Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Takmer 30 percent ľudí neverí vyšetrovaniu samovraždy Lučanského

Podľa prieskumu agentúry Focus najviac opýtaných neverí, že sa pri vyšetrovaní samovraždy Milana Lučanského zistí pravda. Až 28,9 percenta ľudí je v tejto otázke voči súčasnej vláde skeptických. V dôsledku kauzy by chcelo odstúpenie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej 16,8 percenta opýtaných.

Agentúra Focus realizovala prieskum pre reláciu Na telo a TV Markíza. Od 12. do 19. januára 2021 sa pýtali 1005 respondentov otázku: „Ktoré z nasledujúcich tvrdení, ktoré sa týkajú úmrtia Milana Lučanského, najviac zodpovedá Vášmu názoru na túto udalosť?“

Najviac opýtaných, 28,9 percenta, neverí tomu, že za súčasnej vlády sa zistí skutočná pravda, pričom 16,8 percenta požaduje demisiu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej. Na oficiálne závery vyšetrovania si chce počkať 28,1 percenta ľudí. Z oslovených respondentov si 9,7 percenta myslí, že vládna opozícia zneužíva prípad generála Lučanského na získavanie politických bodov.

Priaznivci opozície sú viac skeptickí

Zatiaľ čo voliči koaličných strán chcú podľa prieskumu počkať na oficiálne závery vyšetrovania, väčšina opozičných spochybňuje, že sa za súčasnej vlády zistí pravda. Viac ako polovica priaznivcov hnutia OľaNO (59 %), a väčšina voličov Za ľudí (45,9 %), Sme rodina (43,9 %) a SaS (39,6 %) dôveruje vyšetrovateľom.

Takmer polovica sympatizantov opozičného SMER-SD (49,4 %) a Kotlebovcov – ĽS NS (48,8 %) má opačný názor, neverí, že sa počas tejto vlády zistí skutočná pravda. Skeptickí sú aj voliči strany Hlas (39,8 %).

Nedôveru pociťujú i voliči mimoparlamentého KDH (32,7 %). Naopak, priaznivci strán Progresívneho Slovenska (40,6 %) a SMK-MKP (32,7 %) odmietajú robiť predčasné závery.

(ste, alt)

Minúta  |  

Matovič: Hlavný hygienik urobil správnu vec. Niekedy si pripadám ako v materskej

Premiér Igor Matovič odmieta, že by bola dohoda v koalícii na zmene COVID-automatu v súvislosti s plošným testovaním. Pripomenul, že za jeho prijatie hlasovali aj ostatné koaličné strany a pripravili ho spolu s odborníkmi a epidemiológmi. Povedal to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

Igor Matovič (OĽaNO) Dodal, že aktuálne rokujú s obchodnými reťazcami aj o predaji respirátorov za nákladové ceny. Nevedel však povedať, kedy by sa mohla uzavrieť finálna dohoda.

"Dohodli sme sa, že od 8. februára platí COVID-automat a to, čo z COVID-automatu vyplynie," povedal premiér. V súvislosti s vyjadreniami niektorých koaličných partnerov, že by sa mal meniť a zmierniť by sa mohlo plošné testovanie, uviedol, že si občas pripadá ako v materskej škole. Nepovedal, kedy by sa mohli uvoľňovať opatrenia.

Tvrdí, že situácia na Slovensku je 13-násobne horšia než situácia, pri ktorej by Nemci a Rakúšania uvoľňovali opatrenia.

Testy na školách a ruská vakcína

Premiér zároveň uviedol, že by bol rád, keby sa školy otvorili čo najskôr. Fungovať by mohlo podľa neho testovanie kloktaním, ktoré už v decembri skúšali na troch školách. Poznamenal ale, že sa mu zdajú prehnané sumy, za ktoré by mohli tieto testy obstarať. Uvidí sa teda po výsledkoch obstarávania. Ďalšiu možnosť vidí v testoch, ktoré sa nemusia zavádzať tak hlboko do nosohltana.

V súvislosti s očkovaním podotkol, že nemá problém ani s ruskými vakcínami, musela by ich ale schváliť Európska agentúra pre lieky (EMA). V takom prípade by nebol proti tomu, aby sa nakúpili aj ruské vakcíny Sputnik. Dodal, že očkovanie ľudí mladších ako 55 či 60 rokov by mohli vyriešiť tým, že im budú odporúčať vakcínu od AstraZeneca.

"Boli by sme všetci radi, keby sme mali vakcín výrazne viac, aby sme mohli očkovať viac ľudí. Všetci očkujeme toľko, koľko nám príde vakcín od výrobcov," hovorí.

Respirátory ako príspevok reťazcov

Dodal, že aktuálne rokujú s hlavnými obchodnými reťazcami, ktoré majú dostatočnú sieť po Slovensku, o predaji respirátorov za regulované nákladové ceny. Myslí si, že týchto reťazcov sa nedotkla pandémia tak zásadne ako iných prevádzok, a toto by mohol byť ich príspevok. Popritom by sa podľa neho dalo zariadiť, aby pozitívne testovaní ľudia na MOM rovno dostali aj balíček respirátorov.

Hlavný hygienik SR Ján Mikas pri výnimkách, ktoré boli podľa generálneho prokurátora vydané v rozpore so zákonom, urobil podľa premiéra správnu vec a konal vo verejnom záujme. "Zavolal som mu s tým, že som mu vyjadril podporu, aby pod takýmto verejným tlakom nezdupkal z funkcie," povedal Matovič s tým, že ho považuje za dobrého človeka.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Nebudeme za ďalšie celoplošné testovanie, mal by byť tomu koniec

Koaličné hnutie Sme rodina je za to, aby bol od 8. februára spustený COVID-automat. „Nebudeme za ďalšie celoplošné testovanie, mal by byť tomu koniec,“ uviedol v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda Národnej rady SR Boris Kollár. Súhlasí s tým aj líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini.

Kollár (Sme rodina) poznamenal, že COVID-automat vytvorili odborníci a jeho výhodou je predvídateľnosť otvárania a zatvárania krajiny i jednotlivých typov prevádzok. „Budem vplývať na kolegov vo vláde, aby celú energiu presmerovali z neustáleho testovania k očkovaniu,“ zdôraznil s tým, že je dôležité očkovať čo najrýchlejším tempom.

Za veľkú chybu považuje, že sa nezačali očkovať najskôr najstarší a chronicky chorí pacienti. Obaja sa zhodli, že ak by Európska únia schválila vakcíny z Ruska alebo z Číny, SR by ich mala použiť.

Nepresné informovanie

Parametre COVID-automatu by mali podľa Kollára meniť len odborníci a nie politici. „Nedovolím, aby to bolo z večera do rána. Ľudia to musia vedieť v dostatočnom predstihu. Nie je mysliteľné, aby sa z večera do rána niečo zatvorilo alebo otvorilo,“ doplnil šéf slovenského parlamentu.

Pellegrini si myslí, že celoplošný skríning sprevádza viacero zlyhaní. „Je to veľmi nepríjemné, lebo sa to deje v období, keď denne podľahne COVID-u veľa ľudí a je veľké množstvo hospitalizovaných,“ spresnil s tým, že chaotické vyjadrenia predsedu vlády Igora Matoviča (OĽANO) prispievajú k strate dôvery medzi verejnosťou, ale aj medzi samosprávami. Vyhlásil, že testovať sa má cielene a nie celoplošne.

Nepresné informovanie o výsledkoch prvého kola celoplošného skríningu by sa podľa Kollára už nemalo opakovať. Zo svojej pozície však nevie povedať, kde sa stala chyba. „Som rád, že sa to vysvetlilo a Bratislava nezažíva ďalšie kolo nácvikov,“ doplnil.

Kollár: Vláda môže rozdať len to, čo sa dá

Predseda parlamentu uviedol, že predlžovaním núdzového stavu a sprísňovaním lockdownu robí Slovensko tie isté kroky ako celá západná Európa. V prípade potreby Sme rodina podporí predĺženie núdzového stavu a sprísnenie opatrení. „Keď povedia odborníci, že je to nutné, tak sa nebudem hádzať o zem,“ podotkol.

„Nesúhlasili sme s predlžovaním núdzového stavu formou, že to najskôr vláda rozhodne a 20 dní má na to, aby sa spätne prišla spýtať parlamentu, či tak môže urobiť. Je to fraška,“ podotkol Pellegrini. Súhlasí, že lockdown je riešením v boji s pandémiou. „Mrzí ma, že SR spolu s Rumunskom poskytuje svojim podnikateľom, ekonomike a občanom jednu z najnižších pomocí v Európe,“ zdôraznil. Upozornil, že hovoriť preto o ďalšom lockdowne spôsobuje ľuďom strach, či si dokážu udržať pracovné miesta a životný štandard.

„Vláda môže rozdať len to, čo sa dá,“ reagoval Kollár s tým, že pandemická pomoc je v SR rýchla, čoho výsledkom má byť relatívne nízka miera nezamestnanosti.

Nejasno v šéfovi špeciálnej prokuratúry

Kollár a Pellegrini zároveň uviedli, že ich politické subjekty zatiaľ nemajú jasno v podpore kandidáta na šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Sme rodina si chce počkať na verejné vypočutie kandidátov. „Musím povedať, že nech sa stane špeciálnym prokurátorom ktorýkoľvek zo štyroch kandidátov, hnutiu Sme rodina to bude úplne jedno, lebo každý má vysoké kvality,“ zdôraznil Kollár v relácii.

„My sme svoj názor nezmenili od začiatku, keď sme povedali, že nesúhlasíme, aby sa generálnym alebo špeciálnym prokurátorom mal stať neprokurátor,“ podotkol Pellegrini. Strana preto nesúhlasí s kandidatúrou Daniela Lipšica. Či získa dôveru Hlasu-SD jeden z trojice Ján Šanta, Peter Kysel a Vasiľ Špirko, Pellegrini ešte nevedel povedať.

Lipšic a jeho previerka

Každý z kandidátov na šéfa ÚŠP musí mať bezpečnostnú previerku. Lipšic ju podľa medializovaných informácií získal na základe žiadosti ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). „Pokiaľ by to bolo kvôli pozícii špeciálneho prokurátora, tak by som s tým nesúhlasil,“ zdôraznil Kollár. Uviedol, že Krajniak v lete požiadal Lipšica o právne služby a z toho dôvodu požiadal Národný bezpečnostný úrad o previerku. Vtedy ešte podľa Kollára nebolo zrejmé, že bude v tomto čase uvoľnené miesto šéfa ÚŠP.

„Pravdepodobne mu pán Krajniak spravil kamarátsku službu,“ zareagoval Pellegrini s tým, že Lipšic by nemal na túto pozíciu kandidovať už len z dôvodu jeho niekdajšieho politického pôsobenia.

Kollár považuje za chybu, že hoci sa môže o pozíciu špeciálneho prokurátora uchádzať aj neprokurátor, zákon tomuto uchádzačovi nedovoľuje požiadať o bezpečnostnú previerku. Volá preto po jeho novelizácii.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Fico obviňuje NAKA z gestapáckych praktík. Remišová: Buď ste boli slabý premiér, alebo ste to kryli

Predseda opozičného Smeru-SD a expremiér Robert Fico namieta spôsob zatýkania viacerých osôb v poslednom období. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike uviedol, že ide o gestapácke praktiky a pokyny vlády. Odmietla to vicepremiérka a ministerka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová. Podotkla, že vo väzbe končia nominanti Smeru-SD, preto bol Fico podľa nej buď slabý premiér, pretože o ich činoch nevedel, alebo ich kryl.

"Chceme vzniesť oficiálny protest v mene všetkých ľudí na Slovensku proti týmto gestapáckym metódam, ktorých sme svedkami," povedal Fico a poukázal na postup polície pri piatkovej akcii Mýtnik. Podotkol, že to nebolo potrebné, lebo všetci zadržaní by dobrovoľne prišli vypovedať, ak by ich o to požiadali.

Išlo podľa neho o politickú objednávku, aby sa vyvážili problémy premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Kritizoval i vystúpenie prokurátorov, ktorí sa podľa neho len snažili presvedčiť verejnosť, že viacerí zadržaní nie sú vo väzbe len na základe výpovede takzvaných kajúcnikov.

Vaši nominanti končia vo väzení

"Vláda dostala mandát na to, aby očistila Slovensko od korupcie. Faktom je, že postupne vaši nominanti, jeden za druhým, končia vo väzení. Faktom je, že k týmto činom sa priznávajú oni sami," reagovala Remišová. Poukázala na to, že z 18 zadržaných sa desať priznalo. Vylúčila politické motívy a zásahy vlády do akcií polície. "Buď ste boli taký slabý premiér, keď najvyšší štátny úradník, šéf finančnej správy, je obviňovaný z takýchto činov, alebo ste to vedeli, len ste to kryli," dodala.

Odmietla, že má vláda svojich ľudí vo vedení orgánov činných v trestnom konaní. Pripomenula, že nový šéf polície Peter Kovařík pôsobil na Úrade vlády SR za čias Fica. Verí, že bude riadiť políciu nezávisle, nestranne a policajti budú mať voľné ruky. Pripomenula tiež, že generálneho prokurátora Maroša Žilinku zvolili aj hlasmi opozície a vo vedení NAKA ostáva nominant exprezidenta polície Milana Lučanského.

Fico poznamenal, že systém výberu šéfa polície je nastavený tak, že keby Kovaříka vláda vo funkcii nechcela, nebol by tam. "Držím mu palce, považujem ho za korektného človeka, ale čo má policajný prezident s vyšetrovaním konkrétnych trestných činov," poznamenal v súvislosti s Kovaříkom.

Predĺženie núdzového stavu?

Na otázku o predlžovaní núdzového stavu Remišová reagovala, že pokiaľ bude situácia s pandémiou nového koronavírusu zlá, zrejme sa bude predlžovať. O ďalšom postupe by sa podľa nej malo rozhodnúť po odbornej debate s epidemiológmi a konzíliom odborníkov. "Núdzový stav vôbec nepotrebujeme v tejto krajine," reagoval Fico s tým, že slúži vláde len na obmedzovanie ľudských práv. Vláda podľa neho nezvláda pandémiu. Namieta i jej kroky pri plošnom testovaní voči samosprávam.

V súvislosti s očkovaním Fico poznamenal, že kampaň vlády je orientovaná len na pozitívne stránky vakcinácie. Trvá na tom, že by malo byť očkovanie dobrovoľné.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrel herec Andy Hryc

V nedeľu o 3.13 h zomrel po ťažkej chorobe herec a podnikateľ Andy Hryc. Informovala o tom jeho dcéra Wanda Adamík Hrycová na sociálnej sieti.

"Posledné slová, ktoré som mu povedala, boli 'ľúbim ťa', posledné slová, ktoré povedal on, boli 'aj ja ťa veľmi ľúbim'," uviedla Hrycová.

Andrej Hryc sa narodil 30. novembra 1949 v Bratislave. Absolvoval Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach. Neskôr sa presunul do hlavného mesta a účinkoval v Divadle Nová Scéna. Generálnym riaditeľom Rádia Twist bol v rokoch 1992 – 2005. Počas pôsobenia v rádiu bol v roku 1998 vymenovaný vládou Seychelskej republiky za konzula na Slovensku a medzi rokmi 1999 – 2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry. V roku 2002 sa stal riaditeľom divadla Nová scéna v Bratislave.

Divadlo a film

Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach. Od 70. rokov sa začal objavovať v televíznych filmoch, ktorých má na konte nespočetné množstvo. V roku 1975 si zahral v komédii Sebechlebskí hudci z obdobia tureckých vpádov v polovici 17. storočia od režiséra Jozefa Zachara. Medzi tie najúspešnejšie patria napríklad: Zbojníci (1978) od režiséra Pavla Haspru, Višňový sad (1978), kde sa pod réžiu podpísal Jozef Budský.

Exceloval aj v dráme Miroslava Luthera Ráno pod mesiacom (1979). Televízny film bol nakrútený podľa rovnomennej novely spisovateľa Alfonza Bednára. Umelecký herecký výkon v roku 1998 podal v postave mafiána vo filme Vlada Balca Rivers of Babylon.

Herec zažiaril i v českom filme Habermannov mlyn (2010), kde režisér Juraj Herz otvára jednu z najkontroverznejších kapitol českej histórie – povojnový odsun Nemcov. V tom istom roku sa zhostil úlohy vo filme režiséra Petra Šíchu Bastardi. V roku 2013 bol Andy Hryc súčasťou hereckého tímu v príbehu lásky z Osvienčimu s názvom Collete. Hoci vo viacerých z filmov stál voči nacistom vždy v inej pozícii, vo všetkých stvárnil negatívnu rolu. Andyho Hryca si diváci pamätajú aj ako zloducha zo snímky Kamarád do deště (1999) či zo seriálu Černí baroni.

Grandiózny omyl

Andrej Hryc v minulosti pôsobil aj v politike. Po revolúcii bol súčasťou Verejnosti proti násiliu, neskôr stál pri zrode HZDS Vladimíra Mečiara. Svoju účasť pri zrode hnutia neskôr označil za grandiózny omyl a po odchode z politiky založil Rádio Twist. Až neskôr sa začal angažovať v strane Váš kraj, ktorý sa rozhodol premenovať na politický subjekt Korektúra – Andrej Hryc. V máji 2019 kandidoval do eurovolieb. Po neúspechu sa rozhodol vedenie strany opustiť.

V pozícii generálneho riaditeľa Rádia Twist bol Andrej Hryc organizátorom mnohých verejných aktivít v prospech detských domovov, dobročinných organizácií, napr. Červeného kríža, Ligy proti rakovine, nadácie Úsmev ako dar, nadácie Twist kontra AIDS. Známy slovenský herec sa musel vyrovnať s tragickou smrťou svojho syna, ktorý havaroval v roku 2008.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Európska agentúra pre lieky schválila vakcínu od spoločnosti AstraZeneca

Vakcínu od spoločnosti AstraZeneca podmienečne schválila Európska agentúra pre lieky. Je určená pre ľudí od 18 rokov a spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť. Najčastejšie vedľajšie účinky boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a po niekoľkých dňoch od očkovania pominuli.

Európska agentúra pre lieky (EMA) v piatok podmienečne schválila na použitie v členských štátoch EÚ vakcínu proti ochoreniu COVID-19 od farmaceutickej spoločnosti AstraZeneca. Lieková agentúra to oznámila na svojom účte na Twitteri.

Ide v poradí už o tretiu vakcínu proti ochoreniu COVID-19, ktorú EMA odporučila na autorizáciu. Je určená pre ľudí od 18 rokov a spĺňa všetky požiadavky na bezpečnosť, účinnosť a kvalitu vakcín, ktoré platia v Európskej únii.

Arzenál vakcín sa rozšíril

Emer Cookeová, riaditeľka EMA, informovala, že Výbor pre lieky na humánne použitie (CHMP) dôkladne vyhodnotil údaje o kvalite, bezpečnosti a účinnosti očkovacej látky. Na základe konsenzu členov výboru, kde sú zástupcovia všetkých členských štátov EÚ, prijali odporúčanie na podmienené povolenie tejto vakcíny pre jednotný európsky trh. Udelenie licencie ešte musí schváliť Európska komisia (EK).

„Týmto tretím kladným rozhodnutím sme rozšírili arzenál vakcín, ktoré majú členské štáty EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru k dispozícii na boj proti pandémii a na ochranu svojich občanov,“ uviedla Cookeová.

Kombinované výsledky zo štyroch klinických štúdií vo Veľkej Británii, Brazílii a Juhoafrickej republike ukázali, že vakcína od firmy AstraZeneca je bezpečná a účinná pri prevencii ochorenia COVID-19 u ľudí nad 18 rokov. Do týchto štúdií bolo zapojených okolo 24 000 osôb. Polovica dostala vakcínu a polovica buď placebo, alebo necovidovú vakcínu. Dobrovoľníci nevedeli, akú látku im podali.

Nedostatok údajov o účinnosti vakcíny u ľudí nad 55  rokov

Pre údaj o účinnosti vakcíny sa však použili výsledky len z klinických skúšok zo Spojeného kráľovstva a Brazílie, keďže vo zvyšných dvoch prípadoch sa vyskytlo menej ako šesť prípadov nákazy koronavírusom. Tento počet prípadov nie je dostatočný na určenie účinnosti. Tá bola stanovená len z tých účastníkov, ktorí dostali dve rovnaké dávky vakcíny s odstupom štyroch až dvanástich týždňov. Klinické skúšky ukázali, že vakcína znížila počet symptomatických prípadov ochorenia COVID-19 o 59,5 percenta u ľudí, ktorí dostali vakcínu (64 prípadov z 5 258 účastníkov) oproti kontrolnej skupine (154 prípadov z 5 210 účastníkov).

Väčšina účastníkov klinických skúšok bola vo veku 18 až 55 rokov. V súčasnosti nie je k dispozícii dostatok údajov na stanovenie účinnosti vakcíny u ľudí nad 55  rokov, avšak na základe imunitnej odpovede a skúsenosti s inými vakcínami sa očakáva, že vakcína bude poskytovať ochranu aj v tejto skupine. Momentálne bežia klinické skúšky s vyšším podielom starších účastníkov, ktoré poskytnú viac informácií o účinnosti vakcíny v tejto vekovej skupine.

Najčastejšie vedľajšie účinky vakcíny od AstraZeneca boli zvyčajne mierne alebo stredne závažné a po niekoľkých dňoch od očkovania pominuli. Najbežnejšími vedľajšími účinkami sú bolesť a citlivosť v mieste vpichu, bolesť hlavy, únava, bolesť svalov, zimnica, horúčka, bolesti kĺbov a nevoľnosť.

Bezpečnosť a účinnosť vakcíny, ktorá je určená pre celú EÚ, sa bude aj naďalej monitorovať prostredníctvom systému farmakovigilancie EÚ a ďalších štúdií uskutočňovaných spoločnosťou a európskymi orgánmi.

Európska komisia v mene členských štátov EÚ objednala od spoločnosti AstraZeneca 300 miliónov dávok vakcín.

(tasr, alt)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.