Preskočiť na obsah
  |  

Zásadný posun v kauzách Očistec a Božie mlyny. Viacerí sa priznali

Z 18 obvinených osôb v rámci kauzy Očistec sa 10 priznalo. V prípade 8 osôb sa rozhodlo o zaistení majetku. Na piatkovom tlačovom brífingu to uviedol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa.

V rámci kauzy Očistec boli obvinení napríklad exprezident Policajného zboru Tibor Gašpar, oligarcha Norbert Bödör, bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, niekdajší líder NAKA Peter Hraško či exšéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer. Vypočúvaný bol aj Bernard Slobodník, ktorý bol šéfom Národnej jednotky finančnej polície a s políciou spolupracuje. 

"Doposiaľ bolo v rámci tejto kauzy vznesené obvinenie celkovo voči 18 osobám. Medzitým boli traja obvinení vylúčení na samostatné trestné konanie," priblížil prokurátor. Obvinenia sa týkajú zločinu založenia a zosnovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku a podplácania, ale aj trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

"Z 18 obvinených je aktuálne sedem obvinených stíhaných väzobne. Z toho päť v tejto trestnej veci a dve osoby sú väzobne stíhané v iných trestných veciach. Jedna osoba bola medzičasom z väzby prepustená, pretože u nej pominul dôvod väzby," priblížil Repa. Svoju vinu buď v celom rozsahu, alebo v podstatnej časti priznáva desať obvinených. "Tieto výpovede sú ďalej podporované výpoveďami ďalších piatich svedkov, ktorí potvrdili protiprávnu činnosť páchanú v rámci kauzy," skonštatoval prokurátor s tým, že s výpoveďami korešpondujú listinné a vecné dôkazy.

Prokurátor ÚŠP deklaruje, že ani v tejto kauze nejde o stíhanie na základe jednej či dvoch výpovedí kajúcnikov. Dôkazný stav je, ako tvrdí, vyššej kvality. "Trestnú činnosť odkrýva viacero osôb. Naďalej existujú podozrenia aj z trestnej činnosti, pre ktoré doposiaľ obvinenie vznesené nebolo," poznamenal Repa. V kauze sa podľa neho naďalej koná a realizujú sa a sú plánované aj ďalšie výsluchy.

Repa zároveň informoval, že došlo aj k zaisteniu celého majetku pri ôsmich obvinených v tejto kauze. "Vzťahuje sa to aj na osoby, ktoré spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní," doplnil.

Božie mlyny

Úplne sa ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, priznalo aj 6 z 8 obvinených osôb v rámci policajnej akcie Božie mlyny. Uviedol to dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.

V policajnej akcii s názvom Božie mlyny 17. septembra zadržali bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa, ktorého pre postoj k trestnému konaniu dozorový prokurátor 13. novembra 2020 prepustil z väzby.

Prokurátor upresnil, že kauza Božie mlyny vzišla z vyšetrovania zločineckej skupiny nazývanej takáčovci. „Dlhodobo boli badateľné úniky informácií, existovali podozrenia, ale práve v tejto trestnej veci zločineckej skupiny takáčovci sa rozhodli niektorí jej členovia spolupracovať,“ ozrejmil s tým, že traja z ôsmich obvinených pochádzajú priamo z tejto zločineckej skupiny.

Výpovede svedkov boli podľa Šúreka podporené aj ďalšími, najmä listinnými dôkazmi. „Na počiatku vznesených obvinení neboli len jednotlivé osamotené výpovede. Treba dať do pozornosti, že tieto výpovede sa postupne začali spájať do ucelených celkov,“ zdôraznil.

Obvinenia v rámci tejto kauzy sa týkajú rôznorodej trestnej činnosti. „Najmä sa týkajú zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu podplácania,“ podotkol dozorový prokurátor.

Judáš

V kauze Judáš je obvinených osem osôb, dvaja sa priznali. Všetky obvinenia sú založené okrem výpovedí kajúcnikov aj na výpovediach viacerých svedkov či na listinných dôkazoch. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel preto vylúčil politický motív stíhania.

Šesť z obvinených z kauzy je stíhaných väzobným spôsobom. "Jednalo sa o trestnú činnosť predovšetkým korupčného charakteru, kde išlo o prijímanie úplatkov, vydieranie, prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, podplácanie a u jedného obvineného aj činnosť pre zločineckú skupinu," spresnil na piatkovom brífingu prokurátor Kysel.

Zdôraznil, že k obvineniu osôb došlo na základe výpovedí štyroch priamych svedkov. Dvaja obvinení v kauze sa priznali v takmer celom rozsahu za konanie, ktoré sa im kládlo za vinu. "Je možné očakávať aj odnímanie finančných prostriedkov. Došlo k zaisteniu celého majetku troch obvinených," uviedol prokurátor. Dodal, že konanie vo veci je náročnejšie, keďže medzi obvinenými sú bývalí príslušníci polície, silových zložiek a pravdepodobne aj Slovenskej informačnej služby (SIS).

Akciu Judáš spustila Národná kriminálna agentúra v decembri 2020. Trestné stíhanie vyšlo z už rozbehnutých trestných konaní. Pôvodne obvinili deväť osôb. Ich súčasťou bol aj zosnulý policajný exprezident Milan Lučanský. Voči nemu prokuratúra po smrti trestné stíhanie zastavila.

(tasr, ste)

  |  

Policajný zbor povedie Peter Kovařík. Vymenoval ho minister vnútra

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vymenoval vo štvrtok za prezidenta Policajného zboru (PZ) Petra Kovaříka. Minister to oznámil vo štvrtok večer.

Mikulec deklaroval, že si za svojím rozhodnutím stojí a nezmení ho žiadna správa na sociálnej sieti. "Verím, že toto rozhodnutie bude postupom času vnímané ako správne rozhodnutie, ktoré prispeje k tomu, že sa zvýši dôveryhodnosť občanov v políciu," vyhlásil. Rovnako verí, že policajti dostanú všetko to, čo k svojmu výkonu práce majú mať. Funkcia šéfa polície je podľa ministra najmä o zodpovednosti.

"Budem trvať na tom, aby sme pracovali, posúvali sa dopredu, aby sme dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili. Som pripravený bojovať ďalej," povedal Kovařík, ktorý chce riešiť aj nízku dôveryhodnosť polície.

Kovaříka odporučila na vymenovanie výberová komisia aj Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Dosiaľ pôsobil vo funkcii dočasne, miesto sa uvoľnilo po odstúpení Milana Lučanského.

O post policajného prezidenta sa uchádzal aj Štefan Hamran, ktorý je veliteľom útvaru osobitného určenia Prezídia PZ. Pred komisiou uspel, parlamentný výbor ho však nepodporil.

Funkčné obdobie prezidenta PZ je štyri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie policajného prezidenta najviac na dve funkčné obdobia.

(tasr)

  |  

Tisíce mŕtvych? Žilinka sa zaoberá Matovičovými obvineniami voči Sulíkovi

Generálna prokuratúra SR sa zaoberá vyjadreniami premiéra Igora Matoviča voči ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Potvrdil to generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Matovič v súvislosti s nákupom antigénových testov obviňoval Sulíka zo smrti tisícov ľudí. Žilinka uviedol, že padli trestné oznámenia.

„Nie je možné, aby generálny prokurátor a Generálna prokuratúra SR konali ku každému vyhláseniu skôr politického charakteru a skôr k vyhláseniam vzťahovým medzi rôznymi členmi vlády a aby sme hneď začínali trestné konanie. V danej súvislosti môžem potvrdiť, že boli podané trestné oznámenia a vo veci sa koná,“ povedal Žilinka na tlačovej konferencii.

Kauza nákupu AG testov

V kauze nákupu antigénových testov RapiGen bol podaný prokurátorom SR záväzný pokyn prokurátorovi krajskej prokuratúry, ktorý vykonáva dozor v danej veci. „Pokiaľ sa nemýlim, už aj bolo začaté trestné stíhanie alebo má byť začaté trestné stíhanie vo veci,“ uviedol Žilinka. Stíhanie sa neviaže ku konkrétnej osobe.

Žilinka dal pokyn na preverenie nákupu jedného milióna antigénových testov značky RapiGen Správou štátnych hmotných rezerv SR za 3,9 milióna eur 11. januára. Urobil tak z úradnej povinnosti po tom, ako si vypočul v Sobotných dialógoch RTVS vážne tvrdenia predsedu vlády SR o nekvalite nakúpených testov, ktoré nezachytia nikoho.

(tasr, top)

  |  

Hlavný hygienik porušil zákon, vyhlásil generálny prokurátor Žilinka

Úrad verejného zdravotníctva SR porušil dvomi vyhláškami zákon, informoval o tom vo štvrtok generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vyhláška hlavného hygienika SR z 27. decembra 2020 umožnila koncom roka poslancom Národnej rady SR rokovať aj napriek tomu, že boli viacerí pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19 alebo boli po kontakte s pozitívnou osobou v preventívnej karanténe.

Porušenie vidí aj vo vyhláške z 10. januára 2021. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) podľa Žilinku nemal oprávnenie upraviť výnimky z izolácie a karantény a výnimky pre osoby v osobitnom režime.

"ÚVZ v ustanovení výnimiek prekročil rozsah svojej pôsobnosti a povolil ich nad rámec zákona," skonštatoval Žilinka.

Oddelení fóliou

Na základe decembrovej vyhlášky poslanci rokovali o núdzovom stave za neštandardných podmienok. Pozitívni poslanci a zákonodarcovia po kontakte s pozitívnym človekom boli od negatívnych oddelení fóliou.

Mali podľa Kancelárie NR SR samostatný vchod. V priestoroch mali byť germicídne žiariče. Poslanci mali aj respirátory.

Pracovať aj s pozitívnym testom

Vyhláška povolila napríklad prezidentke, ministrom, poslancom parlamentu či generálnemu prokurátorovi pracovať aj v prípade pozitívneho testu na ochorenie COVID-19 či kontaktu s pozitívne testovaným. Prácu môžu vykonávať, ak by absenciou na pracovisku vážne ohrozili zabezpečenie chodu štátu alebo riešenie mimoriadnych úloh.

Podmienkou je dodržiavanie prísnych protiepidemických opatrení. Medzi osoby v osobitnom režime sa nezaraďujú iba predstavitelia výkonnej či zákonodarnej moci. Patria sem aj zdravotníci, pracovníci v oblasti energetiky, tepelnej energetiky a podporných služieb v elektroenergetike.

(tasr, ste)

  |  

Zrážky z platov aj pauza od politiky. Pumpa s Kolíkovou má v RTVS dohru

Relácia politickej satiry Pumpa bude mať ďalšieho dramaturga, na scenárové podoby bude dohliadať širší okruh ľudí. Za reláciu, v ktorej sa rozoberala smrť a osoba bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, padnú i finančné postihy. Zástupcovia RTVS to uviedli na stredajšom rokovaní Rady RTVS.

Rada sa programu venovala v súvislosti s kritikou, ktorú si vyslúžila časť odvysielaná 16. januára, v ktorej protagonisti hovorili s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí). Predseda Rady RTVS Igor Gallo potvrdil, že orgán dohľadu dostal doteraz približne 30 podnetov k relácii. „Prakticky všetky obsahovali kritické stanovisko k obsahu a forme relácie, respektíve jej časti venovanej smrti policajného exprezidenta,“ povedal.

Z osobného pohľadu priznal, že téma bola „absolútne nešťastná“. Zdôraznil pritom, že hranice, ktoré aj politická satira musí mať, boli prekročené. „Komentovať v rámci politickej satiry smrť človeka, ktorá polarizovala spoločnosť, je nevhodné,“ zdôraznil. Odmietol politické konotácie vystúpení aktérov, problém spočíva podľa neho v porušení slušnosti.

Etická komisia: Prekročili mieru

V podobnom duchu sa vyjadrila aj Etická komisia RTVS, ktorá o téme rokovala 19. januára. „Komisia sa zhodla, že pertraktovanie takej citlivej témy ako smrť človeka, navyše v období tesne po udalosti, môže byť z hľadiska predpokladaných etických štandardov spoločnosti a aj verejnoprávneho vysielateľa vyjadrených v štatúte programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS vnímané ako prekročenie miery vhodnosti,“ tlmočil stanovisko Etickej komisie RTVS generálny riaditeľ Jaroslav Rezník s tým, že sa so stanoviskom komisie plne stotožňuje.

Priznal, že ako štatutár cíti zodpovednosť, a pripomenul, že sa aj ospravedlnil za necitlivosť, ktorá z formy spracovania vyplynula. Avizoval, že pracovníkov, ktorí spôsobili to, čo sa stalo, čakajú postihy. „Vyvodím pracovnoprávne dôsledky maximálnou možnou zrážkou z ich mzdy na trojmesačné obdobie a zápisom do ich interných pracovnoprávnych materiálov,“ povedal Rezník.

Viac filtrov obsahu

Je však presvedčený, že by nebolo adekvátne riešiť situáciu „stopkou“ pre reláciu samotnú. Pumpu vníma ako formát, ktorý obohatil televízne vysielanie na Slovensku, oceňuje aj autorov, ktorí tvorivosť podľa neho preukázali v drvivej väčšine dielov. „Ani jeden nebol pripravený so zlými úmyslami, žiaľ, v tomto konkrétnom to bolo od začiatku nešťastné,“ dodal.

Zodpovednosť za situáciu si priznáva aj riaditeľ sekcie programových služieb STV Anton Šulík. Ako vysvetlil, problém vznikol na kontrolnej projekcii, kde dramaturg, ktorý bol v rozmedzí necelých 24 hodín pri výrobe, strihu i kontrolnej projekcii, nevyhodnotil dostatočne dôsledky.

Šulík verí, že to, čo sa stalo, bude pre tvorcov poučením do budúcnosti. Zamedziť podobným prípadom majú prijaté opatrenia. „V prvom rade bude pri kontrolnej projekcii ďalší dramaturg, všetky scenárové podoby prehodnotí širší okruh,“ avizoval.

Pumpa si dá pauzu od politiky

Šulík dodal, že v nasledujúcich dieloch bude prevažovať tematicky spoločenské spektrum problémov, politici by však mali aj do budúcnosti v relácii ostať. „Ak to má byť politická satira, tak tam patria, samozrejme, musíme diskutovať, ako s nimi komunikovať, aký im dávať priestor,“ dodal.

Podpredseda rady Martin Kákoš upozornil, že relácia by mala ostať vo formáte hraného zábavného programu a v tejto podobe prezentovať to, „čo si myslí ulica“. „Nemala by sa transformovať do politicko–propagandistickej formy,“ dodal.

Členka rady Jarmila Mikušová upozornila, že podobnými kauzami ohrozuje RTVS svoju reputáciu.

(tasr)

  |  

Vláda: Čísla napriek lockdownu neklesajú. Druhé kolo je potrebné

AKTUALIZOVANÉ Do skríningového plošného testovania na ochorenie COVID-19 v termíne od 18. do 26. januára sa zapojilo 2 949 017 ľudí. Pozitívny výsledok malo 36 547 z nich, čo predstavuje 1,24 percenta. Premiér Igor Matovič (OĽaNO) o tom informoval v stredu po zasadnutí ústredného krízového štábu. Zhodnotil, že oproti minuloročnému celoplošnému testovaniu v novembri sa situácia z hľadiska percenta pozitívnych zhoršila.

Testovanie sa zopakuje podľa premiéra v 37 okresoch, ktoré dosiahli pozitivitu vyššiu ako 1,01 percenta. Oproti predbežným výsledkom by sa teda testovanie nemalo opakovať napríklad v Bratislave a Kežmarku, naopak, druhé kolo má byť vo Zvolene a Dolnom Kubíne. Najhorší výsledok v testovaní dosiahol okres Dunajská Streda s pozitivitou 3,3 percenta.

"Táto intervencia bola nevyhnutná a potrebná," skonštatoval minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Poznamenal, že čísla napriek platnému lockdownu neklesajú. Verí, že efekt testovania sa prejaví aj v poklese počtov ľudí v nemocniciach a mŕtvych.

Premiér vyzval aj ľudí s negatívnym výsledkom, aby boli naďalej opatrní. Poďakoval samosprávam a všetkým zložkám, ktoré pomáhali s organizáciou testovania.

Ako priblížil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), témami zasadnutia ústredného krízového štábu boli aj možné úpravy COVID automatu, otázka otvárania škôl, spoločný postup členských štátov v boji s pandémiou a novými typmi mutácií nového koronavírusu, ale aj pri súvisiacich témach, ako sú koordinácia voľného pohybu po Európe či očkovacie certifikáty. Podotkol, že ústredný krízový štáb sa po prvý raz uskutočnil online formou.

Krajčí opäť odporučil nosenie respirátorov v MHD. V stiesnených priestoroch alebo hromadných prostriedkoch radí obmedziť aj telefonovanie a rozprávanie. Matovič avizoval, že kontaktuje predstaviteľov najväčších obchodných reťazcov, aby pre svojich zákazníkov zabezpečili respirátory FFP2 a predávali ich bez marže.

Minister zdravotníctva je podľa svojich slov sklamaný, že Úrad verejného zdravotníctva SR "dávno" nepoužíva slovenské testy na rozpoznanie britskej mutácie nového koronavírusu. Hlavný hygienik SR Ján Mikas ho však informoval, že všetko je už pripravené, začať využívať by ich mohli čoskoro.

(tasr)