Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ odsúdil raziu v kyjevskom kláštornom komplexe, ktorý podlieha Moskve

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil v utorok policajnú prehliadku v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra za ďalší článok v "reťazci vojenských akcií" Ukrajiny proti ruskému pravosláviu. Tvrdil tiež, že Ukrajina je už dlho vo vojne s ruskou pravoslávnou cirkvou.

Správu o tom priniesla agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Kyjevsko-pečerská lavra bola pred rokmi prevedená štátom do vlastníctva ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) patriacej pod moskovský patriarchát. Ten teraz podporuje vojenskú agresiu rozpútanú na území Ukrajiny ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ukrajinské médiá v utorok s odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) informovali, že príslušníci SBU spolu s Národnou políciou a Národnou gardou od rána vykonávali v kláštornom komplexe opatrenia, ktorých cieľom bolo zabrániť využívaniu kláštora ako bunky takzvaného "ruského sveta" a preveriť informácie o využívaní priestorov kláštora na ukrývanie diverzantov, občanov cudzích štátov a zbraní.

https://standard.sk/280911/v-klastornom-komplexe-v-kyjeve-spievali-piesen-matka-rus-kremel-kritizuje-zasah-ukrajinskych-policajtov/

Hovorca ruskej pravoslávnej cirkvi Vladimir Legojda odsúdil tieto prehliadky v kláštore ako "akt zastrašovania" ukrajinských veriacich.

"Modlíme sa za našich spoluveriacich…, ktorí sa stávajú obeťami bezprávia, a vyzývame všetkých súcitných ľudí, aby urobili, čo je v ich silách, aby zastavili toto prenasledovanie," uviedol Legojda na sociálnej sieti.
Spravodajca agentúry AFP vo svojej správe opísal, že uniformovaní a ozbrojení príslušníci bezpečnostných zložiek v utorok dopoludnia pred vstupom do kláštora robili kontroly totožnosti a kabeliek či tašiek veriacich pred tým, ako ich pustili do areálu.

SBU v ďalšom vyhlásení zverejnenom v utorok informovala, že podobné razie boli vykonané aj v dvoch ďalších kláštoroch a diecéze v Rivnenskej oblasti na severozápade Ukrajiny.

V roku 2019 ruská pravoslávna cirkev prišla na Ukrajine o mnoho farností. Išlo o dôsledok schizmy podnietenej anektovaním Krymu Kremľom a podporou, ktorú Rusko poskytuje separatistom na východe Ukrajiny. Schizma viedla k vytvoreniu kyjevského patriarchátu a autokefálnej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine (PCU).

(tasr)

Minúta  |  

Dlhodobé stropovanie cien energií nebude udržateľné, očakávajú odborníci

Regulácia a zastropovanie cien energií nebudú z dlhodobého hľadiska udržateľné.

Energeticky chudobným domácnostiam bude potrebné pomôcť tak, aby svoje výdavky znížili úspornými opatreniami. V utorok sa na tom zhodli účastníci online diskusie o ochrane domácností pred vysokými cenami energií organizovanej portálom Euractiv.

"Ak by nedošlo k cenovým výkyvom a nezačala by sa vojna na Ukrajine, tak by sa Slovensko tiež pridalo ku krajinám, kde by sme začali mať deregulovaný trh s energiami. Dosť dlho sme o to bojovali, dosť dlho sme sa na to pripravovali," povedala Petra Vargová Čakovská, projektová manažérka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.

I keď v súčasnej situácii podľa nej deregulácia nedáva zmysel, vojna na Ukrajine sa raz skončí a s ňou aj rozkolísané ceny energií. "Deregulácia cien nás v nejakom momente nakoniec neminie. Netreba sa spoliehať len na to, že takýmto spôsobom dlhodobo budeme pokračovať aj ďalej," dodala.

Podobne vníma aktuálny stav aj výskumná pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Dušana Dokupilová. "Z dlhodobého hľadiska to (reguláciu) pokladám za veľmi neudržateľné aj pre energeticky chudobných, pretože potrebujeme ľudí k niečomu vychovávať a zastropovať ceny energií nie je riešenie," myslí si Dokupilová. V krátkodobom horizonte sú však aj podľa nej regulácia a zastropovanie cien vhodné.

Michal Hudec z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripomenul stanovisko úradu zverejnené v novej regulačnej politike, podľa ktorého je deregulácia trend, ktorý by sme mali nasledovať.

Aktuálnym problémom je podľa odborníkov energetická chudoba, ktorá znemožňuje veľkej časti domácností využiť schémy podpory na riešenie energetickej efektívnosti. Programy na obnovu domov, na podporu nákupu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či príspevky z fondu rozvoja bývania pokryjú iba časť nákladov na zateplenie, výmenu okien či inštaláciu OZE, navyše preplatia štátny príspevok až dodatočne.

"Všetky tieto tri nástroje, keď hovoríme o nízkopríjmových domácnostiach aj štandardných domácnostiach, sa míňajú účinku. Sú nastavené tak, že z nich profitujú domácnosti, ktoré si môžu dovoliť spolufinancovanie zvyšovania energetickej efektívnosti svojich obydlí a tiež počiatočné investície do obnoviteľných zdrojov energie," dodala Čakovská.

(tasr)

Minúta  |  

OSN odsúdila čoraz tvrdšie zásahy voči iránskym demonštrantom

Organizácia Spojených národov (OSN) v utorok odsúdila čoraz tvrdšie zásahy iránskych bezpečnostných zložiek proti účastníkom protestov, ktoré vypukli pred dvoma mesiacmi po smrti Mahsy Amíníovej. Táto mladá Kurdka zomrela vo väzbe po tom, čo ju iránska mravnostná polícia zadržala za porušenie pravidiel obliekania.

"Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk hovorí, že zvyšujúci sa počet obetí iránskych demonštrácií… len zdôrazňuje kritickú situáciu v krajine," uviedol hovorca OSN Jeremy Laurence.
Pripomenul pritom, že počas stupňujúcich sa zásahov proti účastníkom protestov v Iráne zahynuli počas uplynulého víkendu aj dve deti.

OSN vyzvalo iránskych predstaviteľov, aby "namiesto nasadzovania nepotrebnej a prehnanej sily na potláčanie demonštrácií riešili požiadavky obyvateľov na rovnosť, dôstojnosť a dodržiavanie ľudských práv".

Vyjadrenie vysokého komisára OSN prišlo v reakcii na zintenzívnené zásahy proti demonštrantom v Kurdmi obývaných provinciách na západe krajiny, počas ktorých príslušníci bezpečnostných zložiek strieľali priamo do davu. V priebehu 24 hodín tak usmrtili desiatky osôb.

Podľa OSN prišlo od začiatku protestov o život 300 ľudí, medzi nimi i 40 detí. Nórska ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) odhaduje, že obetí by mohlo byť celkovo viac ako 370.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom novým veľvyslancom

Prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok odovzdala poverovacie listiny trom novým veľvyslancom. V Číne bude pôsobiť Peter Lizák, na Kube Milan Zachar a vo Švédsku bude Slovenskú republiku zastupovať Ľubomír Čaňo.

Lizák dostal poverenie na zastupovanie SR v Čínskej ľudovej republike a Mongolsku. V Kubánskej republike, Antigue a Barbude, Bahamskom spoločenstve, Barbadose, Dominikánskej republike, Grenade, Haitskej republike, Jamajke, Svätom Vincentovi a Grenadínach, Republike Trinidadu a Tobaga, Dominickom spoločenstve, Svätej Lucii a Federácii Svätého Krištofa a Nevisu bude mať pôsobisko Zachar. Veľvyslancom SR vo Švédsku bude Čaňo.

"V diplomatickej službe pôsobíte dlhodobo a dostali ste dôveru v tom, že v krajinách, do ktorých odchádzate, pretavíte vaše skúsenosti v prospech Slovenska," vyhlásila prezidentka v príhovore.

(tasr)

Minúta  |  

Zeman: Odchod vojsk z Afganistanu je najväčšou porážkou NATO v moderných dejinách

Čím skôr si uvedomíme, že odchod vojsk NATO z Afganistanu bol jej najväčšou porážkou v moderných dejinách, a nielen taktickým ústupom, tým lepšie pre svetovú bezpečnosť, domnieva sa český prezident Miloš Zeman. Uviedol to v utorok na veliteľskom zhromaždení Armády ČR.

"Vždy som odsudzoval zbabelú kapituláciu Severoatlantickej aliancie v Afganistane. Vždy som verejne tvrdil, že tým otvárame priestor na vznik nového teroristického centra pod vládou Talibanu," povedal Zeman. V tomto názore sa podľa svojich slov zhodol napríklad s litovským prezidentom Gitanasom Nausédom i ďalšími politikmi.

Český prezident zopakoval, že od začiatku odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine. Pripomenul, že by sa nemalo zabudnúť na ďalšieho nepriateľa, ktorým je medzinárodný terorizmus. "Aj v 21. storočí môže náboženská nenávisť viesť k výrazným teroristickým konfliktom, ktorým zatiaľ nedokážeme dostatočne čeliť a ktorých význam ani riziko si dostatočne neuvedomujeme," dodal Zeman.

Na zhromaždení vystúpil aj premiér Petr Fiala, ktorý hovoril okrem iného o agresii Ruska na Ukrajine. Pripomenul, že Česko bolo jednou z prvých krajín, ktorá Ukrajine ponúkla zbrane a muníciu.

Podľa Fialu čelí Česko aj západný svet nebývalej kombinácii hrozieb, akými sú riziko eskalácie konfliktu – ako to ukázal dopad rakiet na poľské územie – riziko útoku na kritickú infraštruktúru či ruské hybridné vojny.

Premiér pripomenul sľub svojej vlády dávať na obranu dve percentá HDP. "Počítame so splnením sľubu, že do obrany budeme investovať dve percentá HDP, tento rok je to 1,35 percenta," povedal Fiala s tým, že postupne sa to bude zvyšovať. Dve percentá chce Česko podľa Fialu dosiahnuť v roku 2024.

Česká ministerka obrany Jana Černochová sa armáde poďakovala za nasadenie a plnenie mimoriadnych úloh a misií v zahraničí. "Dokázali sme sa v mimoriadne krátkej dobe postaviť do čela medzinárodného bojového zoskupenia NATO nasadeného na Slovensku a vyslať tam najprv výsadkovú a následne mechanizovanú jednotku," vyzdvihla Černochová.

Náčelník Generálneho štábu Armády ČR Karel Řehka označil za svoj hlavný cieľ na nasledujúci rok bojaschopnosť a pripravenosť armády. "Musíme sa pripravovať na ten najťažší scenár, a tým je vojna veľkého rozsahu proti vyspelému protivníkovi. Ak toto zvládneme, zvládneme aj všetko ostatné," povedal Řehka a dodal, že večný mier je utópia.

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AP prepustila novinára, ktorý písal o dopade "ruských" rakiet v Poľsku

Tlačová agentúra Associated Press (AP) prepustila novinára, ktorý vo svojej správe napísal, že rakety, ktoré dopadli na územie východného Poľska, patrili Rusku.

Ako pripomenul denník The Washington Post (WP), zmienená správa bola v servise AP zverejnená večer 15. novembra. Jej autor sa odvolal na zdroje americkej rozviedky. Agentúra AP neskôr túto správu stiahla.

K výbuchu v poľskej obci Przewodów došlo 15. novembra, keď ruské jednotky opäť spustili masívne ostreľovanie územia Ukrajiny. Incident, pri ktorom prišli o život dvaja ľudia, vyvolal aj v radoch členských štátov NATO obavy z ďalšej eskalácie konfliktu na Ukrajine.

Poľsko je totiž členom NATO a prípadný útok zo strany Ruska na jeho územie by mohol vyvolať vojenskú reakciu Západu – v súlade s ustanoveniami o vzájomnej obrane.

AP o deň neskôr vydala správu s opravnou poznámkou. Uviedla, že jej anonymný zdroj sa mýlil a že "následné správy ukázali, že rakety boli ruskej výroby a s najväčšou pravdepodobnosťou ich odpálila Ukrajina na obranu pred ruským útokom". Redakcia AP následne začala interné vyšetrovanie.

Novinárom prepusteným agentúrou AP je podľa WP 35-ročný James LaPorta. Ide údajne o bývalého príslušníka námornej pechoty, ktorý slúžil v Afganistane. Do AP nastúpil v apríli 2020. Niekoľko rokov predtým pôsobil ako reportér na voľnej nohe. Pre AP pokrýval vojenské záležitosti a otázky národnej bezpečnosti.

Správy o svojom prepustení z práce v AP odmietol LaPorta komentovať, dodal denník WP, ktorému však túto informáciu potvrdili zamestnanci AP. Podľa nich prepusteniu predchádzalo interné prešetrovanie, ktoré konštatovalo porušenie interných predpisov, a to aj v súvislosti s používaním anonymných zdrojov.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojich vystúpeniach označil Rusko za plne zodpovedné za výbuch v poľskej dedine susediacej s Ukrajinou, a to bez ohľadu na to, ktorá krajina raketu odpálila. Podobne sa vyjadril aj americký prezident Joe Biden, uviedla na svojom webe stanica Rádio Sloboda.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.