Preskočiť na obsah
Minúta  |  

OSN odsúdila čoraz tvrdšie zásahy voči iránskym demonštrantom

Organizácia Spojených národov (OSN) v utorok odsúdila čoraz tvrdšie zásahy iránskych bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov, ktoré vypukli pred dvoma mesiacmi po smrti Mahsy Amíníovej. Táto mladá Kurdka zomrela vo väzbe po tom, čo ju iránska mravnostná polícia zadržala za porušenie pravidiel obliekania.

"Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk hovorí, že zvyšujúci sa počet obetí iránskych demonštrácií… len zdôrazňuje kritickú situáciu v krajine," uviedol hovorca OSN Jeremy Laurence.
Pripomenul pritom, že počas stupňujúcich sa zásahov proti účastníkom protestov v Iráne zahynuli počas uplynulého víkendu aj dve deti.

OSN vyzvalo iránskych predstaviteľov, aby "namiesto nasadzovania nepotrebnej a prehnanej sily na potláčanie demonštrácií riešili požiadavky obyvateľov na rovnosť, dôstojnosť a dodržiavanie ľudských práv".

Vyjadrenie vysokého komisára OSN prišlo v reakcii na zintenzívnené zásahy proti demonštrantom v Kurdmi obývaných provinciách na západe krajiny, počas ktorých príslušníci bezpečnostných zložiek strieľali priamo do davu. V priebehu 24 hodín tak usmrtili desiatky osôb.

Podľa OSN prišlo od začiatku protestov o život 300 ľudí, medzi nimi i 40 detí. Nórska ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) odhaduje, že obetí by mohlo byť celkovo viac ako 370.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom novým veľvyslancom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok odovzdala poverovacie listiny trom novým veľvyslancom. V Číne bude pôsobiť Peter Lizák, na Kube Milan Zachar a vo Švédsku bude Slovenskú republiku zastupovať Ľubomír Čaňo.

Lizák dostal poverenie na zastupovanie SR v Čínskej ľudovej republike a Mongolsku. V Kubánskej republike, Antigue a Barbude, Bahamskom spoločenstve, Barbadose, Dominikánskej republike, Grenade, Haitskej republike, Jamajke, Svätom Vincentovi a Grenadínach, Republike Trinidadu a Tobaga, Dominickom spoločenstve, Svätej Lucii a Federácii Svätého Krištofa a Nevisu bude mať pôsobisko Zachar. Veľvyslancom SR vo Švédsku bude Čaňo.

"V diplomatickej službe pôsobíte dlhodobo a dostali ste dôveru v tom, že v krajinách, do ktorých odchádzate, pretavíte vaše skúsenosti v prospech Slovenska," vyhlásila prezidentka v príhovore.

(tasr)

Minúta  |  

Zeman: Odchod vojsk z Afganistanu je najväčšou porážkou NATO v moderných dejinách

Čím skôr si uvedomíme, že odchod vojsk NATO z Afganistanu bol jej najväčšou porážkou v moderných dejinách, a nielen taktickým ústupom, tým lepšie pre svetovú bezpečnosť, domnieva sa český prezident Miloš Zeman. Uviedol to v utorok na veliteľskom zhromaždení Armády ČR.

"Vždy som odsudzoval zbabelú kapituláciu Severoatlantickej aliancie v Afganistane. Vždy som verejne tvrdil, že tým otvárame priestor na vznik nového teroristického centra pod vládou Talibanu," povedal Zeman. V tomto názore sa podľa svojich slov zhodol napríklad s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom i ďalšími politikmi.

Český prezident zopakoval, že od začiatku odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine. Pripomenul, že by sa nemalo zabudnúť na ďalšieho nepriateľa, ktorým je medzinárodný terorizmus. "Aj v 21. storočí môže náboženská nenávisť viesť k výrazným teroristickým konfliktom, ktorým zatiaľ nedokážeme dostatočne čeliť a ktorých význam ani riziko si dostatočne neuvedomujeme," dodal Zeman.

Na zhromaždení vystúpil aj premiér Petr Fiala, ktorý hovoril okrem iného o agresii Ruska na Ukrajine. Pripomenul, že Česko bolo jednou z prvých krajín, ktorá Ukrajine ponúkla zbrane a muníciu.

Podľa Fialu čelí Česko aj západný svet nebývalej kombinácii hrozieb, akými sú riziko eskalácie konfliktu – ako to ukázal dopad rakiet na poľské územie – riziko útoku na kritickú infraštruktúru či ruské hybridné vojny.

Premiér pripomenul sľub svojej vlády dávať na obranu dve percentá HDP. "Počítame so splnením sľubu, že do obrany budeme investovať dve percentá HDP, tento rok je to 1,35 percenta," povedal Fiala s tým, že postupne sa to bude zvyšovať. Dve percentá chce Česko podľa Fialu dosiahnuť v roku 2024.

Česká ministerka obrany Jana Černochová sa armáde poďakovala za nasadenie a plnenie mimoriadnych úloh a misií v zahraničí. "Dokázali sme sa v mimoriadne krátkej dobe postaviť do čela medzinárodného bojového zoskupenia NATO nasadeného na Slovensku a vyslať tam najprv výsadkovú a následne mechanizovanú jednotku," vyzdvihla Černochová.

Náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka označil za svoj hlavný cieľ na nasledujúci rok bojaschopnosť a pripravenosť armády. "Musíme sa pripravovať na ten najťažší scenár, a tým je vojna veľkého rozsahu proti vyspelému protivníkovi. Ak toto zvládneme, zvládneme aj všetko ostatné," povedal Řehka a dodal, že večný mier je utópia.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AP prepustila novinára, ktorý písal o dopade "ruských" rakiet v Poľsku

Tlačová agentúra Associated Press (AP) prepustila novinára, ktorý vo svojej správe napísal, že rakety, ktoré dopadli na územie východného Poľska, patrili Rusku.

Ako pripomenul denník The Washington Post (WP), zmienená správa bola v servise AP zverejnená večer 15. novembra. Jej autor sa odvolal na zdroje americkej rozviedky. Agentúra AP neskôr túto správu stiahla.

K výbuchu v poľskej obci Przewodów došlo 15. novembra, keď ruské jednotky opäť spustili masívne ostreľovanie územia Ukrajiny. Incident, pri ktorom prišli o život dvaja ľudia, vyvolal aj v radoch členských štátov NATO obavy z ďalšej eskalácie konfliktu na Ukrajine.

Poľsko je totiž členom NATO a prípadný útok zo strany Ruska na jeho územie by mohol vyvolať vojenskú reakciu Západu – v súlade s ustanoveniami o vzájomnej obrane.

AP o deň neskôr vydala správu s opravnou poznámkou. Uviedla, že jej anonymný zdroj sa mýlil a že "následné správy ukázali, že rakety boli ruskej výroby a s najväčšou pravdepodobnosťou ich odpálila Ukrajina na obranu pred ruským útokom". Redakcia AP následne začala interné vyšetrovanie.

Novinárom prepusteným agentúrou AP je podľa WP 35-ročný James LaPorta. Ide údajne o bývalého príslušníka námornej pechoty, ktorý slúžil v Afganistane. Do AP nastúpil v apríli 2020. Niekoľko rokov predtým pôsobil ako reportér na voľnej nohe. Pre AP pokrýval vojenské záležitosti a otázky národnej bezpečnosti.

Správy o svojom prepustení z práce v AP odmietol LaPorta komentovať, dodal denník WP, ktorému však túto informáciu potvrdili zamestnanci AP. Podľa nich prepusteniu predchádzalo interné prešetrovanie, ktoré konštatovalo porušenie interných predpisov, a to aj v súvislosti s používaním anonymných zdrojov.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojich vystúpeniach označil Rusko za plne zodpovedné za výbuch v poľskej dedine susediacej s Ukrajinou, a to bez ohľadu na to, ktorá krajina raketu odpálila. Podobne sa vyjadril aj americký prezident Joe Biden, uviedla na svojom webe stanica Rádio Sloboda.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko chce obmedziť emisie metánu, stalo sa signatárom svetového záväzku

Slovensko sa stalo signatárom svetového záväzku obmedziť emisie metánu, ktorý je najagresívnejší a najnebezpečnejší skleníkový plyn.

Urobilo tak v rámci Klimatického samitu OSN (COP27) a pridalo sa tým k ďalším 130 štátom. Na tlačovej konferencii o tom informoval štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Michal Kiča.

Metán vzniká na Slovensku najmä na skládkach. "Preto je dôležité aj to úsilie, ktoré sa realizuje v rámci odpadového hospodárstva. To znamená čo najviac znížiť mieru skládkovania odpadov a čo najviac odkloniť odpady, ktoré môžu takýmto spôsobom prispievať k emisiám metánu," povedal Kiča.

Spomenul napríklad triedenie bioodpadu, zabezpečenie mechanicko-biologickej úpravy či ekologizáciu poľnohospodárstva. Takéto opatrenia umožňujú podľa Kiču splniť Slovensku záväzok do roku 2030.

Štátny tajomník dodal, že slovenská delegácia je sklamaná zo záverov klimatického samitu. "K realizácii nášho záväzku, ktorý vyplýva z odporúčaní odborného panelu IPCC, a to zabrániť nárastu globálneho otepľovania o 1,5 stupňa, sme sa nepriblížili, respektíve iba veľmi minimálne," povedal.

(tasr)

Minúta  |  

OECD: Rast svetovej ekonomiky sa v roku 2023 spomalí, najviac utrpí Európa

Svetová ekonomika by sa v budúcom roku mala vyhnúť recesii, avšak najväčšia energetická kríza od 70. rokov minulého storočia spôsobí výrazné spomalenie rastu, pričom najviac utrpí Európa. Uviedla to v utorok v najnovšej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Svetová ekonomika by mala podľa OECD dosiahnuť v tomto roku 3,1-percentný rast, v budúcom roku však počíta s výrazným spomalením na 2,2 percenta. Situácia by sa mala opäť zlepšiť v roku 2024, v ktorom OECD očakáva rast o 2,7 percenta.

"Na základe nášho základného scenára by ku globálnej recesii dôjsť nemalo, v budúcom roku však očakávame výrazné spomalenie rastu svetovej ekonomiky, ako aj vysokú, aj keď postupne sa zmierňujúcu infláciu vo viacerých krajinách," povedal hlavný ekonóm OECD Alvaro Santos Pereira.

Podľa OECD bude vývoj jednotlivých ekonomík rôzny, pričom najväčšiu záťaž ponesie Európa, ktorá v najväčšej miere dopláca na vojnu na Ukrajine. OECD odhaduje, že napríklad ekonomika eurozóny vzrastie v budúcom roku o 0,5 percenta oproti tohtoročnému odhadovanému rastu na úrovni 3,3 percenta. V roku 2024 organizácia predpokladá čiastočné zotavenie a rast o 1,4 percenta. Napriek nepriaznivému vývoju je odhad OECD lepší než v septembri, keď organizácia počítala s rastom ekonomiky eurozóny tento rok o 3,1 percenta a v budúcom roku iba o 0,3 percenta.

Najväčšia ekonomika eurozóny, Nemecko, by podľa odhadov OECD malo v budúcom roku zaznamenať pokles hospodárstva 0,3 percenta. Aj v tomto prípade je však nový odhad lepší. V septembri OECD počítala s poklesom nemeckej ekonomiky v budúcom roku až o 0,7 percenta.

V samotnej Európe sa ekonomika bude podľa OECD vyvíjať rôznorodo. Napríklad ekonomika Francúzska, ktoré nie je také závislé od dovozu ruských energií, by mala v roku 2023 vzrásť o 0,6 percenta. Ekonomika Talianska by mala vzrásť o 0,2 percenta, čo znamená, že v niektorých kvartáloch OECD nevylučuje pokles.
Mimo eurozóny napríklad ekonomika Británie na budúci rok podľa OECD klesne, a to o 0,4 percenta. V tomto prípade organizácia svoj odhad výrazne zhoršila, keďže ešte v septembri počítala s miernym rastom o 0,2 percenta.

V prípade Spojených štátov očakáva OECD v tomto roku rast o 1,8 percenta a v budúcom roku spomalenie na 0,5 percenta. V roku 2024 sa rast hospodárstva opäť zrýchli, a to na jedno percento. Aj pri USA organizácia pôvodnú prognózu zlepšila. V septembri očakávala tento rok rast o iba 1,5 percenta. Budúcoročný odhad OECD nemenila.

Čína, ktorá nie je členom OECD, je jednou z mála veľkých ekonomík, pri ktorých OECD počíta na budúci rok so zrýchlením tempa rastu. Zatiaľ čo tento rok počíta OECD s rastom čínskeho hospodárstva o 3,3 percenta, na budúci rok by sa mal zrýchliť na 4,6 percenta. V roku 2024 odhaduje OECD mierne spomalenie rastu na 4,1 percenta. V septembrovej prognóze organizácia očakávala tohtoročný rast čínskej ekonomiky na úrovni 3,2 percenta a v budúcom roku na úrovni 4,7 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.