Preskočiť na obsah
  |  

Fico obviňuje NAKA z gestapáckych praktík. Remišová: Buď ste boli slabý premiér, alebo ste to kryli

Predseda opozičného Smeru-SD a expremiér Robert Fico namieta spôsob zatýkania viacerých osôb v poslednom období. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike uviedol, že ide o gestapácke praktiky a pokyny vlády. Odmietla to vicepremiérka a ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová. Podotkla, že vo väzbe končia nominanti Smeru-SD, preto bol Fico podľa nej buď slabý premiér, pretože o ich činoch nevedel, alebo ich kryl.

"Chceme vzniesť oficiálny protest v mene všetkých ľudí na Slovensku proti týmto gestapáckym metódam, ktorých sme svedkami," povedal Fico a poukázal na postup polície pri piatkovej akcii Mýtnik. Podotkol, že to nebolo potrebné, lebo všetci zadržaní by dobrovoľne prišli vypovedať, ak by ich o to požiadali.

Išlo podľa neho o politickú objednávku, aby sa vyvážili problémy premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Kritizoval i vystúpenie prokurátorov, ktorí sa podľa neho len snažili presvedčiť verejnosť, že viacerí zadržaní nie sú vo väzbe len na základe výpovede takzvaných kajúcnikov.

Vaši nominanti končia vo väzení

"Vláda dostala mandát na to, aby očistila Slovensko od korupcie. Faktom je, že postupne vaši nominanti, jeden za druhým, končia vo väzení. Faktom je, že k týmto činom sa priznávajú oni sami," reagovala Remišová. Poukázala na to, že z 18 zadržaných sa desať priznalo. Vylúčila politické motívy a zásahy vlády do akcií polície. "Buď ste boli taký slabý premiér, keď najvyšší štátny úradník, šéf finančnej správy, je obviňovaný z takýchto činov, alebo ste to vedeli, len ste to kryli," dodala.

Odmietla, že má vláda svojich ľudí vo vedení orgánov činných v trestnom konaní. Pripomenula, že nový šéf polície Peter Kovařík pôsobil na Úrade vlády SR za čias Fica. Verí, že bude riadiť políciu nezávisle, nestranne a policajti budú mať voľné ruky. Pripomenula tiež, že generálneho prokurátora Maroša Žilinku zvolili aj hlasmi opozície a vo vedení NAKA ostáva nominant exprezidenta polície Milana Lučanského.

Fico poznamenal, že systém výberu šéfa polície je nastavený tak, že keby Kovaříka vláda vo funkcii nechcela, nebol by tam. "Držím mu palce, považujem ho za korektného človeka, ale čo má policajný prezident s vyšetrovaním konkrétnych trestných činov," poznamenal v súvislosti s Kovaříkom.

Predĺženie núdzového stavu?

Na otázku o predlžovaní núdzového stavu Remišová reagovala, že pokiaľ bude situácia s pandémiou nového koronavírusu zlá, zrejme sa bude predlžovať. O ďalšom postupe by sa podľa nej malo rozhodnúť po odbornej debate s epidemiológmi a konzíliom odborníkov. "Núdzový stav vôbec nepotrebujeme v tejto krajine," reagoval Fico s tým, že slúži vláde len na obmedzovanie ľudských práv. Vláda podľa neho nezvláda pandémiu. Namieta i jej kroky pri plošnom testovaní voči samosprávam.

V súvislosti s očkovaním Fico poznamenal, že kampaň vlády je orientovaná len na pozitívne stránky vakcinácie. Trvá na tom, že by malo byť očkovanie dobrovoľné.

(tasr)

  |  

Zomrel herec Andy Hryc

V nedeľu o 3.13 h zomrel po ťažkej chorobe herec a podnikateľ Andy Hryc. Informovala o tom jeho dcéra Wanda Adamík Hrycová na sociálnej sieti.

"Posledné slová, ktoré som mu povedala, boli 'ľúbim ťa', posledné slová, ktoré povedal on, boli 'aj ja ťa veľmi ľúbim'," uviedla Hrycová.

Andrej Hryc sa narodil 30. novembra 1949 v Bratislave. Absolvoval Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach. Neskôr sa presunul do hlavného mesta a účinkoval v Divadle Nová Scéna. Generálnym riaditeľom Rádia Twist bol v rokoch 1992 – 2005. Počas pôsobenia v rádiu bol v roku 1998 vymenovaný vládou Seychelskej republiky za konzula na Slovensku a medzi rokmi 1999 – 2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry. V roku 2002 sa stal riaditeľom divadla Nová scéna v Bratislave.

Divadlo a film

Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach. Od 70. rokov sa začal objavovať v televíznych filmoch, ktorých má na konte nespočetné množstvo. V roku 1975 si zahral v komédii Sebechlebskí hudci z obdobia tureckých vpádov v polovici 17. storočia od režiséra Jozefa Zachara. Medzi tie najúspešnejšie patria napríklad: Zbojníci (1978) od režiséra Pavla Haspru, Višňový sad (1978), kde sa pod réžiu podpísal Jozef Budský.

Exceloval aj v dráme Miroslava Luthera Ráno pod mesiacom (1979). Televízny film bol nakrútený podľa rovnomennej novely spisovateľa Alfonza Bednára. Umelecký herecký výkon v roku 1998 podal v postave mafiána vo filme Vlada Balca Rivers of Babylon.

Herec zažiaril i v českom filme Habermannov mlyn (2010), kde režisér Juraj Herz otvára jednu z najkontroverznejších kapitol českej histórie – povojnový odsun Nemcov. V tom istom roku sa zhostil úlohy vo filme režiséra Petra Šíchu Bastardi. V roku 2013 bol Andy Hryc súčasťou hereckého tímu v príbehu lásky z Osvienčimu s názvom Collete. Hoci vo viacerých z filmov stál voči nacistom vždy v inej pozícii, vo všetkých stvárnil negatívnu rolu. Andyho Hryca si diváci pamätajú aj ako zloducha zo snímky Kamarád do deště (1999) či zo seriálu Černí baroni.

Grandiózny omyl

Andrej Hryc v minulosti pôsobil aj v politike. Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, neskôr stál pri zrode HZDS Vladimíra Mečiara. Svoju účasť pri zrode hnutia neskôr označil za grandiózny omyl a po odchode z politiky založil Rádio Twist. Až neskôr sa začal angažovať v strane Váš kraj, ktorý sa rozhodol premenovať na politický subjekt Korektúra – Andrej Hryc. V máji 2019 kandidoval do eurovolieb. Po neúspechu sa rozhodol vedenie strany opustiť.

V pozícii generálneho riaditeľa Rádia Twist bol Andrej Hryc organizátorom mnohých verejných aktivít v prospech detských domovov, dobročinných organizácií, napr. Červeného kríža, Ligy proti rakovine, nadácie Úsmev ako dar, nadácie Twist kontra AIDS. Známy slovenský herec sa musel vyrovnať s tragickou smrťou svojho syna, ktorý havaroval v roku 2008.

(tasr, ste)

  |  

Európska agentúra pre lieky schválila vakcínu od spoločnosti AstraZeneca

Vakcínu od spoločnosti AstraZeneca podmienečne schválila Európska agentúra pre lieky. Je určená pre ľudí od 18 rokov a spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť. Najčastejšie vedľajšie účinky boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a po niekoľkých dňoch od očkovania pominuli.

Európska agentúra pre lieky (EMA) v piatok podmienečne schválila na použitie v členských štátoch EÚ vakcínu proti ochoreniu COVID-19 od farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca. Lieková agentúra to oznámila na svojom účte na Twitteri.

Ide v poradí už o tretiu vakcínu proti ochoreniu COVID-19, ktorú EMA odporučila na autorizáciu. Je určená pre ľudí od 18 rokov a spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť, účinnosť a kvalitu vakcín, ktoré platia v Európskej únii.

Arzenál vakcín sa rozšíril

Emer Cookeová, riaditeľka EMA, informovala, že Výbor pre lieky na humánne použitie (CHMP) dôkladne vyhodnotil údaje o kvalite, bezpečnosti a účinnosti očkovacej látky. Na základe konsenzu členov výboru, kde sú zástupcovia všetkých členských štátov EÚ, prijali odporúčanie na podmienené povolenie tejto vakcíny pre jednotný európsky trh. Udelenie licencie ešte musí schváliť Európska komisia (EK).

„Týmto tretím kladným rozhodnutím sme rozšírili arzenál vakcín, ktoré majú členské štáty EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru k dispozícii na boj proti pandémii a na ochranu svojich občanov,“ uviedla Cookeová.

Kombinované výsledky zo štyroch klinických štúdií vo Veľkej Británii, Brazílii a Juhoafrickej republike ukázali, že vakcína od firmy AstraZeneca je bezpečná a účinná pri prevencii ochorenia COVID-19 u ľudí nad 18 rokov. Do týchto štúdií bolo zapojených okolo 24 000 osôb. Polovica dostala vakcínu a polovica buď placebo, alebo necovidovú vakcínu. Dobrovoľníci nevedeli, akú látku im podali.

Nedostatok údajov o účinnosti vakcíny u ľudí nad 55  rokov

Pre údaj o účinnosti vakcíny sa však použili výsledky len z klinických skúšok zo Spojeného kráľovstva a Brazílie, keďže vo zvyšných dvoch prípadoch sa vyskytlo menej ako šesť prípadov nákazy koronavírusom. Tento počet prípadov nie je dostatočný na určenie účinnosti. Tá bola stanovená len z tých účastníkov, ktorí dostali dve rovnaké dávky vakcíny s odstupom štyroch až dvanástich týždňov. Klinické skúšky ukázali, že vakcína znížila počet symptomatických prípadov ochorenia COVID-19 o 59,5 percenta u ľudí, ktorí dostali vakcínu (64 prípadov z 5 258 účastníkov) oproti kontrolnej skupine (154 prípadov z 5 210 účastníkov).

Väčšina účastníkov klinických skúšok bola vo veku 18 až 55 rokov. V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok údajov na stanovenie účinnosti vakcíny u ľudí nad 55  rokov, avšak na základe imunitnej odpovede a skúsenosti s inými vakcínami sa očakáva, že vakcína bude poskytovať ochranu aj v tejto skupine. Momentálne bežia klinické skúšky s vyšším podielom starších účastníkov, ktoré poskytnú viac informácií o účinnosti vakcíny v tejto vekovej skupine.

Najčastejšie vedľajšie účinky vakcíny od AstraZeneca boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a po niekoľkých dňoch od očkovania pominuli. Najbežnejšími vedľajšími účinkami sú bolesť a citlivosť v mieste vpichu, bolesť hlavy, únava, bolesť svalov, zimnica, horúčka, bolesti kĺbov a nevoľnosť.

Bezpečnosť a účinnosť vakcíny, ktorá je určená pre celú EÚ, sa bude aj naďalej monitorovať prostredníctvom systému farmakovigilancie EÚ a ďalších štúdií uskutočňovaných spoločnosťou a európskymi orgánmi.

Európska komisia v mene členských štátov EÚ objednala od spoločnosti AstraZeneca 300 miliónov dávok vakcín.

(tasr, alt)

  |  

Zásadný posun v kauzách Očistec a Božie mlyny. Viacerí sa priznali

Z 18 obvinených osôb v rámci kauzy Očistec sa 10 priznalo. V prípade 8 osôb sa rozhodlo o zaistení majetku. Na piatkovom tlačovom brífingu to uviedol prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa.

V rámci kauzy Očistec boli obvinení napríklad exprezident Policajného zboru Tibor Gašpar, oligarcha Norbert Bödör, bývalý šéf špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik, niekdajší líder NAKA Peter Hraško či exšéf protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer. Vypočúvaný bol aj Bernard Slobodník, ktorý bol šéfom Národnej jednotky finančnej polície a s políciou spolupracuje. 

"Doposiaľ bolo v rámci tejto kauzy vznesené obvinenie celkovo voči 18 osobám. Medzitým boli traja obvinení vylúčení na samostatné trestné konanie," priblížil prokurátor. Obvinenia sa týkajú zločinu založenia a zosnovania zločineckej skupiny, prijímania úplatku a podplácania, ale aj trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

"Z 18 obvinených je aktuálne sedem obvinených stíhaných väzobne. Z toho päť v tejto trestnej veci a dve osoby sú väzobne stíhané v iných trestných veciach. Jedna osoba bola medzičasom z väzby prepustená, pretože u nej pominul dôvod väzby," priblížil Repa. Svoju vinu buď v celom rozsahu, alebo v podstatnej časti priznáva desať obvinených. "Tieto výpovede sú ďalej podporované výpoveďami ďalších piatich svedkov, ktorí potvrdili protiprávnu činnosť páchanú v rámci kauzy," skonštatoval prokurátor s tým, že s výpoveďami korešpondujú listinné a vecné dôkazy.

Prokurátor ÚŠP deklaruje, že ani v tejto kauze nejde o stíhanie na základe jednej či dvoch výpovedí kajúcnikov. Dôkazný stav je, ako tvrdí, vyššej kvality. "Trestnú činnosť odkrýva viacero osôb. Naďalej existujú podozrenia aj z trestnej činnosti, pre ktoré doposiaľ obvinenie vznesené nebolo," poznamenal Repa. V kauze sa podľa neho naďalej koná a realizujú sa a sú plánované aj ďalšie výsluchy.

Repa zároveň informoval, že došlo aj k zaisteniu celého majetku pri ôsmich obvinených v tejto kauze. "Vzťahuje sa to aj na osoby, ktoré spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní," doplnil.

Božie mlyny

Úplne sa ku skutkom, ktoré sa im kladú za vinu, priznalo aj 6 z 8 obvinených osôb v rámci policajnej akcie Božie mlyny. Uviedol to dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek.

V policajnej akcii s názvom Božie mlyny 17. septembra zadržali bývalého šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa, ktorého pre postoj k trestnému konaniu dozorový prokurátor 13. novembra 2020 prepustil z väzby.

Prokurátor upresnil, že kauza Božie mlyny vzišla z vyšetrovania zločineckej skupiny nazývanej takáčovci. „Dlhodobo boli badateľné úniky informácií, existovali podozrenia, ale práve v tejto trestnej veci zločineckej skupiny takáčovci sa rozhodli niektorí jej členovia spolupracovať,“ ozrejmil s tým, že traja z ôsmich obvinených pochádzajú priamo z tejto zločineckej skupiny.

Výpovede svedkov boli podľa Šúreka podporené aj ďalšími, najmä listinnými dôkazmi. „Na počiatku vznesených obvinení neboli len jednotlivé osamotené výpovede. Treba dať do pozornosti, že tieto výpovede sa postupne začali spájať do ucelených celkov,“ zdôraznil.

Obvinenia v rámci tejto kauzy sa týkajú rôznorodej trestnej činnosti. „Najmä sa týkajú zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu prijímania úplatku, zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločinu podplácania,“ podotkol dozorový prokurátor.

Judáš

V kauze Judáš je obvinených osem osôb, dvaja sa priznali. Všetky obvinenia sú založené okrem výpovedí kajúcnikov aj na výpovediach viacerých svedkov či na listinných dôkazoch. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel preto vylúčil politický motív stíhania.

Šesť z obvinených z kauzy je stíhaných väzobným spôsobom. "Jednalo sa o trestnú činnosť predovšetkým korupčného charakteru, kde išlo o prijímanie úplatkov, vydieranie, prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti, podplácanie a u jedného obvineného aj činnosť pre zločineckú skupinu," spresnil na piatkovom brífingu prokurátor Kysel.

Zdôraznil, že k obvineniu osôb došlo na základe výpovedí štyroch priamych svedkov. Dvaja obvinení v kauze sa priznali v takmer celom rozsahu za konanie, ktoré sa im kládlo za vinu. "Je možné očakávať aj odnímanie finančných prostriedkov. Došlo k zaisteniu celého majetku troch obvinených," uviedol prokurátor. Dodal, že konanie vo veci je náročnejšie, keďže medzi obvinenými sú bývalí príslušníci polície, silových zložiek a pravdepodobne aj Slovenskej informačnej služby (SIS).

Akciu Judáš spustila Národná kriminálna agentúra v decembri 2020. Trestné stíhanie vyšlo z už rozbehnutých trestných konaní. Pôvodne obvinili deväť osôb. Ich súčasťou bol aj zosnulý policajný exprezident Milan Lučanský. Voči nemu prokuratúra po smrti trestné stíhanie zastavila.

(tasr, ste)

  |  

Policajný zbor povedie Peter Kovařík. Vymenoval ho minister vnútra

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vymenoval vo štvrtok za prezidenta Policajného zboru (PZ) Petra Kovaříka. Minister to oznámil vo štvrtok večer.

Mikulec deklaroval, že si za svojím rozhodnutím stojí a nezmení ho žiadna správa na sociálnej sieti. "Verím, že toto rozhodnutie bude postupom času vnímané ako správne rozhodnutie, ktoré prispeje k tomu, že sa zvýši dôveryhodnosť občanov v políciu," vyhlásil. Rovnako verí, že policajti dostanú všetko to, čo k svojmu výkonu práce majú mať. Funkcia šéfa polície je podľa ministra najmä o zodpovednosti.

"Budem trvať na tom, aby sme pracovali, posúvali sa dopredu, aby sme dosiahli ciele, ktoré sme si stanovili. Som pripravený bojovať ďalej," povedal Kovařík, ktorý chce riešiť aj nízku dôveryhodnosť polície.

Kovaříka odporučila na vymenovanie výberová komisia aj Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť. Dosiaľ pôsobil vo funkcii dočasne, miesto sa uvoľnilo po odstúpení Milana Lučanského.

O post policajného prezidenta sa uchádzal aj Štefan Hamran, ktorý je veliteľom útvaru osobitného určenia Prezídia PZ. Pred komisiou uspel, parlamentný výbor ho však nepodporil.

Funkčné obdobie prezidenta PZ je štyri roky. Tá istá osoba môže byť vymenovaná do funkcie policajného prezidenta najviac na dve funkčné obdobia.

(tasr)

  |  

Tisíce mŕtvych? Žilinka sa zaoberá Matovičovými obvineniami voči Sulíkovi

Generálna prokuratúra SR sa zaoberá vyjadreniami premiéra Igora Matoviča voči ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi. Potvrdil to generálny prokurátor Maroš Žilinka.

Matovič v súvislosti s nákupom antigénových testov obviňoval Sulíka zo smrti tisícov ľudí. Žilinka uviedol, že padli trestné oznámenia.

„Nie je možné, aby generálny prokurátor a Generálna prokuratúra SR konali ku každému vyhláseniu skôr politického charakteru a skôr k vyhláseniam vzťahovým medzi rôznymi členmi vlády a aby sme hneď začínali trestné konanie. V danej súvislosti môžem potvrdiť, že boli podané trestné oznámenia a vo veci sa koná,“ povedal Žilinka na tlačovej konferencii.

Kauza nákupu AG testov

V kauze nákupu antigénových testov RapiGen bol podaný prokurátorom SR záväzný pokyn prokurátorovi krajskej prokuratúry, ktorý vykonáva dozor v danej veci. „Pokiaľ sa nemýlim, už aj bolo začaté trestné stíhanie alebo má byť začaté trestné stíhanie vo veci,“ uviedol Žilinka. Stíhanie sa neviaže ku konkrétnej osobe.

Žilinka dal pokyn na preverenie nákupu jedného milióna antigénových testov značky RapiGen Správou štátnych hmotných rezerv SR za 3,9 milióna eur 11. januára. Urobil tak z úradnej povinnosti po tom, ako si vypočul v Sobotných dialógoch RTVS vážne tvrdenia predsedu vlády SR o nekvalite nakúpených testov, ktoré nezachytia nikoho.

(tasr, top)