Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbsko: Pri potýčke medzi migrantmi v pohraničí postrelili muža

Jeden muž bol postrelený pri potýčke medzi migrantmi v severosrbskej obci Horgoš na hraniciach s Maďarskom, privolaná polícia zadržala množstvo ďalších mužov. V piatok o tom informovala srbská polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AP.

Obyvatelia Horgoša privolali políciu s informáciou, že migranti v obci na seba strieľajú. Policajti po príchode na miesto činu vo štvrtok večer našli 20-ročného muža dvakrát postreleného do hrude a skupinu šiestich mužov.

V srbskom pohraničí táboria tisícky migrantov a mnohokrát sa pokúšajú dostať cez žiletkový plot do Maďarska, väčšinou s pomocou prevádzačov. Maďarskí policajti migrantov často zatláčajú späť a tí potom trávia v oblasti celé mesiace, a naďalej sa pokúšajú dostať do západnej Európy.

Srbská polícia oznámila, že pomocou dronov sa pokúsi zadržať všetkých ľudí zapojených do štvrtkovej streľby a do pokusov prepašovať migrantov cez hranicu.      

Šéf srbskej pohraničnej polície Mile Jandrič neskôr uviedol, že v oblasti objavila približne 600 ilegálnych migrantov.

,,Boli identifikovaní jednotlivci, ktorí sa zapojili do včerajšej streľby, a našli sme aj strelné zbrane," uviedol Jandrič.

Srbské médiá informovali, že videá zo sledovacích kamier v Horgoši ukázali, že cez obec vo štvrtok večer prechádzali veľké skupiny mužov s automatickými zbraňami a smerovali k hranici s Maďarskom.

Migranti prichádzajú do Srbska zo Severného Macedónska a Bulharska, potom sa pokúšajú prekročiť hranice do členských štátov Európskej únie – Maďarska a Chorvátska. Väčšina pochádza z Afganistanu a Sýrie, ostatní sú z Blízkeho východu, Afriky alebo Ázie. Nedávno Srbsko, Maďarsko a Rakúsko oznámili spoločnú akciu na zastavenie prúdu migrantov cez tento región.  

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka odobrila nové pamätné dni, 6. marec bude deň obetí pandémie

Na Slovensku pribudnú dva nové pamätné dni. Deň obetí pandémie COVID-19 bude pripadať na 6. marca. Zároveň sa 22. september stane Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Vyplýva to z dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, ktoré prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala.

Predkladatelia legislatívnej úpravy upozornili, že pozostalí obetí pandémie na Slovensku sa spojili v občianskom združení Skutočné obete a usilovali sa o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie dňa obetí pandémie. Pamätný deň bude pripadať na 6. marca, pretože je to deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku.

Druhým pamätným dňom chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor. Dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, lebo vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidenciou žiakov a študentov.

Zmena má byť účinná od januára 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko: Vládny Fidesz stratil 300-tisíc voličov, opozícii to veľmi nepomohlo

Od septembra stratila maďarská vládna strana Fidesz 300-tisíc voličov, z opozičných strán sa však dokázala posilniť iba Demokratická koalícia (DK). Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky inštitútu Závecz Research, ktoré zverejnil v piatok server Telex.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Fidesz podporuje 2,7 milióna priaznivcov a v Maďarsku je jednoznačne najsilnejšou politickou stranou. Opozičné strany sa od jari výraznejšie  neposilnili, pomer nerozhodných voličov však stúpol z 20 na 30 percent.

Fideszu nameral Závecz Research v septembri podporu 37 percent voličov, v novembri tento údaj klesol na 33 percent. DK si oproti septembru polepšila o jedno percento, v novembrovom prieskume ju preferovalo 11 percent opýtaných.

Treťou najsilnejšou stranou v novembri bolo radikálne Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom) so šiestimi percentami. Momentum získal päť percent, Maďarská socialistická strana (MSZP) a Jobbik po štyri percentá, pričom Strana dvojchvostého psa a Dialóg (Párbeszéd) si udržiavajú dvojpercentnú podporu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký kancelár: Ukrajina sa na nás môže spoľahnúť; Rusko nesmie vojnu vyhrať

Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil Ukrajinu, že Nemecko ju bude podporovať tak dlho, ako bude potrebné. Povedal to v interview pre nemecký magazín Focus, ktoré bolo zverejnené v piatok, deväť mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

„Ukrajina sa môže na nás spoľahnúť, že jej budeme ďalej poskytovať rozsiahlu finančnú a humanitárnu pomoc a aj zbrane tak dlho, ako bude treba," uviedol Scholz.

Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine najväčšiu pomoc vrátane dodávok zbraní. Veľmi účinné sú najmä samohybné húfnice, protilietadlové tanky Gepard, raketomety a systém protivzdušnej obrany IRIS-T.

Scholz nechcel špekulovať o tom, ako dlho bude vojna trvať, ale zdôraznil: „Rusko nesmie túto vojnu vyhrať." A nesmú byť použité jadrové zbrane, čo medzinárodné spoločenstvo dalo veľmi jasne najavo.

Na otázku, či je ruský prezident vojnový zločinec, Scholz odpovedal: „Vojna na Ukrajine porušuje všetky normy medzinárodného práva a Vladimir Putin je za túto vojnu zodpovedný. Boli tam spáchané neuveriteľne kruté vojnové zločiny. Pomôžeme ich vyriešiť, identifikovať zodpovedné osoby a postaviť ich pred spravodlivosť."

Scholz povedal, že súčasná stratégia Ruska v tejto vojne nefunguje. Pokusy zlomiť ducha ukrajinského odporu masívnymi raketovými útokmi jednoznačne nie sú úspešné, a to aj napriek otrasnému ničeniu Ukrajiny.

Nádej Ruska, že masový pohyb ľudí utekajúcich z Ukrajiny môže ohroziť podporu európskych krajín, „sa takisto ukazuje ako omyl", dodal kancelár. Nie je však jasné, aké závery vyvodí Rusko zo svojho zlyhania. „Práve teraz človek nemôže robiť žiadne spoľahlivé predpovede," pripustil Scholz.

(tasr)

Minúta  |  

Zamestnanci Amazonu na celom svete vyzvali na štrajk na takzvaný čierny piatok

Pracovníci amerického internetového gigantu Amazonu na celom svete vrátane USA, Nemecka a Francúzska ohlásili štrajk na čierny piatok za lepšie mzdy. Posledný piatok v novembri je pritom pre maloobchodníkov vrátane gigantického online predajcu Amazon jedným z najrušnejších nákupných dní v roku, keďže sa začína vianočné sezóna s ponukou lákavých zliav. TASR o tom informuje na základe správ DPA a Reuters.

Iniciatíva Make Amazon Pay, ktorá vyzvala na štrajky, uviedla, že protestné akcie by sa mali uskutočniť vo viac ako 30 krajinách.

V Nemecku organizuje protesty veľká odborová organizácia Verdi. Odbory naplánovali v 10 skladoch v krajine prestávky v práci. Francúzske odborové zväzy SUD a CGT vyzvali na štrajk v ôsmich skladoch v krajine.

Verdi žiada, aby americká spoločnosť uznala kolektívne zmluvy pre maloobchod a zásielkový obchod a vyzval na kolektívnu zmluvu o pracovných podmienkach, zatiaľ čo francúzske odbory požadujú zvýšenie odmeny za vianočnú nákupnú sezónu, počas ktorej musia zamestnanci v skladoch akceptovať veľa nadčasov.

Amazon a Verdi už dlho vedú spory o uznanie odborovej organizácie v distribučných centrách spoločnosti. Amazon odmieta kritiku odborov a poukázal na to, že v Nemecku je od septembra nástupná mzda vrátane bonusov vo výške minimálne 13 eur na hodinu.

,,Amazon ako zamestnávateľ ponúka skvelé platy, výhody a možnosti rozvoja, to všetko v atraktívnom a bezpečnom pracovnom prostredí," uviedol vo vyhlásení hovorca Amazonu v Nemecku.

Hovorca Amazonu vo Francúzsku zase oznámil, že všetci zamestnanci v skladoch, ktorí zarábajú menej ako 3 100 eur mesačne, dostanú jednorazový bonus vo výške 500 eur, navyše k 150-eurovému koncoročnému bonusu dohodnutému s odbormi.

V piatok ráno Amazon informoval, že prevažná väčšina jeho zamestnancov v Nemecku pracuje ako obvykle, pričom štrajk je obmedzený na deväť z 20 nemeckých logistických centier.

V spoločnosti Amazon France zatiaľ neboli zaznamenané žiadne známky narušenia prevádzky. Dvaja predstavitelia francúzskych odborov priznali, že neočakávajú veľkú účasť, pretože rastúce životné náklady nútia zamestnancov hľadať nadčasy.

,,Je to prvýkrát, čo má Amazon medzinárodný deň štrajku," povedala Monika Di Silvestreová z Verdi, ktorá zastupuje pracovníkov Amazonu.

,,Je to veľmi dôležité, pretože veľká globálna korporácia ako Amazon nemôže byť konfrontovaná len lokálne, regionálne alebo celoštátne," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: V prezidentských voľbách sa stretne 9 kandidátov

Deväť kandidátov z pôvodne 21 prihlásených sa bude v januárových voľbách uchádzať o post prezidenta Českej republiky. Sú medzi nimi napríklad expremiér Andrej Babiš a bývalý predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel. Oznámilo to v piatok po preverení prihlášok české ministerstvo vnútra, informuje TASR.

Ministerstvo posudzovalo celkovo 21 kandidačných listín, z nich pre voľby zaregistrovalo len deväť, ktoré splnili zákonom stanovené požiadavky. Sedem uchádzačov kandiduje na základe podpisov poslancov alebo senátorov a dvaja získali dostatočný počet podpisov od občanov.

Zvyšné prihlášky odmietli pre formálne nedostatky alebo nedosiahnutie potrebného počtu platných podpisov, oznámili na tlačovej konferencii námestník ministra vnútra Petr Vokáč a riaditeľ odboru volieb Tomáš Jirovec.

O hlasy voličov tak zabojujú Andrej Babiš, Jaroslav Bašta, Pavel Fischer, Marek Hilšer, Danuše Nerudová, Petr Pavel, Denisa Rohanová, Josef Středula a Tomáš Zima.

Štátna volebná komisia do 16. decembra vylosuje čísla, ktorými budú označené ich hlasovacie lístky.

Prvé kolo prezidentských volieb sa v Česku uskutoční 13. a 14. januára 2023 a prípadné druhé kolo je naplánované na 27. a 28. januára 2023.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.