Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ vlani importovala produkty v oblasti zelenej energie za 15,2 miliardy eur

Európska únia (EÚ) vlani importovala produkty v oblasti zelenej energie, vrátane veterných turbín, solárnych panelov a tekutých biopalív, za 15,2 miliardy eur. Export týchto produktov z EÚ bol v hodnote 6,5 miliardy eur. Informoval o tom v pondelok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Konkrétne EÚ vlani doviezla solárne panely za 11,2 miliardy eur, tekuté biopalivá za 3,4 miliardy eur a veterné turbíny za 0,6 miliardy eur. Zároveň exportovala solárne panely za dve miliardy eur, tekuté biopalivá na 1,3 miliardy eur a veterné turbíny za 3,3 miliardy eur.

Import veterných turbín do EÚ od roku 2012 do roku 2021 stúpol o 416 percent, dovoz tekutých biopalív o sedem percent a import solárnych panelov o dve percentá. Export veterných turbín z EÚ od roku 2012 do roku 2021 vzrástol o trinásť percent, tekutých biopalív o 173 percent a solárnych panelov o štyri percentá.

(sita)

Minúta  |  

INESS: Navýšenie miezd lekárov je pomerne štedré, dokáže spomaliť ich úbytok

Navýšenie miezd lekárov, na ktorom sa dohodli vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ), je podľa analytika INESS Martina Vlachynského pomerne štedré vzhľadom na možnosti slovenskej ekonomiky. Myslí si, že dokáže spomaliť úbytok lekárov v nemocniciach.

"Vyššie platy však 65- a viacročných lekárov zázračne neomladia. Prilákať by mohli možno zahraničných lekárov z tretích krajín, tomu sa však slovenský systém aktívne bráni. Medikov priláka skôr efektívne vzdelávanie a sľubná kariéra," upozornil.

Podotkol, že síce "nátlaková akcia" zo strany LOZ vyvolala veľa pozornosti, dodatočné stovky miliónov by do zdravotníctva museli na zachovanie jeho prevádzky pritiecť tak či tak. Ostatné požiadavky ako DRG systém či lepšie vzdelávanie zdravotníkov sú podľa analytika tradičnými témami, ku ktorým sa nadšene hlási každý politik. "Podstatné je ich praktické prevedenie. To sa nedá dosiahnuť podpisom papiera," skonštatoval.

Stabilizačný príspevok pre zdravotníkov podľa neho ako finančná injekcia poteší, no otázka miezd zostane. "V prípade nelekárskych zdravotníkov ešte výraznejšie ako v prípade lekárov," doplnil Vlachynský.

Naďalej je podľa neho potrebné aj ďalšie dofinancovanie sektora. "Stačí sa pozrieť do rozpočtu, na lieky je na rok 2023 plánovaný rast výdavkov nula percent, pomôcky mínus dve percentá, SVALZy nula percent, všeobecných lekárov sedem percent, špecialistov šesť percent. To v čase, keď máme 15-percentnú infláciu a všetky tri zdravotné poisťovne končia rok veľmi nepríjemnými stratami," ozrejmil s tým, že to sú len "okamžité" prevádzkové dôvody. "Také, ako kapitálový dlh či finančný dlh nemocníc, ani nespomínam," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Niektoré čínske mestá zmierňujú pravidlá proti COVID-19

Úrady v niekoľkých čínskych oblastiach v pondelok uvoľnili opatrenia proti koronavírusu, ale stále trvajú na politike nulovej tolerancie voči ochoreniu COVID-19. Stalo sa tak po tom, čo davy ľudí počas víkendových protestov proti pandemickým pravidlám požadovali, aby prezident Si Ťin-pching rezignoval.

Samospráva v Pekingu oznámila, že už nebude zriaďovať brány na blokovanie prístupu do bytov, kde sa vyskytujú infikovaní. „Priechody musia zostať voľné pre zdravotnú prepravu, núdzové úniky a záchranu,“ povedal podľa oficiálnej Čínskej spravodajskej služby predstaviteľ mesta zodpovedný za kontrolu epidémie Wang Ta-kuang.

Aj úrady v Kantone oznámili, že niektorí obyvatelia už nebudú musieť podstupovať hromadné testovanie. Ako dôvod uviedli potrebu šetriť zdroje.

Mestá Urumči a Korla oznámili, že tento týždeň sa znovu otvoria trhy a ďalšie podniky v oblastiach s nízkym rizikom infekcie a obnovia verejnú autobusovú dopravu.

Čínska vláda vedie politiku nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorú presadzuje prísnou izoláciou infikovaných a ďalšími pravidlami. Obyvatelia sú však čoraz viac nespokojní, keďže nárast infekcií viedol k sprísneniu kontrol v mestách a následným sťažnostiam, že príliš horlivé presadzovanie škodí verejnosti. Ľudia v niektorých oblastiach sú zavretí doma aj štyri mesiace a sťažujú sa, že im chýbajú spoľahlivé zásoby jedla.

Protesty v Číne vypukli v najmenej v ôsmich veľkých mestách po správach, že opatrenia mohli prispieť k tomu, že pri nedávnom požiari bytového domu v meste Urumči zomrelo desať ľudí. Protestovalo sa napríklad v Šanghaji a Pekingu, ale údajne aj v Nankingu, Čchung-čchingu alebo Čcheng-tu. Vláda zatiaľ protesty alebo kritiku Siho, čo je najrozšírenejšie prejavenie nevôle obyvateľov s vládnucimi komunistami za niekoľko desaťročí, nekomentovala. Zatiaľ nie sú žiadne oficiálne informácie o zadržaných počas protestov.

V pondelok v Číne oznámili denný prírastok 40 347 prípadov ochorenia COVID-19, z toho 36 525 ľudí nemalo príznaky. Ľudový denník vládnej strany vyzval na efektívne vykonávanie antivírusovej stratégie, čo podľa agentúry AP naznačuje, že vláda nemá v pláne meniť svoju politiku.

(sita)

Minúta  |  

Výrobné ceny v priemysle sa v októbri zvýšili o takmer 60 percent

Ceny priemyselných výrobcov pre domáci trh v októbri medziročne vzrástli o 58,4 percenta.

Celkový vývoj v priemysle ovplyvnili najmä rasty cien v dodávke elektriny a plynu o 126,2 percenta, vo výrobe ropných produktov o 57,6 percenta a vo výrobe chemikálií a chemických produktov o 48,9 percenta. Medzimesačne ceny priemyselných výrobcov v tuzemsku stúpli o 0,7 percenta.

V súhrne od začiatku roka však ceny v tomto sektore medziročne vzrástli o 44,9 percenta, informoval v pondelok Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Váhovo najdôležitejšie odvetvia zaznamenali nižší nárast výrobných cien, a to výroba dopravných prostriedkov o 8,3 percenta, výroba kovov a kovových konštrukcií o 2,7 percenta, pričom v prvej polovici roka bol v tomto odvetví rast cien na úrovni 30 percent. Nárast cien vo výrobe potravín dosiahol 30,2 percenta.

Ceny priemyselných výrobcov na export medziročne vzrástli o 18,8 percenta. Vyššie boli ceny energií, najmä však ceny za dodávku elektriny a plynu o 143,3 percenta a za dodávky vody a odpadov o 26,4 percenta. V medzimesačnom porovnaní ceny priemyselných výrobcov na export vzrástli o 0,8 percenta. V súhrne za desať mesiacov tohto roka boli ceny priemyselných výrobcov na export vyššie ako pred rokom o 21,7 percenta.

Ceny poľnohospodárskych výrobcov vzrástli v októbri medziročne o 37,5 percenta. Výrobcovia rastlinnej produkcie mali ceny o 40 percent vyššie ako v rovnakom období minulého roka, ceny živočíšnej produkcie stúpli o 30,2 percenta. Cena produkcie obilnín stúpla o 54,8 percenta a olejnatých plodov a semien o 29,5 percenta. Cena výroby surového kravského mlieka bola o 42,7 percenta drahšia ako pred rokom. Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobcov v priemere o 36,3 percenta, hlavne vplyvom vyšších cien produkcie rastlinných výrobkov o 46,8 percenta a vyšších cien živočíšnych výrobkov o 18 percenta.

Ceny stavebných prác vzrástli v októbri medziročne o 17,9 percenta, v porovnaní so septembrom tohto roka boli vyššie o 0,5 percenta. V súhrne za desať mesiacov roka 2022 vzrástli o 17,8 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf holandskej centrálnej banky: Na skrotenie inflácie v eurozóne bude potrebné "dlhšie obdobie"

Cyklus zvyšovania úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) zameraných na rekordnú infláciu sa zďaleka nekončí. Naznačil to v pondelok Klaas Knot, člen Rady guvernérov ECB a šéf holandskej centrálnej banky.

Knot uviedol pritom, že zatiaľ čo projekcie ECB predpokladajú spomalenie rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v roku 2024 na takmer dve percentá zo súčasného viac ako päťnásobne vyššieho tempa, riziká, ktoré ohrozujú tento výhľad, "sú úplne naklonené smerom nahor".

"V Európe sa musíme pripraviť na vlečúce sa obdobie, počas ktorého sa tvorcovia politiky a centrálni bankári budú musieť zamerať na obnovenie cenovej stability," povedal v pondelok v Paríži. Knot patrí v ECB medzi takzvaných jastrabov, teda stúpencov tvrdej línie, ktorí presadzovali zvýšenie úrokových sadzieb banky až o 75 bázických bodov.

Trhy teraz zameriavajú svoju pozornosť na to, či sa ECB na svojom zasadnutí v polovici decembra opäť rozhodne pre také výrazné zvýšenie úrokov, keďže inflácia sa môže tento mesiac spomaliť. Niektorí totiž tvrdia, že hrozba poklesu ekonomiky euroregiónu je dôvodom na spomalenie tempa zvyšovania úrokov.

Podľa Knota nie je "vopred určené", že dôjde k recesii v eurozóne, ale "rast bude slabší, to je isté". "Na to, aby sa inflácia vrátila späť k cieľovej úrovni (dve percentá), budeme potrebovať dlhšie časové obdobie, počas ktorého bude hospodársky rast prinajmenšom pod potenciálom," vyhlásil.

Najväčším nebezpečenstvom je podľa Knota príliš skoré vyhlásenie víťazstva nad infláciou a uvoľnenie sprísňovania menovej politiky ešte pred "dokončením práce". Pred týmto rizikom varoval v piatok (25. 11.) aj jeho estónsky kolega Madis Müller.

(tasr)

Minúta  |  

Dohoda medzi LOZ a vládou stále nerieši hroziaci kolaps v ambulanciách, tvrdí Zväz ambulantných poskytovateľov

Neštátne ambulancie, ktoré zastupujú drvivú väčšinu zdravotnej starostlivosti a ošetria približne 60 percent všetkých pacientov, nemôžu za súčasného modelu financovania ďalej udržať svoj chod.

Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) už niekoľko týždňov odmieta návrh štátneho rozpočtu na rok 2023 a upozorňuje na neriešenie nárastu cien energií, ako i ostatných problémov, ktoré vedú k neustálemu zatváraniu ambulantných zariadení.

„ZAP s úľavou víta dohodu medzi LOZ a vládou. Dovoľuje si však zároveň dôrazne upozorniť, že táto dohoda sa nijako netýka ambulancií a ich personálu mimo nemocničných zariadení, akoby sa mylne mohla verejnosť domnievať," upozornila v tlačovej správe prezidentka ZAP Jaroslava Orosová. Dôrazne apeluje na vládu a parlament, aby sa urýchlene začal zaoberať aj predloženými požiadavkami a potrebami ambulantného sektora a na tieto pri schvaľovaní štátneho rozpočtu a prijímaní legislatívy aj prihliadal.

Ambulantný sektor v štátnom rozpočte podľa Orosovej nedosahuje výšku alokovaných zdrojov na nemocničnú starostlivosť. Upozorňuje na to, že treba vyriešiť problémy v súvislosti so stabilizáciou personálu, výškou inflácie a energetickou krízou. ZAP upozorňuje na to, že ak sa tieto problémy urgentne nezačnú riešiť, začiatkom budúceho roka môže nastať kolaps v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v slovenských ambulanciách.

Premiér Eduard Heger sa po sobotňajšom sedemhodinovom rokovaní na Úrade vlády SR s predstaviteľmi LOZ dohodol na plnení ôsmich požiadaviek lekárov. Kríza je tak podľa neho zažehnaná. „Dohodli sme sa, našli sme zhodu aj na platoch," povedal. Podľa neho ide o najväčší kompromis, aký sa mohol dohodnúť. Vláda podľa neho ustúpila v požiadavke dodatočných 40 miliónov eur určených na platy lekárov. V platnosti zostáva aj stabilizačný príspevok pre ostatných zdravotníckych pracovníkov.

Od 1. januára budúceho roka plat neatestovaného lekára podľa predsedu vlády stúpne na 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku a za každý rok praxe získa 0,015-násobok priemernej mzdy. Plat atestovaného lekára dosiahne 2,5-násobok priemerných zárobkov na Slovensku a za každý rok praxe 0,025-násobok priemernej mzdy, najviac za 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa pri atestovaných lekároch zvýši koeficient za roky praxe z 0,025 na 0,03. „Dnešok je o dohode," dodal premiér Heger.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.