Preskočiť na obsah
  |  

Premiér je pripravený podpísať memorandum s lekárskymi odborármi

Premiér Eduard Heger je pripravený podpísať memorandum s lekárskymi odborármi. Chce, aby lekári výpovede stiahli. Vyhlásil to na utorkovej tlačovej konferencii po rokovaní so zástupcami Lekárskeho odborové združenia. Ich šéf Peter Visolajský vyhlásil, že chce urobiť všetko pre to, aby k dohode došlo ešte tento týždeň.

"Táto vláda jednoznačne pracuje na tom, aby zdravotníctvo bolo pozdvihnuté. Kiežby sme mali viacej možností, viacej zdrojov a kiežby sme mali východiskový stav lepší, ako sme mali. Robíme maximum, čo sa dá," skonštatoval predseda vlády.

Heger zároveň odmietol, že zrušil pondelkové (14. 11.) stretnutie s lekárskymi odborármi. "Ja keď si stretnutie dohodnem, tak je. Ja som na pondelok nemal dohodnuté stretnutie s lekárskymi odborovými zväzmi. Ja by som určite žiadne takéto stretnutie nerušil," podotkol.

Šéf rezortu financií Igor Matovič (OĽaNO) v tejto súvislosti podotkol, že podľa neho ide najmä o financie. "Do týchto rokovaní vstupujem za ministerstvo financií s čistým svedomím," povedal. V tejto súvislosti pripomenul, že súčasná vláda zvýšila zdravotníkom platy a zaviedla príplatky za odpracované roky.

Utorkové rokovanie v Úrade vlády SR zvolal Heger. Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský po ňom vyhlásil, že chcú urobiť všetko pre to, aby k dohode došlo ešte tento týždeň. O aktuálnej situácii v zdravotníctve v pondelok rokovala aj koaličná rada.

https://standard.sk/277649/kriza-v-zdravotnictve-sa-musi-vyriesit-do-konca-tyzdna-vyhlasil-kollar/

"Na dohodu treba dve strany. Sme radi, že druhá strana je už ochotná sa baviť, že sme sa stretli a dohodu hľadáme. To naozaj vítame," skonštatoval Visolajský. Rokovanie podľa jeho slov bolo konštruktívne a prebralo na ňom všetkých osem požiadaviek lekárskych odborárov.

Visolajský potvrdil, že rokovanie by malo pokračovať v stredu (16. 11.) poobede. "K niektorým bodom sme nedostali konkrétnu odpoveď, ale bolo nám sľúbené, že si ju vypočujeme v stredu," doplnil. Ak by došlo k dohode, štvrtkový protest (17. 11.) za záchranu zdravotníctva by sa mohol zrušiť.

Začiatkom októbra malo podať hromadné výpovede vyše 2 100 lekárov z 31 slovenských nemocníc. Lekárski odborári výpovede vysvetlili nesúhlasom s aktuálnymi podmienkami v systéme. V tejto súvislosti zvolali na štvrtok protestné zhromaždenie za záchranu zdravotníctva.

(tasr)

  |  

Nemecké zásobníky plynu sú plné na sto percent

Nemecko má zásobníky plynu naplnené na sto percent, uviedol v utorok spolkový úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA).

Nemecko sa pripravuje na možnosť, že Rusko počas zimy úplne zastaví dodávky. Vláda sa preto snažila zabezpečiť, aby boli zásobníky plné pred príchodom chladného počasia.

"Celková úroveň naplnenosti zásobníkov v Nemecku predstavuje sto percent," uviedol BNetzA. Úrad dodal, že zásobníky dokážu uskladniť aj viac plynu, čo znamená, že ich plnenie "môže pokračovať, aj keď už sú plné na sto percent".

(tasr)

  |  

Vláda pomôže samosprávam v energokríze, musí však byť schválený štátny rozpočet

Vláda pomôže samosprávam zvládať energetickú krízu. Pomoc však podmienila schválením rozpočtu.

Po rokovaní so zástupcami samospráv to oznámil premiér Eduard Heger (OĽaNO) s tým, že od 1. januára do 31. marca bude cena elektrickej energie pre samosprávy zastropovaná na úrovni 199 eur za megawatthodinu a pri plyne bude zastropovaná na úrovni 99 eur za megawatthodinu. Pri nákladoch nad strop pri elektrine a plyne preplatí 80 percent z toho štát. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podotkol, že pre naplnenie dohody musí byť schválený štátny rozpočet na budúci rok.

Schéma pomoci sa bude podľa premiéra týkať všetkých subjektov samosprávy. "Prišli sme s riešením, ktoré pomôže samosprávam zvládnuť najbližšiu vykurovaciu sezónu, tú najťažšiu časť," vyhlásil Heger.

Šéf združenia samosprávnych krajov SK8 a predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič vyhlásil, že sa podarilo nájsť po rokovaniach zhodu. Zastropovanie cien energií bude podľa neho pre samosprávne kraje znamenať úsporu i stabilizáciu verejných zdrojov. "Rozpočty sa nám teda podarí zostaviť v atmosfére vyššej stability a predvídateľnosti," povedal. Ako podotkol, je tu možnosť predĺženia pomoci až do konca júna, záležať to však bude na vývoji cien energií.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger víta, že došlo k dohode so štátom a aj vďaka nej môžu byť rozpočty samospráv schválené načas. "To, čo sa dnes dohodlo, nám veľmi pomôže," vyhlásil prezident Únie miest Slovenska a primátor Trenčína Richard Rybníček. Verí, že aj keď bude situácia ťažká, podarí sa ju vďaka pomoci zvládnuť.

Premiér avizuje, že vláda cez energetickú krízu prevedie aj domácnosti a zabezpečí, aby boli ceny energií počas budúceho roka zastropované.

(tasr)

  |  

Radikálni klimatickí aktivisti vo Viedni poliali čiernou tekutinou obraz Gustava Klimta

Zradikalizovaní klimatickí aktivisti v utorok poliali čiernou tekutinou obraz Smrť a Život rakúskeho maliara Gustava Klimta v múzeu Lepoldovcov vo Viedni. Pre agentúru AFP to povedal hovorca múzea Klaus Pokorny.

K činu sa na sociálnej sieti Twitter prihlásila kontroverzná nemecká klimatická skupina Posledná generácia. Na Twitteri zverejnila aj zábery, na ktorých dvaja muži lejú čiernu olejovitú tekutinu na svetoznámu Klimtovu maľbu. Radikálov krátko na to ich zadržal zamestnanec múzea.

"Zastavte fosílne ničenie. Smerujeme do klimatického pekla," kričal jeden zo samozvaných aktivistov. Podľa Pokorneho teraz reštaurátori zisťujú, či sa obraz chránený sklom nepoškodil. Vstup do viedenského múzea Leopoldovcov bol v utorok bezplatný v rámci sponzoringu rakúskeho ropného a plynárenského koncernu OMV.

Agentúra AFP pripomína, že podobné incidenty sa v uplynulom období odohrali už vo viacerých európskych múzeách. Terčom radikálnych aktivistov boli aj slávne diela maliarov Leonarda da Vinciho, Vincenta van Gogha, Clauda Moneta, Vermeera či Francisca Goyu v prestížnych galériách.

Minulý týždeň preto desiatky popredných svetových múzeí vydalo spoločné vyhlásenie, v ktorom uvádzajú, že zradikalizovaní klimatickí aktivisti pri útokoch na obrazy "vážne podceňujú" škody, ktoré by svojimi činmi mohli spôsobiť.

(tasr, krk)

  |  

Finančná správa bude mať prístup k informáciám o cezhraničných platbách. Centralizovať sa budú na celoúnijnej úrovni

Poskytovatelia platobných služieb sa musia pripraviť na nové pravidlá, ktoré prijala Európska komisia (EK). Od 1. januára 2024 budú mať povinnosť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a zasielať informácie finančnej správe, informovala v utorok hovorkyňa Finančnej správy (FS) SR Martina Rybanská.

"Poskytovatelia platobných služieb, pôsobiaci v krajinách EÚ, budú musieť monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a informovať finančnú správu o tých, ktorí prijímajú štvrťročne viac ako 25 platieb," priblížila Rybanská.

Tieto informácie sa budú centralizovať v európskej databáze, v takzvanom Centrálnom elektronickom systéme platobných informácií (CESOP – Central Electronic System of Payment information), kde sa budú uchovávať, agregovať a porovnávať s inými európskymi databázami.

Členské štáty EÚ tak budú mať ďalší nástroj na odhaľovanie možných podvodov s daňou z pridanej hodnoty (DPH) v elektronickom obchode, ktorého sa dopúšťajú predajcovia so sídlom v inom členskom štáte alebo mimo Únie. Taktiež budú môcť platby efektívnejšie sledovať.

V praxi by mal systém fungovať tak, že poskytovatelia platobných služieb budú uchovávať údaje a po prekonaní prahovej hodnoty 25 cezhraničných platieb a viac u jedného príjemcu za kalendárny štvrťrok predložia požadované údaje prostredníctvom vzorového elektronického formulára finančnej správe.

Lehota na odoslanie informácií bude najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ku ktorému sa informácie vzťahujú.

Opatrenie podľa hovorkyne rešpektuje pravidlá ochrany údajov. Finančná správa bude zhromažďovať len informácie o platbách, ktoré budú pravdepodobne spojené s hospodárskou činnosťou. Údaje o zákazníkoch a dôvodoch platby nebudú súčasťou prenosu.

(tasr)

  |  

Meloniová rokovala s Bidenom aj s Erdoganom

Talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok s americkým prezidentom Joeom Bidenom rokovala o vzťahoch s Čínou a vojne na Ukrajine. S tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom hovorila o nezákonnej migrácii a terorizme. Informuje o tom agentúra ANSA.

Stretnutia s oboma prezidentmi sa uskutočnilo počas samitu krajín skupiny G20 v Indonézii.

Témou rozhovoru s Bidenom bolo posilnenie NATO a spolupráca s cieľom riešiť globálne výzvy od hospodárskeho rastu až po spoločnú bezpečnosť, píše ANSA s odvolaním sa na vyjadrenie premiérkinho úradu.

Meloniová a Biden potvrdili hlboké a pretrvávajúce väzby medzi oboma krajinami a pevný záujem naďalej posilňovať partnerstvo v oblastiach spoločného záujmu.

Meloniová a Erdogan počas rozhovoru zdôraznili potrebu spolupracovať pri boji proti nezákonnej migrácii a podporovať riešenie krízy v Líbyi. Takisto hovorili o boji proti terorizmu.

(tasr)