Ruská ropa sa už obchoduje hlboko pod navrhovaným cenovým stropom, o ktorom sa diskutuje v Európskej únii (EÚ). Uviedla to v piatok agentúra Bloomberg, z ktorej správu prevzala TASR.
Diplomati EÚ tento týždeň debatovali o strope niekde medzi 65 až 70 USD za barel (159 litrov). Očakáva sa, že tento limit zavedú všetky krajiny skupiny G7.
Ale už tento rozsah je vysoko nad súčasnou cenou ruskej ropy Ural, podľa údajov spoločnosti Argus Media. Vo štvrtok (24. 11.) klesla napríklad cena ropy Ural na približne 52 USD (50,12 eura) za barel na dvoch kľúčových západných exportných termináloch Ruska.
Po zavedení cenového stropu bude platiť zákaz na transport, poistenie a iné služby s spojené s predajom ruskej ropy za cenu vyššiu ako stanovený limit. Cieľom cenového stropu je zabrániť Rusku financovať vojnu na Ukrajine vďaka vysokým príjmom z ropy.
Ak by bol zavedený strop v rozmedzí 65 až 70 USD za barel, Rusko by mohlo získať vyššie ceny a jeho klienti by nemali problém s prístupom k tankerom a službám spojeným s týmito obchodmi. Práve neistota v súvislosti s prepravou nákladu odstrašuje niektorých potenciálnych kupujúcich. Samotná EÚ zakáže od 5. decembra takmer všetok dovoz ruskej ropy po mori.
Blok sa stále nedohodol na cenovom strope. Niektorí členovia, ako napríklad Poľsko, považujú 65 USD za barel za príliš mäkký prístup voči Moskve, zatiaľ čo iní, ako Grécko, štát s najväčším množstvom ropných tankerov, nechcú ísť pod 70 USD/barel.
Diplomati Únie sa majú opäť stretnúť v piatok večer, aby zistili, či dokážu uzavrieť konečnú dohodu o cenovej hladine na obmedzenie vývozu ruskej ropy, tvrdia zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Cenový strop nebude pre Moskvu žiadnou výhrou. Ceny ropy môžu klesať, ale aj rásť. A ak sa strop stane pevnou súčasťou trhu, Rusko by pri náraste cien komodity mohlo prísť o budúce zisky.
V súvislosti s cenami ruskej ropy panuje značná neistota, pretože obchodovanie s ňou sa od vojny stalo menej transparentným. Platts, vydavateľ cien, ktorý je súčasťou spoločnosti S&P Global, vo štvrtok odhadol cenu Uralu v ruskom prístave Primorsk na približne 52 USD.
Jeden muž bol postrelený pri potýčke medzi migrantmi v severosrbskej obci Horgoš na hraniciach s Maďarskom, privolaná polícia zadržala množstvo ďalších mužov. V piatok o tom informovala srbská polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AP.
Obyvatelia Horgoša privolali políciu s informáciou, že migranti v obci na seba strieľajú. Policajti po príchode na miesto činu vo štvrtok večer našli 20-ročného muža dvakrát postreleného do hrude a skupinu šiestich mužov.
V srbskom pohraničí táboria tisícky migrantov a mnohokrát sa pokúšajú dostať cez žiletkový plot do Maďarska, väčšinou s pomocou prevádzačov. Maďarskí policajti migrantov často zatláčajú späť a tí potom trávia v oblasti celé mesiace, a naďalej sa pokúšajú dostať do západnej Európy.
Srbská polícia oznámila, že pomocou dronov sa pokúsi zadržať všetkých ľudí zapojených do štvrtkovej streľby a do pokusov prepašovať migrantov cez hranicu.
Šéf srbskej pohraničnej polície Mile Jandrič neskôr uviedol, že v oblasti objavila približne 600 ilegálnych migrantov.
,,Boli identifikovaní jednotlivci, ktorí sa zapojili do včerajšej streľby, a našli sme aj strelné zbrane," uviedol Jandrič.
Srbské médiá informovali, že videá zo sledovacích kamier v Horgoši ukázali, že cez obec vo štvrtok večer prechádzali veľké skupiny mužov s automatickými zbraňami a smerovali k hranici s Maďarskom.
Migranti prichádzajú do Srbska zo Severného Macedónska a Bulharska, potom sa pokúšajú prekročiť hranice do členských štátov Európskej únie – Maďarska a Chorvátska. Väčšina pochádza z Afganistanu a Sýrie, ostatní sú z Blízkeho východu, Afriky alebo Ázie. Nedávno Srbsko, Maďarsko a Rakúsko oznámili spoločnú akciu na zastavenie prúdu migrantov cez tento región.
Na Slovensku pribudnú dva nové pamätné dni. Deň obetí pandémie COVID-19 bude pripadať na 6. marca. Zároveň sa 22. september stane Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Vyplýva to z dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, ktoré prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala.
Predkladatelia legislatívnej úpravy upozornili, že pozostalí obetí pandémie na Slovensku sa spojili v občianskom združení Skutočné obete a usilovali sa o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie dňa obetí pandémie. Pamätný deň bude pripadať na 6. marca, pretože je to deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku.
Druhým pamätným dňom chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor. Dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, lebo vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidenciou žiakov a študentov.
Od septembra stratila maďarská vládna strana Fidesz 300-tisíc voličov, z opozičných strán sa však dokázala posilniť iba Demokratická koalícia (DK). Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Závecz Research, ktoré zverejnil v piatok server Telex.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Fidesz podporuje 2,7 milióna priaznivcov a v Maďarsku je jednoznačne najsilnejšou politickou stranou. Opozičné strany sa od jari výraznejšie neposilnili, pomer nerozhodných voličov však stúpol z 20 na 30 percent.
Fideszu nameral Závecz Research v septembri podporu 37 percent voličov, v novembri tento údaj klesol na 33 percent. DK si oproti septembru polepšila o jedno percento, v novembrovom prieskume ju preferovalo 11 percent opýtaných.
Treťou najsilnejšou stranou v novembri bolo radikálne Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) so šiestimi percentami. Momentum získal päť percent, Maďarská socialistická strana (MSZP) a Jobbik po štyri percentá, pričom Strana dvojchvostého psa a Dialóg (Párbeszéd) si udržiavajú dvojpercentnú podporu.
Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil Ukrajinu, že Nemecko ju bude podporovať tak dlho, ako bude potrebné. Povedal to v interview pre nemecký magazín Focus, ktoré bolo zverejnené v piatok, deväť mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.
„Ukrajina sa môže na nás spoľahnúť, že jej budeme ďalej poskytovať rozsiahlu finančnú a humanitárnu pomoc a aj zbrane tak dlho, ako bude treba," uviedol Scholz.
Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine najväčšiu pomoc vrátane dodávok zbraní. Veľmi účinné sú najmä samohybné húfnice, protilietadlové tanky Gepard, raketomety a systém protivzdušnej obrany IRIS-T.
Scholz nechcel špekulovať o tom, ako dlho bude vojna trvať, ale zdôraznil: „Rusko nesmie túto vojnu vyhrať." A nesmú byť použité jadrové zbrane, čo medzinárodné spoločenstvo dalo veľmi jasne najavo.
Na otázku, či je ruský prezident vojnový zločinec, Scholz odpovedal: „Vojna na Ukrajine porušuje všetky normy medzinárodného práva a Vladimir Putin je za túto vojnu zodpovedný. Boli tam spáchané neuveriteľne kruté vojnové zločiny. Pomôžeme ich vyriešiť, identifikovať zodpovedné osoby a postaviť ich pred spravodlivosť."
Scholz povedal, že súčasná stratégia Ruska v tejto vojne nefunguje. Pokusy zlomiť ducha ukrajinského odporu masívnymi raketovými útokmi jednoznačne nie sú úspešné, a to aj napriek otrasnému ničeniu Ukrajiny.
Nádej Ruska, že masový pohyb ľudí utekajúcich z Ukrajiny môže ohroziť podporu európskych krajín, „sa takisto ukazuje ako omyl", dodal kancelár. Nie je však jasné, aké závery vyvodí Rusko zo svojho zlyhania. „Práve teraz človek nemôže robiť žiadne spoľahlivé predpovede," pripustil Scholz.
Pracovníci amerického internetového gigantu Amazonu na celom svete vrátane USA, Nemecka a Francúzska ohlásili štrajk na čierny piatok za lepšie mzdy. Posledný piatok v novembri je pritom pre maloobchodníkov vrátane gigantického online predajcu Amazon jedným z najrušnejších nákupných dní v roku, keďže sa začína vianočné sezóna s ponukou lákavých zliav. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.
Iniciatíva Make Amazon Pay, ktorá vyzvala na štrajky, uviedla, že protestné akcie by sa mali uskutočniť vo viac ako 30 krajinách.
V Nemecku organizuje protesty veľká odborová organizácia Verdi. Odbory naplánovali v 10 skladoch v krajine prestávky v práci. Francúzske odborové zväzy SUD a CGT vyzvali na štrajk v ôsmich skladoch v krajine.
Verdi žiada, aby americká spoločnosť uznala kolektívne zmluvy pre maloobchod a zásielkový obchod a vyzval na kolektívnu zmluvu o pracovných podmienkach, zatiaľ čo francúzske odbory požadujú zvýšenie odmeny za vianočnú nákupnú sezónu, počas ktorej musia zamestnanci v skladoch akceptovať veľa nadčasov.
Amazon a Verdi už dlho vedú spory o uznanie odborovej organizácie v distribučných centrách spoločnosti. Amazon odmieta kritiku odborov a poukázal na to, že v Nemecku je od septembra nástupná mzda vrátane bonusov vo výške minimálne 13 eur na hodinu.
,,Amazon ako zamestnávateľ ponúka skvelé platy, výhody a možnosti rozvoja, to všetko v atraktívnom a bezpečnom pracovnom prostredí," uviedol vo vyhlásení hovorca Amazonu v Nemecku.
Hovorca Amazonu vo Francúzsku zase oznámil, že všetci zamestnanci v skladoch, ktorí zarábajú menej ako 3 100 eur mesačne, dostanú jednorazový bonus vo výške 500 eur, navyše k 150-eurovému koncoročnému bonusu dohodnutému s odbormi.
V piatok ráno Amazon informoval, že prevažná väčšina jeho zamestnancov v Nemecku pracuje ako obvykle, pričom štrajk je obmedzený na deväť z 20 nemeckých logistických centier.
V spoločnosti Amazon France zatiaľ neboli zaznamenané žiadne známky narušenia prevádzky. Dvaja predstavitelia francúzskych odborov priznali, že neočakávajú veľkú účasť, pretože rastúce životné náklady nútia zamestnancov hľadať nadčasy.
,,Je to prvýkrát, čo má Amazon medzinárodný deň štrajku," povedala Monika Di Silvestreová z Verdi, ktorá zastupuje pracovníkov Amazonu.
,,Je to veľmi dôležité, pretože veľká globálna korporácia ako Amazon nemôže byť konfrontovaná len lokálne, regionálne alebo celoštátne," dodala.
Deväť kandidátov z pôvodne 21 prihlásených sa bude v januárových voľbách uchádzať o post prezidenta Českej republiky. Sú medzi nimi napríklad expremiér Andrej Babiš a bývalý predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel. Oznámilo to v piatok po preverení prihlášok české ministerstvo vnútra, informuje TASR.
Ministerstvo posudzovalo celkovo 21 kandidačných listín, z nich pre voľby zaregistrovalo len deväť, ktoré splnili zákonom stanovené požiadavky. Sedem uchádzačov kandiduje na základe podpisov poslancov alebo senátorov a dvaja získali dostatočný počet podpisov od občanov.
Zvyšné prihlášky odmietli pre formálne nedostatky alebo nedosiahnutie potrebného počtu platných podpisov, oznámili na tlačovej konferencii námestník ministra vnútra Petr Vokáč a riaditeľ odboru volieb Tomáš Jirovec.
O hlasy voličov tak zabojujú Andrej Babiš, Jaroslav Bašta, Pavel Fischer, Marek Hilšer, Danuše Nerudová, Petr Pavel, Denisa Rohanová, Josef Středula a Tomáš Zima.
Štátna volebná komisia do 16. decembra vylosuje čísla, ktorými budú označené ich hlasovacie lístky.
Prvé kolo prezidentských volieb sa v Česku uskutoční 13. a 14. januára 2023 a prípadné druhé kolo je naplánované na 27. a 28. januára 2023.
Ďalší lekári vypovedali decembrové služby ako odpoveď na desaťtisícové šeky ministra financií. Nemocnice preto rušia plánované operácie.
Do výpovedí vyše dvetisíc lekárov ostáva päť dní. Vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ) zatiaľ nedosiahli dohodu. Otvorená stále ostáva otázka platov a ani ďalších šesť požiadaviek lekárov sa nepodarilo schváliť v parlamente, hoci podľa ministra zdravotníctva je to na dobrej ceste.
Lekári hromadné výpovede nestiahli napriek stabilizačnému príspevku, ktorý ponúka šéf verejných financií Igor Matovič (OĽaNO) každému zdravotníkovi, ktorý po prvom decembri ostane pri pacientoch. Práve naopak.
Výpovede pribúdajú
Na Matovičovu ponuku hromadne zareagovali nemocnice po celom Slovensku. K viac ako 2 100 lekárom vo výpovediach sa pridali ďalší lekári, ktorí masovo vypovedali decembrové služby. „V Žilinskej nemocnici vypovedali decembrové služby viaceré oddelenia, konkrétne lekári z ARO, traumatológie, RTG, interného a chirurgie. Podobná situácia bude po víkende v Košiciach,“ povedal podpredseda LOZ Miroslav Mendel.
V Trnave k dnešnému dňu vypovedalo 24 lekárov z decembrových služieb, ešte dramatickejšie je to v bratislavskom Ružinove. Napríklad na ARO zostali traja lekári. Práve to je najväčším oddelením v nemocnici a za normálnych okolností v ňom pracuje okolo päťdesiat lekárov.
„V Prešove vypovedali decembrové služby lekári z ortopédie, anestéziológie, pediatri, internisti, ale i traumatológovia,“ hovorí Mendel s dôvetkom, že „situácia je veľmi vážna, ale lekári sa chcú dohodnúť s vládou a pracovať v takých podmienkach, v ktorých dokážu poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť“.
Lekárski odborári naďalej odmietajú stredajšiu ponuku ministra financií. Tvrdia, že od dohody s vládou ich delí 40 miliónov eur, ktoré vraj vláda tvrdí, že nemá. „Igor Matovič však má na desaťtisícové šeky pre lekárov, ktoré majú stáť rozpočet viac ako 415 miliónov eur,“ povedal šéf LOZ Peter Visolajský.
LOZ preto naďalej trvá na rovnakých ôsmich požiadavkách, ktoré má už vyše rok a pol, a snaží sa o dohodu s vládou. „Odmietame polopravdy, nesystémové desaťtisícové šeky a burcovanie hnevu. Potrebujeme zabezpečiť ľuďom na Slovensku lepší zdravotnícky systém. Nielen za 2 100 lekárov, ale aj za ďalších lekárov, ktorí sa k nám masovo pridávajú, vyzývame vládu, aby jej predstavitelia nevyhadzovali štátne stámilióny na nezmyselné nápady, ale aby sa vrátili z tlačoviek k rokovaciemu stolu, kde môžeme dospieť k čo najskoršej dohode,“ vyzval vládu na upokojenie situácie a dohodu Visolajský.
To, že je situácia zlá, dokazuje aj fakt, že nemocnice prestali v piatok objednávať pacientov na operácie. Ak lekári odídu z nemocníc, budú mať viaceré zdravotnícke zariadenia problém zabezpečiť aj urgentnú zdravotnú starostlivosť.
Univerzitná nemocnica v Bratislave
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorá je najväčšou na Slovensku, už neobjednáva pacientov na plánované operácie od prvého decembra. Pacientov začala informovať o obmedzení príjmov na plánované hospitalizácie.
"Včera v poobedňajších hodinách sme dostali z ministerstva zdravotníctva list, ako ďalej postupovať. Pripravili sme pokyn riaditeľa na prípravu prechodu nemocnice na krízový režim od 1. decembra. Nemocnica začala pacientov informovať o možnosti, že nedôjde k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým združením a lekári nestiahnu výpovede," uviedla pre TASR hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.
V súčasnosti nemocnica ešte poskytuje zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, pacientov však už na plánované operácie od 1. decembra neobjednáva. "Denne (pracovné dni) operujeme približne 160 pacientov, z toho približne 130 sú plánované výkony. To znamená, že za päť dní by takto bolo odložených približne 650 plánovaných operácií," ozrejmila hovorkyňa.
K dnešnému dňu UNB eviduje 477 výpovedí. "Čo je o 31 menej v porovnaní s podanými hromadnými výpoveďami. Dokopy 31 lekárov teda výpoveď už stiahlo," priblížila Kliská. UNB pripravila niekoľko alternatív krízového fungovania nemocníc, upozorňuje však, že pri odchode viac ako 470 lekárov bude ťažké zostaviť služby. "V takomto prípade by napríklad operatíva bežala iba na akútne stavy," vysvetlila hovorkyňa.
UNB verí, že k dohode medzi vládou a lekármi dôjde. "V opačnom prípade počkáme na rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o pozastavení plánovaných výkonov, následne pristúpime k informovaniu pacientov, ktorí majú naplánovanú operáciu po 1. decembri, o odklade ich výkonu," doplnila Kliská.
Pridala sa aj novozámocká nemocnica
Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky bude od decembra tiež zabezpečovať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Nariadil to riaditeľ nemocnice Karol Hajnovič. Nemocnica bude pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti súvisiacej s liečbou onkologického ochorenia a v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientom, ktorým sa poskytuje dialyzačná alebo biologická liečba.
Nariadenie riaditeľa v súčinnosti s listom ministra zdravotníctva z 24. novembra súvisí so závažnou situáciou v zdravotníctve spôsobenou výpoveďami lekárov v ústavných zdravotníckych zariadeniach s termínom ukončenia pracovných pomerov k 30. novembru 2022. Opatrenia zahŕňajú preplánovanie pacientov objednaných na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú je možné odložiť bez vážneho ohrozenia života a zdravia pacientov. Elektívne hospitalizácie mimo operačných odborov, ktoré nespadajú do kategórie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, sú do odvolania pozastavené.
Novozámocká nemocnica aktuálne eviduje 48 výpovedí z celkového počtu 235 lekárov. "Všetky oddelenia urobili služby tak, aby sme v nemocnici zabezpečili zdravotnú starostlivosť zatiaľ na prvé štyri decembrové dni. Prípadné presuny pacientov budeme riešiť akútne podľa situácie, ak vzniknú," informoval hovorca nemocnice Ján Baček. Akútnu zdravotnú starostlivosť bude podľa jeho slov nemocnica poskytovať v tom prípade, že sa situácia s výpoveďami nezmení, spresnil.
Aj na východe nastal problém
Na plánované operácie od 1. decembra neobjednáva pacientov ani Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana. "V súčasnosti ešte poskytujeme zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, ale na operácie po 1. decembri už pacientov neobjednávame," uviedol riaditeľ prešovskej nemocnice Ľubomír Šarník.
Z celkového počtu 472 lekárov je vo výpovednej lehote 144. "Okrem toho niektorí lekári postupne vypovedávajú službu v ústavnej pohotovostnej službe na december, k dnešnému dňu ich je 59," ozrejmil riaditeľ. Nemocnica má podľa jeho slov spracovaný krízový plán v prípade, že by nedošlo k dohode medzi vládou a lekármi. "O podrobnostiach plánu budeme informovať v priebehu budúceho týždňa," dodal Šarník.
Na plánované decembrové operácie už pacientov neobjednáva ani Nemocnica Poprad.
Aj Trnava
Ku kolabujúcim nemocniciam sa pridala aj Fakultná nemocnica Trnava, ktorá obmedzuje plánované operácie pacientov, u ktorých je predpoklad, že by zostali hospitalizovaní aj po prvom decembri.
"Plánované operácie manažujú jednotliví primári oddelení. Postupujeme tak, aby k 1. decembru neboli hospitalizovaní žiadni pacienti, ktorí majú plánovanú operáciu," doplnil hovorca nemocnice Matej Martovič. Lekári podľa hovorcu výpovede nesťahujú, naopak, pribudli ďalšie štyri. Celkovo podalo výpoveď 104 z 310 lekárov.
Žilinský kraj nebude môcť garantovať ani akútnu zdravotnú starostlivosť
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) nebude po nadobudnutí platnosti výpovedí lekárov schopný garantovať poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti na území kraja. Riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu ŽSK Silvia Pekarčíková vyjadrila obavu, že po prenesení zodpovednosti na lekárov, ktorí zostanú, a ostatných zdravotníckych pracovníkov, nie je možné zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
"Aj napriek faktu, že v dvoch nemocniciach v ŽSK nepodali výpovede a vo zvyšných je garantovaná čiastočná funkčnosť niektorých oddelení. Všetko to spôsobí enormný tlak na primárny i špecializovaný ambulantný sektor, ktorý je však už dnes poddimenzovaný," zdôraznila Pekarčíková.
Po vyhodnotení situácie zvolá predsedníčka ŽSK Erika Jurinová bezpečnostnú radu kraja, požiada o vyhlásenie núdzového stavu a bude informovať združenie samosprávnych krajov SK 8 o vážnosti situácie v ŽSK. "Vyzývam preto opätovne Lekárske odborové združenie (LOZ) a vládu SR, aby dospeli k dohode najneskôr do 23. novembra. Pokiaľ k dohode nedôjde, vzniká otázka, kto prevezme zodpovednosť za akékoľvek ohrozenie zdravia obyvateľov v Žilinskom kraji," upozornila Jurinová.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vyzval ľudí, ktorí zneužívajú smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, aby sa ospravedlnili vyšetrovateľom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, súdnym lekárom, ktorí od začiatku hovorili o samovražde. Uviedol to v reakcii na rozhodnutie Krajskej prokuratúry Prešov, ktorá potvrdila zastavenie vyšetrovania. Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) je rada, že sa nepreukázalo cudzie zavinenie.
,,Je mi ľúto smrti generála Lučanského a je mi ľúto všetkých výrokov politikov a mnohých ďalších, ktorí jeho smrť zneužívali na svoje osobné účely, zviditeľnenie sa a na to, aby vyvolávali v ľuďoch neistotu, vnášali do spoločnosti nenávisť a nepravdu," skonštatoval Mikulec vo videu na sociálnej sieti. Ak sa ľudia, ktorí smrť Lučanského zneužívali, neospravedlnia, svedčí to podľa neho o tom, že im išlo o vlastný prospech, nie o pravdu.
Kolíková ocenila, že takmer po dvoch rokoch je známy výsledok vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. ,,Som rada, že sa krajský prokurátor jasne vyjadril, že z ničoho nevyplýva z daného vyšetrovania, že by za úmrtím obvineného generála Lučanského bolo niečo iné ako samovražda," uviedla.
Krajská prokuratúra Prešov vylúčila cudzie zavinenie v súvislosti so smrťou bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Na základe vyšetrovania zamietla sťažnosti k zastaveniu vyšetrovania zo strany Úradu inšpekčnej služby. Rozhodnutie je právoplatné.
Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.
Videozáznamy, ktoré majú zachytávať ukrajinských vojakov strieľajúcich na ruských vojnových zajatcov, sú podľa predbežnej analýzy ,,s vysokou pravdepodobnosťou autentické", uviedla v piatok Organizácia Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala zo stanice Sky News.
Záznam podľa všetkého zachytáva zabitie 11 ruských vojakov vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorí sa predtým vzdali.
Na zázname je vidieť, ako ruskí vojaci ležia na zemi, keď sa jeden z nich objaví v pozadí a spustí paľbu. Ukrajinskí vojaci paľbu opätujú. Vzápätí nasleduje strih a opäť je vidieť tých istých ruských vojakov, ako ležia na zemi mŕtvi, opisuje Sky News. Televízia konštatuje, že video je na niektorých miestach upravované a je preto ťažké usúdiť, čo sa presne stalo.
Rusko tieto ,,brutálne vraždy" odsúdilo a uviedlo, že zodpovedných postaví pred spravodlivosť. Ukrajinskí predstavitelia záznam spočiatku nekomentovali, neskôr uviedli, že ho prešetria.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec povedal, že záznam pravdepodobne zachytáva ,,fingované zajatie", pri ktorom sa ruskí vojaci v skutočnosti nevzdali.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok streto s matkami ruských vojakov, ktorí bojujú na Ukrajine, a povedal im že celé vedenie Ruska s nimi zdieľa ich utrpenie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
V dôsledku vojny na Ukrajine prišli podľa Spojených štátov o život alebo utrpeli zranenia desaťtisíce ľudí na oboch stranách. Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala najväčšiu konfrontáciu Moskvy a Západu od kubánskej raketovej krízy z roku 1962.
Státisíce ruských vojakov boli vyslaní do bojov na Ukrajine vrátane približne 300-tisíc mobilizovaných záložníkov. Putin v piatok sedel so skupinou matiek pri stole s čajom, koláčmi a misami s čerstvým ovocím a povedal, že Moskva zdieľa bolesť s tými, ktorí stratili svojich synov.
,,Chcel by som, aby ste vedeli, že ja osobne i celé vedenie krajiny zdieľame vašu bolesť," uviedol. ,,Rozumieme, že nič nemôže nahradiť stratu syna – predovšetkým matke," dodal ďalej Putin, ktorý počas rozprávania sťažka dýchal a často si odkašliaval, všíma si Reuters.
Matky počúvali Putinove výroky, ale ich vlastné vyjadrenia určené prezidentovi v nahranom televíznom príspevku bezprostredne neodzneli.
Putin ďalej vyhlásil, že neľutuje spustenie ,,špeciálnej vojenskej operácie", ako sa v Rusku nazýva vojna na Ukrajine, a označil ju za prelomový moment, keď Rusko po desaťročiach ponižovania od pádu Sovietskeho zväzu z roku 1991 konečne povstalo proti arogantnej západnej hegemónii.
Niektorí príbuzní ruských vojakov toto stretnutie s Putinom označili za starostlivo pripravované a uviedli, že úprimná diskusia tam nebude mať svoje miesto, píše agentúra AFP. ,,Prezident sa stretne s niektorými matkami, ktorých si vytiahne zo svojho vrecka a ktoré sa budú pýtať tie správne otázky a ďakovať mu... Ako zvyčajne," uviedla matka Oľga Cukanovová, ktorej 20-ročný syn v súčasnosti vykonáva povinnú vojenskú službu a ona chce zabrániť jeho vyslaniu na Ukrajinu.
