Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ceny plynu vzrástli. Rusko znižuje dodávky cez Ukrajinu do východnej Európy

Ceny plynu v Európe v utorok opäť vzrástli po tom, ako ruský plynárenský monopol Gazprom oznámil, že od budúceho týždňa zníži dodávky cez Ukrajinu do Moldavska a ďalších krajín na východe kontinentu. Informuje o tom správa Bloombergu.

Podľa Gazpromu je toto opatrenie reakciou na to, že Ukrajina nedokázala prepraviť plyn do Moldavska, jednej z najchudobnejších krajín Európy.

Plynovod, ktorý prechádza cez Moldavsko a Rumunsko smerom do Bulharska, je pritom jediný, ktorým Gazprom ešte stále prepravuje zmysluplné objemy plynu do krajín Európskej únie (EÚ). Ruský štátny monopol totiž začiatkom tohto roka obmedzil a neskôr zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka a znížil objem dodávok cez hlavný plynovod, ktorý prechádza cez Ukrajinu na Slovensko.

Hoci ešte nedošlo k úplnému zastaveniu všetkých dodávok, kroky Moskvy sa zhodujú s očakávaniami v Bruseli a ďalších európskych hlavných mestách, že Rusko, kedysi najväčší dodávateľ plynu do EÚ pred tým, ako vo februári napadlo Ukrajinu, nebude bloku dodávať žiadny zemný plyn počas tejto zimy.

Gazprom a Ukrajina majú dlhú históriu sporov v súvislosti s tranzitom plynu, od nezákonného odčerpávania zo strany ukrajinských spoločností v 90. rokoch minulého storočia, ktoré Moskva spočiatku tolerovala ako cenu za udržanie vplyvu na svojho suseda. No keď v roku 2005 Ukrajina prvýkrát hlasovala za svoj výrazný posun smerom k EÚ, Rusko zaujalo tvrdý prístup ku Kyjevu.

Celkovo je podľa Gazpromu v súčasnosti na Ukrajine "uviaznutých" viac ako 52 miliónov kubických metrov (m3) plynu určeného pre Moldavsko, čo predstavuje celodenné dodávky do tejto bývalej sovietskej republiky.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok na konferencii v Paríži povedala delegátom, že jej krajina (ktorá je v počiatočnom štádiu procesu vstupu do EÚ) čelí "akútnej energetickej kríze", ktorá by mohla "ohroziť sociálny mier a bezpečnosť".

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v budúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame do 13.55 zdražel o 1,2 percenta na 117,5 eura za megawatthodinu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Bývalej sekretárke koncentračného tábora v Poľsku hrozí dvojročný trest

Nemecká prokuratúra v utorok oznámila, že pre 97-ročnú bývalú sekretárku v koncentračnom tábore Stutthof žiada dvojročný podmienečný trest. Informovala o tom agentúra AFP.

Prokurátorka Maxi Wantzenová na súdnom pojednávaní uviedla, že Irmgard Furchnerová je spoluzodpovedná za "kruté a zákerné vraždy" vyše 10-tisíc väzňov, ku ktorým došlo v nacistickom tábore Stutthof, nachádzajúcom sa na severe dnešného Poľska.

Furchnerová je prvou ženou za celé desaťročia, ktorá je v Nemecku súdená za zločiny z obdobia nacizmu. Keď sa mal v septembri 2021 začať súdny proces, bývalá sekretárka utiekla z domova dôchodcov a namierila si to k najbližšej stanici metra. Pred políciou sa dokázala skrývať jedenásť hodín, až ju napokon zadržali v blízkom Hamburgu a umiestnili na päť dní do väzby.

Obvinená odmietla na súde vypovedať, no svedecké výpovede v jej prípade poskytli viacerí ľudia, ktorým sa pobyt v Stutthofe podarilo prežiť.

"Tento proces má mimoriadny význam," uviedla prokurátorka Wantzenová, podľa ktorej by mohlo ísť vzhľadom na veľký časový odstup od obdobia druhej svetovej vojny "o posledný takýto proces svojho druhu".

Podľa agentúry AFP Furchnerová pracovala v rokoch 1943 až 1945 ako sekretárka veliteľa Stutthofu Paula Wernera Hoppeho. Podľa obžaloby pôsobila ako jeho sekretárka, písala ním diktované dopisy a starala sa o jeho korešpondenciu. Zaisťovala tak "hladké fungovanie tábora" a vedela o "všetkom, čo sa v Stutthofe udialo", uvádza prokuratúra.

V Stutthofe prišlo počas jeho fungovania o život približne 65-tisíc väzňov vrátane Židov, poľských partizánov a sovietskych vojnových zajatcov.

AFP pripomína, že v uplynulých rokoch museli byť viaceré súdne procesy s bývalými nacistickými dozorcami zastavené, pretože obvinení zomreli alebo neboli z dôvodu vysokého veku či zdravotného stavu schopní zúčastniť sa na pojednávaní.

(tasr)

Minúta  |  

Orbána za šál s vyobrazením Veľkého Uhorska kritizuje po Rumunsku aj Ukrajina

Predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána za pózovanie so šálom s mapou Veľkého Uhorska kritizovalo po Rumunsku už aj Chorvátsko a Ukrajina. Upozorňuje na to webová stránka komerčnej televízie ATV, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Čo sa týka šálov, tie som nevidel a nechcem riešiť cudzie šály. Čo sa však týka územných nárokov voči Chorvátsku kohokoľvek vrátane Maďarska, tieto sú pre nás absolútne neprijateľné, to pre nás nie je právo slobodnej voľby," vyhlásil chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

Kyjev si predvolal v tejto záležitosti maďarského veľvyslanca na Ukrajine. "Šírenie revizionistických myšlienok v Maďarsku neprispieva k rozvoju ukrajinsko-maďarských vzťahov," napísal na sociálnej sieti hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

"Futbal nie je politika. Neviďme niečo, čo neexistuje! Maďarský národný tím je tímom všetkých Maďarov, nech žijú kdekoľvek," reagoval na kritiku Orbán na Facebooku.

Maďarský premiér Viktor Orbán mal počas víkendového zápasu s Gréckom na krku šál, na ktorom bola vyobrazená mapa Veľkého Uhorska. Súčasťou Maďarska je na mape aj Slovensko.

Viktor Orbán je známym futbalovým fanúšikom. V nedeľu preto navštívil prípravný zápas maďarskej futbalovej reprezentácie proti Grécku, ktorý naši južní susedia vyhrali pomerom 2:1.

K Orbánovmu gestu sa vyjadril aj slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Na sociálnej sieti napísal, že ,,si váži 1 000 rokov spoločnej histórie”, no dodal, že ,,iredenta a revizionizmus nemajú v našich vzťahoch miesto”.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nórsky Equinor a partneri investujú vyše jednu miliardu eur do ložiska plynu pre Európu

Nórsky energetický koncern Equinor spolu s ďalšími energofirmami investuje viac než jednu miliardu eur do nového ložiska zemného plynu v Nórsku, ktoré bude surovinou zásobovať Britániu a kontinentálnu Európu.

Equinor uviedol, že spolu s európskymi partnermi investuje do nového ložiska plynu Irpa približne 14,8 miliardy nórskych korún (1,41 miliardy eur).

Ložisko, ktoré sa nachádza v Nórskom mori v hĺbke približne 1 350 metrov, obsahuje zhruba 20 miliárd kubických metrov (m3) vyťažiteľných rezerv plynu. To predstavuje spotrebu plynu takmer 2,4 milióna britských domácností počas siedmich rokov, dodal Equinor.

Nórska firma kontroluje v projekte 51-percentný podiel. Ďalších 20 percent v projekte vlastní druhá nórska spoločnosť Petoro, 19 percent nemecký Wintershall DEA a 10 percent britská firma Shell. Ťažba by sa mala začať koncom roka 2026, pričom s využívaním ložiska sa počíta do roku 2039.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ odsúdil raziu v kyjevskom kláštornom komplexe, ktorý podlieha Moskve

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil v utorok policajnú prehliadku v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra za ďalší článok v "reťazci vojenských akcií" Ukrajiny proti ruskému pravosláviu. Tvrdil tiež, že Ukrajina je už dlho vo vojne s ruskou pravoslávnou cirkvou.

Správu o tom priniesla agentúra AFP, ktorá pripomenula, že Kyjevsko-pečerská lavra bola pred rokmi prevedená štátom do vlastníctva ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) patriacej pod moskovský patriarchát. Ten teraz podporuje vojenskú agresiu rozpútanú na území Ukrajiny ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ukrajinské médiá v utorok s odvolaním sa na Bezpečnostnú službu Ukrajiny (SBU) informovali, že príslušníci SBU spolu s Národnou políciou a Národnou gardou od rána vykonávali v kláštornom komplexe opatrenia, ktorých cieľom bolo zabrániť využívaniu kláštora ako bunky takzvaného "ruského sveta" a preveriť informácie o využívaní priestorov kláštora na ukrývanie diverzantov, občanov cudzích štátov a zbraní.

https://standard.sk/280911/v-klastornom-komplexe-v-kyjeve-spievali-piesen-matka-rus-kremel-kritizuje-zasah-ukrajinskych-policajtov/

Hovorca ruskej pravoslávnej cirkvi Vladimir Legojda odsúdil tieto prehliadky v kláštore ako "akt zastrašovania" ukrajinských veriacich.

"Modlíme sa za našich spoluveriacich…, ktorí sa stávajú obeťami bezprávia, a vyzývame všetkých súcitných ľudí, aby urobili, čo je v ich silách, aby zastavili toto prenasledovanie," uviedol Legojda na sociálnej sieti.
Spravodajca agentúry AFP vo svojej správe opísal, že uniformovaní a ozbrojení príslušníci bezpečnostných zložiek v utorok dopoludnia pred vstupom do kláštora robili kontroly totožnosti a kabeliek či tašiek veriacich pred tým, ako ich pustili do areálu.

SBU v ďalšom vyhlásení zverejnenom v utorok informovala, že podobné razie boli vykonané aj v dvoch ďalších kláštoroch a diecéze v Rivnenskej oblasti na severozápade Ukrajiny.

V roku 2019 ruská pravoslávna cirkev prišla na Ukrajine o mnoho farností. Išlo o dôsledok schizmy podnietenej anektovaním Krymu Kremľom a podporou, ktorú Rusko poskytuje separatistom na východe Ukrajiny. Schizma viedla k vytvoreniu kyjevského patriarchátu a autokefálnej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine (PCU).

(tasr)

Minúta  |  

Dlhodobé stropovanie cien energií nebude udržateľné, očakávajú odborníci

Regulácia a zastropovanie cien energií nebudú z dlhodobého hľadiska udržateľné.

Energeticky chudobným domácnostiam bude potrebné pomôcť tak, aby svoje výdavky znížili úspornými opatreniami. V utorok sa na tom zhodli účastníci online diskusie o ochrane domácností pred vysokými cenami energií organizovanej portálom Euractiv.

"Ak by nedošlo k cenovým výkyvom a nezačala by sa vojna na Ukrajine, tak by sa Slovensko tiež pridalo ku krajinám, kde by sme začali mať deregulovaný trh s energiami. Dosť dlho sme o to bojovali, dosť dlho sme sa na to pripravovali," povedala Petra Vargová Čakovská, projektová manažérka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov.

I keď v súčasnej situácii podľa nej deregulácia nedáva zmysel, vojna na Ukrajine sa raz skončí a s ňou aj rozkolísané ceny energií. "Deregulácia cien nás v nejakom momente nakoniec neminie. Netreba sa spoliehať len na to, že takýmto spôsobom dlhodobo budeme pokračovať aj ďalej," dodala.

Podobne vníma aktuálny stav aj výskumná pracovníčka Centra spoločenských a psychologických vied SAV Dušana Dokupilová. "Z dlhodobého hľadiska to (reguláciu) pokladám za veľmi neudržateľné aj pre energeticky chudobných, pretože potrebujeme ľudí k niečomu vychovávať a zastropovať ceny energií nie je riešenie," myslí si Dokupilová. V krátkodobom horizonte sú však aj podľa nej regulácia a zastropovanie cien vhodné.

Michal Hudec z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripomenul stanovisko úradu zverejnené v novej regulačnej politike, podľa ktorého je deregulácia trend, ktorý by sme mali nasledovať.

Aktuálnym problémom je podľa odborníkov energetická chudoba, ktorá znemožňuje veľkej časti domácností využiť schémy podpory na riešenie energetickej efektívnosti. Programy na obnovu domov, na podporu nákupu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) či príspevky z fondu rozvoja bývania pokryjú iba časť nákladov na zateplenie, výmenu okien či inštaláciu OZE, navyše preplatia štátny príspevok až dodatočne.

"Všetky tieto tri nástroje, keď hovoríme o nízkopríjmových domácnostiach aj štandardných domácnostiach, sa míňajú účinku. Sú nastavené tak, že z nich profitujú domácnosti, ktoré si môžu dovoliť spolufinancovanie zvyšovania energetickej efektívnosti svojich obydlí a tiež počiatočné investície do obnoviteľných zdrojov energie," dodala Čakovská.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.