Preskočiť na obsah
  |  

Azerbajdžan: Prezident zrušil rokovanie s Arménskom, nechce účasť Macrona

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok zrušil plánované stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorý žiadal, aby sa na mierových rokovaniach ako mediátor zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Azerbajdžan obviňuje Francúzsko, že podporuje Arménsko v konflikte o sporný región Náhorný Karabach.

Alijev v piatok zrušil stretnutie s Pašinjanom, ktoré sa malo pôvodne uskutočniť 7. decembra v Bruseli, preto, lebo arménsky premiér trval na prítomnosti Macrona za rokovacím stolom. Azerbajžanský prezident tiež Pašinjana obvinil, že sa takýmto spôsobom snaží ,,prekaziť mierové rokovania".

Arménsko na zrušenie stretnutia zatiaľ nereagovalo.

Azerbajdžan a Arménsko viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi. V októbri začali tieto krajiny rozhovory o budúcej mierovej zmluve, ktorú sprostredkovali Európska únia a Spojené štáty americké.

Agentúra AFP pripomína, že Alijev a Pašinjan sa tento rok niekoľkokrát stretli v Moskve aj Bruseli. V októbri sa stretli v Prahe, mierové rozhovory vtedy sprostredkovali Macron a predseda Európskej rady Charles Michel.

(tasr)

  |  

Duda je za umiestnenie systémov Patriot od Nemecka v Poľsku, nie na Ukrajine

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok uviedol, že systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Varšave ponúklo Nemecko, by mali byť rozmiestnené priamo v Poľsku. Duda je proti návrhu ministra obrany Mariusza Blaszczaka, ktorý Berlín vyzval, aby ich dal Kyjevu a boli rozmiestnené na západných hraniciach Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Duda je podľa slov šéfa prezidentskej kancelárie Pawla Szrota presvedčený, že systémy Patriot by mali byť využité na ochranu Poľska. ,,Postoj prezidenta Dudu je v tejto veci celkom jasný — ak sa Nemecko rozhodne poskytnúť systémy Patriot, ktoré má vo svojom arzenáli, potom by tieto rakety mali brániť poľské územie a poľských občanov," vyhlásil Szrot pre poľský rozhlas.

Blaszczakov návrh odmietla aj nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová s odvolaním na obmedzenia týkajúce sa rozmiestnenia zbraní NATO mimo členských krajín Aliancie. Zároveň navrhla, že nemecké stíhačky by mohli pomáhať s hliadkovaním v poľskom vzdušnom priestore.

Berlín ponúkol Varšave zmienené obranné systémy po nedávnom dopade rakety na poľskú obec Przewodów ležiacu neďaleko hraníc s Ukrajinou, pričom prišli o život dve osoby.

Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.

(tasr)

  |  

SaS vyzýva vládu na návrat k systémovým riešeniam, LOZ na prijatie ponuky

Opozičná strana SaS vyzýva vládu na návrat k systémovým riešeniam v otázke platov lekárov. Zároveň vyzýva Lekárske odborové združenie (LOZ), aby ustúpilo zo svojich požiadaviek a pôvodnú finančnú ponuku vlády prijalo. Na piatkovej tlačovej konferencii to uviedol predseda strany Richard Sulík.

"Chceme vyzvať jednak vládu, aby sa vrátila k ponuke, ktorá na stole bola, a zároveň vyzývame odborárov, aby už aj oni spravili dostatočný ústupok na to, že príde k dohode a môžeme krízu zažehnať a riešiť skutočné problémy zdravotníctva," povedal Sulík. SaS je podľa jeho slov pripravená systémové zmeny podporiť.

Súčasné návrhy ministra financií o stabilizačnom či náborovom príspevku strana považuje za nesystémové. "Spôsobilo to, že aj lekári, ktorí nepodali výpovede, vypovedajú nadčasy, aby ukázali, že nie sú úplatní," dodala poslankyňa NR SR Jana Bittó Cigániková. Pôvodná ponuka vlády na zvýšenie platov lekárov bola podľa nej z hľadiska konkurencieschopnosti férová. "Myslím si, že keby ju lekárski odborári prijali, bola by to historická chvíľa pre celý rezort zdravotníctva aj lekárov," povedala.

Ponuka na konkurencieschopné zvýšenie platov lekárov však podľa nej mala prísť skôr. "Dospeli sme do štádia, keď akékoľvek riešenie situácie bude extrémne drahé a bude stáť stovky miliónov eur navyše," dodala. Viní z toho ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), "ktorý blokoval akékoľvek ponuky na zvýšenie platov lekárov".

Apeluje tiež na zvýšenie platby za poistencov štátu. "SaS navrhne jej zvýšenie na 4,5 percenta, aby zdravotníctvo dostalo toľko peňazí, koľko potrebuje. Zároveň navrhneme férovú reguláciu zisku zdravotných poisťovní," uviedla. Riešenie tiež vidí v balíku peňazí pre manažment nemocníc. "Aby ony samy sa rozhodli, či potrebujú stabilizačný príspevok a pre koho," dodala.

Sulík kritizuje premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), že s odborármi nerokoval viac. "Určite to nemal prenechať Matovičovi, ktorý nemá osobnostnú výbavu na to, aby viedol náročné rokovania," podotkol.

(tasr)

  |  

Mier nebude, kým sa Krym nevráti Ukrajine, vyhlásil Zelenskyj. Tam to začalo a tam to aj skončí, dodal

Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine. V piatok to v rozhovore pre britský ekonomický denník Financial Times povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.

Zelenskyj zdôraznil, že ruské jednotky by mali byť vytlačené zo všetkých častí ukrajinského územia – nielen z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré boli anektované v októbri, ale aj z polostrova Krym. Ten Rusko anektovalo ešte v roku 2014.

"Ak sa nepodarí získať späť územie v plnom rozsahu, vojna sa dostáva na bod mrazu. A je len otázkou času, kedy sa opäť obnoví," upozornil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Zelenskyj dodal, že zmätkom spôsobeným súčasnou situáciou a budúcim osudom Krymu on rozumie. Zároveň uviedol, že privíta všetky návrhy na to, ako sa nevojenským spôsobom pričiniť o stiahnutie vojenských jednotiek z tohto polostrova.

"Ak také riešenie nebude zahŕňať stiahnutie ruských jednotiek z Krymu, bude to len stratou času," vyhlásil Zelenskyj.

Sky News pripomína, že správy o stiahnutí ruských jednotiek z niektorých ukrajinských území vyvolali v krajine nádej, že by Ukrajina mohla získať späť anektovaný Krym. Volodymyr Zelenskyj v tejto súvislosti v auguste povedal: "Všetko sa začalo na Kryme a tam sa to aj skončí."

(tasr)

  |  

Prokuratúra vylúčila cudzie zavinenie v prípade smrti Milana Lučanského

Krajská prokuratúra v Prešove vylúčila cudzie zavinenie v súvislosti so smrťou bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Na základe vyšetrovania zamietla sťažnosti k zastaveniu vyšetrovania zo strany Úradu inšpekčnej služby. V piatok o tom informoval prešovský krajský prokurátor Pavol Matija.

,,Skutok sa stal, nie je však trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Nastal následok, bolo však vylúčené cudzie zavinenie," uviedol prokurátor v súvislosti s podozreniami týkajúcimi sa zranení utrpených v cele.

Vyšetrovateľ ÚIS ani prokurátor nezistili ani žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyvodiť trestnú zodpovednosť voči príslušníkom ústavu na výkon väzby a trestu. Nepotvrdili sa podozrenia o porušení povinností dozorovej služby či z neprijatia adekvátnych opatrení z hľadiska stavu Lučanského.

V súvislosti s vyšetrovaním týkajúcim sa zranenia, na následky ktorého exšéf polície zomrel, boli podľa prokurátora podstatné dôkazy, potvrdzujúce, že Lučanský bol v cele sám. Z dôkazov je podľa neho nesporné, že v čase podávania večere bol ešte nažive. Keď si večeru neprevzal, otvorili celu a našli ho v bezvedomí. "Žiadna osoba v daný deň do cely nevstúpila," dodala. Posudky súdnych lekárov aj pitvy tiež dosvedčujú, že k smrti došlo následkom obesenia.

Aj v prípade zranenia oka dôkazy ukazujú, že do cely počas celého dňa nikto nevstúpil a zranenie si mal Lučanský spôsobiť sám. Otvorená bola len na sedem sekúnd s cieľom ponuky literatúry. Zranenie oka si všimli dvaja príslušníci ešte pred vstúpením do cely.

Matija garantoval, že išlo o nestranné a odborné vyšetrovanie bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov.    

Prokurátor Marek Švagerko doplnil, že v rámci vyšetrovania bolo vykonaných veľké množstvo úkonov, vypočuli troch poškodených, zrealizovali 87 výsluchov, tri konfrontácie svedkov, niekoľko znalcov, uskutočnila sa aj rekonštrukcia udalostí, zhromaždili sa znalecké posudky, listinné materiály a podklady.

Exšéf polície Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.

(tasr)

  |  

Prokuratúra vylúčila cudzie zavinenie v prípade smrti Lučanského

Krajská prokuratúra v Prešove vylúčila cudzie zavinenie v súvislosti so smrťou bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Na základe vyšetrovania zamietla sťažnosti k zastaveniu vyšetrovania zo strany Úradu inšpekčnej služby. V piatok o tom informoval prešovský krajský prokurátor Pavol Matija.

"Skutok sa stal, nie je však trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Nastal následok, bolo však vylúčené cudzie zavinenie," uviedol prokurátor v súvislosti s podozreniami týkajúcimi sa zranení utrpených v cele.

Vyšetrovateľ ÚIS ani prokurátor nezistili ani žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali vyvodiť trestnú zodpovednosť voči príslušníkom ústavu na výkon väzby a trestu. Nepotvrdili sa podozrenia o porušení povinností dozorovej služby či z neprijatia adekvátnych opatrení z hľadiska stavu Lučanského.

Matija garantoval, že išlo o nestranné a odborné vyšetrovanie bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov.

Prokurátor Marek Švagerko doplnil, že v rámci vyšetrovania bolo vykonaných veľké množstvo úkonov, vypočuli troch poškodených, zrealizovali 87 výsluchov, tri konfrontácie svedkov, niekoľko znalcov, uskutočnila sa aj rekonštrukcia udalostí, zhromaždili sa znalecké posudky, listinné materiály a podklady.

Exšéf polície Milan Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.