nemala moralizovať a poučovať občanov o svojich názoroch, uviedol Krajniak

Sporitelia zapojení do 2. dôchodkového piliera by podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) nemali mať možnosť jednorazového výberu časti nasporených financií.

Napriek tomuto názoru však podporí pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského (OĽaNO), ktorý túto možnosť v novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení zachováva. Vybraná suma by však mala podliehať zdaneniu. Krajniak to povedal v nedeľňajšej diskusnej relácii televízie TA3 V politike.

"Prečo by to malo byť dané iba pre ľudí, ktorí majú nasporenú nejakú sumu budúceho dôchodku? Prečo by to malo byť iba pre ľudí v 2. pilieri, prečo by to nemalo byť aj pre ľudí v 1. pilieri?" pýtal sa Krajniak. Minister tvrdil, že pre sporenie 1,7 milióna ľudí v 2. pilieri majú súčasní dôchodcovia približne o 50 eur nižšie dôchodky.  Krajniak však dodal, že podporí pozmeňujúci návrh Kremského, ktorý túto možnosť zachováva.

Novela zákona prinesie podľa Krajniaka lepšie zhodnotenie úspor, ale aj nižšie poplatky správcovským spoločnostiam. Časť úspor sa na rozdiel od súčasnej úpravy bude môcť dediť ešte počas desiatich rokov po odchode do dôchodku.

Exminister práce a poslanec Národnej rady Ján Richter (Smer-SD) súhlasil s tým, že úspory by mali prioritne slúžiť na zabezpečenie života v starobe. Pokiaľ si budú dôchodcovia vyberať nasporené peniaze jednorazovo, hrozí podľa neho, že by v budúcnosti mali nízke dôchodky. "Čo sa stane za desať rokov? Žijeme veľmi turbulentnú dobu," upozornil Richter. Opozičný Smer-SD podľa neho novelu zákona nepodporí, pretože neboli akceptované jeho pripomienky.

Ani jeden z politikov sa nezhodol na tom, ktorá vláda viac podporuje jednotlivé skupiny obyvateľov. Zatiaľ čo Krajniak zdôrazňoval zvýšenie dávok pre dôchodcov a rodiny s deťmi, podľa Richtera súčasná vláda najskôr doterajšie výhody berie a neskôr ich nahrádza iným spôsobom. Exminister upozornil aj na to, že kabinet Eduard Hegera (OĽaNO) má výrazne vyššie príjmy, ako mali jeho predchodcovia.

Odpojený kábel

Krajniak s Richterom debatovali aj o dvojtýždennom prerušení rokovania pléna Národnej rady SR pre odpojený kábel. Poslanca Smeru zaráža krok Roberta Haláka z OĽaNO. „Prekvapilo ma, že pán poslanec si zobral na seba zodpovednosť za tento odklad,“ povedal Richter s dôvetkom, že sa domnieva, že sa čaká na niečo, alebo na niekoho. “Možno na niekoho, kto by im pomohol prijať zákony, keďže sú v menšine,“ dodal Richter. Rokovať sa podľa neho mohlo skôr.

Ján Richter (v popredí). Foto: TASR/Jaroslav Novák

“SaS vždy zdržovala a vždy bude zdržiavať,“ povedal Krajniak. Obvinenia Branislava Gröhlinga o manipulácii parlamentu Borisom Kollárom označil za absurditu a chrapúnstvo. “Mal som niekoľko hlasovaní, na ktorých mi záležalo a mal som pre nich podporu,“ pokračoval  minister. “Takéto obštrukcie sú nepríjemné, ale sme v menšinovej vláde,“ dodal Krajniak v relácii na TA3.

Čo si myslia o Oroschových slovách

Richter sa vyjadril aj k slovám z obežníka trnavského arcibiskupa Jána Oroscha. “Osobne som presvedčený, že úloha cirkvi je úplne opačná. Mala by upokojovať a poskytovať nádej a nemala by vyvolávať ešte viac nenávisti a vášne. Je to v maximálnej miere škodlivé,“ zdôraznil. Súčasne dodal, že konferencia biskupov by sa mala o svojom postoji dohodnúť za zavretými dverami: “Konferencia má právo, dokonca povinnosť, zaujať stanovisko k LGBTI+ komunite.“

Podľa Krajniaka sú všetky obete teroristických činov nevinné. Na druhej strane by však oficiálna stránka polície na sociálnej sieti nemala moralizovať a poučovať občanov o svojich názoroch. Toto sa podľa neho nevzťahuje na arcibiskupa Oroscha a považuje za správne, že sa môže vyjadriť. S Borisom Kollárom a jeho komentárom na margo stránky polície súhlasí.

https://standard.sk/272314/stranka-policie-sr-sa-vyjadrila-k-arcibiskupovi-oroschovi-kollar-strcte-si-tie-kecy-do-z-u/

(tasr, ta3.com)

Minúta  |  

V Egypte sa začína 27. klimatický samit OSN

Rozhovory zástupcov vyše 190 krajín zatieňuje geopolitické napätie a mnoho prelínajúcich sa kríz, čo znižuje očakávania prelomových výsledkov v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Dvojtýždňový samit známy ako COP27 sa koná v červenomorskom letovisku Šarm aš-Šajch na pozadí vojny na Ukrajine, ktorá spôsobila prudký rast cien potravín a energií a zaťažila ekonomiky po celom svete v čase pretrvávajúcich následkov pandémie covidu.      

Podujatie prichádza po roku prírodných pohrôm v dôsledku extrémov počasia, ktoré zanechali tisíce obetí, milióny ľudí bez domova a miliardové škody. Rozsiahle záplavy devastovali Pakistan a Nigériu, v Afrike a na západe USA sa zhoršili suchá, Karibik bičovali cyklóny a vlny horúčav spaľovali tri kontinenty.      

Takéto udalosti zdôraznili potrebu globálnych opatrení a podporili výzvy, aby bohaté priemyselné krajiny kompenzovali chudobnejšie štáty. Tohtoročný samit sa bude dosiaľ najviac zameriavať práve na financie – hlavný sporný bod zhoršujúci vzťahy medzi štátmi, ktoré zbohatli pomocou spaľovania fosílnych palív, a chudobnejšími krajinami trpiacimi najhoršími dôsledkami zmeny klímy, píše AFP.      

Svet musí do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o 45 percent, aby globálne otepľovanie nepresiahlo 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s koncom 19. storočia. Vedci varujú, že nárast teplôt nad túto hranicu by znamenal kolaps ekosystémov a nezvratné zmeny klimatického systému.      

Súčasné trendy však povedú k zníženiu emisií len o desať percent do konca tohto desaťročia a zvýšeniu teploty ovzdušia o 2,8 stupňa Celzia. Prísľuby dosiaľ dané na základe Parížskej dohody z roku 2015 postačujú na pokles o len niekoľko desatín percenta.      

"Chápem, že lídri na celom svete tento rok čelili aj iným prioritám, no musíme si jasne povedať: nech je súčasná situácia akokoľvek náročná, nečinnosť je krátkozraká a klimatickú katastrofu môže len oddialiť," povedal britský predseda vlaňajšej konferencie COP26 Alok Sharma, keď odovzdával predsedníctvo Egyptu.      

"Koľko budíčkov ešte svet a svetoví lídri potrebujú," spýtal sa na otváracom zasadnutí.

(tasr)

Minúta  |  

Taliansko zvyšuje prognózu deficitu verejných financií

Talianska pravicová premiérka Giorgia Meloniová zvýšila prognózu deficitu verejných financií v budúcom roku s cieľom financovať opatrenia, ktoré pomôžu domácnostiam a podnikom čeliť prudko rastúcim cenám energií.

Rovnako ako ostatné krajiny v Európe, aj Taliani budú v zime čeliť stúpajúcim účtom za energie spolu s vyššími úrokovými sadzbami a infláciou.      

Meloniová, ktorá sa dostala k moci minulý mesiac, sa pritom počas predvolebnej kampane zaviazala, že dostane pod kontrolu výdavky, keďže Taliansko už dlhé roky zápasí s obrovským dlhom a slabým hospodárskym rastom.      

Vláda v piatok (4. 11.) po skončení rokovania neskoro večer oznámila, že schválila zvýšenie deficitu verejných financií na 4,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v budúcom roku z 3,4 percenta, ktoré prezentoval v septembri predchádzajúci premiér Mario Draghi. Talianske média však očakávali, že nový kabinet schváli takéto zvýšenie rozpočtového schodku.      

"To nám umožní uvoľniť ďalších 22 až 23 miliárd eur, ktoré máme v úmysle venovať na boj proti rastúcim cenám energií," povedala Meloniová novinárom v piatok neskoro večer.      

Odhaduje sa, že v roku 2024 klesne deficit na 3,7 percenta HDP a v roku 2025 na 3 percentá podľa ekonomického plánu Ríma.      

Meloniovej vláda zvýšila aj prognózu hospodárskeho rastu v tomto roku na 3,7 percenta z 3,3 percenta, ktorú predpovedal Draghi. Taliansko totiž začiatkom týždňa vykázalo lepší rast za uplynulý 3. štvrťrok, ako sa očakávalo.      

"Vďaka priaznivému 3. štvrťroku mohla vláda uvoľniť približne 9,5 miliardy eur, ktoré vyčlení na opatrenia na zmiernenie vyšších nákladov na energie," povedala Meloniová.      

Minister hospodárstva Giancarlo Giorgetti, ktorý za Draghiho pôsobil ako minister pre hospodársky rozvoj, nezmenil prognózu bývalého premiéra v otázke  hospodárskeho rastu v roku 2023 o naďalej očakáva, že dosiahne 0,6 percenta. "Sme pripravení čeliť rizikám recesie, ktoré sa čoraz viac spomínajú na globálnej aj európskej úrovni a ktoré by mohli ovplyvniť aj taliansku ekonomiku," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko hlási pokles zásoby plynu

Zásoby plynu v Nemecku, ktoré sa v predchádzajúcich dňoch priblížili takmer k úplnej naplnenosti, opäť mierne klesli. Oznámil to na sociálnej sieti v sobotu (5. 11.) šéf Spolkového úradu pre reguláciu sieťových odvetví (Bundesnetzagentur) Spolkový Klaus Müller.

Nemecká vláda sa pripravuje na možné úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska počas zimy, snaží sa zabezpečiť, aby boli zásobníky takmer plné, keďže prichádza chladnejšie počasie.      

Celková úroveň naplnenia všetkých nemeckých zásobníkov plynu klesla vo štvrtok (3. 11.) o 0,03 % na 99,26 %, uviedol spolkový úrad, ktorý zverejňuje informácie vždy s miernym posunom.      

"Uskladnili sme veľa plynu, ale zima môže trvať dlho," varoval Müller. Na zabránenie nedostatku plynu tak musí Nemecko šetriť, budovať terminály na skvapalnený zemný plyn (LNG) a zabezpečiť infraštruktúru, dodal. Spresnil pritom, že pokles zásob plynu o 0,03 % je tzv. čistá hodnota. To znamená, že kým niektoré zásobníky uvoľnili časť plynu, iné pokračovali v plnení.      

Zásobníky plynu vyrovnávajú výkyvy v spotrebe plynu a tvoria akýsi nárazník pre trh s plynom. Na začiatku vykurovacej sezóny na jeseň sú zvyčajne dobre naplnené a potom klesajú až do jari.      

V Nemecku je približne 25 prevádzkovateľov zásobníkov s viac ako 40 podzemnými skladovacími zariadeniami.

(tasr)

Minúta  |  

Ropa prudko zdražela

Ceny ropy v piatok (4. 11.), posledný deň tohto obchodného týždňa, strmo vzrástli. Trhy tak reagovali na neistotu v súvislosti s budúcim zvyšovaním úrokových sadzieb amerického Federálneho rezervného systému (Fed).

Ďalším dôvodom je blížiaci sa zákaz Európskej únie na dovoz ruskej ropy a možnosť, že Čína uvoľní niektoré obmedzenia súvisiace s ochorením COVID-19.      

Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v decembri uzavrel v piatok obchodovanie pri cene 92,61 USD (93,81 eura). To bolo o 4,44 USD alebo 5 % viac ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.      

Cena januárového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent sa zvýšila o o 3,99 USD na 98,57 USD za barel.

(tasr)

Minúta  |  

Na Ukrajine zomrel vojak z Taiwanu

Taiwanec, ktorý sa dobrovoľne prihlásil do boja na Ukrajine, zahynul na bojisku. Oznámilo to taiwanské ministerstvo zahraničných vecí.

    

Ceng Šeng-kuang je prvou známou taiwanskou obeťou vojny na Ukrajine. Smrť 25-ročného príslušníka práporu dobrovoľných vojakov podľa ministerstva potvrdil ukrajinský poľný veliteľ.      

"Vyjadrujeme úprimnú sústrasť za nášho krajana, ktorý obetoval svoj život vo vojne na Ukrajine, a vzdávame hold jeho duchu pomoci Ukrajincom pri obrane slobody a demokracie," píše sa vo vyhlásení ministerstva.      

Cengova manželka pre tlačovú agentúru CNA povedala, že na Ukrajinu odcestoval v júni. Naposledy boli v kontakte 23. októbra, keď jej povedal, že začína päťdňovú misiu. Následne až túto stredu dostala správu z manželovho telefónu. Jeho kolega napísal, že Ceng bol zranený a zomrel cestou do nemocnice.      

Vojna na Ukrajine rezonuje u mnohých obyvateľov Taiwanu, keďže prehĺbila ich obavy v súvislosti s neustálou hrozbou invázie susednej Číny. Peking považuje samosprávnu ostrovnú krajinu za súčasť svojho územia, ktoré musí byť zjednotené s pevninou, v nevyhnutnom prípade aj pomocou vojenskej sily.      

Podľa miestnych médií v súčasnosti na Ukrajine v radoch dobrovoľníkov bojuje približne desať Taiwancov.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.