Ukrajinci vymenovali obhajcu Banderu za štátneho tajomníka. Je to neprijateľné, znie z Poľska

Ak má niečo potenciál otriasť aktuálne pevnými poľsko-ukrajinskými vzťahmi, je to diametrálne odlišný pohľad na osobu ukrajinského ultranacionalistu Stepana Banderu. A potvrdilo sa to znovu.

Viacerí vysokí poľskí predstavitelia totiž v posledných dňoch kritizovali Kyjev za to, že vymenoval Andrija Meľnyka do funkcie štátneho tajomníka ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Dôvodom napätia je, že Meľnyk v minulosti Banderu neraz pochválil.

„Osobne som prekvapený, pretože ako poľská strana sa vždy staviame proti banderovskému naratívu; je to neprijateľné a v žiadnom prípade nemôžeme akceptovať politikov, ktorí do verejného priestoru takýto naratív vnášajú,“ povedal poľský tajomník úradu prezidenta Andrzej Dera podľa verejnoprávnej poľskej televízie TVP.

K menovaniu Meľnyka sa odmietavo vyjadril aj poľský minister obrany Mariusz Błaszczak, ktorý uviedol, že išlo o „zlé rozhodnutie“ a dodal: „Verím, že okrem samotného zainteresovaného sa z tohto rozhodnutia poteší ešte jeden človek – obyvateľ Kremľa. Pretože niet pochýb, že sa to dá takto vnímať. Takže som prekvapený,“ povedal Błaszczak v narážke na ruského prezidenta.

Na kariérny posun Meľnyka sa posťažoval aj podpredseda poľského parlamentu Piotr Zgorzelski. Ten pripomenul, že do funkcie zástupcu šéfa ukrajinského rezortu diplomacie vymenovali muža, ktorý spája zločiny banderovcov s údajnými poľskými zločinmi. Navyše sa tak deje v čase, kedy si Poliaci čoskoro pripomenú 80. výročie masakra na Volyni, za ktorý sú banderovci zodpovední.

Nedištancovaný veľvyslanec

Meľnyk v nedávnej minulosti pôsobil ako ukrajinský veľvyslanec v Nemecku. Svoj kladný vzťah k Banderovi vyjadril hneď pri niekoľkých príležitostiach priamo v tejto západnej krajine, hoci je známe, že Nemci sú na extrémne pravicový sentiment obzvlášť citliví.

Meľnyk hneď po nástupe do funk­cie ambasádora v roku 2015 položil kvety k Banderovmu hrobu. Keďže Ban­de­ra bol v nemeckom exile zavraždený sovietskym agentom, nachádza sa miesto jeho posledného odpočinku v Mníchove.

Vtedajší veľyvslanec obhajoval Banderu aj v júnovom rozhovore s youtuberom Tilom Jungom. Jung konfrontoval Meľnyka s masakrami Poliakov a Ži­dov, Uk­rajinec ale radšej hovoril o masakroch, ktorých sa na jeho krajanoch dopustili Poliaci. Na priamu otázku youtubera spresnil: „Ne­exis­tujú žiad­ne dôkazy o tom, že Banderove jednotky zavraždili stá­tisíce Ži­dov.“ To vraj šíri ruská strana.

Jung následne prečítal le­ták, ktorý mal vtedy Bandera rozširovať: „Moskovčania, Poliaci, Ma­ďari a Židia sú vaši nepriatelia, zničte ich!“ Dodal: „Ne­chá­pem, ako môžete nazvať hrdinom niekoho, kto bol ma­so­vým vra­hom Ži­dov a Poliakov zároveň.“ Meľnyk odpovedal, že Bandera nebol masovým vra­hom Židov a Poliakov: „Dnes vám nepoviem, že sa od neho diš­tan­cu­jem. A to je všetko!“

Práve blízkosť Meľnyka k Banderovi je podľa niektorých špekulácii jednou z verzii toho, prečo musel v júli na poste veľvyslanca v Berlíne skončiť.

Bandera – hrdina Ukrajiny

Meľnyk so svojou obľubou voči Banderovi zďaleka nie je jediný, skôr naopak. V roku 2009 udelil vtedajší prozápadný prezident Ukrajiny Viktor Juščenko Banderovi posmrtne titul „hrdina Ukrajiny“ a prezident Petro Porošenko v máji 2015 pridelil jeho organizácii štatút bojovníkov za nezávislosť.

Od vzniku ukrajinskej samostatnosti v roku 1991 boli v desiatkach miest postavené monumenty, sochy či busty Stepana Banderu. Najväčšie pamätníky stoja v sedemstotisícovom Ľvove a dvestotisícovom Ternopile. Desiatky ulíc a námestí v ukrajinských mestách je pomenovaných podľa Banderu. Existuje už niekoľko múzeí Banderu, Bandera je čestným občanom mnohých ukrajinských miest.

Podľa prieskumu z roku 2018 Banderu na Ukrajine kladne hodnotilo 36 percent opýtaných, 34 percent ho odmietlo považovať za národného hrdinu a zvyšných 30 percent oslovených nemalo jednoznačný názor. Po ruskej invázii však popularita Banderu na Ukrajine vzrástla. V aprílovom prieskume mu sympatie vyjadrilo až 74 percent Ukrajincov.

Kto bol Stepan Bandera a čo páchal?

Stepan Bandera, ktorý sa narodil v roku 1909, sa už za mlada angažoval v Organizácii ukrajinských nacionalistov OUN, ktorej cieľom bolo dosiahnuť ukrajinskú štátnosť. Počas druhej svetovej vojny OUN spolupracovala s hitlerovským Nemeckom a napomáhala Nemcom pri útoku na Sovietsky zväz.

Od začiatku existencie OUN bola neoddeliteľnou súčasťou jej pôsobenia násilnícka, fašistická rétorika a páchanie fyzického, politického násilia na protivníkoch. To isté platí o Stepanovi Banderovi. ktorý v 30. rokoch ako krajský náčelník OUN na poľskom území organizoval teroristické útoky proti poľským úradom, ale i proti Ukrajincom, o ktorých sa OUN domnievala, že s poľskou mocou kolaborujú.

Azda najväčšiu pozornosť v súvislosti s útokmi banderovcov púta takzvaný a už spomenutý Volyňský masaker. Pri ňom Ukrajinská povstalecká armáda UPA (vojenská ozbrojená odnož OUN) povraždila 50 až 100-tisíc Poliakov, vyvražďovala celé dediny, vrátane žien, starcov a detí a dopúšťala sa pri tom beštiálnej krutosti vrátane párania brúch tehotným ženám.

Na súdnom pojednávaní v Ľvove, kde bol Bandera súdený v prípade vraždy poľského ministra vnútra Bronislawa Pierackého v roku 1934, vyslovil tieto slová: „ … naša idea je v našom chápaní tak veľkolepá, že keď uvažujeme o jej uskutočnení, tak nielen jednotlivci alebo stovky, ale priam tisíce a milióny obetí má byť obetovaných pre jej uskutočnenie“.

https://standard.sk/252066/prekvapujuci-rozdiel-medzi-tisom-a-banderom/

Časy, keď Ukrajina Poľsko hnevala

„Stále nie je jasné, či sa Ukrajina vydá na cestu, ktorá je pre Poľsko neprijateľná, teda či bude udržiavať svoju historickú legitimitu v súlade s tradíciami UPA: tradíciami organizácie, ktorá sa dopustila ohavných zločinov proti Poliakom, alebo či sa vzdá tejto cesty,“ uviedol v roku 2017 líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski.

V roku 2019 poľský premiér Mateusz Morawiecki skonštatoval, že zmierenie Poľska so susednou Ukrajinou je možné len vtedy, ak Kyjev prijme zodpovednosť za „genocídu“ Poliakov, ktorých počas druhej svetovej vojny zavraždili ukrajinskí nacionalisti. 

Poliaci v roku 2018 schválili novelu zákona o Ústave národnej pamäti, ktorá zavádza trestný postih za podporu takzvanej banderovskej ideológie. Poľský Sejm tiež schválil v júli 2016 rezolúciu označujúcu zločiny spáchané OUN-UPA voči Poliakom v oblasti Volyne v rokoch 1943 až 1945 za genocídu.