Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf holandskej centrálnej banky: Na skrotenie inflácie v eurozóne bude potrebné "dlhšie obdobie"

Cyklus zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) zameraných na rekordnú infláciu sa zďaleka nekončí. Naznačil to v pondelok Klaas Knot, člen Rady guvernérov ECB a šéf holandskej centrálnej banky.

Knot uviedol pritom, že zatiaľ čo projekcie ECB predpokladajú spomalenie rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v roku 2024 na takmer dve percentá zo súčasného viac ako päťnásobne vyššieho tempa, riziká, ktoré ohrozujú tento výhľad, "sú úplne naklonené smerom nahor".

"V Európe sa musíme pripraviť na vlečúce sa obdobie, počas ktorého sa tvorcovia politiky a centrálni bankári budú musieť zamerať na obnovenie cenovej stability," povedal v pondelok v Paríži. Knot patrí v ECB medzi takzvaných jastrabov, teda stúpencov tvrdej línie, ktorí presadzovali zvýšenie úrokových sadzieb banky až o 75 bázických bodov.

Trhy teraz zameriavajú svoju pozornosť na to, či sa ECB na svojom zasadnutí v polovici decembra opäť rozhodne pre také výrazné zvýšenie úrokov, keďže inflácia sa môže tento mesiac spomaliť. Niektorí totiž tvrdia, že hrozba poklesu ekonomiky euroregiónu je dôvodom na spomalenie tempa zvyšovania úrokov.

Podľa Knota nie je "vopred určené", že dôjde k recesii v eurozóne, ale "rast bude slabší, to je isté". "Na to, aby sa inflácia vrátila späť k cieľovej úrovni (dve percentá), budeme potrebovať dlhšie časové obdobie, počas ktorého bude hospodársky rast prinajmenšom pod potenciálom," vyhlásil.

Najväčším nebezpečenstvom je podľa Knota príliš skoré vyhlásenie víťazstva nad infláciou a uvoľnenie sprísňovania menovej politiky ešte pred "dokončením práce". Pred týmto rizikom varoval v piatok (25. 11.) aj jeho estónsky kolega Madis Müller.

(tasr)

Minúta  |  

Dohoda medzi LOZ a vládou stále nerieši hroziaci kolaps v ambulanciách, tvrdí Zväz ambulantných poskytovateľov

Neštátne ambulancie, ktoré zastupujú drvivú väčšinu zdravotnej starostlivosti a ošetria približne 60 percent všetkých pacientov, nemôžu za súčasného modelu financovania ďalej udržať svoj chod.

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) už niekoľko týždňov odmieta návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 a upozorňuje na neriešenie nárastu cien energií, ako i ostatných problémov, ktoré vedú k neustálemu zatváraniu ambulantných zariadení.

„ZAP s úľavou víta dohodu medzi LOZ a vládou. Dovoľuje si však zároveň dôrazne upozorniť, že táto dohoda sa nijako netýka ambulancií a ich personálu mimo nemocničných zariadení, akoby sa mylne mohla verejnosť domnievať," upozornila v tlačovej správe prezidentka ZAP Jaroslava Orosová. Dôrazne apeluje na vládu a parlament, aby sa urýchlene začal zaoberať aj predloženými požiadavkami a potrebami ambulantného sektora a na tieto pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a prijímaní legislatívy aj prihliadal.

Ambulantný sektor v štátnom rozpočte podľa Orosovej nedosahuje výšku alokovaných zdrojov na nemocničnú starostlivosť. Upozorňuje na to, že treba vyriešiť problémy v súvislosti so stabilizáciou personálu, výškou inflácie a energetickou krízou. ZAP upozorňuje na to, že ak sa tieto problémy urgentne nezačnú riešiť, začiatkom budúceho roka môže nastať kolaps v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v slovenských ambulanciách.

Premiér Eduard Heger sa po sobotňajšom sedemhodinovom rokovaní na Úrade vlády SR s predstaviteľmi LOZ dohodol na plnení ôsmich požiadaviek lekárov. Kríza je tak podľa neho zažehnaná. „Dohodli sme sa, našli sme zhodu aj na platoch," povedal. Podľa neho ide o najväčší kompromis, aký sa mohol dohodnúť. Vláda podľa neho ustúpila v požiadavke dodatočných 40 miliónov eur určených na platy lekárov. V platnosti zostáva aj stabilizačný príspevok pre ostatných zdravotníckych pracovníkov.

Od 1. januára budúceho roka plat neatestovaného lekára podľa predsedu vlády stúpne na 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku a za každý rok praxe získa 0,015-násobok priemernej mzdy. Plat atestovaného lekára dosiahne 2,5-násobok priemerných zárobkov na Slovensku a za každý rok praxe 0,025-násobok priemernej mzdy, najviac za 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa pri atestovaných lekároch zvýši koeficient za roky praxe z 0,025 na 0,03. „Dnešok je o dohode," dodal premiér Heger.

(sita)

Minúta  |  

Obyvatelia prešovskej bytovky by sa do nej po požiari mohli vrátiť do konca týždňa

Do konca týždňa by sa mohli do svojich bytov vrátiť obyvatelia bytovky na Prostějovskej ulici po štvrtkovom (24. 11.) požiari. V pondelok to uviedol primátor Prešova František Oľha, podľa ktorého sa rieši strop medzi ôsmym a deviatym poschodím.

"Je zastabilizovaný podpornou konštrukciou, statik počíta a hľadá najlepšie riešenie, ako ho trvalo stabilizovať. Predpokladám, že koncom týždňa, ak bude mať správca bytového domu všetky revízne správy, tak prísľub je taký, že sprístupnia prvých 33 bytov," uviedol Oľha. Celkovo je v bytovke 72 bytov.

Mesto aktuálne poskytuje ubytovanie ôsmim obyvateľom vo svojich priestoroch. Čo sa týka pomoci ľuďom, ktorí museli opustiť svoje byty, každý podľa slov primátora pomohol, ako mohol. Ako dodal, mesto možno bude kontaktovať niektorú z veľkých nadácií v súvislosti s pomocou pre ľudí.

"Máme pripravený aj transparentný účet, ale nateraz by som to naozaj nechal na to, že niektorá z veľkých nadácií, ktorá má dosah, ak to bude pre nich zaujímavá téma, tak aby spustili nejakú zbierku. Ľudia majú aj z dôvodu hasenia a zadymenia poškodené svoje byty a veci. Bytovka je stále prístupná pod dohľadom pre ľudí, aby si išli po svoje veci," doplnil Oľha.

"Podľa aktuálnych informácií teplo a vodu máme v celom objekte, čiže objekt sa vykuruje, ale elektrickú energiu vieme sprístupniť, ak budú revízie. Podľa mňa nemá zmysel, aby sa ľudia sťahovali do bytov, kam nemajú dovedený elektrický prúd," skonštatoval primátor.

K požiaru v bytovom dome na Prostějovskej ulici v Prešove došlo vo štvrtok večer. Vyžiadal si dve obete a dvaja ľudia sa zranili. V meste bola vyhlásená mimoriadna situácia, zasadal krízový štáb.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko v marci navštívi holandský kráľ Viliam Alexander s kráľovnou Maximou

Na pozvanie prezidentky Zuzany Čaputovej pricestuje na oficiálnu návštevu Slovenska holandský kráľ Viliam Alexander a kráľovná Maxima. Návšteva sa uskutoční v dňoch 7. až 9. marca 2023. Informoval o tom prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

"Veľmi si vážim, že kráľ Viliam Alexander a kráľovná Maxima prijali moje pozvanie a budeme ich môcť na jar privítať na Slovensku. Túto návštevu vnímam ako ďalšie potvrdenie výborných vzťahov medzi našimi krajinami, ktoré spájajú spoločné hodnoty a spolupráca v rôznych oblastiach. Marcová návšteva bude príležitosťou tieto vzťahy ešte viac prehĺbiť," skonštatovala prezidentka.

Ako pripomenul hovorca, Slovensko a Holandsko spájajú spoločné hodnoty a priority, bilaterálna spolupráca, ako aj partnerstvo v rámci Európskej únie a NATO.

Hlavnými témami kráľovskej návštevy budú otázky právneho štátu a ochrany klímy vrátane prechodu na obehové hospodárstvo, ako aj podpora inklúzie a rozmanitosti v spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Bosnu a Hercegovinu postihlo zemetrasenie s magnitúdou 4,6

Zemetrasenie s magnitúdou 4,6 zasiahlo v pondelok ráno strednú oblasť Bosny a Hercegoviny, oznámilo Európske stredomorské seizmologické centrum (EMSC). TASR o tom informuje na základe správy agentúry HINA.

K otrasom došlo podľa EMSC v hĺbke desať kilometrov neďaleko mesta Zenica krátko pred 9.00. Zatiaľ nie sú hlásené žiadne materiálne škody. Miestni obyvatelia podľa vyjadrení na oficiálnom webe EMSC cítili krátke otrasy.

(tasr)

Minúta  |  

Irán tvrdí, že má dôkaz o zapojení západných krajín do nedávnych protestov

Irán má dôkaz, že do rozsiahlych protestov, ktoré vypukli v Iráne po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, sú zapojené západné krajiny, uviedlo v pondelok iránske ministerstvo zahraničných vecí. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Máme špecifickú informáciu, ktorá dokazuje, že Spojené štáty, západné krajiny a niektorí americkí spojenci zohrali pri protestoch rolu," uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie Náser Kanání.

Rozsiahle protesty vypukli v Iráne v polovici septembra po smrti mladej Kurdky Mashy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe. Krátko predtým ju zatkla teheránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska aktivistická tlačová agentúra HRANA uviedla, že protesty si vyžiadali už najmenej 448 mŕtvych, medzi ktorými je aj 63 detí. Zahynulo pri nich aj 57 členov bezpečnostných síl a približne 18 170 osôb bolo zatknutých.

Podľa agentúry Reuters predstavujú protesty jednu z najväčších výziev pre vládny estabilišment, zložený prevažne z duchovných, od Iránskej islamskej revolúcie z roku 1979.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.