Preskočiť na obsah
  |  

USA: Úrady zverejnili list na rozlúčku strelca z Walmartu vo Virgínii

Úrady v meste Chesapeake v americkom štáte Virgínia v piatok zverejnili list na rozlúčku zamestnanca hypermarketu Walmart, ktorý v utorok zastrelil šesť osôb a následne spáchal samovraždu. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Strelec Andre Bing (31) pracoval ako vedúci nočnej smeny vo Walmarte v meste Chesapeake, asi 240 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta USA Washington. V liste sa sťažoval na obťažovanie v práci a žiadal Boha o odpustenie.

Miestne úrady v piatok zverejnili odkaz, ktorý našli v strelcovom telefóne. ,,Prepáč Bože, že som ťa sklamal, nebola to tvoja chyba, ale moja chyba. Obťažovali ma idioti s nízkou inteligenciou a nedostatkom vedomostí. Bol som rovnako vinný a sklamal som svoj manažérsky tím a všetkých, ktorí ma mali radi tým, že som ich presvedčil, že som normálny," píše sa v odkaze.

Bing sa ospravedlnil za svoje činy slovami: ,,Všetci mi prepáčte, ale toto som neplánoval." Cítil sa, akoby ho k činu "viedol Satan". "Prial by som si, aby som všetkých pred sebou zachránil. Nech mi Boh odpustí za to, čo sa chystám urobiť," píše sa v liste.

Bing si v deň incidentu zákonne kúpil zbraň, ktorú pri útoku použil, uviedli úrady v meste Chesapeake. Podľa polície muž začal strieľať v utorok približne o 22.00 h miestneho času v miestnosti, kde sa pred začiatkom smeny zhromažďovali zamestnanci obchodu.

(tasr)

  |  

Švédsko: Mladí aktivisti žalujú svoj štát za neriešenie klimatických otázok

Viac než 600 mladých Švédov vrátane klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej v piatok podalo žalobu na švédsky štát, ktorý obviňujú z nečinnosti v oblasti klímy. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

,,Takýto rozsiahly prípad vo švédskom právnom systéme ešte nebol," uviedla Ida Edlingová, členka organizácie Aurora, ktorá žalobu pripravovala dva roky. Aktivisti ju podali okresnému súdu v Štokholme symbolicky počas svojho protestu v hlavnom meste.

Žaloba prichádza v čase, keď nová švédska pravicová vláda čelí kritike za nevýrazné ciele v oblasti klimatických zmien.

,,Ak vyhráme, bude vynesený rozsudok, podľa ktorého je švédsky štát povinný prispieť svojím dielom ku globálnym opatreniam, aby svet dosiahol cieľ 1,5 stupňa," tvrdí Edlingová.

V uplynulých rokoch sa čoraz viac organizácií a občanov obracia na súdy s kritikou nečinnosti vlády v klimatickej oblasti.

Holandský najvyšší súd v decembri 2019 nariadil vláde, aby do roku 2020 znížila emisie skleníkových plynov aspoň o 25 percent. Išlo o prelomový prípad, ktorý iniciovala environmentálna skupina. V podobnom prípade vo Francúzsku sa na súd obrátili viac než dva milióny občanov.

Švédski meteorológovia vo svojej správe zo  začiatku tohto týždňa uviedli, že priemerná teplota vo Švédsku sa od konca 19. storočia zvýšila takmer o dva stupne Celzia, čo je dvakrát rýchlejšie tempo ako celosvetový priemer.

Jedným z hlavných cieľov parížskej klimatickej dohody z roku 2015 je obmedziť globálne otepľovanie výrazne pod dva stupne Celzia, a ak je to možné maximálne na 1,5 stupňa Celzia voči hodnotám z predindustriálnej éry.

(tasr)

  |  

Ruská ropa sa už obchoduje hlboko pod navrhovaným stropom EÚ

Ruská ropa sa už obchoduje hlboko pod navrhovaným cenovým stropom, o ktorom sa diskutuje v Európskej únii (EÚ). Uviedla to v piatok agentúra Bloomberg.

Diplomati EÚ tento týždeň debatovali o strope niekde medzi 65 až 70 USD za barel (159 litrov). Očakáva sa, že tento limit zavedú  všetky krajiny skupiny G7.

Ale už tento rozsah je vysoko nad súčasnou cenou ruskej ropy Ural, podľa údajov spoločnosti Argus Media. Vo štvrtok (24. 11.) klesla napríklad cena ropy Ural na približne 52 USD (50,12 eura) za barel na dvoch kľúčových západných exportných termináloch Ruska.

Po zavedení cenového stropu bude platiť zákaz na transport, poistenie a iné služby s spojené s predajom ruskej ropy za cenu vyššiu ako stanovený limit. Cieľom cenového stropu je zabrániť Rusku financovať vojnu na Ukrajine vďaka vysokým príjmom z ropy.

Ak by bol zavedený strop v rozmedzí 65 až 70 USD za barel, Rusko by mohlo získať vyššie ceny a jeho klienti by nemali problém s  prístupom k tankerom a službám spojeným s týmito obchodmi. Práve neistota v súvislosti s prepravou nákladu odstrašuje niektorých potenciálnych kupujúcich. Samotná EÚ zakáže od 5. decembra takmer všetok dovoz ruskej ropy po mori.

Blok sa stále nedohodol na cenovom strope. Niektorí členovia, ako napríklad Poľsko, považujú 65 USD za barel za príliš mäkký prístup voči Moskve, zatiaľ čo iní, ako Grécko, štát s najväčším množstvom ropných tankerov, nechcú ísť pod 70 USD/barel.

Diplomati Únie sa majú opäť stretnúť v piatok večer, aby zistili, či dokážu uzavrieť konečnú dohodu o cenovej hladine na obmedzenie vývozu ruskej ropy, tvrdia zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Cenový strop nebude pre Moskvu žiadnou výhrou. Ceny ropy môžu klesať, ale aj rásť. A ak sa strop stane pevnou súčasťou trhu, Rusko by pri náraste cien komodity mohlo prísť o budúce zisky.

V súvislosti s cenami ruskej ropy panuje značná neistota, pretože obchodovanie s ňou sa od vojny stalo menej transparentným. Platts, vydavateľ cien, ktorý je súčasťou spoločnosti S&P Global, vo štvrtok odhadol cenu Uralu v ruskom prístave Primorsk na približne 52 USD.

(tasr)

  |  

Energie: Ruská ropa sa už obchoduje hlboko pod navrhovaným stropom EÚ

Ruská ropa sa už obchoduje hlboko pod navrhovaným cenovým stropom, o ktorom sa diskutuje v Európskej únii (EÚ). Uviedla to v piatok agentúra Bloomberg, z ktorej správu prevzala TASR.

Diplomati EÚ tento týždeň debatovali o strope niekde medzi 65 až 70 USD za barel (159 litrov). Očakáva sa, že tento limit zavedú  všetky krajiny skupiny G7.

Ale už tento rozsah je vysoko nad súčasnou cenou ruskej ropy Ural, podľa údajov spoločnosti Argus Media. Vo štvrtok (24. 11.) klesla napríklad cena ropy Ural na približne 52 USD (50,12 eura) za barel na dvoch kľúčových západných exportných termináloch Ruska.

Po zavedení cenového stropu bude platiť zákaz na transport, poistenie a iné služby s spojené s predajom ruskej ropy za cenu vyššiu ako stanovený limit. Cieľom cenového stropu je zabrániť Rusku financovať vojnu na Ukrajine vďaka vysokým príjmom z ropy.

Ak by bol zavedený strop v rozmedzí 65 až 70 USD za barel, Rusko by mohlo získať vyššie ceny a jeho klienti by nemali problém s  prístupom k tankerom a službám spojeným s týmito obchodmi. Práve neistota v súvislosti s prepravou nákladu odstrašuje niektorých potenciálnych kupujúcich. Samotná EÚ zakáže od 5. decembra takmer všetok dovoz ruskej ropy po mori.

Blok sa stále nedohodol na cenovom strope. Niektorí členovia, ako napríklad Poľsko, považujú 65 USD za barel za príliš mäkký prístup voči Moskve, zatiaľ čo iní, ako Grécko, štát s najväčším množstvom ropných tankerov, nechcú ísť pod 70 USD/barel.

Diplomati Únie sa majú opäť stretnúť v piatok večer, aby zistili, či dokážu uzavrieť konečnú dohodu o cenovej hladine na obmedzenie vývozu ruskej ropy, tvrdia zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Cenový strop nebude pre Moskvu žiadnou výhrou. Ceny ropy môžu klesať, ale aj rásť. A ak sa strop stane pevnou súčasťou trhu, Rusko by pri náraste cien komodity mohlo prísť o budúce zisky.

V súvislosti s cenami ruskej ropy panuje značná neistota, pretože obchodovanie s ňou sa od vojny stalo menej transparentným. Platts, vydavateľ cien, ktorý je súčasťou spoločnosti S&P Global, vo štvrtok odhadol cenu Uralu v ruskom prístave Primorsk na približne 52 USD.

(tasr)

  |  

Srbsko: Pri potýčke medzi migrantmi v pohraničí postrelili muža

Jeden muž bol postrelený pri potýčke medzi migrantmi v severosrbskej obci Horgoš na hraniciach s Maďarskom, privolaná polícia zadržala množstvo ďalších mužov. V piatok o tom informovala srbská polícia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AP.

Obyvatelia Horgoša privolali políciu s informáciou, že migranti v obci na seba strieľajú. Policajti po príchode na miesto činu vo štvrtok večer našli 20-ročného muža dvakrát postreleného do hrude a skupinu šiestich mužov.

V srbskom pohraničí táboria tisícky migrantov a mnohokrát sa pokúšajú dostať cez žiletkový plot do Maďarska, väčšinou s pomocou prevádzačov. Maďarskí policajti migrantov často zatláčajú späť a tí potom trávia v oblasti celé mesiace, a naďalej sa pokúšajú dostať do západnej Európy.

Srbská polícia oznámila, že pomocou dronov sa pokúsi zadržať všetkých ľudí zapojených do štvrtkovej streľby a do pokusov prepašovať migrantov cez hranicu.      

Šéf srbskej pohraničnej polície Mile Jandrič neskôr uviedol, že v oblasti objavila približne 600 ilegálnych migrantov.

,,Boli identifikovaní jednotlivci, ktorí sa zapojili do včerajšej streľby, a našli sme aj strelné zbrane," uviedol Jandrič.

Srbské médiá informovali, že videá zo sledovacích kamier v Horgoši ukázali, že cez obec vo štvrtok večer prechádzali veľké skupiny mužov s automatickými zbraňami a smerovali k hranici s Maďarskom.

Migranti prichádzajú do Srbska zo Severného Macedónska a Bulharska, potom sa pokúšajú prekročiť hranice do členských štátov Európskej únie – Maďarska a Chorvátska. Väčšina pochádza z Afganistanu a Sýrie, ostatní sú z Blízkeho východu, Afriky alebo Ázie. Nedávno Srbsko, Maďarsko a Rakúsko oznámili spoločnú akciu na zastavenie prúdu migrantov cez tento región.  

(tasr)

  |  

Prezidentka odobrila nové pamätné dni, 6. marec bude deň obetí pandémie

Na Slovensku pribudnú dva nové pamätné dni. Deň obetí pandémie COVID-19 bude pripadať na 6. marca. Zároveň sa 22. september stane Dňom boja proti nenávistným prejavom na deťoch. Vyplýva to z dvoch noviel zákona o štátnych sviatkoch, ktoré prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala.

Predkladatelia legislatívnej úpravy upozornili, že pozostalí obetí pandémie na Slovensku sa spojili v občianskom združení Skutočné obete a usilovali sa o pripomenutie pamiatky svojich blízkych aj iniciatívou na schválenie dňa obetí pandémie. Pamätný deň bude pripadať na 6. marca, pretože je to deň prvého potvrdeného prípadu ochorenia COVID-19 na Slovensku.

Druhým pamätným dňom chcú poslanci docieliť, aby sa problematike rizikového správania žiakov a študentov venoval adekvátny priestor. Dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, keď by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike, lebo vedenie škôl je prvé týždne zaťažené agendou spojenou so zberom dát či evidenciou žiakov a študentov.

Zmena má byť účinná od januára 2023.

(tasr)