Preskočiť na obsah
  |  

Európska agentúra pre lieky schválila vakcínu od spoločnosti AstraZeneca

Vakcínu od spoločnosti AstraZeneca podmienečne schválila Európska agentúra pre lieky. Je určená pre ľudí od 18 rokov a spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť. Najčastejšie vedľajšie účinky boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a po niekoľkých dňoch od očkovania pominuli.

Európska agentúra pre lieky (EMA) v piatok podmienečne schválila na použitie v členských štátoch EÚ vakcínu proti ochoreniu COVID-19 od farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca. Lieková agentúra to oznámila na svojom účte na Twitteri.

Ide v poradí už o tretiu vakcínu proti ochoreniu COVID-19, ktorú EMA odporučila na autorizáciu. Je určená pre ľudí od 18 rokov a spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť, účinnosť a kvalitu vakcín, ktoré platia v Európskej únii.

Arzenál vakcín sa rozšíril

Emer Cookeová, riaditeľka EMA, informovala, že Výbor pre lieky na humánne použitie (CHMP) dôkladne vyhodnotil údaje o kvalite, bezpečnosti a účinnosti očkovacej látky. Na základe konsenzu členov výboru, kde sú zástupcovia všetkých členských štátov EÚ, prijali odporúčanie na podmienené povolenie tejto vakcíny pre jednotný európsky trh. Udelenie licencie ešte musí schváliť Európska komisia (EK).

„Týmto tretím kladným rozhodnutím sme rozšírili arzenál vakcín, ktoré majú členské štáty EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru k dispozícii na boj proti pandémii a na ochranu svojich občanov,“ uviedla Cookeová.

Kombinované výsledky zo štyroch klinických štúdií vo Veľkej Británii, Brazílii a Juhoafrickej republike ukázali, že vakcína od firmy AstraZeneca je bezpečná a účinná pri prevencii ochorenia COVID-19 u ľudí nad 18 rokov. Do týchto štúdií bolo zapojených okolo 24 000 osôb. Polovica dostala vakcínu a polovica buď placebo, alebo necovidovú vakcínu. Dobrovoľníci nevedeli, akú látku im podali.

Nedostatok údajov o účinnosti vakcíny u ľudí nad 55  rokov

Pre údaj o účinnosti vakcíny sa však použili výsledky len z klinických skúšok zo Spojeného kráľovstva a Brazílie, keďže vo zvyšných dvoch prípadoch sa vyskytlo menej ako šesť prípadov nákazy koronavírusom. Tento počet prípadov nie je dostatočný na určenie účinnosti. Tá bola stanovená len z tých účastníkov, ktorí dostali dve rovnaké dávky vakcíny s odstupom štyroch až dvanástich týždňov. Klinické skúšky ukázali, že vakcína znížila počet symptomatických prípadov ochorenia COVID-19 o 59,5 percenta u ľudí, ktorí dostali vakcínu (64 prípadov z 5 258 účastníkov) oproti kontrolnej skupine (154 prípadov z 5 210 účastníkov).

Väčšina účastníkov klinických skúšok bola vo veku 18 až 55 rokov. V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok údajov na stanovenie účinnosti vakcíny u ľudí nad 55  rokov, avšak na základe imunitnej odpovede a skúsenosti s inými vakcínami sa očakáva, že vakcína bude poskytovať ochranu aj v tejto skupine. Momentálne bežia klinické skúšky s vyšším podielom starších účastníkov, ktoré poskytnú viac informácií o účinnosti vakcíny v tejto vekovej skupine.

Najčastejšie vedľajšie účinky vakcíny od AstraZeneca boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a po niekoľkých dňoch od očkovania pominuli. Najbežnejšími vedľajšími účinkami sú bolesť a citlivosť v mieste vpichu, bolesť hlavy, únava, bolesť svalov, zimnica, horúčka, bolesti kĺbov a nevoľnosť.

Bezpečnosť a účinnosť vakcíny, ktorá je určená pre celú EÚ, sa bude aj naďalej monitorovať prostredníctvom systému farmakovigilancie EÚ a ďalších štúdií uskutočňovaných spoločnosťou a európskymi orgánmi.

Európska komisia v mene členských štátov EÚ objednala od spoločnosti AstraZeneca 300 miliónov dávok vakcín.

(tasr, alt)

  |  

Zásadný posun v kauzách Očistec a Božie mlyny. Viacerí sa priznali

Z 18 obvinených osôb v rámci kauzy Očistec sa 10 priznalo. V prípade 8 osôb sa rozhodlo o zaistení majetku. Na piatkovom tlačovom brífingu to uviedol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa.

V rámci kauzy Očistec boli obvinení napríklad exprezident Policajného zboru Tibor Gašpar, oligarcha Norbert Bödör, bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, niekdajší líder NAKA Peter Hraško či exšéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer. Vypočúvaný bol aj Bernard Slobodník, ktorý bol šéfom Národnej jednotky finančnej polície a s políciou spolupracuje. 

"Doposiaľ bolo v rámci tejto kauzy vznesené obvinenie celkovo voči 18 osobám. Medzitým boli traja obvinení vylúčení na samostatné trestné konanie," priblížil prokurátor. Obvinenia sa týkajú zločinu založenia a zosnovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku a podplácania, ale aj trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

"Z 18 obvinených je aktuálne sedem obvinených stíhaných väzobne. Z toho päť v tejto trestnej veci a dve osoby sú väzobne stíhané v iných trestných veciach. Jedna osoba bola medzičasom z väzby prepustená, pretože u nej pominul dôvod väzby," priblížil Repa. Svoju vinu buď v celom rozsahu, alebo v podstatnej časti priznáva desať obvinených. "Tieto výpovede sú ďalej podporované výpoveďami ďalších piatich svedkov, ktorí potvrdili protiprávnu činnosť páchanú v rámci kauzy," skonštatoval prokurátor s tým, že s výpoveďami korešpondujú listinné a vecné dôkazy.

Prokurátor ÚŠP deklaruje, že ani v tejto kauze nejde o stíhanie na základe jednej či dvoch výpovedí kajúcnikov. Dôkazný stav je, ako tvrdí, vyššej kvality. "Trestnú činnosť odkrýva viacero osôb. Naďalej existujú podozrenia aj z trestnej činnosti, pre ktoré doposiaľ obvinenie vznesené nebolo," poznamenal Repa. V kauze sa podľa neho naďalej koná a realizujú sa a sú plánované aj ďalšie výsluchy.

Repa zároveň informoval, že došlo aj k zaisteniu celého majetku pri ôsmich obvinených v tejto kauze. "Vzťahuje sa to aj na osoby, ktoré spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní," doplnil.

Božie mlyny

Úplne sa ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, priznalo aj 6 z 8 obvinených osôb v rámci policajnej akcie Božie mlyny. Uviedol to dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.

V policajnej akcii s názvom Božie mlyny 17. septembra zadržali bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa, ktorého pre postoj k trestnému konaniu dozorový prokurátor 13. novembra 2020 prepustil z väzby.

Prokurátor upresnil, že kauza Božie mlyny vzišla z vyšetrovania zločineckej skupiny nazývanej takáčovci. „Dlhodobo boli badateľné úniky informácií, existovali podozrenia, ale práve v tejto trestnej veci zločineckej skupiny takáčovci sa rozhodli niektorí jej členovia spolupracovať,“ ozrejmil s tým, že traja z ôsmich obvinených pochádzajú priamo z tejto zločineckej skupiny.

Výpovede svedkov boli podľa Šúreka podporené aj ďalšími, najmä listinnými dôkazmi. „Na počiatku vznesených obvinení neboli len jednotlivé osamotené výpovede. Treba dať do pozornosti, že tieto výpovede sa postupne začali spájať do ucelených celkov,“ zdôraznil.

Obvinenia v rámci tejto kauzy sa týkajú rôznorodej trestnej činnosti. „Najmä sa týkajú zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu podplácania,“ podotkol dozorový prokurátor.

Judáš

V kauze Judáš je obvinených osem osôb, dvaja sa priznali. Všetky obvinenia sú založené okrem výpovedí kajúcnikov aj na výpovediach viacerých svedkov či na listinných dôkazoch. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel preto vylúčil politický motív stíhania.

Šesť z obvinených z kauzy je stíhaných väzobným spôsobom. "Jednalo sa o trestnú činnosť predovšetkým korupčného charakteru, kde išlo o prijímanie úplatkov, vydieranie, prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, podplácanie a u jedného obvineného aj činnosť pre zločineckú skupinu," spresnil na piatkovom brífingu prokurátor Kysel.

Zdôraznil, že k obvineniu osôb došlo na základe výpovedí štyroch priamych svedkov. Dvaja obvinení v kauze sa priznali v takmer celom rozsahu za konanie, ktoré sa im kládlo za vinu. "Je možné očakávať aj odnímanie finančných prostriedkov. Došlo k zaisteniu celého majetku troch obvinených," uviedol prokurátor. Dodal, že konanie vo veci je náročnejšie, keďže medzi obvinenými sú bývalí príslušníci polície, silových zložiek a pravdepodobne aj Slovenskej informačnej služby (SIS).

Akciu Judáš spustila Národná kriminálna agentúra v decembri 2020. Trestné stíhanie vyšlo z už rozbehnutých trestných konaní. Pôvodne obvinili deväť osôb. Ich súčasťou bol aj zosnulý policajný exprezident Milan Lučanský. Voči nemu prokuratúra po smrti trestné stíhanie zastavila.

(tasr, ste)

  |  

Policajný zbor povedie Peter Kovařík. Vymenoval ho minister vnútra

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vymenoval vo štvrtok za prezidenta Policajného zboru (PZ) Petra Kovaříka. Minister to oznámil vo štvrtok večer.

Mikulec deklaroval, že si za svojím rozhodnutím stojí a nezmení ho žiadna správa na sociálnej sieti. "Verím, že toto rozhodnutie bude postupom času vnímané ako správne rozhodnutie, ktoré prispeje k tomu, že sa zvýši dôveryhodnosť občanov v políciu," vyhlásil. Rovnako verí, že policajti dostanú všetko to, čo k svojmu výkonu práce majú mať. Funkcia šéfa polície je podľa ministra najmä o zodpovednosti.

"Budem trvať na tom, aby sme pracovali, posúvali sa dopredu, aby sme dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili. Som pripravený bojovať ďalej," povedal Kovařík, ktorý chce riešiť aj nízku dôveryhodnosť polície.

Kovaříka odporučila na vymenovanie výberová komisia aj Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Dosiaľ pôsobil vo funkcii dočasne, miesto sa uvoľnilo po odstúpení Milana Lučanského.

O post policajného prezidenta sa uchádzal aj Štefan Hamran, ktorý je veliteľom útvaru osobitného určenia Prezídia PZ. Pred komisiou uspel, parlamentný výbor ho však nepodporil.

Funkčné obdobie prezidenta PZ je štyri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie policajného prezidenta najviac na dve funkčné obdobia.

(tasr)

  |  

Tisíce mŕtvych? Žilinka sa zaoberá Matovičovými obvineniami voči Sulíkovi

Generálna prokuratúra SR sa zaoberá vyjadreniami premiéra Igora Matoviča voči ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Potvrdil to generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Matovič v súvislosti s nákupom antigénových testov obviňoval Sulíka zo smrti tisícov ľudí. Žilinka uviedol, že padli trestné oznámenia.

„Nie je možné, aby generálny prokurátor a Generálna prokuratúra SR konali ku každému vyhláseniu skôr politického charakteru a skôr k vyhláseniam vzťahovým medzi rôznymi členmi vlády a aby sme hneď začínali trestné konanie. V danej súvislosti môžem potvrdiť, že boli podané trestné oznámenia a vo veci sa koná,“ povedal Žilinka na tlačovej konferencii.

Kauza nákupu AG testov

V kauze nákupu antigénových testov RapiGen bol podaný prokurátorom SR záväzný pokyn prokurátorovi krajskej prokuratúry, ktorý vykonáva dozor v danej veci. „Pokiaľ sa nemýlim, už aj bolo začaté trestné stíhanie alebo má byť začaté trestné stíhanie vo veci,“ uviedol Žilinka. Stíhanie sa neviaže ku konkrétnej osobe.

Žilinka dal pokyn na preverenie nákupu jedného milióna antigénových testov značky RapiGen Správou štátnych hmotných rezerv SR za 3,9 milióna eur 11. januára. Urobil tak z úradnej povinnosti po tom, ako si vypočul v Sobotných dialógoch RTVS vážne tvrdenia predsedu vlády SR o nekvalite nakúpených testov, ktoré nezachytia nikoho.

(tasr, top)

  |  

Hlavný hygienik porušil zákon, vyhlásil generálny prokurátor Žilinka

Úrad verejného zdravotníctva SR porušil dvomi vyhláškami zákon, informoval o tom vo štvrtok generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vyhláška hlavného hygienika SR z 27. decembra 2020 umožnila koncom roka poslancom Národnej rady SR rokovať aj napriek tomu, že boli viacerí pozitívne testovaní na ochorenie COVID-19 alebo boli po kontakte s pozitívnou osobou v preventívnej karanténe.

Porušenie vidí aj vo vyhláške z 10. januára 2021. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) podľa Žilinku nemal oprávnenie upraviť výnimky z izolácie a karantény a výnimky pre osoby v osobitnom režime.

"ÚVZ v ustanovení výnimiek prekročil rozsah svojej pôsobnosti a povolil ich nad rámec zákona," skonštatoval Žilinka.

Oddelení fóliou

Na základe decembrovej vyhlášky poslanci rokovali o núdzovom stave za neštandardných podmienok. Pozitívni poslanci a zákonodarcovia po kontakte s pozitívnym človekom boli od negatívnych oddelení fóliou.

Mali podľa Kancelárie NR SR samostatný vchod. V priestoroch mali byť germicídne žiariče. Poslanci mali aj respirátory.

Pracovať aj s pozitívnym testom

Vyhláška povolila napríklad prezidentke, ministrom, poslancom parlamentu či generálnemu prokurátorovi pracovať aj v prípade pozitívneho testu na ochorenie COVID-19 či kontaktu s pozitívne testovaným. Prácu môžu vykonávať, ak by absenciou na pracovisku vážne ohrozili zabezpečenie chodu štátu alebo riešenie mimoriadnych úloh.

Podmienkou je dodržiavanie prísnych protiepidemických opatrení. Medzi osoby v osobitnom režime sa nezaraďujú iba predstavitelia výkonnej či zákonodarnej moci. Patria sem aj zdravotníci, pracovníci v oblasti energetiky, tepelnej energetiky a podporných služieb v elektroenergetike.

(tasr, ste)

  |  

Zrážky z platov aj pauza od politiky. Pumpa s Kolíkovou má v RTVS dohru

Relácia politickej satiry Pumpa bude mať ďalšieho dramaturga, na scenárové podoby bude dohliadať širší okruh ľudí. Za reláciu, v ktorej sa rozoberala smrť a osoba bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, padnú i finančné postihy. Zástupcovia RTVS to uviedli na stredajšom rokovaní Rady RTVS.

Rada sa programu venovala v súvislosti s kritikou, ktorú si vyslúžila časť odvysielaná 16. januára, v ktorej protagonisti hovorili s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí). Predseda Rady RTVS Igor Gallo potvrdil, že orgán dohľadu dostal doteraz približne 30 podnetov k relácii. „Prakticky všetky obsahovali kritické stanovisko k obsahu a forme relácie, respektíve jej časti venovanej smrti policajného exprezidenta,“ povedal.

Z osobného pohľadu priznal, že téma bola „absolútne nešťastná“. Zdôraznil pritom, že hranice, ktoré aj politická satira musí mať, boli prekročené. „Komentovať v rámci politickej satiry smrť človeka, ktorá polarizovala spoločnosť, je nevhodné,“ zdôraznil. Odmietol politické konotácie vystúpení aktérov, problém spočíva podľa neho v porušení slušnosti.

Etická komisia: Prekročili mieru

V podobnom duchu sa vyjadrila aj Etická komisia RTVS, ktorá o téme rokovala 19. januára. „Komisia sa zhodla, že pertraktovanie takej citlivej témy ako smrť človeka, navyše v období tesne po udalosti, môže byť z hľadiska predpokladaných etických štandardov spoločnosti a aj verejnoprávneho vysielateľa vyjadrených v štatúte programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS vnímané ako prekročenie miery vhodnosti,“ tlmočil stanovisko Etickej komisie RTVS generálny riaditeľ Jaroslav Rezník s tým, že sa so stanoviskom komisie plne stotožňuje.

Priznal, že ako štatutár cíti zodpovednosť, a pripomenul, že sa aj ospravedlnil za necitlivosť, ktorá z formy spracovania vyplynula. Avizoval, že pracovníkov, ktorí spôsobili to, čo sa stalo, čakajú postihy. „Vyvodím pracovnoprávne dôsledky maximálnou možnou zrážkou z ich mzdy na trojmesačné obdobie a zápisom do ich interných pracovnoprávnych materiálov,“ povedal Rezník.

Viac filtrov obsahu

Je však presvedčený, že by nebolo adekvátne riešiť situáciu „stopkou“ pre reláciu samotnú. Pumpu vníma ako formát, ktorý obohatil televízne vysielanie na Slovensku, oceňuje aj autorov, ktorí tvorivosť podľa neho preukázali v drvivej väčšine dielov. „Ani jeden nebol pripravený so zlými úmyslami, žiaľ, v tomto konkrétnom to bolo od začiatku nešťastné,“ dodal.

Zodpovednosť za situáciu si priznáva aj riaditeľ sekcie programových služieb STV Anton Šulík. Ako vysvetlil, problém vznikol na kontrolnej projekcii, kde dramaturg, ktorý bol v rozmedzí necelých 24 hodín pri výrobe, strihu i kontrolnej projekcii, nevyhodnotil dostatočne dôsledky.

Šulík verí, že to, čo sa stalo, bude pre tvorcov poučením do budúcnosti. Zamedziť podobným prípadom majú prijaté opatrenia. „V prvom rade bude pri kontrolnej projekcii ďalší dramaturg, všetky scenárové podoby prehodnotí širší okruh,“ avizoval.

Pumpa si dá pauzu od politiky

Šulík dodal, že v nasledujúcich dieloch bude prevažovať tematicky spoločenské spektrum problémov, politici by však mali aj do budúcnosti v relácii ostať. „Ak to má byť politická satira, tak tam patria, samozrejme, musíme diskutovať, ako s nimi komunikovať, aký im dávať priestor,“ dodal.

Podpredseda rady Martin Kákoš upozornil, že relácia by mala ostať vo formáte hraného zábavného programu a v tejto podobe prezentovať to, „čo si myslí ulica“. „Nemala by sa transformovať do politicko–propagandistickej formy,“ dodal.

Členka rady Jarmila Mikušová upozornila, že podobnými kauzami ohrozuje RTVS svoju reputáciu.

(tasr)