Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Duda: Európa bude v bezpečí, len ak Rusko zlyhá politicky, ekonomicky i vojensky

Rusko musí na Ukrajine zlyhať politicky, ekonomicky aj vojensky – len tak bude Európa v bezpečí. V piatok to v litovskom meste Kaunas povedal poľský prezident Andrzej Duda. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

,,Zlyhanie Ruska znamená zaistenie bezpečnosti Ukrajine, Poľsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku i zvyšku Európy," vyhlásil Duda.

Podľa poľského prezidenta by európske krajiny mali navýšiť svoje obranné kapacity aj napriek tomu, že Európa sa v súčasnosti nachádza v ekonomickej kríze spôsobenej koronavírusovou pandémiou a ruskou inváziou na Ukrajinu.

,,Budúcnosť Európy si vyžaduje odvážnejšie a rozhodnejšie kroky než kedykoľvek predtým," zdôraznil Duda. Dodal, že v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine sa teraz musia obyvatelia Európy obávať o svoju bezpečnosť, budúcnosť a mier.

,,Napriek tomu budeme i naďalej jednotní s Európskou úniou a NATO," vyhlásil poľský prezident.

(tasr)

Minúta  |  

MAAE preverí opatrenia vo všetkých jadrových elektrárňach na Ukrajine

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) preskúma bezpečnostné opatrenia vo všetkých jadrových elektrárňach na území Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa v piatok odvolala na diplomatické zdroje.

Návštevy Juhoukrajinskej, Chmeľnyckej a Rivnenskej jadrovej elektrárne, ako aj odstaveného reaktora v Černobyle sú v súčasnosti v štádiu prípravy a mali by sa uskutočniť v najbližšom čase. Túto inšpekciu, o ktorú požiadal Kyjev, naznačil vo štvrtok večer na sociálnej sieti Twitter aj generálny tajomník MAAE Rafael Grossi.

Podľa správy MAAE zo začiatku novembra by mohli experti tejto organizácie okrem iného skontrolovať technické systémy a havarijné plány z pohľadu bezpečnosti a prípadne vydať aj príslušné odporúčania.

V Rusmi obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) sa misia MAAE nachádza už od septembra, ktorí neustále monitorujú situáciu.

Že nebezpečenstvo nehrozí iba Záporožskej jadrovej elektrárni, sa stalo zrejmým najneskôr v stredu, keď aj Juhoukrajinská, Chmeľnycká a Rivnenská elektráreň boli v stredu v dôsledku ruských útokov dočasne odpojené od energetickej siete. ,,Je to hlboko znepokojujúce," poznamenal Grossi s tým, že bez spoľahlivého chladenia sa zvyšuje riziko jadrovej havárie v dôsledku prehriatia štiepneho materiálu.

(tasr)

Minúta  |  

LOZ: Premiérova žiadosť o pomoc pre krajiny V4 je hanebným správaním

Žiadosť premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) o pomoc pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti na Slovensku od krajín V4 vnímajú lekárski odborári ako hanebné správanie. TASR o tom informoval predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

,,Žiadosť Hegera o výpomoc krajín, ktoré si na rozdiel od slovenskej vlády včas uvedomili vážnosť situácie vo svojich zdravotných systémoch a vďaka riešeniu problémov zastabilizovali svoje zdravotníctva, je pre Slovensko zahanbujúca," povedal Visolajský. Poukazuje na to, že premiér napriek ich žiadostiam a prosbám vyše roka a pol neriešil zhoršujúcu sa situáciu v nemocniciach.

LOZ zverejnilo aj list od českých lekárskych odborárov, ktorí reagovali na Hegerovu žiadosť. Podľa ich odborárskeho predáka Martina Engela je možná pomoc vzhľadom na personálnu krízu v českom zdravotníctve iba iluzórna. Deklaroval tiež, že českí lekári nepodrazia svojich slovenských kolegov.

Premiér Heger požiadal vo štvrtok (24. 11.) predsedov vlád Česka, Poľska a Maďarska o pomoc v zdravotníctve. Premiéri susedných krajín mu podľa jeho slov deklarovali ochotu pomôcť v prípade, že by Slovensko potrebovalo od budúceho mesiaca lekárov do nemocníc. O konkrétnych číslach sa nerozprávali, premiéri majú podľa Hegera preveriť možnosti. V prípade hospitalizácií v nemocniciach na pohraničí vedia tiež poskytnúť svoje kapacity.

(tasr)

Minúta  |  

Ministri vnútra EÚ mimoriadne rokujú o náraste počtu migrantov v Európe

Ministri vnútra členských štátov EÚ sa v priebehu piatka stretnú v Bruseli a budú diskutovať o zvýšení počtu migrantov prichádzajúcich do Európy cez západobalkánsku trasu. Mimoriadne zasadnutie ministrov sa koná na podnet českého predsedníctva v Rade EÚ, informuje spravodajca TASR.

Diskusie, na ktorých Slovensko zastupuje minister vnútra Roman Mikulec, by sa mali týkať aj spôsobov, ako zabrániť nárastu nelegálnych migrantov, ktorí sa cez západný Balkán opäť vo veľkých počtoch dostávajú do strednej Európy, čo vedie k obnoveniu kontrol na vnútroschegenských hraniciach.

Stretnutie bolo zvolané v období sporu medzi Francúzskom a Talianskom po tom, ako Rím odmietol povoliť pristátie lode s 234 migrantmi na palube, ktorú prevádzkuje francúzska humanitárna organizácia Ocean Viking. Migranti, ktorých pravicová vláda Giorgie Meloniovej odmietla prijať, boli nakoniec 11. novembra vylodení vo Francúzsku.

Napätie medzi Parížom a Rímom vrátilo do diskusie mimoriadne citlivú otázku solidarity medzi krajinami Európskej únie, súvisiacu s migráciou. Podľa práva Európskej únie je za prijatie osoby a spracovanie žiadosti o azyl zodpovedná tá členská krajina, na ktorej územie migrant prvýkrát vstúpi, čo je pravidlo, ktoré vytvára nezhody medzi členskými štátmi eurobloku.

Tlačová agentúra AFP pripomenula, že v reakcii na ,,neprijateľný" postoj Ríma oznámil francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin pozastavenie prijímania 3500 žiadateľov o azyl vo Francúzsku, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku. Túto reakciu Paríža označila Meloniová za "neoprávnenú" a pripomenula, že jej krajina už tento rok prijala viac ako 90-tisíc migrantov v porovnaní so 67-tisíc v roku 2021.

Uvedené relokácie azylantov boli predpokladané v rámci dočasného európskeho mechanizmu solidarity dohodnutého v júni tohto roku. Tento mechanizmus presadilo Francúzsko v období, keď zabezpečovalo polročné predsedníctvo v Rade EÚ.

V snahe o opätovné spustenie tohto mechanizmu Európska komisia predstavila v pondelok tento týždeň akčný plán na riešenie otázky migrácie v centrálnom Stredomorí. Jeho cieľom je posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu, najmä s Tuniskom, Líbyou a Egyptom, zabrániť odchodom migrantov do Európy a zintenzívniť návraty nelegálnych migrantov.

Cieľom akčného plánu je tiež zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ pri záchranných operáciách na mori, ako aj spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktoré prevádzkujú záchranné lode.

Taliansko, Grécko, Malta a Cyprus odsudzujú humanitárne organizácie, ktorých súkromné lode podľa ich stanoviska ,,konajú úplne autonómne vo vzťahu k príslušným štátnym orgánom". Nemecko zase odmieta uvaliť nejaké obmedzenia pre činnosť lodí, ktoré vykonávajú záchranné operácie na mori.

(tasr)

Minúta  |  

Azerbajdžan: Prezident zrušil rokovanie s Arménskom, nechce účasť Macrona

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok zrušil plánované stretnutie s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom, ktorý žiadal, aby sa na mierových rokovaniach ako mediátor zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Azerbajdžan obviňuje Francúzsko, že podporuje Arménsko v konflikte o sporný región Náhorný Karabach.

Alijev v piatok zrušil stretnutie s Pašinjanom, ktoré sa malo pôvodne uskutočniť 7. decembra v Bruseli, preto, lebo arménsky premiér trval na prítomnosti Macrona za rokovacím stolom. Azerbajžanský prezident tiež Pašinjana obvinil, že sa takýmto spôsobom snaží ,,prekaziť mierové rokovania".

Arménsko na zrušenie stretnutia zatiaľ nereagovalo.

Azerbajdžan a Arménsko viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma bývalými sovietskymi republikami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi. V októbri začali tieto krajiny rozhovory o budúcej mierovej zmluve, ktorú sprostredkovali Európska únia a Spojené štáty americké.

Agentúra AFP pripomína, že Alijev a Pašinjan sa tento rok niekoľkokrát stretli v Moskve aj Bruseli. V októbri sa stretli v Prahe, mierové rozhovory vtedy sprostredkovali Macron a predseda Európskej rady Charles Michel.

(tasr)

Minúta  |  

Duda je za umiestnenie systémov Patriot od Nemecka v Poľsku, nie na Ukrajine

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok uviedol, že systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Varšave ponúklo Nemecko, by mali byť rozmiestnené priamo v Poľsku. Duda je proti návrhu ministra obrany Mariusza Blaszczaka, ktorý Berlín vyzval, aby ich dal Kyjevu a boli rozmiestnené na západných hraniciach Ukrajiny. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Duda je podľa slov šéfa prezidentskej kancelárie Pawla Szrota presvedčený, že systémy Patriot by mali byť využité na ochranu Poľska. ,,Postoj prezidenta Dudu je v tejto veci celkom jasný — ak sa Nemecko rozhodne poskytnúť systémy Patriot, ktoré má vo svojom arzenáli, potom by tieto rakety mali brániť poľské územie a poľských občanov," vyhlásil Szrot pre poľský rozhlas.

Blaszczakov návrh odmietla aj nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová s odvolaním na obmedzenia týkajúce sa rozmiestnenia zbraní NATO mimo členských krajín Aliancie. Zároveň navrhla, že nemecké stíhačky by mohli pomáhať s hliadkovaním v poľskom vzdušnom priestore.

Berlín ponúkol Varšave zmienené obranné systémy po nedávnom dopade rakety na poľskú obec Przewodów ležiacu neďaleko hraníc s Ukrajinou, pričom prišli o život dve osoby.

Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.