28. novembra 2022 | 12:56

Minúta | 28. novembra 2022 | 12:56

INESS: Navýšenie miezd lekárov je pomerne štedré, dokáže spomaliť ich úbytok

Navýšenie miezd lekárov, na ktorom sa dohodli vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ), je podľa analytika INESS Martina Vlachynského pomerne štedré vzhľadom na možnosti slovenskej ekonomiky. Myslí si, že dokáže spomaliť úbytok lekárov v nemocniciach.

"Vyššie platy však 65- a viacročných lekárov zázračne neomladia. Prilákať by mohli možno zahraničných lekárov z tretích krajín, tomu sa však slovenský systém aktívne bráni. Medikov priláka skôr efektívne vzdelávanie a sľubná kariéra," upozornil.

Podotkol, že síce "nátlaková akcia" zo strany LOZ vyvolala veľa pozornosti, dodatočné stovky miliónov by do zdravotníctva museli na zachovanie jeho prevádzky pritiecť tak či tak. Ostatné požiadavky ako DRG systém či lepšie vzdelávanie zdravotníkov sú podľa analytika tradičnými témami, ku ktorým sa nadšene hlási každý politik. "Podstatné je ich praktické prevedenie. To sa nedá dosiahnuť podpisom papiera," skonštatoval.

Stabilizačný príspevok pre zdravotníkov podľa neho ako finančná injekcia poteší, no otázka miezd zostane. "V prípade nelekárskych zdravotníkov ešte výraznejšie ako v prípade lekárov," doplnil Vlachynský.

Naďalej je podľa neho potrebné aj ďalšie dofinancovanie sektora. "Stačí sa pozrieť do rozpočtu, na lieky je na rok 2023 plánovaný rast výdavkov nula percent, pomôcky mínus dve percentá, SVALZy nula percent, všeobecných lekárov sedem percent, špecialistov šesť percent. To v čase, keď máme 15-percentnú infláciu a všetky tri zdravotné poisťovne končia rok veľmi nepríjemnými stratami," ozrejmil s tým, že to sú len "okamžité" prevádzkové dôvody. "Také, ako kapitálový dlh či finančný dlh nemocníc, ani nespomínam," dodal.

(tasr)

28. novembra 2022 | 12:33

Minúta | 28. novembra 2022 | 12:33

Niektoré čínske mestá zmierňujú pravidlá proti COVID-19

Úrady v niekoľkých čínskych oblastiach v pondelok uvoľnili opatrenia proti koronavírusu, ale stále trvajú na politike nulovej tolerancie voči ochoreniu COVID-19. Stalo sa tak po tom, čo davy ľudí počas víkendových protestov proti pandemickým pravidlám požadovali, aby prezident Si Ťin-pching rezignoval.

Samospráva v Pekingu oznámila, že už nebude zriaďovať brány na blokovanie prístupu do bytov, kde sa vyskytujú infikovaní. „Priechody musia zostať voľné pre zdravotnú prepravu, núdzové úniky a záchranu,“ povedal podľa oficiálnej Čínskej spravodajskej služby predstaviteľ mesta zodpovedný za kontrolu epidémie Wang Ta-kuang.

Aj úrady v Kantone oznámili, že niektorí obyvatelia už nebudú musieť podstupovať hromadné testovanie. Ako dôvod uviedli potrebu šetriť zdroje.

Mestá Urumči a Korla oznámili, že tento týždeň sa znovu otvoria trhy a ďalšie podniky v oblastiach s nízkym rizikom infekcie a obnovia verejnú autobusovú dopravu.

Čínska vláda vedie politiku nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorú presadzuje prísnou izoláciou infikovaných a ďalšími pravidlami. Obyvatelia sú však čoraz viac nespokojní, keďže nárast infekcií viedol k sprísneniu kontrol v mestách a následným sťažnostiam, že príliš horlivé presadzovanie škodí verejnosti. Ľudia v niektorých oblastiach sú zavretí doma aj štyri mesiace a sťažujú sa, že im chýbajú spoľahlivé zásoby jedla.

Protesty v Číne vypukli v najmenej v ôsmich veľkých mestách po správach, že opatrenia mohli prispieť k tomu, že pri nedávnom požiari bytového domu v meste Urumči zomrelo desať ľudí. Protestovalo sa napríklad v Šanghaji a Pekingu, ale údajne aj v Nankingu, Čchung-čchingu alebo Čcheng-tu. Vláda zatiaľ protesty alebo kritiku Siho, čo je najrozšírenejšie prejavenie nevôle obyvateľov s vládnucimi komunistami za niekoľko desaťročí, nekomentovala. Zatiaľ nie sú žiadne oficiálne informácie o zadržaných počas protestov.

V pondelok v Číne oznámili denný prírastok 40 347 prípadov ochorenia COVID-19, z toho 36 525 ľudí nemalo príznaky. Ľudový denník vládnej strany vyzval na efektívne vykonávanie antivírusovej stratégie, čo podľa agentúry AP naznačuje, že vláda nemá v pláne meniť svoju politiku.

(sita)

28. novembra 2022 | 12:17

Minúta | 28. novembra 2022 | 12:17

Výrobné ceny v priemysle sa v októbri zvýšili o takmer 60 percent

Ceny priemyselných výrobcov pre domáci trh v októbri medziročne vzrástli o 58,4 percenta.

Celkový vývoj v priemysle ovplyvnili najmä rasty cien v dodávke elektriny a plynu o 126,2 percenta, vo výrobe ropných produktov o 57,6 percenta a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 48,9 percenta. Medzimesačne ceny priemyselných výrobcov v tuzemsku stúpli o 0,7 percenta.

V súhrne od začiatku roka však ceny v tomto sektore medziročne vzrástli o 44,9 percenta, informoval v pondelok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Váhovo najdôležitejšie odvetvia zaznamenali nižší nárast výrobných cien, a to výroba dopravných prostriedkov o 8,3 percenta, výroba kovov a kovových konštrukcií o 2,7 percenta, pričom v prvej polovici roka bol v tomto odvetví rast cien na úrovni 30 percent. Nárast cien vo výrobe potravín dosiahol 30,2 percenta.

Ceny priemyselných výrobcov na export medziročne vzrástli o 18,8 percenta. Vyššie boli ceny energií, najmä však ceny za dodávku elektriny a plynu o 143,3 percenta a za dodávky vody a odpadov o 26,4 percenta. V medzimesačnom porovnaní ceny priemyselných výrobcov na export vzrástli o 0,8 percenta. V súhrne za desať mesiacov tohto roka boli ceny priemyselných výrobcov na export vyššie ako pred rokom o 21,7 percenta.

Ceny poľnohospodárskych výrobcov vzrástli v októbri medziročne o 37,5 percenta. Výrobcovia rastlinnej produkcie mali ceny o 40 percent vyššie ako v rovnakom období minulého roka, ceny živočíšnej produkcie stúpli o 30,2 percenta. Cena produkcie obilnín stúpla o 54,8 percenta a olejnatých plodov a semien o 29,5 percenta. Cena výroby surového kravského mlieka bola o 42,7 percenta drahšia ako pred rokom. Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobcov v priemere o 36,3 percenta, hlavne vplyvom vyšších cien produkcie rastlinných výrobkov o 46,8 percenta a vyšších cien živočíšnych výrobkov o 18 percenta.

Ceny stavebných prác vzrástli v októbri medziročne o 17,9 percenta, v porovnaní so septembrom tohto roka boli vyššie o 0,5 percenta. V súhrne za desať mesiacov roka 2022 vzrástli o 17,8 percenta.

(tasr)

28. novembra 2022 | 11:56

Minúta | 28. novembra 2022 | 11:56

Šéf holandskej centrálnej banky: Na skrotenie inflácie v eurozóne bude potrebné "dlhšie obdobie"

Cyklus zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) zameraných na rekordnú infláciu sa zďaleka nekončí. Naznačil to v pondelok Klaas Knot, člen Rady guvernérov ECB a šéf holandskej centrálnej banky.

Knot uviedol pritom, že zatiaľ čo projekcie ECB predpokladajú spomalenie rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v roku 2024 na takmer dve percentá zo súčasného viac ako päťnásobne vyššieho tempa, riziká, ktoré ohrozujú tento výhľad, "sú úplne naklonené smerom nahor".

"V Európe sa musíme pripraviť na vlečúce sa obdobie, počas ktorého sa tvorcovia politiky a centrálni bankári budú musieť zamerať na obnovenie cenovej stability," povedal v pondelok v Paríži. Knot patrí v ECB medzi takzvaných jastrabov, teda stúpencov tvrdej línie, ktorí presadzovali zvýšenie úrokových sadzieb banky až o 75 bázických bodov.

Trhy teraz zameriavajú svoju pozornosť na to, či sa ECB na svojom zasadnutí v polovici decembra opäť rozhodne pre také výrazné zvýšenie úrokov, keďže inflácia sa môže tento mesiac spomaliť. Niektorí totiž tvrdia, že hrozba poklesu ekonomiky euroregiónu je dôvodom na spomalenie tempa zvyšovania úrokov.

Podľa Knota nie je "vopred určené", že dôjde k recesii v eurozóne, ale "rast bude slabší, to je isté". "Na to, aby sa inflácia vrátila späť k cieľovej úrovni (dve percentá), budeme potrebovať dlhšie časové obdobie, počas ktorého bude hospodársky rast prinajmenšom pod potenciálom," vyhlásil.

Najväčším nebezpečenstvom je podľa Knota príliš skoré vyhlásenie víťazstva nad infláciou a uvoľnenie sprísňovania menovej politiky ešte pred "dokončením práce". Pred týmto rizikom varoval v piatok (25. 11.) aj jeho estónsky kolega Madis Müller.

(tasr)

28. novembra 2022 | 11:39

Minúta | 28. novembra 2022 | 11:39

Dohoda medzi LOZ a vládou stále nerieši hroziaci kolaps v ambulanciách, tvrdí Zväz ambulantných poskytovateľov

Neštátne ambulancie, ktoré zastupujú drvivú väčšinu zdravotnej starostlivosti a ošetria približne 60 percent všetkých pacientov, nemôžu za súčasného modelu financovania ďalej udržať svoj chod.

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) už niekoľko týždňov odmieta návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 a upozorňuje na neriešenie nárastu cien energií, ako i ostatných problémov, ktoré vedú k neustálemu zatváraniu ambulantných zariadení.

„ZAP s úľavou víta dohodu medzi LOZ a vládou. Dovoľuje si však zároveň dôrazne upozorniť, že táto dohoda sa nijako netýka ambulancií a ich personálu mimo nemocničných zariadení, akoby sa mylne mohla verejnosť domnievať," upozornila v tlačovej správe prezidentka ZAP Jaroslava Orosová. Dôrazne apeluje na vládu a parlament, aby sa urýchlene začal zaoberať aj predloženými požiadavkami a potrebami ambulantného sektora a na tieto pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a prijímaní legislatívy aj prihliadal.

Ambulantný sektor v štátnom rozpočte podľa Orosovej nedosahuje výšku alokovaných zdrojov na nemocničnú starostlivosť. Upozorňuje na to, že treba vyriešiť problémy v súvislosti so stabilizáciou personálu, výškou inflácie a energetickou krízou. ZAP upozorňuje na to, že ak sa tieto problémy urgentne nezačnú riešiť, začiatkom budúceho roka môže nastať kolaps v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v slovenských ambulanciách.

Premiér Eduard Heger sa po sobotňajšom sedemhodinovom rokovaní na Úrade vlády SR s predstaviteľmi LOZ dohodol na plnení ôsmich požiadaviek lekárov. Kríza je tak podľa neho zažehnaná. „Dohodli sme sa, našli sme zhodu aj na platoch," povedal. Podľa neho ide o najväčší kompromis, aký sa mohol dohodnúť. Vláda podľa neho ustúpila v požiadavke dodatočných 40 miliónov eur určených na platy lekárov. V platnosti zostáva aj stabilizačný príspevok pre ostatných zdravotníckych pracovníkov.

Od 1. januára budúceho roka plat neatestovaného lekára podľa predsedu vlády stúpne na 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku a za každý rok praxe získa 0,015-násobok priemernej mzdy. Plat atestovaného lekára dosiahne 2,5-násobok priemerných zárobkov na Slovensku a za každý rok praxe 0,025-násobok priemernej mzdy, najviac za 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa pri atestovaných lekároch zvýši koeficient za roky praxe z 0,025 na 0,03. „Dnešok je o dohode," dodal premiér Heger.

(sita)

28. novembra 2022 | 11:31

Minúta | 28. novembra 2022 | 11:31

Obyvatelia prešovskej bytovky by sa do nej po požiari mohli vrátiť do konca týždňa

Do konca týždňa by sa mohli do svojich bytov vrátiť obyvatelia bytovky na Prostějovskej ulici po štvrtkovom (24. 11.) požiari. V pondelok to uviedol primátor Prešova František Oľha, podľa ktorého sa rieši strop medzi ôsmym a deviatym poschodím.

"Je zastabilizovaný podpornou konštrukciou, statik počíta a hľadá najlepšie riešenie, ako ho trvalo stabilizovať. Predpokladám, že koncom týždňa, ak bude mať správca bytového domu všetky revízne správy, tak prísľub je taký, že sprístupnia prvých 33 bytov," uviedol Oľha. Celkovo je v bytovke 72 bytov.

Mesto aktuálne poskytuje ubytovanie ôsmim obyvateľom vo svojich priestoroch. Čo sa týka pomoci ľuďom, ktorí museli opustiť svoje byty, každý podľa slov primátora pomohol, ako mohol. Ako dodal, mesto možno bude kontaktovať niektorú z veľkých nadácií v súvislosti s pomocou pre ľudí.

"Máme pripravený aj transparentný účet, ale nateraz by som to naozaj nechal na to, že niektorá z veľkých nadácií, ktorá má dosah, ak to bude pre nich zaujímavá téma, tak aby spustili nejakú zbierku. Ľudia majú aj z dôvodu hasenia a zadymenia poškodené svoje byty a veci. Bytovka je stále prístupná pod dohľadom pre ľudí, aby si išli po svoje veci," doplnil Oľha.

"Podľa aktuálnych informácií teplo a vodu máme v celom objekte, čiže objekt sa vykuruje, ale elektrickú energiu vieme sprístupniť, ak budú revízie. Podľa mňa nemá zmysel, aby sa ľudia sťahovali do bytov, kam nemajú dovedený elektrický prúd," skonštatoval primátor.

K požiaru v bytovom dome na Prostějovskej ulici v Prešove došlo vo štvrtok večer. Vyžiadal si dve obete a dvaja ľudia sa zranili. V meste bola vyhlásená mimoriadna situácia, zasadal krízový štáb.

(tasr)

28. novembra 2022 | 11:18

Minúta | 28. novembra 2022 | 11:18

Slovensko v marci navštívi holandský kráľ Viliam Alexander s kráľovnou Maximou

Na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej pricestuje na oficiálnu návštevu Slovenska holandský kráľ Viliam Alexander a kráľovná Maxima. Návšteva sa uskutoční v dňoch 7. až 9. marca 2023. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

"Veľmi si vážim, že kráľ Viliam Alexander a kráľovná Maxima prijali moje pozvanie a budeme ich môcť na jar privítať na Slovensku. Túto návštevu vnímam ako ďalšie potvrdenie výborných vzťahov medzi našimi krajinami, ktoré spájajú spoločné hodnoty a spolupráca v rôznych oblastiach. Marcová návšteva bude príležitosťou tieto vzťahy ešte viac prehĺbiť," skonštatovala prezidentka.

Ako pripomenul hovorca, Slovensko a Holandsko spájajú spoločné hodnoty a priority, bilaterálna spolupráca, ako aj partnerstvo v rámci Európskej únie a NATO.

Hlavnými témami kráľovskej návštevy budú otázky právneho štátu a ochrany klímy vrátane prechodu na obehové hospodárstvo, ako aj podpora inklúzie a rozmanitosti v spoločnosti.

(tasr)

28. novembra 2022 | 10:52

Minúta | 28. novembra 2022 | 10:52

Bosnu a Hercegovinu postihlo zemetrasenie s magnitúdou 4,6

Zemetrasenie s magnitúdou 4,6 zasiahlo v pondelok ráno strednú oblasť Bosny a Hercegoviny, oznámilo Európske stredomorské seizmologické centrum (EMSC). TASR o tom informuje na základe správy agentúry HINA.

K otrasom došlo podľa EMSC v hĺbke desať kilometrov neďaleko mesta Zenica krátko pred 9.00. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne materiálne škody. Miestni obyvatelia podľa vyjadrení na oficiálnom webe EMSC cítili krátke otrasy.

(tasr)

28. novembra 2022 | 10:50

Minúta | 28. novembra 2022 | 10:50

Irán tvrdí, že má dôkaz o zapojení západných krajín do nedávnych protestov

Irán má dôkaz, že do rozsiahlych protestov, ktoré vypukli v Iráne po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, sú zapojené západné krajiny, uviedlo v pondelok iránske ministerstvo zahraničných vecí. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Máme špecifickú informáciu, ktorá dokazuje, že Spojené štáty, západné krajiny a niektorí americkí spojenci zohrali pri protestoch rolu," uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie Náser Kanání.

Rozsiahle protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe. Krátko predtým ju zatkla teheránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska aktivistická tlačová agentúra HRANA uviedla, že protesty si vyžiadali už najmenej 448 mŕtvych, medzi ktorými je aj 63 detí. Zahynulo pri nich aj 57 členov bezpečnostných síl a približne 18 170 osôb bolo zatknutých.

Podľa agentúry Reuters predstavujú protesty jednu z najväčších výziev pre vládny estabilišment, zložený prevažne z duchovných, od Iránskej islamskej revolúcie z roku 1979.

(tasr)

28. novembra 2022 | 10:41

Minúta | 28. novembra 2022 | 10:41

Zdravotná poisťovňa Union: Stratu spôsobuje najmä nedostatočné financovanie za poistencov štátu

Straty, ktoré ovplyvňujú hospodárenie súkromnej Union zdravotnej poisťovne (ZP), spôsobuje najmä nedostatočné financovanie za poistencov štátu. Pre TASR to uviedla jej hovorkyňa Kristína Balúchová. Union ZP bola koncom septembra v strate 1,5 milióna eur.

"Veľkou finančnou záťažou bolo aj PCR testovanie začiatkom roka, ktoré nebolo kryté štátnym rozpočtom. Oproti predošlým rokom sme taktiež vynaložili viac prostriedkov na doplatky za lieky z dôvodu zmeny zákona od 1. januára 2022," priblížila Union ZP.

Poukázala, že značná časť prostriedkov z dofinancovania išla do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. "Ide o 160 miliónov eur (120 miliónov eur v apríli, 40 miliónov eur v auguste), pričom z tohto dofinancovania neštátne poisťovne nedostali a nedostanú žiadny podiel na príjmoch," podotkla.

Medzi zdravotné poisťovne sa má podľa nej v tomto roku prerozdeliť ešte 186 miliónov eur. "Táto suma nie je dostatočná na pokrytie požiadaviek poskytovateľov zdravotnej starostlivosti," dodala.

Všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku boli podľa výsledkov ich hospodárenia ku koncu septembra v strate. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje stratu takmer 173 miliónov eur, súkromná Dôvera je v strate 43,2 milióna eur a súkromná Union ZP zase 1,5 milióna eur.

(tasr)

28. novembra 2022 | 10:33

Minúta | 28. novembra 2022 | 10:33

NBS: Finančnú stabilitu aktuálne ovplyvňuje predovšetkým inflácia a s ňou spojený rast úrokových sadzieb

Finančnú stabilitu na Slovensku aktuálne ovplyvňuje predovšetkým inflácia a s ňou spojený rast úrokových sadzieb. Tá je aj ústrednou témou novembrovej spravy o finančnej stabilite, o ktorej na pondelkovej tlačovej konferencii informoval výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability v Národnej banke Slovenska (NBS) Vladimír Dvořáček.

Ako zdôraznil, je to komplexný fenomén, ktorý ovplyvňuje naše životy. „Infláciu v takej podobe, ako ju máme dnes, sme tu nemali vyše 20 rokov, preto sú s tým spojené isté obavy na strane podnikov a domácností," pokračoval Dvořáček s tým, že okrem negatívnych vplyvov má aj niektoré pozitívne dopady.

Vymenoval pritom tri základné fenomény, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú finančnú stabilitu na Slovensku. Prvým je zhoršenie finančnej situácie časti podnikov a domácností, čo bude podľa neho viesť k zhoršeniu splácania úverov v bankách.

Druhý súvisí s úvermi na bývanie, ktoré na Slovensku dlhodobo nadmerne rástli. „Tento trend sa zatavil, trend sa obracia," skonštatoval Dvořáček. Ako zároveň doplnil, tento jav hodnotia z pohľadu finančnej stability ako pozitívny, keďže vplýva na cenu nehnuteľností. Tretím fenoménom je otázka likvidity bánk a ceny financovania bánk, kde taktiež prichádza k novému vývoju, ktorý NBS pozorne sleduje.

(sita)