Generáli telegramových kanálov

„Koniec koncov, v ruskom mocenskom systéme dôležitosť človeka neurčuje jeho mediálna aktivita, ale iba jeden človek: ruský prezident Vladimir Putin,“ konštatuje Prokopenková vo svojom článku zverejnenom na portáli Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP).

Tábory

Analytička vysvetľuje, že na začiatku ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine bola ruská elita rozdelená na dva tábory: vojnový a mierový. Ten druhý tvorili mnohí technokrati režimu, zvyšok liberálov v systéme a vplyvní podnikatelia. Vojna ich šokovala, ale rýchlo zistili, že sa musia pokúsiť zmierniť jej následky. Sotva však niekto z nich verejne vystúpil proti vojne.

Namiesto toho v médiách dominoval vojnový tábor, ktorý reprezentovali predovšetkým Kadyrov, Medvedev, Prigožin, predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin a šéf vládnucej strany Jednotné Rusko Andrej Turčak.

„V rámci tohto tábora neexistuje žiadna hierarchia a nie je to dokonca ani konsolidovaná skupina. Jeho členovia majú spoločné len to, že sú aktívnymi roztlieskavačmi ruského vojnového ťaženia a jedovatí voči Západu. Každý z nich v podstate využíva ultrapatriotický sentiment na svoje ciele a súťaží o to, kto je najväčší jastrab. V čase, keď sa šéf Kremľa osobne stretáva len s málo ľuďmi, títo muži našli spôsob, ako stále pútať jeho pozornosť: v monitoringu médií a telegramových kanálov, ktoré tlačová služba Kremľa každé ráno kladie Putinovi na stôl,“ píše Prokopenková.

Z hrdličky jastrab

Bývalého prezidenta Medvedeva opisuje ako muža, ktorého súčasná práca ako podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie sa pred vojnou len zriedka dostala na titulky. Ale v marci, po ruskej invázii na Ukrajinu, si zriadil telegramový kanál, kde sa odvtedy pravidelne vyhráža, vyzýva na eskaláciu a používa vulgárny slovník na adresu Ukrajiny a západných lídrov.

„Každý z jeho príspevkov má v priemere viac ako 2,25 milióna zobrazení: publikum, o ktorom môžu mnohé médiá iba snívať. Často ho citujú ruské aj zahraničné médiá a jeho dôveryhodnosť, ktorá sa pred vojnou pohybovala okolo 20 percent, stúpla na 40 percent. Ľudia blízki bývalému prezidentovi hovoria, že použitý tón a slovná zásoba vôbec nezodpovedajú Medvedevovi, takže sú zmätení jeho zjavnou premenou,“ uvádza Prokopenková.

Medvedev možno podľa nej cítil, že zmena imidžu by mu pomohla oživiť šancu jedného dňa opäť kandidovať za prezidenta: šancu, ktorá sa pred vojnou zdala ako neexistujúca. Ale teraz sa o ňom hovorí ako o konsenzuálnom kandidátovi umiernenejšej časti elít.

„Medvedevova otvorená rétorika je spôsob, ako upútať Putinovu pozornosť, ak by sa prezident opäť rozhodol nominovať svojho nástupcu pred prezidentskými voľbami v roku 2024,“ domnieva sa analytička.

Vojvodca

Kadyrov bol hlboko kontroverznou postavou už dávno pred vojnou. Prokopenková ho vníma ako muža, ktorý teraz využíva konflikt a mediálne nástroje na to, aby si posilnil svoje postavenia medzi ruskými elitami.

„Je jediným regionálnym šéfom, ktorý si dovolil otvorene (a často) hovoriť o otázkach, ktoré ďaleko presahujú jeho kompetencie, ako je zahraničná politika. Zašiel dokonca tak ďaleko, že ostro kritizoval ministerstvo obrany, za čo ho Kremeľ len veľmi mierne napomenul. Pred vojnou mal Kadyrovov kanál na Telegrame 60-tisíc sledovateľov a venoval sa prevažne svojej oficiálnej činnosti. Odkedy obrátil svoju pozornosť na vojnu, jeho publikum sa rozrástlo na tri milióny sledovateľov,“ píše analytička.

Kadyrovove ambície podľa nej už dávno presahujú jeho pozíciu regionálneho lídra. Ale aby sa dostal vyššie, potreboval by väčšiu podporu medzi elitami. Mnohí z vojenských a bezpečnostných kruhov sú však proti myšlienke jeho kariérneho postupu.

Podľa Prokopenkovej však „ultrapatriotická rétorika, nehovoriac o čečenských práporoch bojujúcich v prvej línii na Ukrajine, vyniesla Kadyrova na vrchol zvodiek z Telegramu určených pre prezidenta“.

https://standard.sk/263434/preco-si-kadyrov-moze-dovolit-hovorit-pravdu-o-chybach-ruskej-vojny-na-ukrajine/

Šéfžoldnier

Kadyrovovu otvorenú kritiku ministerstva obrany aktívne podporoval podnikateľ Jevgenij Prigožin. Už pred vojnou bol zapletený do konfliktu s ministerstvom, keď ukončilo zmluvy s jeho cateringovou spoločnosťou Concord. Armáda bola frustrovaná aj z toho, že Prigožinova súkromná vojenská spoločnosť Vagnerova skupina s ňou nekoordinovala svoje akcie v Sýrii ani v Donbase.

Podľa Prokopenkovej sa na Ukrajine ukázalo, že žoldnieri z Vagnerovej skupiny patria medzi najbojovnejšie ruské divízie. Pripomenula aj nedávne správy, podľa ktorých „osoba podobná Prigožinovi“ navštevovala ruské väznice a verbovala odsúdených do vojny na Ukrajine.

„Keďže podľa ruských zákonov neexistujú žiadne ustanovenia o vstupe do prísne strážených zariadení a odvádzaní väzňov, ich nábor za vojakov musel byť schválený úplne hore, kde sa len málo zohľadňujú právne jemnosti alebo dôsledky,“ uvádza analytička.

Poznamenáva, že hoci (na rozdiel od Medvedeva a Kadyrova) Prigožin nemá účet na Telegrame, má v rukách „celú zásobu mediálnych aktív vrátane armády internetových trolov“, čo mu zabezpečí, že sa dostane v prehľade tlače na stôl šéfa Kremľa.

Médiá kontrolované Prigožinom totiž aktívne informovali o nábore väzňov a o činnosti vagnerovcov na Ukrajine. Zamerali sa najmä na ich výstroj a zbrane, pričom sa zdalo, že žoldnieri sú vystrojení lepšie ako pravidelná ruská armáda.

https://standard.sk/263987/putinovu-moc-moze-podkopat-sef-vagnerovcov/

Podľa analytičky síce Prigožin a Kadyrov využili vojnu na to, aby boli viac vnímaní ako vplyvní ultrapatrioti, ale fámy, že stoja za nedávnym vymenovaním generála Sergeja Surovikina za veliteľa operácií na Ukrajine, sú takmer určite nepodložené. Považuje za oveľa pravdepodobnejšie, že rozhodnutie prijali minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov.

Čo sa môže stať

„Je ťažké rozpoznať skutočný rast vplyvu zástancov tvrdej línie. Snažia sa zatlačiť Putina do úzkeho koridoru eskalácie a požadujú, aby zvýšil stávku. Neexistujú však žiadne známky toho, že by ich Putin skutočne počúval. Kadyrov ani Prigožin sa nezúčastňujú ani zasadnutí Bezpečnostnej rady. Žiadny z týchto mužov však nemá také významné aktíva, aby ich najvyššia vrstva ruských elít považovala za svojich. Kadyrov má na starosti Čečensko a jeho bezpečnostné zložky, ktoré často riešia problémy ďaleko za hranicami svojho regiónu. Prigožinova Vagnerova skupina má vlastné lietadlá a protivzdušnú obranu, ale tie sú potrebné len v čase vojny. Medvedevov hlavný kapitál, teda okrem jeho urážlivého kanála na Telegrame, spočíva v tom, že pred 14 rokmi ako hlava štátu držal Putinovi prezidentské kreslo, aby mu ho potom o štyri roky neskôr vrátil, ako bolo dohodnuté,“ opísala trojicu Prokopenková.

Analytička zdôrazňuje, že premeniť popularitu v médiách na skutočný vplyv nebolo jednoduché v čase mieru, nieto v čase vojny. Dmitrij Rogozin je podľa nej dobrým príkladom toho, čo sa môže stať zástancovi tvrdej línie, keď príde na konfrontáciu.

„Bývalý šéf Roskosmosu je výnimočný jastrab, veľa tweetuje a je aktívne citovaný v médiách, ale od leta je bez práce,“ dodala.